Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
ČÍSLO 2, ROČNÍK II., jún 2002
PÔVODNÉ PRÁCE
PREHĽADNÉ PRÁCE
Prírodné látky v dermatológii
FIREMNÉ INFORMÁCIE
ZO ZAHRANIČNEJ LITERATÚRY
Efficacy of long-term prophylactic therapy of recurrent vulvovaginal candidiasis
Šimaljaková, M.
I. dermatovenerologická klinika LF UK, Bratislava
Lipovská, A.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK, Bratislava
SÚHRN
Rekurentná vulvovaginálna kandióza (RVVK) je celosvetovým problémom, ktorý postihuje mnoho žien. Terapia tejto infekcie je problematická. Do štúdie bolo zahrnutých 75 žien a 51 štúdiu ukončilo. U všetkých žien bola dokázaná vaginálna kandidóza mykologickým vyšetrením. Pacientky boli liečené 6 mesiacov 1-krát týždenne perorálnymi antimykotikami. 49 žien bolo liečených 150 mg flukonazolu, 14 žien 200 mg itrakonazolu a 12 žien 200 mg ketokonazolu. Po ukončení profylaktickej terapie bolo 59 žien bez príznakov ochorenia. Pri kontrole 6 mesiacov po vynechaní terapie bolo mykologicky aj klinicky negatívnych 46 žien z 51, ktoré ukončili štúdiu. Dlhodobá profylaktická terapia RVVK je efektívna. a zlepšuje emocionálny a sexuálny život ženy.
Kľúčové slová: vaginálna kandidóza, liečba, profylaxia, efekt
SUMMARY
Recurrent vulvovaginal candidiasis (RVVC) is a worldwide problem affecting many women. The treatment of this infection is problematic. Seventy five women with RVVC were enrolled and 51 completed the study. Vaginal candidiasis was established in all cases by mycological investigation. All women were treated for 6 months with weekly doses of oral antimycotics. 49 women were treated with 150 mg of fluconazole,15 women with 200 mg of itraconazole and 12 women with 200 mg of ketoconazole. 59 patients were free of symptoms of vaginal candidiasis after prophylactic therapy. At the assessment 6 months after the end of the treatment out of 51 women 46 were symptomless and were culturally negative. Long-term prophylactic therapy of RVVC is effective and improved their sexual and emotional relationships.
Key words: vaginal candidiasis, therapy, prophylaxis, efficacy
Seborrhoeic dermatitis – contemporary therapeutical modalities
Osuský, P., Osuská, M.
1.dermatovenerologická klinika LF UK a FN, Bratislava
SÚHRN
Seboroická dermatitída je častým ochorením postihujúcim predovšetkým kožu tváre a kapilícia, ktorého etiológia je nejasná. Novšie poznatky svedčia o možnej úlohe Pityrosporum ovale. Táto lipofilná kvasinka je súčasťou normálnej kožnej flóry, ale aj pôvodcom viacerých ochorení. Článok poskytuje prehľad súčasných poznatkov o externej a celkovej terapii ochorenia. Jej ťažiskom je antimykotická terapia zameraná na Malassezia furfur (Pityrosporum ovale) považované za rozhodujúci mikrobiálny faktor SD.
30 pacientov so seboroickou dermatitídou bolo liečených 1 % bifonazolom (Mycospor creme, Bayer) aplikovaným jedenkrát denne počas 2 – 4 týždňov. U 8 pacientov došlo k úprave nálezu po 2 týždňoch, u 22 trvala liečba 4 týždne. U všetkých pacientov došlo k výraznému zlepšeniu nálezu, najpomalšie ustupovalo olupovanie a erytém. U 6 pacientov došlo 2 týždne po ukončení terapie k zhoršeniu nálezu, u 24 k recidíve nedošlo. Bifonazol je účinným širokospektrálnym antimykotikom, ktorý má i protizápalový účinok a rozširuje terapeutickú škálu seboroickej dermatitídy.
Kľúčové slová: seboroická dermatitída, liečba, bifonazol
SUMMARY
Seborrhoeic dermatitis is a common disease mainly affecting the skin of face and scalp. The etiology is unknown nevertheless in accordance to recent studies Pityrosporum ovale might play a role in it. This lipophilic yeast belongs to the normal cutaneous flora but is also the pathogen in various diseases.The paper review thew contemporary methods of both external and internal tretments. Topical antimycotic treatment focused on Malassesia furfur (Pityrosporum ovale), which could be the main causative agent, is considered to be the most important approach.
30 pacients with seborrhoeic dermatitis were treated with 1% bifonazole cream (Mycospor creme Bayer) once daily for 2 to 4 weeks. 8 patients became free of lesions after 2 weeks, 22 had been treated for 4 weeks. All of them showed markedly improvement, erythema and scalling disappeared most slowly of all symptoms. In 6 patients 2 weeks after the treatment had been finished the clinical finding deteriorate, in 24 no relapse occured. Bifonazole is an effective broad spectrum antimycotic, which has also an anti-inflammatory effect. It extends the therapeutic possibilities in the treatment of the seborrhoeic dermatitis.
Key words: seborrhoeic dermatitis, treatment, bifonazole
Therapy of onychomycosis with fluconazole
Šimaljaková, M.
I. dermatovenerologická klinika LF UK, Bratislava
SÚHRN
Onychomykóza je častá infekcia, vyvolaná väčšinou dermatofytmi. Najčastejším patogénom, izolovaným z nechtov v miernom klimatickom pásme je Trichophyton rubrum. Flukonazol, bis-triazolové antimykotikum, je in vitro účinný na väčšinu vyvolávateľov onychomykóz, penetruje do nechtovej platničky a je efektívny v liečbe onychomykóz. Tridsať ambulantných pacientov, s potvrdenou onychomykózou na nohách a rukách, bolo liečených flukonazolom v dávke 150 mg raz týždenne počas 6 mesiacov. Na konci terapie bol klinický efekt, redukcia postihnutej plochy nechta, potvrdený u 15 chorých. Mykologické vyšetrenie bolo negatívne u 19 pacientov. Pri kontrolnom vyšetrení, 6 mesiacov po skončení terapie bolo klinicky vyliečených 26 chorých, mykologické vyšetrenie bolo negatívne u 26 pacientov. Flukonazol v dávke 150 mg raz týždenne je bezpečné a účinné antimykotikum v liečbe onychomykóz.
Kľúčové slová: onychomykóza, flukonazol, 150 mg týždenne
SUMMARY
Onychomycosis is a common infection of the nail caused primarily by dermatophytes. Trichophyton rubrum is the commonest nail pathogen in temperate climates. Fluconazole, a bis triazole antifungal agent, is active in vitro against the most common pathogens of onychomycosis, penetrates into the nail bad, and is clinically effective in the treatment of the onychomycosis. Thirty outpatients with mycologically confirmed onychomycosis of the toenails or fingernails were treated with fluconazole 150 mg per week for 6 months.
At the end of therapy clinical succes, reduction of the affected area of the target nail,was achieved in 15 patients. At the follow-up control, 6 month after the end of therapy 26 patients were clinically and mycologically cured. Fluconazol administrated 150 mg once weekly is safe and effective in eradicating onychomycosis caused by dermatophytes.
Key words: onychomycosis, fluconazole, 150 mg once-weekly
Autoimmune diseases of the skin and mucous membranes – 1. part
Buc M.
Imunologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity J. A. Komenského, Bratislava
SÚHRN
Autoimunitné choroby kože vo všeobecnosti delíme na pľuzgierové a nepľuzgierové. Pľuzgierové choroby kože sú podmienené tvorbou autoprotilátok, ktoré sú namierené proti rozličným intercelulárnym proteínom zabezpečujúcim keratinocytom jednak vzájomné prepojenie a jednak upevnenie k derme, ležiacej bezprostredne pod epidermou. Podľa lokalizácie pľuzgierov ich delíme na intraepidermové pľuzgierové choroby, ku ktorým patrí pemfigus a subepidermové pľuzgierové choroby, ktoré reprezentuje bulózny pemfigoid, epidermolysis bullosa acquisita, herpes gestationis, cikatriciálny pemfigoid, bulózna choroba s lineárnymi depozitmi IgA a dermatitis herpetiformis. Druhá skupina autoimunitných chorôb kože a slizníc zahŕňa psoriasis vulgaris a vitiligo. Ich imunopatogenéza je o niečo komplexnejšia, na rozvoji patologických prejavov sa podieľajú protilátkové, aj bunkové mechanizmy, i keď aktivita T-lymfocytov je rozhodujúcejšia. Obe skupiny chorôb sú geneticky podmienené, pričom na genetickej predispozícii sa podieľajú predovšetkým alely hlavného histokompatibilného komplexu človeka.
Kľúčové slová: protilátky, T-lymfocyty, komplement, HLA-komplex, cytokíny, imunoterapia
SUMMARY
Autoimmune diseases of the skin and mucous membranes are generally divided into two groups – blistering and non-blistering. Blistering diseases are caused by autoantibodies directed against various intercellular proteins responsible for mutual connections of keratinocytes and for their attachment to the underlying derma. According to the localisation of blisters they are further subdivided into intraepidermal and subepidermal blistering diseases. To the former belongs pemfigus, to the latter belong bullous pemphigoid, epidermolysis bullosa acquisita, herpes gestationis, cicatricial pemphigoid, linear IgA bullous disease, and dermatitis herpetiformis. The second group of the autoimmune diseases of the skin and mucous membranes comprises of psoriasis vulgaris and vitiligo. Their immunopathogenesis is more complex, both antibody mediated and cell mediated immune mechanisms are involved – however T-lymphocytes seem to be a more important. Multiple genes are involved in a genetic predisposition of the diseases with a predominant role of the human major histocompatibility complex.
Key words: antibodies, T-lymphocytes, complement, HLA complex, cytokines, immunotherapy
The role of leukocytes in the development of chronic venous insufficiency
Štvrtinová, V.
I. interná klinika Lekárskej fakulty UK, Bratislava
SÚHRN
Napriek skutočnosti, že chronická žilová insuficiencia (CHVI) patrí k najčastejším chronickým ochoreniam v civilizovaných krajinách, jej presná etiopatogenéza stále nie je známa. Existujú dôkazy o aktivácii leukocytov a endotelových buniek u pacientov s CHVI. V práci sa rozoberá úloha leukocytov v patogenéze CHVI.
Kľúčové slová: chronická žilová insuficiencia – patogenéza – leukocyty
SUMMARY
Despite the fact that chronic venous insufficiency (CVI) is one of the most common chronic diseases in industrialized countries the precise etiopathogenesis is not fully understood yet. There are several lines of evidence about the activation of leukocytes and vascular endothelial cells in patients with CVI. In this work the role of leukocytes in the pathogenesis of CVI is discussed.
Key words: chronic venous insufficiency – pathogenesis – leukocytes
Skin-protecting Activity of Aloe barbadensis
Košťálová D.
Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
SÚHRN
Aloe barbadensis, známa tiež pod názvom Aloe vera alebo Curacao aloe, má dlhú históriu v ľudovom liečiteľstve používaného prostriedku na zápaly, rany, astmu a vredovú chorobu. Jej použitie je rozšírené v kozmetike a ako lotio na kožu. Aloe gél sa využíva lokálne pri liečbe rán a vnútorne ako tonikum. Je zložkou mnohých mastí, krémov, roztokov, šampónov pre vonkajšie použitie.
Aktívne obsahové látky nie sú ešte dostatočne známe, predpokladá sa, že niektoré z jej účinkov sú odvodené od schopnosti prítomnej karboxypeptidázy inhibovať bradykinín, ktorý zvyšuje pocit bolesti. Aloe gél má antibakteriálnu a antifungálnu aktivitu, ale málo vieme o identifikácii a stabilite látok zodpovedných za tento i ďalšie účinky.
Kľúčové slová: Aloe barbadensis, proteíny, glykoproteíny, polysacharidy, karboxypeptidáza, farmaceutické použitie, kozmetika
SUMMARY
Aloe barbadensis, commonly known as Aloe vera (Curacao aloe), has a long history as a home remedy for burns, wounds, asthma and ulcer and for the treatment of a variety of conditions in traditional medicine. There is also widespread use of Aloe vera in cosmetics and skin lotions. Aloe gel has been widely used externally for its wound healing properties and internally as a general tonic. It is a component into a variety of ointments, creams, lotions, and shampoos for external use.
Whereas the active constituents have not been completely identified yet, it is presently believed that some of the beneficial effects of aloe gel result from the ability of a contained carboxypeptidase to inhibit the pain-causing agent bradykinin. Aloe gel has antibacterial and antifungal properties, but little is known about the identity and stability of the ingredients responsible for these or most of its other effects.
Key words: Aloe barbadensis, proteins, glykoproteins, polysaccharide, carboxypeptidase, use in pharmacy, cosmetics.
Bifonazol cream, solution and shampoo in dermatological practice
Sochorová R.
Slovakofarma. a.s., Bratislava
SÚHRN
Bifonazol patrí do skupiny azolových derivátov, ktoré sa vyznačujú fungistatickou až fungicídnou aktivitou voči dermatofytom, kvasinkám a pliesňam. V súčasnosti sa u nás v súlade s odporúčaniami WHO používajú v liečbe povrchových mykóz azolové deriváty.
Bifonazol je azolová antifungálna látka pre lokálne použitie. Má podobnú chemickú štruktúru ako klotrimazol, ekonazol a mikonazol, ale odlišuje sa od nich tým, že neobsahuje halogén, preto je vhodný aj na tvár. Podobne ako iné azoly, bifonazol inhibuje syntézu ergosterolu v cytoplazmatickej membráne. Inhibičný účinok bifonazolu na cytochrómy P450 a na mikrozomálnu reduktázu zvyšuje jeho fungicídnu aktivitu v porovnaní s klotrimazolom. Fungicídna aktivita bifonazolu bola dokázaná v mnohých klinických štúdiách v liečbe dermatomykóz, kožnej kandidózy, pityriasis versicolor, seboroickej dermatitídy, otomykózy ako aj erytrazmy. Počas používania bifonazolu nedošlo ku vzniku rezistencie, ani k zníženiu citlivosti dermatofytov. Bifonazol výborne penetruje cez kožu a dlho v nej pretrváva, čo umožňuje aplikovať ho jedenkrát denne.
Kľúčové slová: bifonazol, fungicídna aktivita, terapeutické využitie
SUMMARY
Bifonazole belongs to the group of azole derivatives, noted for fungistatic to fungicidal activity against dermatophytes, yeasts and fungi. Presently in our country, in accordance with WHO recommendations, superficial mycoses countries are treated with azole derivatives.
Bifonazole is an azole-derived antifungal agent intended for topical use. It has a chemical structure similar to clotrimazole, econazole and miconazole, however, it differs from other agents by the fact that it does not contain a halogen, it is therefore suitable for application onto a face. Like other azoles, bifonazole also inhibits ergosterol synthesis in the cytoplasmic membrane. Inhibitory effect of bifonazole on P-450 cytochromes and on microsomal reductase increases its fungicidal activity in comparison with clotrimazole. Fungicidal activity of bifonazole in the treatment of dermatomycoses, cutaneous candidiasis, pityriasis, seborrhoeic dermatitis, otomycosis, as well as erythrasma was demonstrated in many clinical studies. Neither development of resistance, nor decreased susceptibility of dermatophytes was observed during administration of bifonazole. Bifonazole shows excellent penetration through the skin and long retention time, which enables its administration once daily.
Key words: bifonazole, fungicidal activity, therapeutic use
Pozadie: Testovanie fragranciami v epikutánnych testoch je dôležitým krokom v diagnóze alergie na fragranciá.
Ciele: Určiť užitočnosť pridania propolisu do európskych štandardných sérií určených na testovanie precitlivenosti na fragranciá.
Pacienti a metódy: 2 660 pacientov bolo testovaných rutinnými sériami epikutánnych testov, 747 pacientov suspektných z precitlivenosti na fragranciá bolo testovaných naviac špeciálnymi sériami s fragranciami.
Výsledky: Z 2660 pacientov testovaných rutinnou sériou epikuátnnych testov malo pozitívne výsledky: na fragrans mix 243 (9,1 % ), peruviánsky balzam 144 (5,4 %) , kolofóniu 32 (1,2 % ). Tieto zmesi sú používané ako skríningové substancie precitlivenosti na fragranciá v európskych sériách epikutánnych testov. Propolis bol tiež dôležitým alergénom v tejto lokálne revidovanej štandardnej sérii (n-35, 1,3 %). Pozitívne reakcie na vyššie uvedené alergény boli signifikantne medzi sebou asociované (P menej ako 0,01, x 2 – test) a neboli pozorované odlišnosti v pohlaví. Hlavná lokalizácia dermatitídy u pacientov s pozitívnym výsledkom na jeden a viac z uvedených alergénov (n – 162) z pacientov podozrivých z precitlivenosti na fragranciá (n-747) bola – tvár 46, 9 %, ruky 23, 5 %, krk 17, 9 %, axily 12,3 %. Zo 747 pacientov suspektných z precitlivenosti na fragranciá malo pozítívne výsledky epikutánnych testov s peruviánskym balzamom 70 (9,4 %), s kolofóniou 41 (5,5 %), fragrans mixom 126 (16, 9 %), propolisom 7 (0,9 %). 92 pacientov zo 747 pacientov suspektných z precitlivenosti na fragranciá malo pozitívne výsledky epikutánnych testov špeciálnej série fragrancií pozostávajúcej z ôsmich zložiek fragrans mixu (najčastejšie na: izoeugenol 5,4 %, živicu z dubového machu 5,0 % a eugenol 2,5 %) a 14 ďalších často sa vyskytujúcich fragrancií (najčastejšie na: klinčekový olej v 1,6 %, olej z citrónovej trávy v 0,8 % a olej z cédrového dreva v 0,7 %). Hodnota propolisu ako ďalšej skríningovej substancie precitlivenosti na fragranciá bola v tejto štúdii nízka. Pravdepodobnosť reakcie na jeden alebo viac extra fragrancií rástla s počtom reakcií na skríningové alergény v rutinných sériách testov.
Záver: Počet pozitívnych reakcií na skríningové alergény precitlivenosti na fragranciá v rutinných sériách epikutánnych testov môže byť použitý ako dobré pravidlo predpovedania pozitívneho výsledku vo viac detailnom testovaní. Propolis je významným alergénom sám o sebe, ale jeho hodnota ako skríningovej substancie precitlivenosti na fragranciá je obmedzená.
(Prameň: Wohrl, Hemmer, Focke, Gotz, Jarish. Brit J Derm 200l, 145, 268-273. MUDr. Vrabec, 1-dermatovenerologická klinika, Mickiewiczova ul. 13, 813 69 Bratislava.)
V dňoch 10. – 11. 5. 2002 sa konalo v Prahe už tradičné 8. pražské dermatologické sympózium, na ktorom sa zúčastnili dermatológovia z Čiech, Slovenska i zo zahraničia.
Hlavnými témami tohtoročného sympózia boli:
V prvý deň konferencie bola zaujímavá prednáška profesora L. Andreassiho z Dermatologickej kliniky v Siene, Taliansko, s názvom Photo-induced tumors: Data and hypotheses. Karcinómy kože, hlavne squamocelulárny karcinóm, sa vyskytujú na koži vystavenej slnku u ľudí pracujúcich vonku. Výskyt rakoviny kože sa zvyšuje vekom predpokladajúc, že životná expozícia slnku je zodpovedná za indukciu rakoviny kože.Tieto klinické a epidemiologické pozorovania viedli k sledovaniu účinkov UV žiarenia na zvieratách a v podmienkach in vitro. Bol dokázaný od dávky závislý vzťah medzi expozíciou UV žiarenia, obzvlášť UVB a výskyt rakoviny kože. Ďalšie pokroky sa dosiahli v poznaní nemelanóvej rakoviny kože (NMSC) na základe výskumu v oblasti imunológie, genetiky a molekulárny mechanizmus karcinogenézy. Na rozdiel od dobre známeho vzťahu medzi expozíciou slnečnému žiareniu a NMSC, úloha slnečnej expozície v indukcii malígneho melanómu (MM) zostáva menej objasnená. Klinické a epidemiologické sledovania nepodporujú úplne tento vzťah, zatiaľ čo zvieracie modely nie sú kompletne vhodné a aj iné faktory okrem slnečného žiarenia hrajú úlohu v rozvoji MM.
Docent K. Pizinger z Dermatologickej kliniky v Plzni sa vo svojej prednáške venoval praktickému prístupu k melanocytovým léziám, ktoré vznikajú pri morfologických zmenách melanocytov. Všeobecné delenie melanocytových afekcií: 1. benígne a malígne, 2. kongenitálne a získané, 3. hyperpigmentované a depigmentované a podľa charakteru: melanocytové škvrny – zvýšené množstvo melanínu-ephelides, kávové škvrny, niektoré lentigá, vlastné melanocytové nevýznamné skôr z histologického rozdelenia na 3 typy: junkčné- klinicky hladké ploché škvrnky, intradermálne- papuly, uzlíky, niekedy s chlpami, compound (zložené)- kombinácie predchádzajúcich, melanóm. K odlíšeniu väčšinou postačuje znalosť klinického vzhľadu s použitím lupy, dermatoskopu alebo videomikroskopu, niekedy je potrebná excízia a histologické vyšetrenie.Veľmi zaujímavá bola prednáška MUDr Arenbergerovej, ktorá bola ocenená cenou prof. Trapla a zaoberala sa apoptózou a jej významom v patogenéze dermatologických ochorení (psoriáza, alopetia areata) a možného využitia v liečbe melanómov.
JUDr. J. Mach sa vo svojej prednáške zameral na právne aspekty lekára a pacienta v dermatológii.
V prednáške Testovanie bezpečnosti kozmetických prípravkov – D. Jírová, Kejlová, H. Bendová poukazovali na základnú požiadavku záväzných predpisov pre kozmetické prípravky – bezpečnosť pre zdravie človeka pri použití výrobku za obvyklých alebo rozumne predvítateľných podmienok. Súčasťou povinnej dokumentácie ku kozmetickému prostriedku je protokol o zhodnotení bezpečnosti, ktorý je oprávnený vypracovať iba odborník s predpísanou kvalifikáciou. Musí obsahovať vyhodnotenie toxilogického profilu ingrediencií, ich chemickej štruktúry a mieru expozície a tiež vyhodnotenie výsledkov laboratórnych skúšok mikrobiologických, chemických, biologických a klinických, ktoré sú robené na potvrdenie bezpečnosti prípravku.Je nevyhnutné vylúčiť základné zdravotné riziká možné pri používaní kozmetických prípravkov, a to kožnú a očnú dráždivosť, navodenie precitlivenosti a systémovú toxicitu. V ďalšej prednáške Dr. H. Bendová poukázala na právne predpisy týkajúce sa kozmetických prípravkov, ktoré boli v ČR v roku 2001 plne harmonizované s legislatívou Európskej únie. Súčasťou povinnej dokumentácie každého kozmetického prostriedku je nielen vyhodnotenie jeho bezpečnosti pre zdravie človeka, ale aj dôkaz účinku, ktorý je deklarovaný pri kozmetickom prípravku. Povinnosť vývozcov a dovozcov pravdivo informovať užívateľa o vlastnostiach, spôsobe použitia a účinkoch kozmetického prostriedku vyplýva ako z vyhlášky MZ ČR č. 26/2001 Sb. o hygienických požiadavkách na kozmetické prípravky, tak aj zo zákona č. 634/1992 Sb. o ochrane spotrebiteľa.
Profesor T. Lotti z Kliniky dermatologických vied vo Florencii sa v prednáške zameral na vitiligo, čo je bežná dermatóza charakteristická lokálnou stratou melanocytov a postihuje 1 % svetovej populácie bez rozdielu pohlavia a rasy. V posledných 2 rokoch výskum v tejto oblasti pokročil a boli zistené nové elementy podieľajúce sa na etiológii vitiliga (autoimúnny lokus lokalizovaný na chromozóme 11 a nové HLA objavenie), patogenéze (biochemická cesta melanín-koncentrovaný hormónový receptor1 ako nový cieľ autoimúnnej odpovede) a liečbe (UVB mikro-fototerapia).
Na sympóziu odznelo ešte veľa zaujímavých prednášok. Ďalšie sympózium sa bude konať v budúcom roku 16. – 17. mája v Prahe.
MUDr. Ružena Sochorová, CSc.
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press