Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 100 / No. 3 / 1999
90 ROKOV BUERGEROVEJ CHOROBY — ČO SA ZMENILO?
STVRTINOVA V, AMBROZY E, STVRTINA S, LESNY P
Thromboangiitis obliterans or Winiwarter—Buerger’s disease is a primary systemic
vasculitis of an unknown etiology, which affects medium-sized arteries and veins mainly in
the lower and upper extremities, causing multiple segmental arterial occlusions especially
in young male smokers. The aim of our study is to compare the knowledge on the etiology,
epidemiology, clinical presentation, diagnostic and therapeutic possibilities in the time
of Leo Buerger (90 years ago) and now. Between 1994 and 1998, 26 patients (19 men and 7
women) were investigated with clinical suspicion for Winiwarter-Buerger’s disease.
Laboratory and arteriographic investigation revealed typical signs for this disease in 22
of them. To the most common clinical signs or symptoms belong smoking and the onset of the
disease before the age of 50 years (in 95.5 %), intermittent claudication (in 72.7 %),
rest pain and ischaemic ulcers or gangrenes in the fingers (in 68.2 %). In slightly more
than half of the patients migrating superficial thrombophlebitis was present and similarly
in one half of the patients Raynaud’s phenomenon was found. In conclusion — What has
changed from the times of Leo Buerger? 1. Prevalence of TAO increased in women. 2. Older
patients (more than 40 years old) are being diagnosed. 3. Upperextremity involvement is
more frequently present. 4. Diagnosis of TAO is being more proper, especially due to
up-to-date diagnostic methods, like digital subtraction angiography. 5. The treatment is
more effective, amputation number is decreased. And what has not changed? Similarly like
Leo Buerger we do not know the precise etiology of the disease. Ceasation of smoking has
still the most important therapeutic procedure. The clinical course of the disease is
individual and in spite of the treatment is the clinical course unpredictable. (Tab.
5, Ref. 47.)
Key words: thromboangiits obliterans, Winiwarter— Buerger’s disease, clinical
presentation, diagnostics.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 123–128
Thromboangiitis obliterans alebo Winiwarterova—Buergerova choroba je primárna
systémová vaskulitída neznámej etiológie, ktorá zasahuje stredne veľké tepny a
žily, prevažne na dolných a horných končatinách, pričom spôsobuje viacpočetné
segmentové uzávery tepien, najmä u mladých mužov — fajčiarov. Cieľom našej
práce je porovnať poznatky o etiológii, výskyt, klinický obraz, diagnostiku a liečbu
v čase opisu ochorenia Leom Buergerom (teda pred 90 rokmi) a v súčasnosti. Od roku 1994
do roku 1998 sme vyšetrili 26 pacientov (19 mužov, 7 žien) s klinickým podozrením na
Winiwarterovu—Buergerovu chorobu. Ďalšími laboratórnymi vyšetreniami a
angiograficky sme diagnózu potvrdili u 22 pacientov. Medzi najčastejšie znaky ochorenia
patrilo fajčenie a manifestácia ochorenia pred 50. rokom života (95,5 %), klaudikačné
bolesti (72,7 %), pokojové bolesti v nohe alebo lýtku a ulcerácie a gangrény prstov
(68,2 %). Povrchová migrujúca tromboflebitída sa vyskytovala u viac ako polovice
pacientov, podobne Raynaudov syndróm bol prítomný u polovice pacientov. Záverom —
Čo sa zmenilo od čias Leo Buergera? 1. Výskyt ochorenia sa zvýšil u žien. 2. Stúpol
výskyt ochorenia u ľudí starších ako 40 rokov. 3. Častejšie sa vyskytuje ochorenie
aj na horných končatinách. 4. Zlepšila sa diagnostika ochorenia, najmä vďaka takým
diagnostickým metódam, ako je digitálna subtrakčná angiografia 5. Zlepšili sa aj
terapeutické možnosti, počet amputácií sa znížil. A čo sa nezmenilo? Rovnako ako
Leo Buerger ani my dnes presne nevieme, prečo ochorenie vzniká. Rovnako aj dnes platí,
že základným predpokladom úspešnosti liečby ochorenia je abstinencia fajčenia.
Klinický priebeh ochorenia je individuálny a rozdielny u jednotlivých pacientov,
klinický priebeh ochorenia je preto ťažko predvídateľný. (Tab. 5, lit. 47.)
Kľúčové slová: thromboangiitis obliterans, Winiwarterova—Buergerova choroba,
klinický obraz, diagnostika.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 123–128
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (134 kB)
IMUNOSTIMULAČNÍ AKTIVITA VAKCÍNY PRO LÉČBU RECIDIVUJÍCÍCH UROINFEKCÍ. I.
KOUKALOVA D, KROCOVA Z, VITEK P, MACELA A, HAJEK V
The authors inform about the immunomodulatory properties of the vaccine URVAKOL aimed
for the treatment of recidiving urinary infections. The results of immunostimulatory
activity of the preparation and its effects on cellular and humoral immunity in mice
following intraperitoneal administration of the vaccine are presented. The vaccine
markedly increases cytotoxic activity of adhering peritoneal cells and has protective
effects in model infection induced by intracellular pathogen Francisella tularensis
(strain 15 L). (Tab. 6, Fig. 6, Ref. 9.)
Key words: recurrent urinary infections, vaccine URVAKOL, intraperitoneal administration,
immunomodulatory effect.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 129–134
Autoři referují o imunomodulačních vlastnostech vakcíny URVAKOL určené
k léčbě recidivujících uroinfekcí. Popisují výsledky vyšetření
imunostimulační aktivity přípravku a ovlivnění humorální i buněčné
složky imunitního systému myší po jeho intraperitoneálním podání. Vakcína silně
zvyšuje cytotoxickou aktivitu adherujících peritoneálních buněk a působí
protektivně při modelové infekci intracelulárním patogenem Francisella tularensis
(kmen 15 L). (Tab. 6, obr. 6, lit. 9.)
Klíčová slova: recidivující uroinfekce, vakcína URVAKOL, intraperitoneální
podání, imunomodulační účinek.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 129–134
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (215 kB)
ANTIBAKTERIÁLNE PEPTIDY IZOLOVANÉ Z MOČU ZDRAVÝCH ĽUDÍ
ADAM J, CHAVKOVA Z, SURZIN J, GREGA B
Gel chromatography on Sephadex G-25, DEAE Sephadex A-25 and electrophoresis were used
for isolation of two peptides from urine of healthy adults. Isolated peptides exhibited
a higher antibacterial activity than antibiotics penicillin and tetracycline. The
inhibitory zone of these peptides is similar to that of ampicilin. Chemical analysis of
the isolated peptides revealed that one is composed of 5 and the other of 7 amino acids.
In both peptides was the concentration of glycine the highest from all amino acids. the
highest. (Tab. 1, Fig. 4, Ref. 22.)
Key words: antibacterial activity, peptides, urine, antibiotics, S. aureus.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 135–138
Metódou gélovej chromatografie boli na Sephadexe G-25, DEAE Sephadexe A-25
a elektroforézou z moču zdravých dospelých ľudí izolované peptidy. Dva
z izolovaných peptidov sú antibakteriálne účinnejšie ako penicilín
a tetracyklín a preukazujú veľkosť inhibičnej zóny ako ampicilín. Ich
bližšia charakteristika ukázala, že ide o nízkomolekulové peptidy zložené
z 5 a 7 aminokyselín. V oboch peptidoch preukazuje najvyššiu
koncentráciu aminokyselina glycín. (Tab. 1, obr. 4, lit. 22.)
Kľúčové slová: antibakteriálna aktivita, peptidy, moč, antibiotiká, S. aureus.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 135–138
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (179 kB)
PROBLÉM IMUNOGÉNNOSTI REKOMBINANTNÉHO INTERFERÓNU ALFA 2 V TERAPII
LIPTAKOVA H, KONTSEK P
Recombinant human (r)IFN-a aa aa 2 is successfuly used in treatment of haematopoietic
malignancies, lymphomas and viral hepatitis B and C as well. One of undesired side-effects
of rIFN-a aa aa 2 is its immunogenicity which could decrease therapeutic potential of the
drug. Formation of antibodies against rIFN-a aa aa 2 in man represents a complex
process, in which many mutually interacting variables are involved. Factors influencing
the humoral response against the recombinant homologue of human IFN-a aa aa 2 have not
been unambiguously determined yet. In general, two categories of these factors —
exogenous and endogenous (physiological) — are considered. The exogenous factors
determine structural differences of the recombinant protein from the native IFN-a aa aa 2.
Their influence on the formation of therapy-induced antibodies could be limited by the
selection of suitable rIFN-a aa aa 2 subvariant, suitable storage of the preparation and
by treatment regimen. On the other side, current knowledge of the endogenous factors,
which function at the level of patient’s organism, do not allow to propose efficient
ways of their elimination. (Tab. 2, Ref. 28.)
Key words: interferon a aa aa 2, immunogenicity, therapy, antibodies.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 139–143
Rekombinantný ľudský interferón alfa 2 sa úspešne používa v liečbe
hematologických malignít, lymfómov aj vírusovej hepatitídy B aj C. Jedným
z nežiaducich vedľajších účinkov rINF-alfa 2 je jeho imunogénnosť, ktorá
môže znižovať jeho terapeutický potenciál. Tvorba protilátok proti rIFN-alfa 2
predstavuje zložitý proces, na ktorom sa zúčastňuje vzájomná interakcia mnohých
faktorov. Faktory ovplyvňujúce humorálnu odpoveď na rekombinantný rIFN-alfa 2 zatiaľ
neboli jednoznačne určené. Vo všeobecnosti sa uvažuje o dvoch skupinách
faktorov — exogénnych a endogénnych (fyziologických). Exogénne faktory určujú
štruktúrne rozdiely rekombinantného proteínu oproti natívnemu IFN-alfa 2. Ich vplyv
na tvorbu terapiou indukovaných protilátok by sa mohol obmedziť vybraním vhodného
podtypu rIFN-alfa 2, správnym uskladnením preparátu a režimom liečby. Na druhej
strane súčasná úroveň vedomostí o endogénnych faktoroch neumožňuje
navrhnúť efektívne spôsoby ich odstránenia. (Tab. 2, lit. 28.)
Kľúčové slová: interferón alfa 2, imunogénnosť, terapia, protilátky.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 139–143
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (139 kB)
NEURODEGENERÁCIA A NO
KLUCHOVA D
NO appears to play a significant role in the physiological processes of many of
the body’s systems. This review examines the present molecular, physiological and
pathological knowledge related to NO and its clinical implications. The role of NO in
pathophysiology of diseases is not yet fully elucidated. It is still unclear whether
alterations in NO production, release and degradation are primary events in pathological
processes. The presented work deals with neurodestructive and neuroprotective effects of
NO. The hypothesis suggests that under physiological conditions NO acts as a neuronal
messenger molecule. In pathological conditions, with excessive NO release, NO may function
as a cytotoxic molecule being involved in several neurodegenerative processes. The
most important issue associated with NO research will be to elucidate the cellular and
molecular mechanisms of NO action. (Fig. 2, Ref. 32.)
Key words: NO, neuroprotection, neurodestruction.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 144–148
NO má dôležitú úlohu pri fyziologických pochodoch v mnohých systémoch
organizmu. Predložená práca hovorí o súčasných molekulových, fyziologických
a patofyziologických poznatkoch vo vzťahu k NO a o vyvolaných
klinických dôsledkoch. Úloha NO v patofyziológii chorôb ešte stále nie je
úplne objasnená. Nie je známe, či zmeny v tvorbe NO, jeho uvoľňovaní
a rozpade sú prvotnými príčinami patologického procesu. Táto práca sa zaoberá
aj neurodeštruktívnymi a neuroprotektívnymi účinkami NO. Z uvedeného
možno konštatovať, že pri fyziologických podmienkach účinkuje NO ako
neurotransmiter, ale pri patologických podmienkach sa NO správa ako cytotoxická
molekula, ktorej prítomnosť sa potvrdila pri mnohých neurodegeneratívnych ochoreniach.
Najdôležitejšou úlohou stále ostáva objasnenie tých bunkových a molekulových
mechanizmov, ktoré sprostredkúvajú účinok NO. (Obr. 2, lit. 32.)
Kľúčové slová: NO, neuroprotekcia, neurodeštrukcia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 145–148
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (144 kB)
ENDOTELOVÁ DYSFUNKCIA A LIPIDOVÝ PROFIL: ANALÝZY ŠTÚDIE EDO
BUKOVSKY I, PULLMANN R, LANG M, ORSZAGH M, HYBENOVA J, KOSKOVA E
On the basis of experimental as well as clinical observations, endothelial dysfunction
is (defined as impaired or absent endothelium-dependent relaxation) considered to be an
important factor in the atherogenesis. Serum lipids abnormalities have been accepted as an
epidemiological risk factor of atherosclerosis. In vitro, experimental as well as
epidemiological studies revealed the fact, that lipoprotein oxidation plays an important
role in atherogenesis. Recently invented non-invasive methods to test and measure the
endothelial function in vivo opened the opportunity to study the influence of different
serum lipids on the endothelial function directly. Therefore, we decided to employ this
noninvasive method for studying the endothelial function and observe the influence of
various levels of plasma lipids and lipoprotein oxidation on the endothelial function of
arteries in middle-aged men, since they are the most endangered part of population. In our
study we used a method of measuring the diameter of a. radialis by high-resolution
ultrasound (Sonoline 450, Siemens, Japan) and further mathematical and statistical
analysis of functional as well as relative vasodilation reserve followed these
measurements. Blood samples were taken within 24 hours of ultrasonography to study serum
lipids (total cholesterol, HDL, triglycerides) and parameters of oxidation/antioxidation
(superoxid dismutase — SOD, malondialdehyde — MDA). Sixty men, 25—45 years old, from
an area of basically the same level of pollution were examined. We found a negative
correlation between FVDR and TCH (p=0.01), FVDR and Tg (p=0.002) and FVDR a TCH/HDL
(p=0.015). Positive correlation exists (p<0.001) between TCH, Tg levels and TCH/HDL
ratio and MDA level in all cases. Analysing further data from the EDO Study, we can
conclude, that increased plasma lipids are more likely to be oxidized, which, in turn, is
the probable reason of endothelium-dependent vasodilation impairment. (Tab. 1, Fig.
13, Ref. 17.)
Key words: endothelial dysfunction, plasma lipids, lipoprotein oxidation, malondialdehyde.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 149–155
Cievny endotel predstavuje masívny orgán disponujúci aj schopnosťou syntézy
a sekrécie významných vazoregulačných látok. Na základe experimentálnych, ako
aj klinických pozorovaní sa endotelová dysfunkcia (definovaná ako zhoršená alebo
neprítomná endotelovo-závislá relaxácia) pokladá za významný moment v procese
aterogenézy, pričom môže predstavovať tak príčinu, ako aj dôsledok aterosklerózy.
Patologické odchýlky v lipidovom profile séra sa považujú za epidemiologický
rizikový faktor aterosklerózy. In vitro, experimentálne a epidemiologické
štúdie poukazujú aj na to, že oxidácia lipoproteínov má v procese aterogenézy
dôležitú úlohu. Nedávno zavedené neinvazívne metódy funkčného vyšetrenia
endotelu in vivo otvárajú možnosti pre skúmanie, či sa niektoré komponenty
lipidového profilu priamo zúčastňujú na funkčnom poškodení endotelu. Rozhodli sme
sa preto využiť neinvazívne meranie funkčnosti endotelu a sledovať vplyv
plazmatických lipidov a mieru ich oxidácie na funkčný stav artériového endotelu
u mužov stredného veku, pretože ide o najrizikovejšiu skupinu obyvateľstva.
V našej štúdii sme použili meranie lúmenu a. radialis ultrazvukovým prístrojom
(Sonoline 450, Siemens, Japonsko) s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HRUS)
a následný výpočet funkčnej (FVDR) a relatívnej vazodilatačnej rezervy
(RVDR). Odber krvných vzoriek na stanovenie lipidových parametrov (TCH, HDL, Tg),
superoxiddismutázy (SOD) a malóndialdehydu (MDA) bol uskutočnený do 24 hodín od
HRUS meraní. Vyšetrených bolo 60 mužov vo veku 25—45 rokov. Na vylúčenie vplyvu
rozdielneho príjmu oxidantov z ovzdušia boli muži vybraní z oblasti
rovnakého znečistenia. Objavili sme negatívnu koreláciu medzi FVDR a TCH
(p=0,01), FVDR a Tg (p=0,002) a medzi FVDR a TCH/HDL (p=0,015). Medzi
hladinami TCH, Tg a pomerom TCH/HDL a hladinou MDA existuje vo všetkých
prípadoch pozitívna korelácia (p<0,001). Ukázalo sa, že aj optimálna hodnota TCH
z hľadiska funkčnosti endotelu je 5,0 mmol/L. Z ďalších analýz štúdie
EDO možno teda zhrnúť, že zvýšené hladiny plazmatických lipidov sú častejšie
spojené s ich oxidáciou, čo veľmi pravdepodobne vedie k poškodeniu
relaxácie závislej od endotelu. (Tab. 1, obr. 13, lit. 17.)
Kľúčové slová: endotelová dysfunkcia, plazmatické lipidy, oxidácia lipoproteínov,
malóndialdehyd.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 149–155
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (240 kB)
FARMAKOLOGICKÁ CYTOPROTEKCIA CNS
SANIOVA B
Ischaemia of the central nervous system is considered to be a phenomenon, which
manifests after the ischaemic episode and has limited therapuetic possibilities. Clinical
situations in which the oxygen supply may be reduced include the following: stroke and
transient ischaemic attacks, subarachnoid haemorrhage before, during and after carotid
artery surgery, prolonged cardiopulmonary bypass during heart surgery, head injuries,
cardiac arrest: (during arrest and recirculation), aortic surgery, spinal cord ischaemia,
severe hypoxia/hypoxaemia, severe hypoperfusion/shock conditions. Although these clinical
conditions are markedly different, they share the major similarities of cell death and its
pathophysiology and pathogenesis, to which lies the therapy of CNS ischaemia is aimed. New
cytoprotective drugs for neuronal damage are lazaroids. The 21-aminosteroids are known as
inhibitors of lipid membrane peroxidation which preserve post-injural Ca 2+ homeostasis
(after total and focal ischaemia). During the last few years evidence has been accumulated
about CCAs brain protection against cerebral ischaemia by a virtue of direct neuronal
action. The excitatory amino acid antagonists, barbiturates, corticosteroids,
antiepileptic drugs and antioxidants complete the cytoprotective treatment possibilities
in situations of reduced oxygen supply for CNS. (Ref. 17.)
Key words: cerebral ischaemia, cytoprotective treatment, Ca channel antagonists,
barbiturates, corticoids, antioxidants, antagonists of excitatory amino acid.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 156–160
Výskyt ischémie CNS sa považuje za fenomén, ktorý sa prejaví až po jeho vzniku,
a je terapeutickým problémom. Klinické situácie, pri ktorých je znížená
kyslíková dodávka pre CNS predstavujú: náhle cievne mozgové príhody
a prechodná ischemická príhoda mozgu, subarachnoidálne krvácanie pred
chirurgickým výkonom, počas neho a po ňom, chirurgické výkony na karotídach,
dlhotrvajúci kardiopulmonálny bypass počas operácie srdca, úrazy hlavy, zastavenie
srdca: počas zastavenia a recirkulácie, chirurgické výkony na aorte, ischémia
miechy, ťažká hypoxia/hypoxémia, ťažká hypoperfúzia/šokové stavy. Aj keď tieto
klinické situácie sú v zásade rozdielne, sú podobné v patofyziológii
a patogenéze bunkovej smrti, na ktorých je založená terapia ischémie CNS. Nové
neurocytoprotektívne lieky pre CNS sú lazaroidy (21- aminosteroidy) — inhibítory
peroxidácie lipidov bunkovej membrány so zachovávaním posttraumatickej homeostázy
kalcia (po celkovej a miestnej ischémii). Posledných niekoľko rokov sa získali
dôkazy, že blokátory kalciových kanálov výborne ochraňujú neuróny CNS.
Antagonisty excitačných aminokyselín, barbituráty, kortikoidy, antiepileptiká
a antioxidanciá dopĺňajú možnosti neurocytoprotektívnej liečby po zníženej
kyslíkovej dodávke pre CNS.
Kľúčové slová: ischémia mozgu, resuscitácia, neurocytoprotekcia, kalciové
blokátory, barbituráty, kortikoidy, antioxidanciá, antagonisty excitačných
aminokyselín.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 156–160
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (129 kB)
OČNÉ PREJAVY TOXOKARÓZY
GERINEC A, SLIVKOVA D
The paper reports about the ocular symptomatology of toxocariasis that represents
a severe parasitic disease especially in children. Recently, the incidence of this
disease is increasing. Diagnostic process has improved by means of newly developed
laboratory methods. Ocular findings on retina are in toxocariasis identified very late.
Despite many antihelmintics, steroids and surgical treatment, a poor treatment
success has been achieved, and the sight remains often permanently severely affected.
Because of the risk of blindness the most efficient arrangement is prophylaxy from the
side of parents, teachers, veterinarions and the society as a whole. (Fig. 3,
Ref. 6.)
Key words: toxocariasis, ocular larva migrans, chronic endophthalmitis, posterior pole
granuloma, peripheral retinal granuloma.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 161–163
Autori opisujú očné prejavy toxokarózy — vážneho parazitárneho ochorenia,
ktorého incidencia u nás v poslednom čase narastá. Diagnostika ochorenia sa
vďaka pokrokom laboratórnych metód výrazne zlepšila, no pre charakteristickú povahu
nálezu na sietnici sa obyčajne diagnostikuje proces neskoro. Aj napriek mnohým
antihelmintikám a steroidom, príp. chirurgickej oftalmologickej liečbe nie sú
zaznamenané výrazné úspechy v liečbe a zrak zostáva často trvale
zhoršený. Pre vážnu hrozbu zhoršenia zraku, príp. slepoty, je najdôležitejším
a najúčinnejším opatrením adekvátna prevencia najmä zo strany veterinárov,
rodičov, učiteľov a celej spoločnosti. (Obr. 3, lit. 6.)
Kľúčové slová: toxokaróza, ocular larva migrans, chronická endoftalmitída,
periférny a centrálny granulóm sietnice.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 161–163
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (114 kB)
PREVENTÍVNY ÚČINOK CEFTRIAXONU U PACIENTOV PO ENDOSKOPICKEJ PAPILOSFINKTEROTÓMII (EPS)
BATOVSKY M, VALKO L, PAULEN P, SOKA A, VACULIKOVA A
In thirty patients after EPS and gall extraction for cultiva- tion ceftriaxon in
preventive dose 1 g was administered. This group of patients was compared with
a group of 30 patients after EPS without preventive administration of antibiotic from
clinical and biochemical point of view. Most frequently occuring bacteria in the gall of
patients after EPS were Pseudomonas aeruginosa and E. coli. All of the detected bac- teria
were sufficiently sensitive to ceftriaxon. Preventive ef- fect of ceftriaxon was
manifested in statistically significant fall of hyperbilirubinemia and hyperamylasemia 24
hours after EPS (p>0.05). (Tab. 5, Ref. 8.)
Key words: endoscopic papiloshpincterotomy, ceftriaxon, prevention.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 164–176
30 pacientov po EPS a odbere žlče na kultivačné vyšetrenie do- stalo
preventívnu dávku 1 g ceftriaxonu. Títo pacienti boli po- rovnaní s ďalšími 30
pacientmi po EPS bez preventívneho poda- nia antibiotika z klinického
a biochemického hľadiska. Najčas- tejšími baktériami, ktoré sa vyskytovali
v žlči pacientov po EPS, boli Pseudomonas aeruginosa a E. coli. Všetky
zistené baktérie boli dostatočne citlivé na ceftriaxon. Preventívny účinok ceftria-
xonu sa uplatnil pri štatisticky významnom poklese hyperbiliru- binémie
a hyperamylazémie po 24 hodinách po EPS (p>0,05). (Tab. 5, lit. 8.)
Kľúčové slová: endoskopická papilosfinkterotómia, ceftriaxon, prevencia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 164–167
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (121 kB)
KARCINOID — NAŠE SKÚSENOSTI S CHIRURGICKOU LIEČBOU
SALAPA M, HUTAN M
The authors retrospectively studied a group of 8 patients in the period of 7 years
(1990—1997). Most frequent surgical procedure performed was appendectomy (4 cases),
right-sided hemicolectomy (2 cases), gastric resection (1 case) and small intestine
resection (1 case). The most frequent side of carcinoid localization was appendix followed
by small intestine. In 3 cases the tumours were macroscopically detectable, the remaining
only histologically. Patients were without clinical manifestations of carcinoid syndrome.
(Tab. 1, Ref. 9.)
Key words: carcinoid, appendix, small intestine, endocrinopathy, MTS in to the liver.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (3): 168–170
V súbore autori retrospektívne sledovali 8 pacientov za 7-ročné obdobie
(1990—1997). Najčastejšie sa robila apendektómia (4- krát), pravostranná
hemikolektómia (2-krát), resekcia žalúdka (1-krát) a resekcia tenkého čreva
(1-krát). Najčastejšie bol karcinoid lokalizovaný na apendixe, potom na tenkom čreve.
3-krát boli tumory makroskopicky viditeľné, ostatné len histologicky. Klinické
príznaky karcinoidného syndrómu pacienti nemali. (Tab. 1, lit. 9.)
Kľúčové slová: karcinoid, apendix, tenké črevo, endokrinopatia, MTS do pečene.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 3, s. 168–170
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (118 kB)
CII. riadna pracovná schôdza 23.3.1998
Predsedá prof. MUDr. S. Haruštiak, CSc.
Download full text in PDF format (119 kB)
DIMITROV B.D.
Download full text in PDF format (129 kB)