Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

PSYCHOLÓGIA A PATOPSYCHOLÓGIA DIEŤAŤA
PSYCHOLOGY AND PATOPSYCHOLOGY OF A CHILD

Volume 37 / No. 3 / 2002

• DESAŤ ROKOV DETSKÉHO CENTRA VÚDPaP
• VŠETKO POD JEDNOU STRECHOU
• PSYCHOLÓG V DETSKOM CENTRE
• ŠPECIÁLNY PEDAGÓG V DETSKOM CENTRE
• LOGOPÉD V DETSKOM CENTRE
• SOCIÁLNE PORADENSTVO V DETSKOM CENTRE
• KOORDINÁCIA PRÁCE DETSKÝ NEUROLÓG –FYZIOTERAPEUT
• PRÁCA PEDOPSYCHIATRA V DETSKOM CENTRE
• PRÁCA V INTEGROVANEJ SKUPINE PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVY
• DIAGNOSTICKO-TERAPEUTICKÉ SKUPINY DETSKÉHO CENTRA
• VÝSKUMNÉ PROJEKTY DETSKÉHO CENTRA
• NAŠE SKÚSENOSTI S VYUŽITÍM HIPOTERAPIE V RÁMCI STAROSTLIVOSTI O DETI
• ARTETERAPIA A MUZIKOTERAPIA V PRÁCI DETSKÉHO CENTRA
• PRÁCA S DEŤMI S ODKLADOM ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY
• KLUB (MATEMATICKÝCH) MORČIAT
• MODERNÉ TRENDY V STAROSTLIVOSTI O ZAJAKAVÝCH ADOLESCENTOV
• PREKONÁVANIE BARIÉR MEDZI DIEŤAŤOM S POSTIHNUTÍM A JEHO RODINOU
• DIEŤA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM A NOVÁ SOCIÁLNA LEGISLATÍVA – PRVOTNÉ EFEKTY
• DIEŤA S POSTIHNUTÍM A KOMPETENCIE LIEČEBNÉHO PEDAGÓGA

VLADIMÍR DOČKAL, MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Detské centrum je multidisciplinárne zariadenie, ktoré poskytuje starostlivosť rodinám s postihnutými deťmi. Skladá sa z ambulancie, v ktorej pracuje neurológ, psychológovia, pedopsychiater, rehabilitačné pracovníčky, logopéd, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, ďalej z diagnosticko-terapeutických skupín s poldenným pobytom v zariadení a z integrovanej skupiny predškolskej výchovy (škôlky), ktorá umožňuje spoločnú výchovu zdravých a postihnutých detí. Detské centrum sa podieľa na pregraduálnej príprave študentov a na výskumných úlohách VÚDPaP.
Kľúčové slová: Detské centrum, postihnuté dieťa, multidisciplinárny prístup

Abstract: The Children Center is a multidisciplinary facility that delivers care to families with disabled children. It consists of outpatient rooms where a neurologist, psychologists, pedopsychiatrist, physioterapists, speech therapist, social worker, and special pedagogue work; then it consists of diagnostic-therapeutic groups with half-daily stay in the facility; and of integrated group for preschool education (kindergarten) that enables joint education of healthy and disabled children. The Children Center participates in pregradual preparation of students and in research tasks of Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology.
Key words: Children Center, disabled child, multidisciplinary approach

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 197-204.

MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Vychádzajúc z idey vývinovej rehabilitácie T. Hellbrüggeho sme sa pokúsili vybudovať pracovisko, ktoré by poskytovalo čo najkomplexnejšie multidisciplinárne služby postihnutým deťom a ich rodinám. Pod jednou strechou tu pracujú lekári a zdravotnícki pracovníci spolu so psychológmi, špeciálnymi pedagógmi i sociálnou pracovníčkou a usilujú sa prispieť k včasnému sociálnemu začleneniu detí. Ich spolupráca prináša pozitívne efekty deťom, rodičom i zúčastneným odborníkom.
Kľúčové slová: Detské centrum, multidisciplinárny prístup

Abstract: On the basis of T. Hellbrügge’s idea of developmental rehabilitation, a facility that would deliver the most complex multidisciplinary services to disabled children and their families was endeavored to be created. Doctors and medical workers work here under one roof together with psychologists, special pedagogues and a social worker, too, and they try to contribute to early social integration of children. Their cooperation brings positive effects for children, parents and participated professionals.
Key words: Children Center, multidisciplinary approach

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 205-209.

MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, BRONISLAVA KUNDRÁTOVÁ, VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Špecifiká práce psychológa v Detskom centre VÚDPaP sú dané jeho rolou v rámci multidisciplinárneho tímu a osobitosťami práce s postihnutým dieťaťom a jeho rodinou. Popri diagnostike, terapii a vývinovej stimulácii je ťažiskom práce dlhodobé sprevádzanie rodiny s postihnutým dieťaťom rôznymi vývinovými etapami s ich špecifickými problémami.
Kľúčové slová: Detské centrum, postihnuté dieťa, rodina s postihnutým dieťaťom, diagnostika, stimulácia, sociálny vývin, kognitívny vývin

Abstract: Specifics of a psychologist’s work in the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology are given by his/her role within the scope of a multidisciplinary team and specifics of work with a handicapped child and its family. Along with diagnostics, therapy and developmental stimulation, the locus of work lies in long-term accompaniment of family with disabled child throughout various developmental stages with their specific problems.
Key words: Children Center, handicapped child, family with disabled child, diagnostics, stimulation, social development, cognitive development

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 210-213.

MÁRIA ŠTEFKOVÁ, INGRID OBLOŽINSKÁ, JANA LOPÚCHOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Cieľom práce špeciálneho pedagóga je sociálna integrácia postihnutých detí. Tomuto cieľu je podriadená špeciálnopedagogická diagnostika, vypracúvanie a aplikácia stimulačných programov, práca v diagnosticko-terapeutických skupinách a tvorba individálnych vzdelávacích programov. Tyflopéd poskytuje aj ranú diagnostiku a stimuláciu deťom s viacnásobným postihnutím a poradenstvo prodičom týchto detí.
Kľúčové slová: špeciálny pedagóg, postihnuté dieťa, zrakovo postihnuté dieťa, špeciálnopedagogická diagnostika, stimulácia, reedukácia, individuálny vzdelávací program, poradenský servis

Abstract: The goal of the work of special pedagogue is social integration of disabled children. Special-pedagogic diagnostics, elaboration and application of stimulation programs, work in diagnostic-therapeutic groups and creation of individual educational programs are subjected to this goal. The expert on typhlology also brings about early diagnostics and stimulation for children with multiple disabilities, and counseling for parents of these children.
Key words: special pedagogue, disabled child, visually impaired child, special-pedagogic diagnostics, stimulation, re-education, individual educational program, counseling service

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 214-216.

VĚRA NÁDVORNÍKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Spektrum diagnóz, s ktorými prichádzajú malí klienti do Detského centra VÚDPaP, pokrýva celý logopedický odbor. Ročne logopéd v DC ošetrí priemerne 170 detí. Počet logopedických ošetrení za rok sa pohybuje medzi 1200 až 1500. Práca s deťmi sa teoreticky opiera o fyziologický výklad nadobúdania reči a jazyka. Pre prax sú zdôraznené všeobecné zásady a prístupy k poruchám reči s užším zameraním na deti sluchovo postihnuté.
Kľúčové slová: fyziológia nadobúdania reči, logopedická starostlivosť, sluchovo postihnuté deti

Abstract: The spectrum of diagnoses that young clients come with to the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology encompasses the whole field of speech therapy. In the Children Center, the speech therapist would treat about 170 children yearly. The number of speech-focused treatments per year is between 1200-1500. Work with children is theoretically based upon physiological explanation of speech and language acquisition. For a practical application, general principles and approaches to speech disorders, with a narrower focus on children with hearing impairment, are emphasized.
Key words: physiology of speech acquisition, logopedics care, hearing impaired children

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 217-219.

SILVIA BRONIŠOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Najdôležitejšou úlohou sociálneho pracovníka v Detskom centre VÚDPaP je začleniť postihnuté dieťa a jeho rodinu do spoločnosti. Túto úlohu plní ako člen multidisciplinárneho tímu. Sociálny pracovník pomáha rodičom orientovať sa v stále sa meniacej spleti zákonov a ďalších právnych predpisov. Pomáha tiež pri hľadaní vhodného umiestnenia pre postihnuté dieťa do špecializovanej starostlivosti. Súčasťou náplne jeho práce je aj poradenstvo a konkrétna pomoc v záťažových a krízových situáciách, do ktorých sa rodina s postihnutým dieťaťom môže dostať.
Kľúčové slová: sociálne poradenstvo, sociálny pracovník, postihnuté dieťa, sociálna intervencia

Abstract: In the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology, the most important task of a social worker is to integrate the handicapped child and its family into society. The social worker fulfills this task as a member of a multidisciplinary team. The social worker helps parents to find direction in constantly changing perplexity of laws and other legal regulations. The social worker also helps to find a suitable placement for disabled child into specialized care. Counseling and concrete help in distressful and crisis situations that may occur in family with the disabled child is, too, a part of social worker’s fulfillment.
Key words: social counseling, social worker, hancicapped child, social intervention

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 220-223.

KOORDINÁCIA PRÁCE DETSKÝ NEUROLÓG – FYZIOTERAPEUT

JANA TKÁČOVÁ, KATARÍNA KMEŤOVÁ, VIERA FEDOROVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Detský neurológ a fyzioterapeut sú partnermi pri zabezpečení optimálneho spôsobu ako zistiť a odstrániť poruchu vývoja centrálnej alebo periférnej nervovej sústavy. Realizácia individuálneho plánu rehabilitačných cvičení zlepšuje zmenené pohybové vzorce, čím mení patologický stereotyp a približuje dieťa k fyziologickým štandardom. Cieľom tímovej spolupráce, do ktorej sa zapájajú aj ostatní odborníci DC i spolupracujúcich inštitúcií, ale predovšetkým rodičia dieťaťa, je v maximálne možnej miere prispieť k sebaobsluhe dieťaťa a jeho samostatnej lokomócii.
Kľúčové slová: pedoneurológ, fyzioterapeut, neurologická diagnostika, fyzioterapia, deti s motorickými poruchami

Abstract: The child neurologist and physiotherapist are partners that secure an optimal way of how to find and remove a dysfunction in the central or peripheral nerve system. Carrying out the individual plan of rehabilitation exercises improves changed locomotor formulas – thus the pathological stereotype is altered and the child drawn nearer to physiological standards. The goal of team cooperation, in which other professionals of the Children Center and cooperating institutions are involved – but mostly child’s parents – is to provide the maximum for child’s self-aid and its independent locomotion.
Key words: pedoneurologist, physiotherapist, neurological diagnostics, physiotherapy, children with motoric dysfunctions

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 224-226.

ĽUDOVÍT POLÁK
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Pedopsychiater úzko spolupracuje s ostatnými odborníkmi v Detskom centre pri diagnostickom a terapeutickom procese. Pri diagnostike zohľadňuje výrazný podiel vývinových etáp na globálnom obraze detského klienta. Pri terapii ťažkých stavov odporúča medikamentóznu liečbu alebo umiestnenie klienta v pedopsychiatrickom zariadení. Zúčastňuje sa aj na posudzovaní vhodnosti výchovného prostredia konkrétnych detí.
Kľúčové slová: psychické poruchy, psychický vývin, diagnostika, terapia

Abstract: A pedopsychiatrist has a tight cooperation with other professionals in the Children Center when diagnostic and therapeutic process comes into focal point. In diagnostics, the pedopsychiatrist pays heed to distinct involvement of developmental stages in the global image of the child client. When therapy of severe conditions is required, the pedopsychiatrist recommends medicamentous treatment or placement of a client into a pedopsychiatric facility. The pedopsychiatrist also participates in evaluation of the appropriateness of educational environment of concrete children.
Key words: mental disorders, mental development, diagnostics, therapy

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 227-228.

ALŽBETA CHLEBIŠOVÁ, JANA KRUŽLIAKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: V integrovanej skupine predškolskej výchovy sú zaradené zdravé deti vo veku 3-6 rokov a deti s rôznym postihnutím vo veku 3-8 rokov. Pracujeme podľa Programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách, ktorý upravujeme podľa individuálnych potrieb jednotlivých detí. Každou úlohou sa zaoberáme podľa toho, čo je potrebné u dieťaťa rozvíjať, a hlavne podľa toho, čo dieťa zvládne. Zameriavame sa predovšetkým na sociálny vývin detí.
Kľúčové slová: integrácia, predškolská výchova, prispôsobenie výchovno-vzdelávacieho programu potrebám detí

Abstract: Healthy children at the age of 3-6 years and children with various disabilities at the age of 3-8 years are included in the integrated group of preschool education. The work follows the Program of Education of Children in Kindergartens, which is adjusted to individual needs of particular children. Every task is dealt with according to what is necessary to develop in each child, especially what the child can cope with. Attention is mostly paid to social development of children.
Key words: integration, preschool education, adjustment of the educational program for children’s needs

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 229-231.

BEÁTA TOMČÁNIOVÁ, MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, MARIANNA HOLÚBKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Diagnosticko-terapeutické skupiny predstavujú stredný článok trojstupňového modelu starostlivosti o sociálny vývin postihnutých detí (od individuálnej ambulantnej starostlivosti cez diagnosticko-terapeutické skupiny až po zaradenie do predškolského zariadenia). Sú určené najmä pre postihnuté deti, ktorých sociálny vývin výrazne zaostáva za ostatnými vývinovými oblasťami a ktorých individuálna stimulácia už nie je postačujúca, no zaradenie do materskej školy by ešte nezvládli. Cieľom tejto formy starostlivosti je navodiť nové sociálne kompetencie a spôsobilosti a generalizovať tie, ktoré dieťa zvláda a uplatňuje doma a v individuálnej terapeutickej starostlivosti.
Kľúčové slová: diagnostico-terapeutická skupina, postihnuté dieťa, sociálny vývin

Abstract: Diagnostic-therapeutic groups represent the intermediary article in the three-degree model of social development care for disabled children (from individual outpatient care, through diagnostic-therapeutic groups to inclusion into preschool facility). They are mostly intended for disabled children the social development of whom significantly lags behind other developmental areas and whose individual stimulation is not already sufficient, but who would not yet cope with inclusion into kindergarten. The goal of this form of care is to trigger off new social competencies and generalize the ones that child can cope with and apply at home and in individual therapeutic care.
Key words: diagnostic-therapeutic group, disabled child, social development

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 232-234.

MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, JANA TKÁČOVÁ, BEÁTA TOMČÁNIOVÁ, VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: V Detskom centre sa v súčasnosti riešia nasledujúce výskumné úlohy: Význam spontánnej aktivity a sociálnej interakcie detí raného veku pre vývinovú diagnostiku, Sociálna interakcia zdravých a postihnutých detí v integrovanej materskej škole, Sociálne začleňovanie postihnutých detí v integrovaných letných táboroch a Teória mysle postihnutých detí (posledné tri sú súčasťou grantovej úlohy Psychologické aspekty výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi edukačnými potrebami). Výskumom spontánnej aktivity zisťujeme možnosti diagnostiky motorického poškodenia analýzou spontánnej motorickej aktivity dieťaťa v porovnaní s tradičným neurologickým vyšetrením. Sledovanie sociálnej interakcie má odhaliť možnosti podporiť sociálnu interakciu, ktorá je prejavom i prostriedkom spoločenskej integrácie. V 1. fáze tohto výskumu sa nepotvrdil vplyv kooperatívnych úloh na frekvenciu sociálnej interakcie zdravých a postihnutých detí v integrovanej materskej škole, v 2. fáze sa skúma vplyv učiteľky. Ďalší výskum potvrdil, že sociálne začleňovanie postihnutých detí školského veku pozitívne ovplyvňujú programy integračných letných táborov. Individuálna “teória mysle” každého jednotlivca zahŕňa pochopenie faktu, že mentálny a reálny svet sú oddelené entity, že mentálny svet iných ľudí má iné obsahy, než jeho vlastný. V našom výskume porovnávame vývin “teórie mysle” detí rôznych diagnostických skupín.
Kľúčové slová: spontánna aktivita, sociálna interakcia, sociálna integrácia, teória mysle, postihnuté deti, deti raného veku

Abstract: Currently the following research tasks are solved at the Children Center: Significance of Spontaneous Activity and Social Interaction of Early-Age Children for Developmental Diagnostics; Social Interaction of Healthy and Disabled Children in the Integrated Kindergarten; Social Inclusion of Disabled Children into Integrated Summer Camps; and Theory of Mind in Disabled Children (the last three tasks are part of the grant task Psychological Aspects of Education of Children with Special Educational Needs). The research of spontaneous activity helps to expose information on possibilities to diagnose motoric impairment by analyzing child’s spontaneous motoric activity in comparison with traditional neurological examination. The follow-up of social interaction – the manifestation and means of social integration – should reveal possibilities for supporting social interaction. In the first phase of the research, the influence of cooperative tasks on the frequency of social interaction of healthy and disabled children in the integrated kindergarten was not confirmed; in the second phase, teacher’s influence is researched. Another research confirmed that programs of integrative summer camps positively influences to social inclusion of disabled children at school age. The individual “theory of mind” of every particular individual includes understanding of the fact that mental and real worlds are divided entities and the mental world of other people has different contents than one’s own world. A comparison is made with respect to the development of the “theory of mind” in children of various diagnostic groups.
Key words: spontaneous activity, social interaction, social integration, theory of mind, disabled children, children of early age

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 235-241.

DOROTA KOPASOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Interdisciplinárna starostlivcosť psychológa, hipológa a logopéda o 23 detí vo veku 4-14 rokov, ktoré sú klientami Detského centra VÚDPaP, smeruje k zmierneniu negatívnych prejavov a dôsledkov rôznych typov ich zdravotných postihov. Po trojmesačnej aplikácii hipoterapie sa zlepšený psychický stav v oblasti intelektu, emocionality a osobnosti prejavil u 66 perceent skúmaných detí.
Kľúčové slová: hipoterapia, interdisciplinárny prístup, dieťa so zdravotným postihnutím, psychológ, hipoterapeut, logopéd

Abstract: Interdisciplinary care of a psychologist, hippologist (horse therapist), and speech therapist for 23 children at the age of 4-14 years – clients of the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology – is aiming toward the relief of negative manifestations and consequences of various types of their handicaps. After a three-month period of practicing hippotherapy, the improved mental condition in the area of intellect, emotionality and personality manifested in 66 % of researched children.
Key words: hippotherapy, interdisciplinary approach, child with a handicap, psychologist, hippotherapist, speech therapist

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 242-246.

ĽUBICA KÖVÉROVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: V príspevku je všeobecne i podrobnejšie charakterizovaná arteterapia a muzikoterapia. Opísané sú ciele, témy a techniky arteterapie, ako aj konkrétne témy jednotlivých muzikoterapeutických sedení, ktoré sa využívajú pri práci s detským klientom. Autorka uvádza terapeutické postupy, ktoré sa osvedčujú v práci arteterapeuta a muzikoterapeuta v Detskom centre VÚDPaP.
Kľúčové slová: arterapeutické sedenie, muzikoterapeutické sedenie, kreativita, sebarealizácia, interakcia

Abstract: The contribution deals – in a general and in more detailed way – with the characteristic of artetherapy and music therapy. Described are goals, topics and techniques of artetherapy, as well as concrete topics of individual music-therapeutic sessions that are used in work with child clients. The author introduces therapeutic practices that are being attested at artetherapist’s and music-therapist’s work in the Childer Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology.
Key words: artetherapeutic session, music-therapeutic session, creativity, self-actualization, interaction

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 247-251.

BEÁTA TOMČÁNIOVÁ, MARIANNA HOLÚBKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: Deťom, ktoré majú z rôznych dôvodov odložený začiatok školskej dochádzky, sa v Detskom centre VÚDPaP venuje osobitná pozornosť. Problémové oblasti jednotlivých detí sa stimulujú v tematických celkoch. Okrem nácviku zručností a spôsobilostí sa kladie dôraz na sociálny vývin detí. Uprednostňujeme spoločné riešenie problému pred individuálnou prácou a zároveň učíme deti akceptovať individualitu ostatných.
Kľúčové slová: školská zrelosť, skupinová práca

Abstract: Children who have the beginning of their school attendance delayed from various reasons receive a special care in the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology. The problem areas of individual children are stimulated in thematic units. In addition to training of skills and competencies, emphasis is also laid on social development of children. Preferred are joint solutions of the problems to individual work; simultaneously, children are taught to accept the individuality of others.
Key words: school maturity, group work

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 252-255.

BEÁTA TOMČÁNIOVÁ, MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, INGRID OBLOŽINSKÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Súhrn: V ”Klube matematických morčiat” (názov si vymysleli deti samy) sa v Detskom centre VÚDPaP stretávajú deti s výraznými poroblémami v škole. Ich problémy vznikajú kombináciou viacerých nepriaznivých faktorov. Na skupinových sedeniach sa odborníci snažia tieto faktory ovplyvniť. Deti tu majú príležitosť zažiť úspech, naučiť sa pracovať tímovo, spoznať svoje silné stránky a akceptovať tie slabé.
Kľúčové slová: vývinové poruchy učenia, práca v skupine

Abstract: In the Children Center at Research Institute for Child Psychology and Pathopsychology in the Club of “mathematical guinea pigs” (children themselves schemed up this name) meet children who have distinct problems at school. Their problems result from combination of several unfavorable factors. Professionals try to influence these factors at group sessions. Children have here the opportunity to experience success, to work in team, and to accept weaker children.
Key words: developmental learning disorders, work in group

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 256-259.

VIKTOR LECHTA
Katedra logopédie PdFUK, Bratislava
Subkatedra klinickej logopédie SZV, Bratislava

Súhrn: Zajakavosť treba chápať ako zložitý syndróm s prienikom troch skupín symptómov: dysfluencia – nadmerná námaha – psychická tenzia. Tieto symptómy sa spravidla v rámci etiopatogenézy zajakavosti prejavujú, kombinujú a rozvíjajú v rôznej miere, stupni závažnosti a rôznej vzájomnej súvzťažnosti (vrátane spätnoväzbových mechanizmov). Aj u adolescentných balbutikov, keď už mnohí terapeuti kvôli habituácii príznakov, chronicite zajakavosti rezignujú, sa treba usilovať o zvrátenie nepriaznivého vývinu. V terapeutickom pláne je nevyhnutné akcentovať aj iné komponenty než je iba samotná neplynulosť rečového prejavu: klinický model zajakavosti a model etiopatogenézy zajakavosti, ktoré sú v tomto príspevku prezentované, k tomu ponúkajú jednu z posledných možností. Neobyčajne dôležitá je v tomto zmysle extralingvistická symptomatika. Balbutológia ako disciplína, ktorá je priesečníkom poznatkov o zajakavosti z rozličných vied, je transdiciplinárnou oblasťou par excellence: v terapii adolescentných balbutikov je miesto psychológa nezastupiteľné.
Kľúčové slová: zajakavosť, narušená komunikačná schopnosť, terapia zajakavosti, balbutik

Abstract: Stuttering should be understood as a complex syndrome that cumulates three groups of symptoms: dysfluency – excessive effort – mental tension. Within the scope of ethiopathogenesis of stuttering, these symptoms regularly manifest, combine and develop themselves in a different measure, degree of relevance, and various mutual concurrence (including feed-back mechanisms). When dealing with adolescent stutterers, which makes many therapists already resign because of the chronicity of stuttering and habitual signs, it is important to try to reverse the adverse development. In the therapeutic plan it is inevitable to put accent on other components than dysfluency of speech alone: the clinical model of stuttering and the model of ethiopathogenesis of stuttering, which are presented in this contribution, offer one of the last possibilities. Unusually important in this respect is extra-linguistic symptomatology. Balbutology as a discipline which represents a point of intersection of knowledge on stuttering of various sciences is a transdisciplinary area par excellence: in the therapy of adolescent balbutics the role of a psychologist is unsubstitutable.
Key words: stuttering, communicative disability, therapy of stuttering, stutterer

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 260-270.

MAGDALÉNA SZABOVÁ
Katedra liečebnej pedagogiky PdF UK, Bratislava

Súhrn: Príspevok ponúka zamyslenie nad situáciou, keď postihnutie dieťaťa predstavuje bariéru, brániacu rozvinutiu kvalitného vzťahu medzi ním a jeho rodinou. Prekážky na životnej ceste človeka prirovnáva k jazeru, na druhom brehu ktorého čaká dieťa. V tejto metafore pripodobňuje rôzne formy prístupu k jazeru s výchovnými štýlmi rodiny. Opisuje program liečebnopedagogickej intervencie, ktorého prvá časť sa venuje deťom s postihnutím, druhá je orientovaná na ich rodičov (rodinu). Bližšie sa zaoberá druhou časťou programu, ktorej hlavným zameraním je sprevádzanie a podpora rodiny pri adaptácii na postihnutie dieťaťa, pomoc pri hľadaní adekvátneho spôsobu výchovy dieťaťa (detí).
Kľúčové slová: dieťa s postihnutím, rodina, bariéra, výchovné štýly, Program liečebnopedagogickej intervencie

Abstract: The contribution tries to analyze the situation when the disabled child is a barrier that impedes development of a quality relationship between itself and its family. The article compares this obstruction on one’s way of life to the lake where a child awaits on the other shore. In this metaphor, various forms of approach to the lake are compared to educational family styles. The therapeutic-educational program of intervention is described – its first part is focused on children with disabilities, its second part is focused on child’s parents/family. The second part of the program is more concretely described – it is mainly focused on accompanying and supporting of family in their adaptation to a child’s disability and on help in looking for adequate means of education of child/children.
Key words: child with disability, family, barrier, educational styles, therapeutic-educational program of intervention

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 271-279.

DIEŤA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM A NOVÁ SOCIÁLNA LEGISLATÍVA – PRVOTNÉ EFEKTY

KVETOSLAVA REPKOVÁ
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Bratislava

Súhrn: Príspevok informuje o niektorých výsledkoch prieskumu dopadov zavedenia novej sociálnej legislatívy na život občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Zástupcovia vybraných občianskych združení – jednotlivci s postihnutím alebo ich rodinní príslušníci oceňujú na novom systéme sociálnej pomoci najmä jeho komplexnosť, a to z hľadiska oblastí poskytovanej pomoci i z hľadiska druhov zdravotného postihnutia. Ako negatíva vnímajú dĺžku konania pri rozhodovaní o poskytnutí pomoci a subjektivizmus posudkovej práce. Reflektujú zlepšenie vzdelávacích možností a miery nezávislosti, v oblasti zamestnávania však zlepšenie nezaregistrovali.
Kľúčové slová: verejné sociálne služby, koordinácia, sociálna pomoc

Abstract: The contribution informs about some results of the survey focused on impacts on lives of citizens with severe health disability resulting of the application of the new social legislation. Representatives of selected civic associations - individuals with disabilities, or their family members, appreciate mostly the complexity of the new system of social support - that is, both from the aspect of the support delivered and from the aspect of types of health disability. The amount of time in the process of decision-making to provide support and subjectivity of expert-judgement work are perceived negatively. Improvement of educating possibilities and the measure of independence are reflected, but improvement in the area of employment was not noted.
Key words: public social services, coordination, social assistance

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 280-286.

MARTA HORŇÁKOVÁ
Katedra liečebnej pedagogiky PdF UK, Bratislava

Súhrn: Moderná starostlivosť o dieťa s postihnutím si vyžaduje komplexný a multidisciplinárny prístup. Na tejto starostlivosti sa u nás posledných 30 rokov podieľa aj liečebný pedagóg. Jeho kompetencie, metódy a úlohy sú špecifické a len čiastočne zastupiteľné iným odborníkom. Pre klienta majú mimoriadny význam, lebo využívajú hru, pohyb, umenie a zamestnania, aby diagnostikovali a terapeuticky intervenovali v záujme podpory vývinu klienta a jeho kompetencií zvládať problémy a nachádzať zmysel vo svojom konaní a bytí. Liečebný pedagóg sa usiluje pristupovať ku klientovi celostne, na jeho problém nazerá ako na systém, v ktorom sú jednotlivé prvky mnohonásobne prepojené. Preto musí úzko spolupracovať s osobami podieľajúcimi sa na starostlivosti, vymieňať si s nimi informácie a spoločne hľadať možné varianty pomoci klientovi. Potrebuje tiež podporu spolupracujúcich profesií pri vlastnom etablovaní sa v systéme poskytovania pomoci.
Kľúčové slová: liečebná pedagogika, integrálna starostlivosť, kompetencie a spolupráca, úlohy liečebného pedagóga

Abstract: Modern care for children with disabilities requires a complex and multidisciplinary approach. For 30 years, this form of care has also included here a participation of an educational therapist (curative pedagogue). His/her competencies, methods and tasks are specific, and only partially substitutable by other professionals. The educational therapist has an extraordinary significance for clients, because he/she utilizes playing, physical coordination, art and employments in order to diagnose and therapeutically intervene for the benefit of supporting clients’ development and their competencies to be able to cope with problems and find meaning in their acting and beingness. The educational therapist tries to approach clients in integrity, regards their problems as a system in which particular elements have multiple interconnection. A tight cooperation is needed with other persons that participate in the care, to exchange information with them and look jointly for possible alternatives of supporting the client. The educational therapist also needs the support of cooperating professions in order to be established in the system of care delivery.
Key words: therapeutical education (curative pedagogy), integral care, competence and cooperation, tasks of educational therapist

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 37, 2002, č. 3, s. 287-292.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press