Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume 36 / No. 2 / 2001
DISABLED, GIFTED AND THE GIFTED HANDICAPPED
VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: Attention is drawn to three minority groups in our population
– disabled (handicapped) children, gifted children and handicapped children
with above-average level of giftedness. Orientation to accept their
distinctiveness is favored. Recommended is to constitue the whole pedagogical
spectrum of approaches from segregated education to combined and integrated
education. Special attention is paid to the group of handicapped gifted
children, to possibilities of identification and development of their talents.
This approach is regarded in relationship with the so called “positive
psychology” and with going in direction of quality of life.
Key words: gifted children, disabled (handicapped) children, gifted
handicapped children, special educational needs
Súhrn: Autor orientuje pozornosť čitateľa na tri menšinové skupiny
v populácii – postihnuté deti, nadané deti a postihnuté deti s nadpriemerným
nadaním. V prístupe k nim favorizuje zameranie na akceptáciu ich odlišnosti.
Odporúča konštituovať celé pedagogické spektrum prístupov od segregovanej
cez kombinovanú po integrovanú edukáciu. Osobitne si všíma skupinu nadaných
postihnutých detí, možnosti identifikácie a rozvíjania ich talentov. Tento
prístup dáva do vzťahu s tzv. pozitívnou psychológiou a smerovaním ku
kvalite života.
Kľúčové slová: nadané deti, postihnuté deti, nadané postihnuté
deti, špeciálne edukačné potreby
Psychológia a patopsychológia, dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 99–107.
COMPARISON OF SOME COGNITIVE ABILITIES OF CHILDREN AFFECTED WITH AUTISM AND MENTAL RETARDATION
EMÍLIA KVASSAYOVÁ
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa, Banská Bystrica
Abstract: The article gives information about attempting to compare some
cognitive characteristics of individuals, affected with autism and mental
retardation, by the categorical scheme of observation. The sample consisted of
16 respondents in the age range of 5;11–7;11 years, of which 8 had a primary
diagnosis of mental retardation and 8 of autism with associated mental
retardation. The categorical scheme of observation contains the following
categories: 1. generalization; 2. regulation of behavior regarding hypothetical
assumptions; 3. mental representation of the other person; 4. deception and
pretending. The expectation that the identifiable differences will be observable
only in respondents with mild mental retardation was confirmed, but not for the
favor of autistic individuals with mild mental retardation. The statistically
significant in these selections appeared to have been only the difference in the
category 4 – deception and pretending. The specific performance profile of
autistic individuals with mild mental retardation was found in other categories.
No differences were found in selections of children affected with severe mental
retardation, neither the specific answer profile in autistic individuals, which
was probably caused by profundity of a mental defect.
Key words: autism, mental retardation, categorical scheme of observation,
cognitive abilities
Súhrn: Príspevok informuje o pokuse porovnať niektoré kognitívne
charakteristiky jedincov postihnutých autizmom a mentálne retardovaných
jedincov pomocou kategoriálnej schémy pozorovania. Vzorku tvorilo 16 probandov
vo vekovom rozpätí 5 rokov a 11 mesiacov až 7 rokov a 11 mesiacov,
z nich 8 probandov malo primárnu diagnózu mentálna retardácia a 8
probandov autizmus s pridruženou mentálnou retardáciou. Kategoriálna
schéma pozorovania obsahuje kategórie: 1. generalizácia, 2. regulácia správania
vzhľadom na hypotetické predpoklady, 3. psychické reprezentácie druhej
osoby, 4. klamstvo a predstieranie. Potvrdilo sa očakávanie, že zistiteľné
rozdiely budú pozorovateľné iba u probandov s prítomnosťou ľahkej
mentálnej retardácie, a to v neprospech autistov s prítomnosťou
ľahkej mentálnej retardácie. Štatisticky signifikantý sa pri týchto výberoch
ukázal iba rozdiel v kategórii 4 – klamstvo a predstieranie. V ostatných
kategóriách sme spozorovali špecifický výkonový profil autistov s prítomnosťou
ľahkej mentálnej retardácie. Vo výberoch s prítomnosťou ťažkej mentálnej
retardácie sme nezistili žiadne rozdiely ani špecifický odpoveďový profil
autistických jedincov, čo bolo pravdepodobne spôsobené hĺbkou mentálneho
defektu.
Kľúčové slová: autizmus, mentálna retardácia, kategoriálna schéma
pozorovania, kognitívne schopnosti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 108–129.
SOCIAL-PSYCHOLOGICAL CHARACTERISTICS OF HANDICAPPED CHILDREN INTEGRATED INTO REGULAR CLASSES OF BASIC SCHOOL
BRONISLAVA KUNDRÁTOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The contribution deals with the follow-up of handicapped
children integrated into regular classes of basic school and with their position
in the class. From among personality and social-psychological dimensions, the
article also deals with the level of internality/externality, level of
self-esteem and self-evaluation of school successfulness, individual and social
adjustment. Positive trends are found in social development of handicapped
children, especially pertaining to the level of personal and social adjustment.
Distinct differences between handicapped and intact children were found in the
level of self-evaluation of school successfulness. In this dimension,
handicapped children showed low degree of confidence in their abilities in
relation to their position among other school-mates on a performance level.
Key words: integration, handicapped child, self-evaluation, social and
personal adjustment
Súhrn: Príspevok sa zaoberá sledovaním postihnutých detí (hlavne
telesne a zdravotne) integrovaných v bežných triedach ZŠ a ich pozíciou v
triede. Z osobnostných a sociálnopsychologických dimenzií sleduje úroveň
internality/externality, úroveň sebaocenenia a sebahodnotenia školskej úspešnosti,
individuálnu a sociálnu adjustáciu. Autorka zistila pozitívne trendy v sociálnom
vývine postihnutých detí, hlavne čo sa týka úrovne osobnej a sociálnej
adjustácie. Výrazné rozdiely medzi postihnutými a intaktnými deťmi
zaznamenala v úrovni sebahodnotenia školskej úspešnosti. Postihnuté deti
vykazovali v tejto dimenzii nižšiu dôveru vo svoje schopnosti v súvislosti s
hodnotením svojho postavenia medzi ostatnými spolužiakmi vo výkonovej
rovine.
Klúčové slová: integrácia, postihnuté dieťa, sebahodnotenie, sociálna
a osobná adjustácia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 130–138.
COPING STRATEGIES AND CREATIVITY IN THE CONTEXT OF INTELLECTUAL GIFTEDNESS AND SOMATIC HANDICAP
TOMÁŠ KOVÁČ, ANDREJ BENKOVIČ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Abstract: The study directly follows the article published in the
previous issue of this journal. It is concerned with group differences between
intellectually gifted, so called average children, and children with a physical
handicap. The results showed that even the applied measures of classical
intelligence do not represent an unambiguous differential criterion between
intellectually gifted and other children, the handicapped ones, too. No
significant differences were found between the variables of sense of humor and
coping strategies, except for the active ones where children with physical
handicap scored better. The used figurative test of creativity did not enable
children with Cerebral Palsy to fully manifest their creative potential.
Key words: coping strategies, giftedness, physical handicap, sense of
humor, creativity
Súhrn: Štúdia priamo nadväzuje na článok uverejnený v predchádzajúcom
čísle tohto časopisu. Zameriava sa na skupinové rozdiely medzi intelektovo
nadanými, tzv. priemernými a deťmi s telesným postihnutím. Výsledky ukázali,
že dokonca aj použité miery klasickej inteligencie nie sú jednoznačným
diferenciačným kritériom medzi nadanými a ostatnými deťmi. Nezistili sa
ani výrazné rozdiely v premenných zmyslu pre humor a zvládacích stratégií.
Výnimku tvoria aktívne stratégie zvládania, kde deti s telesným postihnutím
skórovali lepšie. Použitá figurálna skúška neumožnila deťom s DMO plne
manifestovať ich tvorivý potenciál.
Kľúčové slová: intelektové nadanie, telesné postihnutie, tvorivosť,
stratégie zvládania, zmysel pre humor
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 139–148.
PEER EVALUATION OF CHARACTERISTICS OF PHYSICALLY DISABLED AND INTACT PUPILS OF INTEGRATED CLASSES
KAROL KOLLÁRIK, EVA MARUŠINCOVÁ
Štátny pedagogický ústav, Bratislava
Abstract: The following study contains several figures obtained from the
research performed at a secondary school for physically handicapped youth,
where also pupils without a physical handicap are educated (so called
reversed integration). The research followed how peers evaluate characteristics
of physically handicapped and nonhandicapped pupils. No more significant
difference appeared between physically handicapped and ”healthy” pupils of
the integrated classes in the area of experiencing (neuroticism, anxiety and
anxiousness). On the other hand, integration was positively manifested in the
evaluation of physically handicapped pupils by their ”healthy” schoolmates
in comparison with the control group of pupils that did not have immediate
experience with physically handicapped pupils.
Key words: integration, neuroticism, anxiety and anxiousness, attitudes
Súhrn: Príspevok obsahuje niekoľko údajov z výskumu realizovaného
na strednej škole pre telesne postihnutú mládež, v ktorej sa vzdelávajú
i žiaci bez telesného hendikepu (tzv. obrátená integrácia). Sledovalo
sa, ako rovesníci hodnotia vlastnosti telesne postihnutých žiakov a žiakov
bez telesného hendikepu. Medzi žiakmi s telesným postihom a zdravými
žiakmi integrovaných tried sa v oblasti prežívania (neurotizmus, úzkosť
a úzkostlivosť) neukázal žiaden významnejší rozdiel. Na druhej
strane sa integrácia pozitívne prejavila v hodnotení telesne postihnutých
žiakov ich “zdravými” spolužiakmi v porovnaní s kontrolnou
skupinou žiakov, ktorá nemala bezprostredné skúsenosti s telesne
hendikepovanými žiakmi.
Kľúčové slová: integrácia, neurotizmus, úzkosť a úzkostlivosť,
postoje
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 149–160.
EXISTENTIAL ANALYTICAL CONCEPTION OF SCHOOL FEAR
JARMILA KOTASOVÁ
Katedra psychologie a patopsychologie PdF Univerzity Palackého, Olomouc
Abstract: The article attempts to depict school-fear from the
existentially analytical point of view. This approach respects the
multifactorial aspect of ethiopathogenesis of emotional disturbances regarding
school. At the same time, it brings a basis for a broader conception of school
fear, which includes, apart from the classical separative component, also the
self-realization component. To distinguish the anxiety from the world
(non-existence) and the anxiety from oneself (loosing oneself) in the conception
of existentialists S. Kierkegaard and K. Jaspers is the base of this broader
model. Utilization of the existentially analytical diagnostic model helps to
highlight the importance of the qualitative analysis of various personality
components for a differential diagnosis and psychotherapy. This aspect is still
not preferred in the existing versions of the International Diagnostic Schemes
(MKN-10, DMS-IV).
Key words: classical conception of school-fear, existential analysis,
separative components of school-fear, self-realizing components of school-fear
Souhrn: Článek je pokusem zobrazit školní fobii z existenciálně
analytického pohledu. Tento přístup zohledňuje multifaktorovost
etiopatogeneze emocionálních poruch vztahujících se ke škole. Současně je
východiskem širšího pojetí školní fobie, které zahrnuje kromě klasické
separační také seberealizační komponentu. Základem tohoto širšího
modelu je rozlišení úzkosti ze světa (z nebytí) a úzkosti před sebou (ze
ztráty sebe sama) v pojetí existencialistů – S. Kierkegaarda a K. Jasperse.
Využití existenciálně analytického diagnostického modelu umožňuje vyzdvižení
významu kvalitativní analýzy nejrůznějších osobnostních komponent pro
diferenciální diagnózu a pro psychoterapii. Tento aspekt zůstává ve stávajících
verzích mezinárodních diagnostických schémat (MKN-10, DSM-IV) nezohledněn.
Klíčová slova: klasické pojetí školní fobie, existenciální analýza,
separační komponenty školní fobie, seberealizační komponenty školní
fobie
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 161–174.
EXPERIENCES WITH ELIMINATION OF DYSLECTIC PROBLEMS BY BRAIN EXERCISES
PETER FIGULA, EVA KOLESÁROVÁ, ANDREA GECKOVÁ
Liečebno-výchovné sanatórium, Košice-Barca
Univerzita P. J. Šafárika, Košice
Abstract: The article is focusing on significance and applicability of
brain exercises in influencing of dyslectic disorders. The authors used a
therapeutic unit consisting of eight exercises. One hundred therapeutic units
were applied. The sample consisted of 22 children with diagnosis of dyslexia and
ADHD. Pair t-test was used to verify performance improvement in the average of
words, as well as in a reading coefficient on one-percent level of significance.
Key words: dyslexia, brain exercises
Súhrn: Práca poukazuje na význam a uplatniteľnosť mozgových cvičení
pri ovplyvňovaní dyslektických porúch. Autori použili terapeutickú
jednotku pozostávajúcu z ôsmich cvičení. Aplikovaných bolo 100 terapeutických
jednotiek. Vzorku tvorilo 22 detí s diagnózou dyslexia a ADHD. Párovým
t-testom overili zlepšenie výkonov v priemere slov a čítacom kvociente na
1-percentnej hladine významnosti.
Kľúčové slová: dyslexia, mozgové cvičenia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 175–180.
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 2, s. 181-192
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press