Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 100 / No. 9 / 1999
REPRODUKČNÁ MEDICÍNA V DRUHEJ POLOVICI 20. STOROČIA
HENZL MR
This communication reviews the most important achievements of human reproductive
medicine during the last 50 years. The progress in this discipline has been so profound
and unexpected that it has raised ethical questions of a fundamental character.
Over the last 50 years of this century, new insight into reproductive processes enabled
the following development: hormonal contraception, gonadotropin-releasing hormone (GnRH)
and its agonistic and antagonistic analogues, prostaglandins: induction of labor and
conquering dysmenorrhea, selective estrogen receptor modulators (SERM), assisted
reproductive technologies (ART), and recombinant DNA technology and cloning.
Currently, safe and effective contraceptive methods are available. Control of the world
population growth is not a medical issue anymore: it is a political and social problem.
Governments, and national and ideological leaders must share the responsibility for
creating a social and economic milieu that facilitates women's education, provides access
to birth control methods, and motivates the population to limit its own growth. At the
same time, society must foster traditional family and moral values Vis a Vis sex. (Fig.
6, Ref. 22.)
Key words: human reproductive medicine, pregnancy, women's education, hormonal
contraception.
V práci sa uvádza prehľad najdôležitejších úspechov ľudskej reprodukčnej
medicíny dosiahnutých za posledných 50 rokov. Pokroky v tejto disciplíne sú také
výrazné a neočakávané, že viedli k otvoreniu viacerých etických otázok
fundamentálneho charakteru. Nový náhľad na reprodukčné procesy získaný za
posledných 50 rokov tohto storočia umožnil nasledujúci vývoj: hormonálna
antikoncepcia, gonadoliberín (GnRH) a analógy jeho agonistov a antagonistov,
prostaglandíny: indukcia pôrodu a zvládnutie dysmenorey, selektívne modulátory
estrogénového receptora (SERM), asistované reprodukčné techniky (ART) a
rekombinantné DNA-technológie a klonovanie.
V súčasnosti sú dostupné bezpečné a efektívne kontraceptívne metódy. Kontrola
rastu svetovej populácie už nie je lekárskym problémom: je to politický a sociálny
problém. Vlády a národní a ideologickí vodcovia sa musia podielať na zodpovednosti
za vytváranie sociálneho a ekonomického millieu, ktoré uľahčuje vzdelávanie žien,
poskytuje prístup k metódam kontroly pôrodu a motivuje populáciu k obmedzeniu
vlastného rastu. Zároveň spoločnosť musí podporovať tradičné rodinné a morálne
hodnoty (Vis a Vis sex). (Obr. 6, lit. 22.)
Kľúčové slová: ľudská reprodukčná medicína, tehotnosť, vzdelávanie žien,
hormonálna antikoncepcia.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 467-475
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (721 kB)
ENALAPRIL V LIEČBE PROTEINÚRIE U NORMOTENZNÝCH DETÍ
SASINKA MA, PODRACKA L, BOOR A, JURKOVIC I, MITRO A, KOVACS L
A retrospective study was performed in 48 normotensive proteinuric children to evaluate
the effect of enalapril (n=17), a combination of enalapril and prednisone (n=11) and
prednisone alone (n=20) on urinary protein excretion and systemic blood pressure.
Enalapril treatment was associated with significant and persistent diminution of
proteinuria from 1.32±0.23 to 0.53±0.11 and 0.44±0.07 g/day on the 4th and 8th week of
treatment, respectively. Combined therapy with enalapril and prednisone resulted in a
comparable significant reduction of proteinuria from a pre-treatment value of 2.06±0.42
to 0.63±0.22 and 0.52±0.17 g/daay on the 4th and 8th week of treatment, respectively. In
contrast to this, in the group treated with prednisone alone, proteinuria decreased
significantly only from the 6th week of therapy (p<0.02). Consequently, these children
had significantly higher urinary protein losses at the 4th week of treatment as compared
to patients on enalapril treatment (given either alone or combined with prednisone)
(p<0.01 and p<0.05, respectively). Importantly, the enalapril-induced reduction of
proteinuria was unrelated to variations in arterial blood pressure and no significant
changes in this parameter were observed. The results indicate that enalapril can be used
safety and effectively for symptomatic treatment of proteinuria in normotensive children
with preserved renal function. ACE inhibitor provides additive antiproteinuric effect to
corticosteroids by accelerating the rate of diminution of proteinuria. Its combination
with prednisone may be of particular importance in those cases, where the degree of
hypoproteinemia is a concern. (Tab. 2, Fig. 1, Ref. 29.)
Key words: Enalapril treatment, prednisone, proteinuria, normotensive children, blood
pressure.
Na hodnotenie účinku enalaprilu (n=17), kombinácie enalaprilu a prednizónu (n=11) a
samého prednizónu (n=20) na vylučovanie proteínov močom a hodnotu systolického
krvného tlaku bolo uskutočnené retrospektívne sledovanie u 48 normotenzných detí s
proteinúriou. Liečba enalaprilom viedla k signifikantnej a pretrvávajúcej redukcii
proteinúrie z 1,32±0,32 na 0,53±0,11 a 0,44±0,07 g/deň v 4. a 8. týždni liečby.
Kombinovaná liečba s enalaprilom a prednizónom viedla k porovnateľne signifikantnej
redukcii proteinúrie z predliečebnej hodnoty 2,06±0,42 na 0,63±0,22 a 0,52±0,17
g/deň v 4. a 8. týždni liečby. Na rozdiel od týchto výsledkov v skupine liečenej
prednizónom proteinúria klesla signifikantne až od 6. týždňa liečby (p<0,02).
Tieto deti mali aj signifikantne vyššie straty proteínov močom 4. týždeň liečby v
porovnaní s pacientmi liečenými enalaprilom (buď samostatne alebo v kombinácii s
prednizónom) (p<0,01 a p<0,05, resp.). Dôležité bolo pozorovanie, že
enalaprilom indukovaná redukcia proteinúrie nebola spojená s variáciami arteriálneho
krvného tlaku a nepozorovali sa žiadne signifikantné zmeny tohto parametra. Tieto
výsledky naznačujú, že enalapril sa môže bezpečne a účinne použiť v
symptomatickej liečbe proteinúrie u normotenzných detí so zachovanou funkciou
obličiek. ACE-inhibítor poskytuje prídavný antiproteinurický účinok ku
kortikosteroidom akceleráciou rýchlosti redukcie proteinúrie. Jeho kombinácia s
prednizónom môže mať význam najmä v prípadoch závažnejšej hypoproteinémie. (Tab.
2, obr. 1, lit. 29.)
Kľúčové slová: liečba Enalaprilom, prednizón, proteinúria, normotenzné deti,
krvný tlak.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 476-480
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (163 kB)
ČÁSTEČNÁ KAPALINOVÁ VENTILACE V LÉČBĚ PEDIATRICKÉHO ACUTE RESPIRATORY DISTRESS SYNDROME
FEDORA M, NEKVASIL R, SEDA M, KLIMOVIC M, DOMINIK P
Background: Acute respiratory failure represents life-threatening disease with
persistently marked mortality and late morbidity in pre-term newborns (RDS - respiratory
distress syndrome), children as well as, adults (ARDS - acute respiratory distress
syndrome). We are probably in the period when better understanding of pulmonary
pathophysiology enables the development of new technologies that can help in decreasing
the morbidity and mortality of patients with respiratory failure. One of these
unconvetional methods is partial liquid ventilation (PLV).
Main purpose: The main aim of the study was to verify the possibility of treating
potentially reversible respiratory failure in patients where extracorporeal life support
(ECLS) was contraindicated and extracorporeal membrane oxygenation (ECMO) could not be
used, or the patient had not met the criteria for ECMO.
Methods: PLV was used in 6 children totally, in 7 applications with severe
hypoxemic respiratory failure. Preoxygenated perfluorocarbon Rimar 101 (Miteni, Milan,
Italy) warmed to 37 °C was applied intratracheally in the dosis which corresponds with
the functional residual capacity of lungs, the dose of perfluorocarbon was repeated every
hour. Following parameters were recorded before, during and after PLV: pH, blood gases,
ventilator setting, alveoloarterial difference for oxygen, dynamic compliance, and indices
- oxygenation index and hypoxemia score (PaO2/FiO2). The values obtained 1 hour before PLV
were compared with the values during PLV; the data before PLV and in the 3rd hour of PLV
were evaluated statistically.
Results: Statistically significant increase of pH (7.22 vs 7.34, p<0.05) and
PaO2/FiO2 (72 vs 100 Torr, p<0.01) and decrease of FiO2 (82 % vs 64 %, p<0.05) and
oxygenation index (23 vs 17, p<0.05) occurred during 3 hours of PLV.
Conclusion: Partial liquid ventilation is an effective method for controlling ARDS
in certain groups of patients with severe lung disease. (Tab. 4, Ref. 15.)
Key words: respiratory failure, respiratory distress syndrome, acute respiratory
distress syndrome, children, partial liquid ventilation.
Pozadí problému: Akutní respirační selhání je život ohrožující
onemocnění se stále značnou mortalitou a pozdní morbiditou u nezralých novorozenců
(RDS - respiratory distress syndrome), dětí i dospělých (ARDS - acute respiratory
distress syndrome). Jsme pravděpodobně v období, kdy lepší pochopení plicní
patofysiologie umožní vývoj nových postupů, které mohou snížit morbiditu a
mortalitu pacientů s respiračním selháním. Jednou z těchto nekonvenčních metod je
částečná kapalinová ventilace (PLV).
Cíl práce: Cílem práce bylo ověřit možnost řešení potencionálně
reversibilního respiračního selhání u pacientů, u kterých byla kontraindikována
mimotělní podpora životních funkcí a kde nebylo možné použít extrakorporální
membránovou oxygenaci (ECMO), nebo pacient nesplňoval ECMO kriteria.
Metody: PLV jsme použili u celkem v 7 aplikacích u 6 pacientů se závažným
hypoxemickým respiračním selháním. Preoxygenovaný perfluorokarbon Rimar RM 101
(Miteni, Milano, Itálie) ohřátý na 37 °C jsme aplikovali intratracheálně v dávce
odpovídající funkční kapacitě plic, dávku perfluorokarbonu jsme opakovali po
hodině. Před, v průběhu a po PLV byly sledovány: pH, krevní plyny, nastavení
ventilátoru, alveoloarteriální diference kyslíku, dynamická poddajnost a indexy -
oxygenační index a hypoxemia skore (PaO2/FiO2). Hodnoty 1 hodinu před a ve 3. hodině
PLV byly statisticky srovnány. Výsledky: Během 3 hodin PLV jsme zaznamenali
statisticky významný vzestup pH (7,22 vs 7,34, p<0,05) a PaO2/FiO2 (72 vs 100 Torr,
p<0,01) a pokles FiO2 (82 % vs 64 %, p<0,05) a oxygenačního indexu (23 vs 17,
p<0,05).
Závěr: Částečná kapalinová ventilace je účinnou metodou léčby ARDS
určité skupiny pacientů se závažným plicním postižením. (Tab. 4, lit. 15.)
Klíčová slova: respirační selhání, respiratory distress syndrome, acute
respiratory distress syndrome, děti, částečná kapalinová ventilace.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 481-485
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (151 kB)
ÚČINOK GLYKOZAMINOGLYKaNU SULODEXIDU NA ALBUMINÚRIU U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS
OKSA A, PONTUCH P, KRATOCHVILOVA H
Background: Experimental and clinical studies showed a decrease in albuminuria, a
marker of diabetic nephropathy after administration of heparin or other glycosaminoglycans
(GAG).
Objectives: To study the effect of sulodexide on albumin excretion rate (AER) in
patients with type 1 or type 2 diabetes mellitus (DM).
Methods: Twenty patients (12 of type 1 DM) aged 33-63 yrs (median 45) with
microalbuminuria (AER 20-200 microg/min) or macroalbuminuria (AER>200 microg/min) were
enrolled in open study and received sulodexide 60 mg/day i.m. for 3 weeks with further
6-week follow-up without treatment. In the 2nd phase, sulodexide 100 mg/day was given p.o.
for 8 weeks with further 8-week follow-up. Albuminuria in overnight urine samples was
analyzed by the RIA method and results (medians with lower and upper quartiles) were
compared by the Wilcoxon test.
Results: In the 1st phase, AER (microg/min) decreased from 167 (54-378) at baseline
to 118 (78-220) at week 1 (p<0.05), 105 (68-341) at week 2 (p<0.05), and to 114
(56-354) at week 3 (NS). After stopping the treatment, AER gradually raised to baseline
values. During the oral phase, AER decreased from 253 (37-961) to 137 (35-323) after 1
month (p<0.05) and to 144 (47-588) after 2 months (NS). This effect was prolonged for
further 2 months after treatment withdrawal (AER 110 (65-363) microg/min, p<0.05). In
both phases, the decrease in AER was shown only in patients with macroalbuminuria, but not
in those with microalbuminuria. Blood pressure, glomerular filtration rate and metabolic
compensation of DM were not changed.
Conclusion: A short-term treatment with sulodexide i.m. or p.o. significantly
decreased albuminuria in DM patients. This effect was prolonged for further 2 months after
oral administration. Therefore, sulodexide could be useful in the treatment of diabetic
nephropathy. (Tab. 3, Ref. 20.)
Key words: glycosaminoglycans, sulodexide, albuminuria, diabetes mellitus.
Pozadie problému: Experimentálne i klinické štúdie dokázali zníženie
albuminúrie ako markera diabetickej nefropatie po podaní heparínu a iných
glykozaminoglykanov (GAG).
Cieľ: Sledovať účinok sulodexidu, prírodného sulfonovaného GAG, na
albuminúriu u pacientov s diabetes mellitus (DM) 1. aj 2. typu.
Metódy: Do otvorenej štúdie sme zaradili 20 pacientov s DM (z toho 12 typu 1) vo
veku 33-63 rokov (medián 45) s mikroalbuminúriou (20-200 microg/min) alebo
makroalbuminúriou (viac ako 200 microg/min). V prvej fáze sme sulodexid podávali i.m. v
dávke 60 mg/d 3 týždne s ďalším sledovaním 6 týždňov bez liečby, v druhej fáze
p.o. 100 mg/d 8 týždňov s ďalším sledovaním 8 týždňov. Albuminúriu sme
určovali v 8-hodinovom nočnom moči metódou RIA a výsledky (medián a kvartily)
porovnali Wilcoxonovým testom.
Výsledky: Počas i.m. podávania sulodexidu sa albuminúria (microg/min) znížila
zo 167 (54-378) na 118 (78-220) po 1. týždni, 105 (68-341) po 2. týždni (oboje
p<0,05) a 114 (56-354) v 3. týždni (NS). Po skončení liečby sa albuminúria
postupne zvýšila na pôvodné hodnoty. Pri p.o. podávaní sme zaznamenali zníženie
albuminúrie z 253 (37-961) na 137 (35-323) po 1. mesiaci (p<0,05) a 144 (47-588) po 2.
mesiaci (NS); tento efekt trval aj ďalšie 2 mesiace po skončení liečby (110 (65-363)
microg/min, p<0,05). V oboch fázach sa pokles albuminúrie pozoroval len u pacientov s
makroalbuminúriou, nie u chorých s mikroalbuminúriou a závisel lineárne od
východiskovej hodnoty. Krvný tlak, glomerulová filtrácia a metabolická kompenzácia
DM sa nezmenili.
Záver: Krátkodobá liečba sulodexidom i.m. aj p.o. významne znížila
albuminúriu u pacientov s DM a tento účinok trval najmenej 2 mesiace po ukončení p.o.
podávania. Výsledky poukazujú na možnosť uplatnenia sulodexidu a iných GAG v liečbe
diabetickej nefropatie. (Tab. 3, Ref. 20.)
Kľúčové slová: glykozaminoglykany, sulodexid, albuminúria, diabetes mellitus.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 486-489
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (146 kB)
VŠEOBECNÉ PRINCÍPY HODNOTENIA LIEKOV V RÁMCI LIEKOVEJ POLITIKY
KRISKA M, HALKO J, TURCANI P
This paper reviews the problems connected with drug evaluation in particular periods of its development. Requirements for drug registration, which represents the entrance of the drug on the market, are created by legislation. Drug application in the therapeutic process is determined by several factors and state regulations. The amount of evidence, reliability and validity of the facts should be the key factors of drug selection within the ambit of drug politics.Categorization of drugs means drug selection with regard to state reimbursment by means of health-insurance companies.Methods of drug categorization together with further regulations by means of positive letters, hospital blanks, should respect the criteria of professionality, transparency and sociopharmacology. Effective prognostication of drug use should ensure well-proportioned accessibility of effective safe drugs within the ambit of rational pharmacotherapy.
Práca pojednáva o problémoch hodnotenia lieku v jednotlivých etapách jeho vývoja.
Požiadavky na registráciu lieku, ktorá znamená vstup lieku na trh, sú vytvorené
rámcom legislatívnych opatrení. Uplatnenie lieku v terapeutickom procese určujú
viaceré faktory a regulačné opatrenia štátu. Hladina dôkazov, hodnovernosť a
validita faktov majú byť kľúčové faktory v selekcii liekov v rámci liekovej
politiky. Kategorizácia liekov znamená selekciu liekov z aspektu ich hradenia štátom,
najčastejšie prostredníctvom poisťovní. Metódy kategorizovania liekov, spolu s
ďalšími regulačnými zásahmi formou pozitívnych listov, nemocničných formulárov
majú predovšetkým rešpektovať kritériá odbornosti, transparencie a
sociofarmakológie. Efektívne prognózovanie spotrieb liekov má zabezpečiť rovnomernú
dostupnosť účinných, bezpečných liekov v rámci racionálnej farmakoterapie. (Tab.
4, lit. 27.)
Kľúčové slová: liek, politika lieková, farmakoterapia, selekcia liekov,
registrácia lieku.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 490-493
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (137 kB)
HYPERTENZIA V GRAVIDITE
FEDELESOVA V
Hypertensive disorders are the most common medical complications of pregnancy and are
an important cause of maternal and perinatal morbidity and mortality.
The author presents a review on Hypertension in pregnancy from the point of view of
classification, diagnosis and treatment. According to JNC 6 and WHO/ISH recommendations
hypertensive disorders of pregnancy can be divided into three categories: 1. chronic
hypertension, 2. transient hypertension, 3. preeclampsia; preeclampsia superimposed on
chronic hypertension. (Tab. 3, Ref. 23.)
Key words: hypertension, pregnancy, preeclampsia, classification, diagnosis,
treatment.
Hypertenzia je častou komplikáciou gravidity a závažnou príčinou chorobnosti a
úmrtia matky, plodu.
Autorka vo svojej práci podáva prehľad o hypertenzii v gravidite; jej klasifikácii,
diagnostike a liečbe. Hypertenziu v gravidite klasifikujeme podľa odporučení 6.
správy JNC a WHO/ISH do troch kategórií: 1.chronická hypertenzia, 2. tranzientná
hypertenzia a 3. preeklampsia; preeklampsia nasadajúca na chronickú hypertenziu. (Tab.
3, lit. 23.)
Kľúčové slová: hypertenzia, gravidita, preeklampsia, diagnostika, klasifikácia,
liečba.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 494-499
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (158 kB)
KARNOZÍN U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS TYPU I
GAYOVA E, KRON I, SUCHOZOVA K, PAVLISAK V, FEDURCO M, NOVAKOVA B
Examination of carnosine in patients with diabetes mellitus type I, showed that the
plasma levels of carnitine were non significantly increased compared to the levels in
healthy population, while the levels in red cells were decreased Lowered levels of
carnosine in red cells could point out similar deficit in other cells. Due to low levels
in cells carnosine is less available for metabolic processes, like antioxidant reactions
and its participation in antioxidants defense reactions is limited non-enzymatic
glycosylation of proteins. Therefore it should be supplemented. (Tab. 1, Fig. 1, Ref.
15.)
Key words: carnosine, diabetes mellitus.
Vyšetrovaním hladín karnozínu v plazme u pacientov s diabetes mellitus typu I sme
zistili, že sú v porovnaní so zdravou populáciou nesignifikantne zvýšené, kým v
erytrocytoch sú znížené. Vylučovanie karnozínu močom bolo u chorých znížené,
ale tubulárna reabsorpcia karnozínu bola zvýšená. Znížené hladiny karnozínu v
erytrocytoch môžu poukazovať aj na jeho deficit v iných bunkách. Pri nízkych
hladinách v bunkách je karnozín menej dostupný pre metabolické pochody, a preto jeho
účasť v antioxidačných obranných reakciách organizmu a pri neenzymatickej
glykozylácii bielkovín je limitovaná a poukazuje na potrebu náhrady. (Tab. 1, obr.
1, lit. 15.)
Kľúčové slová: karnozín, diabetes mellitus.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 500-502
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (143 kB)
VÝŽIVA A NÁDOROVÉ OCHORENIA ŽENSKÉHO PRSNÍKA
MAGALOVA T
This review presents current knowledge of diet and breast cancer. In the first part it
reviews current knowledge of nutritional risk factors. Obesity, total energy intake,
intake of saturated fatty acids and alcohol were considered as high risk factors for
breast cancer in the past. In addition to these factors intake of n-6 and n-3
polyunsaturated fatty acids has been discussed. Possible differences between their
carcinogenic activity are summariyed. The mechanisms of promotion and inhibition are
described in the present review. In the second part there protective nutritional factors
are reviewed: fiber, antioxidant micronutrients (vitamin C, vitamin b-A, carotene and
other carotenoids, vitamin E, antioxidant trace elements), n-3 polyunsaturated fatty
acids, olive oil and oestrogen compounds of plant origin. Influence of several diet
components can not be considered individually. Nutrition has to be taken into account as a
whole complex of protective and risk components. It is necessary to increase the intake of
probably protective nutrients and minimize all cancer risk factors including nutrition. (Tab.
2, Fig. 3, Ref. 181.)
Key words: nutrition, breast cancer, risk and protective nutritional factors, obesity,
saturated, mono- and polyunsaturated fatty acids, alcohol, fiber, antioxidant vitamins and
trace elements, olive oil, phytoestrogens.
V práci prezentujeme súčasné poznatky o vzťahu výživy a rakoviny prsníka. V
prvej časti sú sumarizované staršie aj najnovšie poznatky o rizikových nutričných
faktoroch. Za vysokorizikové nutričné faktory rakoviny ženského prsníka sa
považujú obezita, celkový energetický príjem, vysoký príjem nasýtených mastných
kyselín a alkohol. Okrem týchto faktorov sú v práci sumarizované pravdepodobné
diferencie medzi karcinogénnou aktivitou n-6 a n-3 polynenasýtených mastných kyselín
a mechanizmus ich promočného a inhibičného pôsobenia. V druhej časti sa venujeme
protektívnym nutričným faktorom: vláknine, antioxidačným mikronutrientom (vitamín
C, vitamín A, beta-karotén, a iné karotenoidy, vitamín E, antioxidačné stopové
prvky), n-3 polynenasýteným mastným kyselinám, olivovému oleju a estrogénovým
látkam rastlinného pôvodu. Pôsobenie jednotlivých zložiek potravy nemôžeme
posudzovať izolovane. O výžive musíme uvažovať vždy ako o komplexe protektívnych a
rizikových komponentov. Z hľadiska prevencie nádorových ochorení je nevyhnutné
zvýšiť príjem pravdepodobne protektívnych nutrientov a minimalizovať všetky
rizikové faktory, vrátane nutričných. (Tab. 2, obr. 3, lit. 181.)
Kľúčové slová: výživa, rakovina prsníka, rizikové a ochranné nutričné
faktory, obezita, nasýtené, mono- a polynenasýtené mastné kyseliny, alkohol,
vláknina, antioxidačné vitamíny a stopové prvky, olivový olej, fytoestrogény.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 503-514
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (219 kB)
OPAKOVANÉ ERUPCE PÁSOVÉHO OPARU
CERNY Z
Background: Repeated eruptions of herpes zoster are frequently detected in
immunocompromised patients, but rarely may occur also in immunocompetent persons. While
detailed analyses of repeated manifestations of this disease in the literature are scarce,
experience with a small group of affected persons is presented.
Aims of the study: To search for the nature of herpes zoster relapses occurrence
and to use it in treatment quality improvement.
Methods: Analysis and processing of clinical documentation of the first and
repeated eruptions of herpes zoster in 12 patients. Study of sex and age, presence of
accompanying diseases, duration of the interval from the first eruption to the relaps,
localization, complications and relation to antiviral therapy.
Results: The interval between the first and repeated manifestation ranged from 1
week to 30 years. The male to female ratio was 10/2. In 3 patients the disease was
accompanied by malignancy, in 3 by diabetes mellitus and in 1 by proved immunodefficiency.
The most frequent eruption localization was intercostal space. In 6 patients the relaps
was localized at the same site, in 6 of them at different. Early relapses in the same
localization appeared in immunodeficient persons and also in persons after the first
attack treatment with acyklovir. Primary manifestation was accompanied by complications in
42 %, repeated in 92 %.
Conclusions: Early herpes zoster relapses following shortly after the primary
attack treated with acyklovir should be considered as a manifestation of immunity disorder
requiring immediate treatment with other antiviral drug.Late relapses can be treated with
acyclovir. (Tab. 2, Fig. 2, Ref. 22.)
Key words: herpes zoster, relapses, localization, complications, therapy.
Pozadí problému: Opakované erupce pásového oparu jsou popisovány většinou u
imunokompromitovaných, ale vzácně se mohou vyskytnout i u imunokompetentních jedinců.
Podrobnější rozbory opakovaných manifestací této choroby jsou v literatuře
vzácné, a proto chce autor prezentovat své zkušenosti u malého souboru postižených.
Cíl a východisko sledování: Hledání zákonitostí ve výskytu relapsů
pásového oparu a jejich využití ke zkvalitnění léčení.
Metody: Proveden rozbor a zpracování klinické dokumentace prvých a opakovaných
erupcí pásového oparu u 12 nemocných. Sledováno pohlaví a věk, přítomnost
souběžných onemocnění, délka intervalu mezi první a opakovanou manifestací oparu,
jejich lokalizace, výskyt komplikací a souvislost s užitím protivirové chemoterapie.
Hlavní výsledky: Interval mezi první a opakovanou manifestací byl 1 týden až
30 roků. Mezi postiženými byli 2 muži a 10 žen. 3 nemocní souběžně trpěli
maligním onemocněním, 3 diabetem a 1 prokázaným imunodefektem. Erupce byla
nejčastěji lokalizována interkostálně. U 6 došlo k relapsu v téže lokalizaci a u
stejného počtu v odlišné lokalizaci. K časným relapsům na stejném místě
docházelo u oslabených i po přeléčení primoataky acyklovirem. Recidivy po
víceletém intervalu bývaly jinde a reagovaly na acyklovir. První onemocnění byla
provázena komplikacemi ve 42 %, opakovaná v 92 %!
Závěry: Časné relapsy pásového oparu následující krátce po acyklovirem
přeléčeném primoataku pásového oparu je třeba považovat za projev poruchy imunity
vyžadující okamžité léčení jiným protivirovým prostředkem. Pozdní recidivy je
možné léčit acyklovirem. (Tab. 2, obr. 2, lit. 22.)
Klíčová slova: herpes zoster, relapsy, lokalizace, komplikace, léčba.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (9): 515-518
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (168 kB)
PROF. MUDr. MICHAL VALENT, DrSc., SEDEMDESIATROČNÝ
K 70. NARODENINÁM MUDr. PAVLA LANGERA, DrSc., VEDÚCEHO VEDECKÉHO PRACOVNÍKA ÚEE SAV V BRATISLAVE
AKADEMIK JOZEF ČERNÁČEK
VEDECKÉ A ODBORNÉ INFORMÁCIE PREDNESENÉ NA SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
Download full text in PDF format (281 kB)