Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
ČÍSLO 3, ROČNÍK III., September 2003
Pôvodné práce
Kazuistiky
Prírodné látky v dermatológii
Zo zahraničnej literatúry
Z odborných podujatí
The modern local agents (TenderWet®, Granuflex®) against the ”classical” treatment of the leg ulcers
Kollmannová, M., Šimaljaková, M.
Dermatovenerologická klinika LF UK, Bratislava
Súhrn: Pod pojmom ulcus cruris rozumieme stratu dermoepidermálnej
substancie kože. Vredy predkolenia sú z 50 – 60 % dôvodom k hospitalizácii
na kožných oddeleniach.
Prípravky TenderWet® a Granuflex® predstavujú v súčasnosti pokrokovú
formu lokálnej terapie vredov predkolenia. Medzi pacientmi sú obľúbené
predovšetkým pre ich ľahkú a nenáročnú aplikáciu, bez obmedzenia bežných
denných aktivít a bežnej hygieny. Výsledky v praxi dermatológa poukazujú
na mnohé výhody ich použitia. A to predovšetkým v zmysle kratšej doby
hojenia rany, jednoduchšej aplikácie prípravkov, nižšieho rizika vzniku
senzibilizácie na rozdiel od klasických foriem lokálnej terapie a v
neposlednom rade spokojnosti pacienta.
Kľúčové slová: ulcus cruris, liečba
Summary: The term ulcus cruris means the loss of dermoepidermal
substance of the skin. Patients with leg ulcers are from 50 – 60 % reason to
hospitalise on the dermatology clinic.
TenderWet® and Granuflex® represent a progressive form of local treatment of
leg ulcers. Patients prefer such local agents because of their easy and not
complicated use, without restriction of usual daily routines and hygiene. A
result of dermatological practice shows many advantages of its usage. The most
common advantages are: shorter period of healing, easier application, lower risk
of creation of the sensitivity and the most important is the satisfaction of the
patient.
Key words: ulcus cruris, treatment
Compression sclerotherapy of varicose veins
Labaš, P., Čambal, M.
Chirurgická klinika LF UK, Bratislava
Súhrn: Na základe našich vlastných skúseností konštatujeme, že
kompresívna skleroterapia má porovnateľné výsledky s chirurgickou liečbou,
je aplikovateľná u všetkých foriem chronickej žilovej insuficiencie, ide o
miniinvazívnu techniku s nulovou mortalitou a minimálnou morbiditou a s plne
zachovalou práceschopnosťou pacienta počas celej liečby. V dokumentovanej
skupine kolíše priemerná úspešnosť liečby od 79 % po 85 %. Cieľom všetkých
foriem sklerotizácie je produkcia permanentnej fibróznej oklúzie nielen vén,
ale prednostne tzv. refluxných bodov, ktoré kontrolujú abnormálny tlak a tok
venóznej krvi, v dôsledku čoho sa vytvára venózna hypertenzia zodpovedná
za celú klinickú symptomatológiu chronickej žilovej insuficiencie. Správne
použitie techniky kompresívnej skleroterapie robenej zásadne ambulantne môže
u pacienta nielen odstrániť sympómy, zhojiť vred a zabrániť trvalej
invalidite, ale umožňuje pacientovi zabezpečiť plnú práceschopnosť a viesť
plnohodnotný život.
Kľúčové slová: kompresívna skleroterapia, chronická žilová
insuficiencia, varixy
Summary: Sclerotherapy is a safe, well accepted, non-investigational,
highly effective treatment for not only abnormally enlarged varicose veins, but
for all types and grades of chronic venous insufficiency and their
complications. The objective of sclerotherapy is not only to produce complete
endothelial damage and subsequent fibrosis of the entire vein wall without
recanalisation, but we must locate the points of abnormal flow from the deep to
superficial veins, and the veins at these sides must be permanently obliterated
by the injection of a sclerosant. Pathologically it is the process of controlled
thrombosis by the application of continuous pressure. By permanent closure of
this reflux points (perforatores) will restore the multiple pumping capacities
of the foot, calf and thigh. By properly using the compression sclerotherapy as
a cost effective procedure based on out-patients system we can relieve the
symptoms of patients, heal venous ulcers, avoid permanent disability and keep
the patient working during our treatment.
Key words: compression sclerotherapy, chronic venous insufficiency,
varicose veins
Seborrhoic and atopic dermatitis – profile of pharmacotherapy in out-patient practice
Luknárová, N., Henčová, B.
Farmaceutická fakulta, Katedra organizácie a riadenia farmácie, UK Bratislava
Súhrn: Práca je zameraná na stanovenie profilu farmakoterapie na
Dg. L20 (atopická dermatitída) a L21 (seboroická dermatitída) v ambulantnej
praxi. Základom štúdie bola analýza preskripcie lekárskych predpisov za
obdobie jedného roka. Hodnotil sa sortiment liekov predpísaných na uvedené
diagnózy, stanovené bolo zastúpenie predpísaných liekov podľa ATC skupín.
Analyzovaná bola aj spotreba liekov predpísaných za hodnotené obdobie podľa
veku a pohlavia.
Kľúčové slová: seboroická a atopická dermatitída, sortiment
liekov
Summary: The work is focused on setting the profile of pharmacotherapy
for Dg. L20 (atopic dermatitis) and L21 (seborrhoic dermatitis) in out-patient
practice. The basis of this study was the analysis of drug prescriptions in the
period of one year. It was evaluated the assortment of prescribed drugs for the
given diagnoses, there was setted the representation of prescribed drugs
according to the ATC groups. There was analysed the consumption of drugs
prescribed in the evaluated period according the age and sex too.
Key words: seborrhoic and atopic dermatitis, assortment of drugs
Generalized mucormycosis as a letal complication of acute myeloid leukemia
Hornychová, H., Rešl, M.
Fakultní nemocnice v Hradci Králové, Fingerlandův ústav patologie
Buchta, V.
Fakultní nemocnice v Hradci Králové, Ústav klinické mikrobiologie
Cerman J.
Fakultní nemocnice v Hradci Králové, Oddělení klinické hematologie
Souhrn: Generalizovaná mukormykóza jako letální komplikace akutní
myeloidní leukemie.
U padesátileté pacientky s relapsem akutní myeloidní leukémie byla post
mortem diagnostikována generalizovaná mukormykóza.
V průběhu neutropenie po chemoterapii se u pacientky objevila dušnost a
bolest na hrudi. Klinicky byl prokázán pleurální a perikardiální výpotek
a patologické ložisko v parenchymu jater. Pacientka zemřela na respirační
selhání.
Při pitvě bylo nalezeno mykotické postižení pravé plíce charakteru
hemoragického infarktu s přestupem mykózy na přilehlý perikard a přes bránici
do jaterního parenchymu. Z plicní tkáně byl vykultivován Rhizomucor sp.
Klíčová slova: generalizovaná mukormykóza, akutní myeloidní
leukemie
Summary: Generalized mucormycosis as a letal complication of acute
myeloid leukemia.
In the autopsy case of 55-year-old woman with relaps of acute myeloid leukemia
was diagnosed generalised mucormycosis.
During the neutropenia after chemotherapy she had dyspnea and chest pain.
Clinically there were found pleural and pericardial effusions and patological
mass in liver parenchyma. She died of respiratory failure.
There was mycosis of the right lung found which had a feature of hemorhagical
infarction. Mycosis continued to the adjacent pericardium and through the
diaphragma to the liver. From the pulmonary tissue Rhizomucor sp. was
cultivated.
Key words: generalized mucormycosis, acute myeloid leukemia
Persistent chronic eczema due to allergy to a copper-containing intrauterine contraceptive device (IUD)
Kročáková, J.
Dermatologická klinika LF UK a FN, Bratislava
Súhrn: Senzibilizačný potenciál medi je veľmi nízky a kontaktná
alergia na meď je pomerne zriedkavá, ojedinelé prípady sa v odbornej literatúre
posudzovali skôr ako iritácia. 37-ročná pacientka s pretrvávajúcimi
prejavmi ekzému na tele a 12-mesačnou anamnézou IUD bola vyšetrená v
alergologickej ambulancii, kde jej po sérii testov s negatívnym výsledkom bol
urobený expozičný test s medenými predmetmi. Pre opakovanú pozitivitu testu
a vymiznutie prejavov po odstránení IUD bol stav posúdený ako systémová
kontaktná dermatitída vyvolaná meď-obsahujúcim intrauterinným antikoncepčným
telieskom. Negatívny test na nikel vylučoval možnosť skríženej reakcie
medzi týmito dvomi kovmi.
Kľúčové slová: kontaktná alergická dermatitída, síran meďnatý,
intrauterinné teliesko (IUD) s obsahom medi
Summary: The sensitizing potential of copper is very low and contact
allergy to copper is relatively rare, sporadic cases found in the literature
were regarded as an irritation.A 37-year-old woman was examined in allergologic
ambulance with widespread eczematous picture on her body and she had been
wearing a copper-containing intrauterine contraceptive device (IUD) for about 12
months.After various tests with negative results we performed closed patch test
with copper wire and copper spiral. These tests revealed marked positivity and
removal of the copper-containing IUD caused complete remission of the eczema,
which seems to implicate IUD as a causative factor of systemic contact
dermatitis. Negative patch test to nickel rules out a possibility of
cross-reaction between copper and nickel.
Key words: allergic contact dermatitis, copper sulfate, copper-bearing
intrauterine device (IUD)
Pycnogenol® – new perspective ways in therapy of vascular diseases
Vacula, I., Štvrtinová, V.
Interná klinika LF UK, Bratislava
Sivoňová, M., Ďuračková, Z.
Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK,
Bratislava
Súhrn: V poslednom čase bolo objavených mnoho pozoruhodných skutočností,
ktoré nás vedú k záverom, že na patogenéze i zdanlivo nepríbuzných
ochorení sa podieľajú tie isté faktory, medzi ktorými figuruje aj oxidačný
stres. Je to univerzálny, organizmus poškodzujúci súbor faktorov, ktorý je
dôsledkom nerovnováhy medzi prooxidantmi a antioxidantmi, následkom čoho
vzniká poškodenie organizmu. Medzi antioxidanty patria mnohé v bežnej strave
sa vyskytujúce látky, ale i niektoré v prírode bohato zastúpené látky,
ktoré nie sú súčasťou ľudskej potravy, napr. látky prítomné v listoch a
iných častiach stromov. Medzi významné antioxidanty sa tiež zaraďujú
bioflavonoidy. Príkladom je aj zmes bioflavonoidov z extraktu kôry prímorskej
francúzskej borovice, s firemným názvom Pycnogenol®. Mnohé štúdie dokazujú
jeho schopnosť priaznivo ovplyvniť priebeh ochorení kardiovaskulárneho systému
(najmä chronickej venóznej insuficiencie). V práci opisujeme mechanizmus pôsobenia
bioflavonoidov, účinky Pycnogenolu na experimentálnej úrovni, ale aj v
klinickej praxi u pacientov s cievnymi ochoreniami.
Kľúčové slová: bioflavonoidy, cievne ochorenia, oxidačný stres,
Pycnogenol®
Summary: Last years there were ascertained many facts, which led us to
conclusions, that in the pathogenesis of even apparently not related diseases
the same etiopathological factors took part and among them also oxidative
stress. It is an universal damaging set of factors, which is a consequence of an
unbalance between prooxidants and antioxidants what results into a damage of
organism. Among antioxidants there are included many common dietary substances,
which are in the human food. But there are also some others, present in leaves
and other parts of plants, which are not commonly present in human food.
Important are also bioflavonoids. For example there is a mixture of
bioflavonoids from the extract of the french maritime pine bark, firm product
Pycnogenol®. Many studies proved its ability to favourable influnce on the
course of the cardiovascular diseases, especially the chronic venous
insufficiency. In this work we describe the mechanism of the action of
bioflavonoids, the effect of Pycnogenol in experimental works as well as in the
clinical practise in patients with vascular diseases.
Key words: bioflavonoids, vascular diseases, oxidative stress, Pycnogenol®
Atopická dermatitída (atopický ekzém/dermatitis syndróm – AEDS,
atopická alebo endogénna dermatitída, resp. ekzém, neurodermitis) je
charakterizovaná hyporeguláciou malých krvných ciev s tendenciou k
vazokonstrikcii v koži. V literatúre sa udáva a autori to svojimi
pozorovaniami podporujú, že vplyv podnebia Severného mora na reguláciu
prietoku kožnými cievami je priaznivý, ide teda o pozitívny terapeutický
efekt klimatoterapie. U atopickej dermatitídy sa klimatoterapiou neutralizuje
negatívna korelácia medzi vlhkým studeným vplyvom a kožnou cirkuláciou. U
detí nastávajú dve typické reakcie s fenoménom “normali-zácie”. Studené
podnety majú vynikajúci efekt a vedú k intenzívnej reaktívnej hyperémii.
Znížená vlhkosť kože pri neurodermitíde sa pri klimatoterapii nemení.
Pacienti bez kožných symptómov by sa mali liečiť tak intenzívne, ako pri
ekzéme v oblasti zhybov alebo pri generalizovanom ekzéme. Dermografizmus
vykazuje počas klimatoterapie – obzvlášť u pacientov s rozsiahlou
atopickou dermatitídou – posun z bieleho k červenému. Zlepšenie hyporegulácie
malých krvných ciev, ich tendencie ku konstrikcii a tým aj kožných symptómov
sa môže dosiahnuť intenzívnymi chladovými podnetmi, ako napr. vystavením
studenému vzduchu, vetru alebo kúpeľom v mori.
(Prameň: Cold irritation as a therapeutical principle in atopic dermatitis.
Menger,W: Akt Dermatol 2002, 28, 433 – 436.)
MUDr. Irena Štofková, 1. dermatovenerologická klinika FN Bratislava.
Heinrich Auspitz (1835-1886) bol hviezdou medzi žiakmi Ferdinanda Rittera
von Hebra. Auspitz sa začal zaoberať histopatológiou skôr ako Kaposi a v r.
1872 založil Viedenskú všeobecnú polikliniku a dostal sa do porovnávacej
pozície s Hebrom a Kaposim. Bežne užívané monografie, ako napr.
Fitzpatrickova, Ackermannova dermatopatológia, Leiderov a Rosenblumov slovník,
ako aj posledné záznamy spájajú papilárne bodkovité krvácanie objavujúce
sa po škrabaní šupín psoriatických papúl s menom Auspitza. Na druhej
strane, francúzska dermatovenerológia od Saurata a kol., rakúska monografia
od Fuhsa a Kumera túto súvislosť neuvádzajú. Taktiež učitelia medicíny
vo Viedni, kde Auspitz žil, pracoval a zomrel, tzv. Auspitzov fenomén nespomínali.
Tu by mohla padnúť otázka prečo? Auspitz a Kaposi, dvaja z hlavných Hebrových
asistentov, neboli najlepšími priateľmi, ale skôr vznetlivými konkurentmi.
Kaposi vo svojej knihe spomína papilárne bodkovité krvácanie, ale nedáva ho
do súvislosti s menom Auspitza. Prekvapujúco už Robert Willan v r.1798 vo
svojej práci uvádza v súvislosti so psoriázou fakt drobného krvácania pri
násilnom škrabaní povrchu psoriatických ložísk. Auspitz a jeho kariéra sú
príkladom známeho faktu, že dominantní žiaci sa nie vždy stanú najúspešnejšie
osobnosti. Heinrich Auspitz sa začal zaoberať dermatopatológiou skôr ako
Kaposi a postupoval systematickejšie. Jeho učiteľom bol Carl Wedl, zakladateľ
dermatopatológie vo Viedni a bol priateľom Salomona Strickera – celosvetovo
prvého profesora experimentálnej patológie. Auspitz sa pokúšal o
systematické usporiadanie dermatóz, pri ktorom síce zlyhal, ale jeho zámer
bol veľkolepý. Možno bol tento neúspech zapríčinený čiastočne jeho predčasnou
smrťou v 51. roku života, ako aj skutočnosťou, že jeho život nebol iba krátky,
ale i tragický, nakoľko jeho žena a jediný syn zomreli pred ním. Auspitzov
fenomén sa s jeho menom spája pre jeho výnimočnú publikáciu všeobecnej
patológie a terapeutických postupov v dermatológii, preloženej do angličtiny
v r.1885. V tejto monografii je Auspitzov fenomén jasne opísaný, rovnako ako
akantolýza, ide o jeho neologizmus. V priebehu posledných desaťročí, kedy
sa moderná dermatológia opäť reimportovala z opačnej strany Atlantiku do
starej Európy, sa tzv. Auspitzov fenomén opäť vrátil a je pevne zakotvený
vo viedenskej domácej, tzv. Auspitzovej sfére.
(Prameň: Holubar, K, Fatovič-Ferenčič, S: Papillary tip bleeding or the
Auspitz phenomenon: A hero wrongly credited and a misnomer resolved. J Am Acad
Dermatology, 2003, 2, 263 – 264.)
MUDr. Anna Doležalová, 1. dermatovenerologická klinika FN Bratislava.
Fotoindukovaná urtikária nepatrí k typickým fotoalergiám a
existuje o nej len málo zmienok. K nim patrí prípad urtikárie a ekzémových
lézií, ktoré vznikli po UVA ožiarení u pacientky užívajúcej chlórpromazín.
Potvrdili to fototesty a test pasívneho prenosu. Ďalšie dve práce opísali
symptomatológiu s včasnou reakciou na benzofenón-3, resp. na methenamín
hipurát. Benzofenóny pritom spôsobujú aj kontaktnú urtikáriu, ktorá nie
je fotoindukovaná. Publikované boli i poznatky o solárnej urtikárii
vyvolanej tetracyklínom. Vývoj symptomatológie u pacienta sledovaného
autormi s benzofenónmi fotoindukovanou urtikáriou svedčí pre kombináciu včasnej
a neskorej precitlivenosti. Pri fotobiologickom skúmaní sa však podarilo
dokumentovať len včasnú reakciu. Autori to vysvetľujú tým, že testovanie
presne nenapodobní prirodzené podmienky expozície, predovšetkým vyššiu dávku
UVA, ktorá spôsobí inú biologickú odpoveď. Krátka expozícia zrejme dokáže
spustiť urtikariálnu reakciu, na vznik ekzému je pravdepodobne potrebná dlhšia
expozícia. Súbeh včasnej a pozdnej reakcie precitlivenosti nie je výnimočný,
no zdá sa byť viazaný na niektoré alergény.
(Prameň: Bourrain,JL, Amblard, P, Béani,JC: Contact urticaria photoinduced by
benzophenones. Contact Dermatitis 2003,48,45-46. )
MUDr. Milena Osuská, 1. dermatovenerologická klinika FN Bratislava.
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press