Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 34 / No. 2 / 1999
ČÍM A S KÝM SA DETI STÁVAJÚ OSOBNOSŤAMI
DAMIÁN KOVÁČ
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava
Abstract: The domain of determinants and influences in personality development, so
full of contradictions, has been reshaped at the end of the 20th century. New findings of
geneticists strengthened the importance of heredity: however, no sensation in sight!
Psychogenetics can illuminate only a small fraction of personality profile of an
individual, and usually only in extreme situations. Worldwide, however, significant doubt
has been set upon the effectiveness of upbringing approaches: in one part of the world
mass failure occurred in the upbringing of the “new individual” and, in the other part
of the world, educators have sobered up from liberalism in upbringing and education.
Positions of schools were shaken in their educational efficacy due to aggressive students
and stressed out teachers. Helplessness of parents in their approach to their egomanian
children is on the rise resulting in consumerism with frustration. There is an indication
of an ever increasing role of peers in “education”. In civilized countries, the media,
particularly TV have become the modern protagonists of the “formation” of personality
of children and adolescents. TV as a part of megamedia has become the source not only
of unlimited flow of information. It is implicitly considered the source of moral
deterioration, psychopathology and social pathology of developing individuals. In the
domain of “becoming a personality”, the reflexive-regulation concept in
psychology represents something new for research as well as application; something which
has almost been ignored to date.
Key words: personality, heredity, education, media, mental regulation
Súhrn: Sporov plná problematika determinantov a vplyvov vývinu osobnosti
nadobudla ku koncu 20. storočia nové podoby. Význam heredity posilnili novodobé
zistenia genetikov: senzácia sa však nekoná. Psychogenetikou možno osvetliť len
nepatrné percento v osobnostnom profile ľudí, aj to predovšetkým
v extrémoch. V celosvetovom meradle však došlo k výraznému
spochybneniu účinnosti výchovných postupov: v jednej časti sveta
k masovému zlyhaniu výchovy “nového človeka”, v inej k postupnému
vytriezvovaniu z liberalizmu vo výchove. Otriasli sa pozície školy vo výchovnej
efektívnosti interferenciou agresívnych žiakov a stresovaných učiteľov.
Vzrástla výchovná bezmocnosť rodičov voči egomanickým deťom ústiaca do
konzumnosti s frustráciou. Poukazuje sa na stále rastúci zástoj rovesníkov vo
“výchove”. Novodobým protagonistom “formovania” osobnosti detí
a adolescentov sa v civilizovaných krajinách stali médiá a z nich
najmä televízia. Ona ako súčasť megamédií sa stala prameňom nielen neobmedzeného
prílevu informácií, ale implicitne sa pokladá aj za zdroj morálneho rozkolísania,
psychopatológie a sociálnej patológie vyvíjajúcich sa jedincov.
Reflexívno-regulačná koncepcia v psychológii predstavuje v problematike
stávania sa osobnosťou doteraz málo zohľadnené nóvum ako pre výskum, tak aj pre
aplikáciu.
Kľúčové slová: osobnosť, dedičnosť, výchova, médiá, psychická
regulácia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 99-106.
PREVENCIA A JEJ VÝSKUMNÉ ŠPECIFICKOSTI
ONDREJ KONDÁŠ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
a katedra psychológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity
Abstract: Preventive practice has prevailingly a trial character, which can
produce negative side effects mostly when necessary theoretical and research backgrounds
are not developed together. The article supports a requirement that preventive
interventions and conceptions should have a serious theoretical and research basis.
Recent creation of a term preventive science can contribute to this, too. Its subject
is a systematic study of precursors of dysfunctions and risk and protective health
factors. By research verified positive impact of some used psychological preventive
interventions for development of social competence but also for reduction of depression
and early dependencies is introduced. Along with using expert systems, including expert
teams, the author considers the proposed reconstruction preventive strategy that is based
on optimisation of incoming mental functions and required competences as theoretical
outcome of the research of preventive intervention mostly in children and youth where
prevention has the most significant influence. Therefore, the psychotherapeutical
principle of ”primum nil nocere” need to be applied also to prevention.
Key words: expert teams, precursors and risk factors of dysfunctions, preventive
science, reconstruction-optimizing preventive strategy, preventive interventions
Súhrn: Preventívna prax máva prevažne pokusný charakter, čo môže plodiť
negatívne vedľajšie účinky, najmä keď sa súbežne nerozvíja potrebné teoretické
a výskumné zázemie. V referáte sa podporuje požiadavka, aby sa preventívne
intervencie i koncepcie opierali o dobrú teoretickú bázu a výskum,
k čomu môže prispieť aj zrod pojmu preventívna veda. Jej predmetom je
systematické štúdium prekurzorov dysfunkcií a rizikových i protektívnych
faktorov zdravia. Uvádza sa výskumne overený pozitívny dosah niektorých
používaných psychologických preventívnych intervencií na rozvoj sociálnych
spôsobilostí, ba i redukciu depresie a predčasných závislostí. Popri
využívaní expertných systémov, resp. expertných tímov sa zvažuje autorom
navrhnutá rekonštrukčná preventívna stratégia, opierajúca sa o optimalizáciu
nastupujúcich psychických funkcií a žiaducich spôsobilostí ako
o teoretické východisko výskumu preventívnych intervencií najmä u detí
a mládeže, u ktorých má prevencia najvýraznejší dopad. Preto treba aj
v prevencii uplatňovať zásadu ”Primum nil nocere” (primárne je neublížiť).
Kľúčové slová: expertné tímy, prekurzory a rizikové faktory
dysfunkcií, preventívna veda, rekonštrukčno-optimalizačná preventívna stratégia,
preventívne intervencie
Psychológia a patopsychológie dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 107-112.
VÝBER NADANÝCH DETÍ: ETICKÉ, KONCEPČNÉ A METODOLOGICKÉ PROBLÉMY
VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The contribution emphasizes that selection of talents is also related to
ethical issues. This is the issue of possible traumatizing of child by a negative
selection, but also by a positive one, if it is later found out that the expected
results are not achieved. These are (sometimes inadequate) parental expectations but also
problems related to labeling of gifted children. The selection should be based upon
a theoretical conception of giftedness and upon the following principles: 1. the
principle of equal chances; 2. the principle of a scientifically-based selection; 3.
the principle of selection as being a part of education process; 4. the principle of
gradability and of increasing complexity of selection; 5. the principle of reversibility
of selection. From among the methodological problems, the most significant ones are those
linked to multidisciplinary and multi-criterion facets of selection. The model of the
selective process and the means of the combination of criteria must be defined.
A competent psychological consideration is applied along with mathematical
approaches.
Key words: giftedness, talent, selection of talents, ethics of selection, criteria
of selection, methodology of selection
Súhrn: Príspevok upozorňuje, že s výberom talentov sa spájajú aj
etické problémy. Ide o otázku možnej traumatizácie dieťaťa negatívnym
výberom, ale aj pozitívnym výberom, ak neskôr zistí, že napriek úsiliu nedosahuje
želané výsledky. Ide o (niekedy neprimerané) rodičovské očakávania, aj
o problematiku nálepkovania nadaných detí. Výber má vychádzať
z teoretickej koncepcie nadania a opierať sa o tieto princípy: 1.
princíp rovnakých šancí, 2. princíp vedeckosti výberu, 3. princíp výberu ako
súčasti procesu výchovy, 4. princíp stupňovitosti a vzrastajúcej komplexnosti
výberu, 5. princíp reverzibility výberu. Z metodologických problémov sú
najzávažnejšie tie, ktoré sa spájajú s multidisciplinárnosťou
a multikritériovosťou výberu. Treba stanoviť model výberového procesu
a spôsob kombinácie kritérií. Popri matematických prístupoch sa uplatňuje
kompetentné psychologické zvažovanie.
Kľúčové slová: nadanie, talent, výber talentov, etika výberu, kritériá
výberu, metodológia výberu
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 113-123.
SAMOVRAŽEDNOSŤ AKO SOCIÁLNOPATOLOGICKÝ JAV
PETER ONDREJKOVIČ
Katedra sociológie výchovy a mládeže PdF UK, Bratislava
Abstract: Suicide as a scientific issue has multidimensional character. It
overlaps biological (medical), sociological, psychological, philosophical but especially
axiological issues. Important role in preventing suicides, especialy in young people, has
the sensation of life settlement, meaning of one’s existence, development of religious
feeling and the sense of social use. The tragics of each suicide emphasize, with special
urgency, the need for intensive prevention and better preparedness of teachers, tutors,
social workers and psychologists. With regard to importance to surmount crucial
situations, this contribution intends to present theories dealing with the content of
these situations leading to suicide. The article presents a transactional model the
signs of which represent the paradigm of coping and surmounting loads, on the basis of
numerous research of stress, vital events and social status.
Key words: aspect of suicide, demonstrative suicides, autopunitive suicides,
transactional model, coping, resiliention, daily hassles
Súhrn: Samovražda (suicídium) ako vedecký problém má multidimenziový
charakter. Prelína sa s problematikou biologickou (medicínskou), sociologickou,
psychologickou, filozofickou, osobitne axiologickou. Významnú úlohu pri predchádzaní
samovraždám, najmä mladých ľudí, zohráva pocit zakotvenosti v živote, zmysel
vlastnej existencie, rozvoj náboženského cítenia a pocit spoločenskej
užitočnosti. Tragika každej samovraždy poukazuje s osobitnou naliehavosťou na
nevyhnutnosť intenzívnej prevencie a lepšej pripravenosti učiteľov,
vychovávateľov, sociálnych pracovníkov i psychológov. Vzhľadom na význam
prekonávania záťažových situácií sa príspevok pokúša prezentovať teórie,
zaoberajúce sa obsahom situácií vedúcich k samovražde. Článok prezentuje
transakčný model, ktorého premenné (znaky) sa opierajú o paradigmu zvládania
a prekonávania záťaže, na poznatkoch početných výskumov stresu, životných
udalostí a sociálneho postavenia.
Kľúčové slová: aspekty samovraždy, demonštratívne, bilančné
a autopunitívne samovraždy, zvládanie, resiliencia, denné mrzutosti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 124-133.
OPTIMIZMUS A ZDRAVOTNÉ SPRÁVANIE GYMNAZISTOV A VYSOKOŠKOLÁKOV
RÓBERT ČIERŇAVA
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The study focuses on the relation between optimism, self-percieved
liability to disease and health related behaviour in the group of 145 secondary-school and
university students. The results suggest that although optimism is associated with lower
level of self-perceived liability to disease, it is associated with such health promoting
behaviour as sports activity and vegetable/fruit eating. On the other hand, optimism is
not significantly but rather in a positive sense associated with smoking and alcohol
consumption. Optimism is even in a significantly positive relationship with risky
sexual behaviour. Perceived liability to disease does not have any motivational impact on
health behavior, highly self perceived liable individuals are, contrary to this, less
engaged in health promoting behaviour and vice versa. The results suggest that it is not
possible to study health behavior in general. Health behavior is a concept,
collection of specific kinds of behavior which are relatively independent.
Key words: optimism, self-perceived liability to disease, unrealistic optimism,
health behaviour, Health Beliefs Model
Súhrn: Štúdia sa sústreďuje na vzájomné vzťahy optimizmu, subjektívne
vnímanej náchylnosti na ochorenia a zdravotného správania v skupine 145
gymnazistov a vysokoškolákov. Optimizmus signifikantne negatívne súvisí so
subjektívne vnímanou náchylnosťou na ochorenia. Výsledky naznačujú, že optimizmus
pozitívne súvisí s takými druhmi zdraviu prospešného správania ako
športovanie a konzumácia ovocia a zeleniny. Na druhej strane, optimizmus
nevýznamne, no pozitívne koreluje s fajčením a konzumáciou alkoholu
a dokonca signifikantne pozitívne súvisí s rizikovým sexuálnym správaním.
Subjektívne vnímaná náchylnosť na ochorenia nepôsobí motivačne na zdravotné
správanie, naopak, jedinci s vysokou subjektívne vnímanou náchylnosťou sa
správajú menej zdraviu prospešne. Z práce vyplýva, že zdravotné správanie sa
nedá študovať zovšeobecnene, ide skôr o súhrn špecifických, vzájomne pomerne
nezávislých druhov správania.
Kľúčové slová: optimizmus,subjektívne vnímaná náchylnosť na ochorenie,
nerealistický optimizmus, zdravotné správanie, Názorový model zdravia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 134-144.
SOCIÁLNE ASPEKTY ŠKOLSKEJ INTEGRÁCIE DETÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
KVETOSLAVA REPKOVÁ
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava
Abstract: The article deals with possibilities of assistance in the so-called
collateral social activities that are part of educational process. Their provision can
cause problems to children with disabilities and subsequently it can obstruct
possibilities in their integration into the mainstream school environment. The article
focuses on the area of compensation (settlement) of social consequences of severe
disability, which is, for the area of education, secured by the Act on Social Assistance.
Emphasis is put on the fact that the Act on Social Assistance does not create direct
educative opportunities for children with disabilities but it is rather a mediator in
utilization of opportunities created in the resort of education.
Key words: collateral social activities, educational needs, social consequence of
severe disability, compensation of social consequences of severe disability
Súhrn: Článok sa zaoberá možnosťami pomoci pri tzv. sprievodných sociálnych
činnostiach, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho procesu. Ich zabezpečovanie môže
deťom so zdravotným postihnutím spôsobovať problémy a následne môže brániť
možnostiam ich integrácie do bežného školského prostredia. Venuje sa oblastiam
kompenzácie (vyrovnávania) sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ktoré pre oblasť vzdelávania poskytuje zákon o sociálnej pomoci. Zdôrazňuje,
že zákon o sociálnej pomoci nevytvára priame edukatívne príležitosti pre deti
so zdravotným postihnutím, ale že je mediátorom pre využívanie príležitostí
vytvorených v rezorte školstva.
Kľúčové slová: sprievodné sociálne činnosti, edukačné potreby, sociálny
dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia, kompenzácia sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 145-148.
TVORBA A REALIZACE PROGRAMU SPECIALIZAČNÍHO STUDIA VÝCHOVNÝCH PORADCŮ NA PeFUK V PRAZE
LIDMILA VALENTOVÁ
Katedra psychologie Pedagogické fakulty UK, Praha
Abstract: The article presents the studying program of specialized study of
educational counseling at Faculty of Education of Charles’ University in Prague. The
development of the conception required consideration of the contemporary and perspective
concept of the position of teacher - educational counselor in the context of
educational counseling system. The topical areas of the specialization study include:
condition and development of educational counseling, counseling theories, diagnostics,
prevention and intervention, developmental anomalies and educational complications,
learning difficulties, gifted pupil, educationally problem pupil, pupil in the class,
school and family, counseling in school and vocation choice.
Key words: educational counseling, study of educational counseling
Souhrn: Ve stati je prezentován studijní program specializačního studia
výchovného poradenství na pražské PedF UK. Při tvorbě koncepce bylo třeba brát
v úvahu současné, ale i perspektivní pojetí funkce učitele - výchovného
poradce v kontextu výchovně poradenského systému. K tematickým okruhům
specializačního studia patří: stav a vývoj výchovného poradenství, poradenské
teorie, diagnostika, prevence a intervence, vývojové odchylky a výchovné komplikace,
výukové obtíže, nadaný žák, výchovně problémový žák, žák ve třídě, v
škole a v rodině, poradenství při volbě školy a povolání.
Klíčová slova: výchovné poradenství, výchovný poradce, poradenská
teorie, poradenské metody v oblasti diagnostiky a intervence
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 149-154.
SEXUÁLNA VÝCHOVA: ŤAŽKÁ CESTA OD TEÓRIE K PRAXI
IVAN LUKŠÍK
Ústav výskumu dieťaťa Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
Abstract: The contribution deals with problems of implementing sexual education in
schools. Mostly two reasons, which cause these difficulties, are in the focus. The issue
of the variety of discuorses and of value background of education and educational impacts
focused on human sexuality in society but also in concrete school conditions. The second
problem is the practiced authoritative style of work and communication of teachers, which
inhibits the enforcement of effective interactive methods of sexual education.
Key words: sexual education, communication
Súhrn: Príspevok sa zaoberá problémami so zavádzaním sexuálnej výchovy
v školách. Všíma si najmä dva dôvody, ktoré spôsobujú tieto ťažkosti.
Jednak je to problém rôznosti rozpráv (diskurzov) a hodnotových pozadí výchov
a výchovných pôsobení zameraných na ľudskú sexualitu v spoločnosti, ale
aj v konkrétnych podmienkach školy. Druhým problémom je zaužívaný
autoritatívny štýl práce a komunikácie učiteľov, ktorý je prekážkou
uplatnenia efektívnych interaktívnych metód sexuálnej výchovy.
Kľúčové slová: sexuálna výchova, komunikácia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 155-159.
PREVENCIA ZÁVISLOSTÍ PROSTREDNÍCTVOM INTERVENČNÝCH PROGRAMOV
DOROTA KOPASOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: Intervention programs for development of prosocial behavior with focus on
prevention of dependencies of children at 1st and 2nd degree of basic school are related
to one another both with respect to their concepts and contents. They are
a contribution as methodically-theoretically and practically verified material for
needs of teachers and educators of basic schools, i.e. in Crisis centers for drug
dependencies, in particular clubs for children and youth, school clubs, homes for children
and youth, and can be also used by parents in order to sustain - in the sphere of
prevention against dependencies - feed-back in particular environments where
children go: school, various out-of-school activities and family.
Key words: prevention, dependencies, intervention programs
Súhrn: Intervenčné programy rozvíjania prosociálneho správania so zameraním
na prevenciu závislostí detí na 1. a 2. stupni ZŠ na seba ideovo a obsahovo
nadväzujú. Sú prínosom ako metodicko-teoretický i prakticky overený materiál
pre potreby učiteľov i vychovávateľov ZŠ, resp. v krízových centrách
protidrogových závislostí, v jednotlivých kluboch detí a mládeže,
školských kluboch, v domoch detí a mládeže a môžu ich používať
i rodičia, aby existovala i vo sfére prevencie závislostí spätná väzba
medzi jednotlivými prostrediami, v ktorých sa dieťa pohybuje: škola - rôzne
mimoškolské aktivity - rodina.
Kľúčové slová: prevencia, závislosti, intervenčné programy
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 160-164.
PSYCHOSOCIÁLNÍ PROBLEMATIKA U DĚTÍ S EPILEPSIÍ
RADOMÍR ŠLAPAL, ZUZANA MAKOVSKÁ
Klinika dětské neurologie FN, Brno
Abstract: Epilepsy, which belongs to one of the most frequent brain diseases, is
a serious medical and psychosocial problem. The psychosocial issue has a lot of
specifications (not only the developmental ones) in children with epilepsy when compared
to adults. Epilepsy can be accompanied by a variety of mental and social changes in
all stages of this disease. Mental problems concern cognitive and behavioral functions;
social area involves family, school, a child collective and, too, the widest public.
Therefore, epilepsy requires a complex psychological care including psychotherapy,
which is, in some cases, an essential part of treatment. However, strictly individualized
approach of professionals and of all involved parties is necessary. The objective is to
achieve the best quality of life of the individual with epilepsy.
Key words: psychology, social issue, epilepsy, psychotherapy
Souhrn: Epilepsie, která patří mezi jedno z nejčastějších onemocnění
mozku, je závažným problémem medicínským i psychosociálním. Psychosociální
problematika má u dětí s epilepsií ve srovnání s dospělými četná
specifika, a to nejen vývojová. Epilepsie může být provázena různými
psychickými i sociálními změnami ve všech fázích nemoci. Psychické změny se
týkají kognitivních a behaviorálních funkcí, sociální oblast zahrnuje nejen
rodinu, školu a dětský kolektiv, ale také nejširší veřejnost. Proto epilepsie
vyžaduje komplexní psychologickou péči včetně psychoterapie, která je
v některých případech nezbytnou součástí léčby. Nutný je ovšem přísně
individualizovaný přístup jak odborníků, tak všech zainteresovaných. Cílem je
dosažení co nejlepší kvality života jedince s epilepsií.
Klíčová slova: psychologie, sociální problematika, epilepsie, psychoterapie
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 165-168.
ROLE PSYCHOLOGA V PROCESU ŠKOLSKÉ INTEGRACE
Vyžaduje měnící se situace změnu role psychologa?
ELEONORA SMÉKALOVÁ
Katedra psychologie Filozofické fakulty Univerzity Palackého, Olomouc
Abstract: The presented work reflects on how social changes affect the role of
a counseling psychologist in the process of school integration. A psychologist
should not only be an expert for diagnosing child’s intelligence but also the
professional who supports integration of child with health disability in the terrain.
Contrary to special pedagogues, who focus on special needs, a psychologist should
focus on basic and natural child’s needs. This work emphasizes principles such as
respecting child and its parents, partnership and open cooperation. Support of school
integration also implies an effort to improve conditions of education, which does not only
concern children with special needs but all children.
Key words: process of school integration
Souhrn: Práce je úvahou nad tím, jak působí společenské změny na roli
poradenského psychologa v procesu školské integrace. Psycholog by neměl být jen
expertem na diagnostiku inteligence dítěte, ale také tím odborníkem, který podporuje
začlenění dítěte se zdravotním postižením v terénu. Psycholog na rozdíl od
speciálních pedagogů, kteří se zaměřují na potřeby speciální, má poukazovat na
základní a přirozené potřeby dítěte. Tato práce přináší důraz na
principy jako jsou respekt vůči dítěti i jeho rodičům, partnerství
a otevřená spolupráce. Podpora školské integrace spočívá také ve snaze
o zlepšování podmínek vzdělávání, což se netýká pouze dětí se
speciálními potřebami, ale všech dětí.
Klíčová slova: proces školské integrace
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 169-172.
JOLANA VYKRUTOVÁ
Pedagogicko-psychologická poradňa Košice-okolie, Košice
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 173-177.
Správy
Recenzie