Electronic Library of Scientific Literature
Volume 100 / No. 2 / 1999
RECEPTORY PRO TROMBIN A TRYPSIN, STEJNÝ MECHANISMUS SIGNALIZACE NA BUNĚČNÝCH
POVRŠÍCH
OLEJAR T, NOUZA K
Proteinase-activated receptors (PARs), ubiquitous surface molecules participating on
many biological processes have been recently discovered. Specific receptors for thrombin
(PAR-1 and PAR-3) and trypsin (PAR-2) are described in this review. They belong to
a family of G protein-coupled receptors activated by amino acid sequence of
N-terminal part of bound ligand revealed by site-specific proteolysis. PARs participate in
tissue growth and differentiation, regeneration and reparation, inflammatory response
regulation, malignant transformation, but even in vascular tonus and blood pressure
regulation. (Fig. 5, Ref. 35.)
Key words: PARs, trypsin, thrombin, tethered ligand.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 75–79
V nedávné době byly popsány tzv. receptory aktivovatelné proteinázami (PAR; Proteinase-activated receptors). Jde o ubiquitní povrchové molekuly, které se podílejí na regulaci celé řady biologických pochodů. V tomto přehledném referátu jsou popsány specifické receptory pro trombin (PAR-1 a PAR-3) a trypsin (PAR-2). Patří do rodiny receptorů spřažených s G-proteinem, aktivovatelných aminokyselinovou sekvencí vázaného ligandu z vlastního N-konce, který je odkryt specifickou proteolýzou. Uplatňují se při růstu a diferenciaci, regeneračních a reparačních procesech, regulaci zánětlivé odpovědi, maligní transformaci, ale i při regulaci cévního tonu a krevního tlaku. (Obr. 5, lit. 35.) Klíčová slova: PAR, trypsin, trombin, vázaný ligand.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 75–79
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (105
kB)
INTERAKCIA SYNDRÓMU SPÁNKOVÉHO APNOE S RÔZNYMI CHOROBAMI
TOMORI Z, SZABOOVA E, DONIC V INTERAKCIA SYNDRÓMU SPÁNKOVÉHO APNOE S RÔZNYMI CHOROBAMI
Sleep disordered breathing (SDB), particularly their clinically most serious and at the
same time common form-sleep apnoea syndrome-caused by structural or functional
abnormalities in the area of upper airways, are frequently linked with other diseases. The
accompanying respiratory, cardiovascular, neuropsychic, sympathoadrenal and endocrine-
metabolic disorders and their variable intensity determine the character and severity of
patients complaints. The coincidence of SDB with alteration in one or another system
produces mutual potentiation of their negative effects appearing as serious, not rarely
even life threatening acute complications or chronic consequences manifesting exactly in
the area of the afflicted system. The paper illustrates on several examples the
development of pathological signs of SDB concerning practically all medical branches and
at the same time demonstrating the multidisciplinary character of sleep medicine. (Fig.
1, Ref. 27.)
Key words: interaction of diseases, multidisciplinary co-operation, sleep apnoea syndrome,
sleep disordered breathing.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 80–84
Spánkové poruchy dýchania (SPD), najmä ich klinicky veľmi závažná a pritom
častá forma, akou je syndróm spánkového apnoe spôsobená štruktúrnymi, či
funkčnými abnormalitami v oblasti horných dýchacích ciest, sa často vyskytujú
súčasne s rôznymi inými chorobami. Sú to hlavne najrôznejšie pridružené
poruchy respiračné, kardiovaskulárne, neuropsychické, sympatoadrenálne
a endokrinno-metabolické, ktoré predurčujú charakter a zvyšujú
závažnosť ťažkostí pacienta. Koincidencia SPD a postihnutie príslušného
systému spôsobuje, že ich účinky sa vzájomne podporujú a prejavujú sa
vážnymi, často život ohrozujúcimi akútnymi komplikáciami a chronickými
následkami práve v oblasti postihnutého systému. Práca na mnohých príkladoch
ilustruje rozvoj patologických prejavov SPD zasahujúcich prakticky do všetkých
oblastí medicíny, a súčasne poukazuje na multidisciplinárny charakter spánkovej
medicíny. (Obr. 1, lit. 27.)
Kľúčové slová: interakcia chorôb, multidisciplinárna spolupráca, spánkové apnoe,
spánkové poruchy dýchania.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 80–84
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (145
kB)
DEKARBOXYLÁZA GLUTAMÁTU (GAD) — AUTOANTIGÉN PRI INZULÍN-DEPENDENTNOM DIABETES MELLITUS (IDDM)
TURSKY T, BANDZUCHOVA E.
The number of antibodies to pancreatic beta-cell antigens in IDDM increased in the last
years, involving antibodies to glutamic acid decarboxylase (GADab). A short review is
given about the diagnostic and prognostic value of GADab determination in IDDM. The GAD
plays an important, possibly a key role in the initial immunological events leading
to the destruction of beta cells. The question is open whether the immunological reaction
against GAD is a primary one, or if it is a result of mimicry of a part of
an infectious protein antigen (Coxackie virus). The immunological reaction to GAD is
associated with both humoral and cellular responses. The cellular response seems to be
more important than the humoral one. The cellular response may be mediated through the HLA
complex class I cells (cytotoxic lymphocytes) and the HLA complex class II cells
(helper lymphocytes). There are arguments for both possibilities. The principles of GADab
determination are shortly described. (Ref. 34.)
Key words: insulin-dependent diabetes mellitus, autoantibodies, glutamic acid
decarboxylase.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 85–88
Po roku 1990 bol počet protilátok prítomných v krvi pri IDDM rozšírený
o protilátky proti dekarboxyláze glutamátu (GADab). V stručnom prehľade sa
uvádzajú práce potvrdzujúce diagnostický a prognostický význam stanovenia
GADab. V autoimunitnom procese, ktorý vedie k zničeniu pankreatických
betabuniek, sa GAD zúčastňuje významným, možno rozhodujúcim spôsobom. Otázka, či
autoimunitná reakcia proti GAD je primárna, alebo je dôsledkom mimikry časti proteínu
infekčného agensu (Coxsackie vírus) je otvorená. Imunitná odpoveď na GAD je
humorálna aj bunková, pričom bunková odpoveď má zjavne väčší význam. Bunková
odpoveď môže prebiehať cez ovplyvnenie HLA-komplexu triedy I (cytotoxické
lymfocyty), alebo triedy II (helperové lymfocyty). Argumenty sú pre obe možnosti.
V stručnosti sú uvedené princípy stanovenia GAD protilátok. (Lit. 34.)
Kľúčové slová: inzulín-dependentný diabetes mellitus, autoprotilátky,
dekarboxyláza glutamátu.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 85–88
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (86 kB)
LÉČENÍ CHRONICKÉ ANÁLNÍ FISURY LATERÁLNÍ SFINKTEROTOMIÍ
SIMKOVIC D, SMEJKAL K, FOLVARSKY J, REPASKY L
This paper presents a group of 134 patients, who underwent treatment of chronic
anal fissure by internal lateral sphincterotomy (ILS) within the period of 12 years
(1985—1996). This number of patients where those in whom conservative treatment (anal
divulsion) was not successful. From the total number of 134 patients 110 were treated
successfully by surgery (82,08 %). In 19 patients even after fissure healing slight
discomfort persisted. Moderate and more severe complaints were reported in 5 patients. In
4 cases the chronic anal fissure failed to heal, in 1 patient due to ILS perianal fistula
developed. No other complications, like incontinency etc., were found within the short
time interval of follow-up. ILS is a simple and safe surgical procedure performed
under general anaesthesia after precise differentitation of the internal sphincter. The
results of surgical treatment are very satisfactory, marked painfulness relieves
immediately after operation, the fissure heals rapidly after relaxation of the internal
sphincter spasm. Postoperative treatment is simple, the percentage of complications is
low. None of the patients operated on in the authors department developed incontinence. (Tab.
3, Ref. 25.)
Key words: chronic anal fissure, internal lateral sphincterotomy.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 89–91
Práce uvádí výsledky léčby 134 nemocných operovaných pro chronickou anální
fisuru pomocí vnitřní laterální sfinkterotomie (VLS) v časovém období 12
roků (1985—1996). Operovaní byli nemocní, u kterých nedošlo k ústupu
obtíží po konzervativní léčbě doplněné divulzí anu. Z celkového počtu 134
nemocných bylo u 110 léčení pomocí VLS úspěšné. U 19 nemocných (14,1
%) přetrvával po operaci v anální oblasti mírný diskomfort i přes
zhojení anální fisury. Výraznější potíže mělo po operaci 5 nemocných (3,7 %).
Z tohoto počtu ve 4 případech nedošlo k zhojení fisury, u 1 pacienta
došlo v souvislosti s VLS k vzniku perianální píštěle. Jiné
komplikace, včetně poruch kontinence, jsme při krátkodobém sledování nemocných
nepozorovali. VLS představuje jednoduchý a bezpečný operační výkon,
prováděný v našich podmínkách v celkové anestezii po přesné
diferenciaci vnitřního svěrače. Výsledky operační léčby jsou velmi dobré,
výrazná bolestivost ustupuje krátce po operaci, fisura se po povolení spazmu
vnitřního svěrače rychle hojí. Pooperační léčba je jednoduchá, procento
komplikací je nízké. Ani v jednom případě nedošlo u nemocných
operovaných na našem pracovišti k inkontinenci. (Tab. 3, lit. 25.)
Klíčová slova: chronická anální fisura, vnitřní laterální sfinkterotomie.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 89–91
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (77 kB)
KOUKALOVA D, HAJEK V, KODUSEK R
VÝVOJ VAKCÍNY PRO LÉČBU ZÁNĚTLIVÝCH ONEMOCNĚNÍ MOČOVÝCH CEST
Recidiving uroinfections are predominantly treated with antibiotics and
chemotherapeutics. An effective alternative treatment can be immunotherapy with
inactivated bacteria. The authors have focused on the development of polybacterial vaccine
with both specific and nonspecific immunostimulatory activity. The vaccine contains killed
bacteria which most frequently occur as an etiological agent in urinary tract infections.
Determining for the selection of particular strains for the vaccine preparation were their
immunostimulatory properties evaluated after intraperitoneal application of killed cells
to mice. The results were evaluated according to weight gain of liver and spleen and
verified by histological examination of these organs. The final form of the vaccine
URVAKOL contains immunogenically most active strains of Escherichia coli, Klebsiella
pneumoniae, Proteus mirabilis, Pseudomonas aeruginosa and Enterococcus faecalis,
representing specific effective part of the preparation,adjuvant activity is provided by
Propionibacterium acnes. (Tab. 1, Fig. 2, Ref. 27.)
Key words: recidiving uroinfection, vaccine URVAKOL, immunostimulatory effect.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 92–95
K léčbě recidivujících uroinfekcí jsou většinou používána antibiotika
a chemoterapeutika. Účinnou alternativou je imunoterapie inaktivovanými
bakteriemi. Autoři se ve své práci zaměřili na vývoj polybakteriální vakcíny se
specifickou i nespecifickou imunostimulační aktivitou. Vakcína obsahuje usmrcené
bakterie, které se vyskytují jako nejčastější etiologické agens u infekcí
močového traktu. Pro zařazení jednotlivých kmenů do vakcinačního preparátu byly
rozhodující jejich imunostimulační vlastnosti hodnocené po intraperitoneální
aplikaci usmrcených buněk myším. Výsledky byly posuzovány podle hmotnostních
přírůstků jater a sleziny a verifikovány histologickým vyšetřením
těchto orgánů. Finální forma vakcíny URVAKOL obsahuje imunogenně nejaktivnější
kmeny druhu Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Proteus mirabilis, Pseudomonas
aeruginosa a Enterococcus faecalis, které představují specificky účinnou složku
preparátu, adjuvantní aktivitu zajišťuje Propionibacterium acnes. (Tab. 1, obr. 2,
lit. 27.)
Klíčová slova: recidivující uroinfekce, vakcína URVAKOL, imunostimulační účinek.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 92–95
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (163
kB)
HRBATY B, OHRADKA B, VICIAN M
VÝSKYT NÁDOROV TENKÉHO ČREVA
The authors present in this article the occurrence of the tumors of small intestine in
the group of patients operated on at the Ist Department of Surgery, Teaching Hospital of
Commenius University in Bratislava in the years 1957—1997. During this period 39 primary
tumors of small intestine were registered, 29 of them being malignant. Histologically, the
most frequent malignant lesion was adenocarcinoma, and the most frequent benign lesion
adenomatous polyp. The highest frequency of occurrence of tumors of small intestine was in
the 6th and the 7th decennium. (Tab. 4, Ref. 11.)
Key words: tumors of small intestine, symptoms, occurrence, diagnostics, localization.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 96–98
Autori sledujú vo svojej práci výskyt nádorov tenkého čreva v súbore
pacientov operovaných na I. chirurgickej klinike FN v Bratislave v rokoch
1957—1997. Za toto obdobie zaznamenali 39 primárnych nádorov tenkého čreva,
z toho 29 bolo malígnych. Histologicky najčastejšou malignitou bol adenokarcinóm,
najčastejším benígnym tumorom bol adenomatózny polyp. Najčastejšie bol nádor
tenkého čreva zaznamenaný u pacientov v 6. a 7. decéniu. (Tab. 4,
lit. 11.)
Kľúčové slová: nádory tenkého čreva, symptómy, výskyt, diagnostika,
lokalizácia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 96–98
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (77 kB)
ZVARA V
TRIDSAŤ ROKOV UROLOGICKEJ KLINIKY LFUK V DÉREROVEJ NsP V BRATISLAVE NA KRAMÁROCH (1968—1998)
Description of a decisive part of the results of the Department of Urology reached
in the period 1968-1998, and of the conditions under which these results have been
obtained. The results refer particularly to the field of oncology, transplantology,
pediatric urology, urolithiasis, andrology, urological gynaecology and some novel surgical
procedures. The prerequisite for accomplishing the programme of the Department of Urology
successfully was its location in a modern hospital with possibilities of wide
multidisciplinary co-operation, mutual linking of medical and scientific work, team work
including creation of working groups for essential areas of work, stays of staff members
at foreign clinics after predefining their fields of study, and lifelong education of the
staff by means of postgraduate studies. The paper summarizes only the most important
results of the Department of Urology, which reached a level corresponding to
contemporary international trends and, hereby, also international recognition. The quoted
literature corresponds to the bearings of the paper as well. Only those papers are
referred to which enable the reader to checkthe data given in the text. The reason for
such a balance is not only the 30th anniversary of the Department of Urology in
a modern hospital but also the fact that for two decades before 1968 the Department
had no possibilities for multilateral activities because of its isolated location and its
limited techincal and personal facilities. (Fig. 12, Ref. 114.)
Key words: 30th Anniversary of the Dpt of Urology, Derer’s University Hospital
Bratislava, urology.
Bratisl Lek Listy 1999; 100 (2): 99–117
Charakteristika podstatnej časti výsledkov Urologickej kliniky za obdobie r.
1968—1998 a opis podmienok na ich dosiahnutie. Ide hlavne o výsledky
v oblasti onkológie, transplantológie, detskej urológie, urolitiázy, andrológie,
urologickej gynekológie a niektorých nových operačných postupov. Podmienkou pre
splnenie programu Urologickej kliniky bolo jej umiestnenie v modernej nemocnici
s možnosťou širokej medziodborovej spolupráce, previazanie odbornej
a vedeckej práce, tímový systém práce s tvorbou pracovných skupín pre
nosné témy, absolvovanie zahraničných ciest s určeným cieľom štúdia
a zvyšovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov kliniky prostredníctvom vedeckej
prípravy. Práca prináša len zhrnutie najzávažnejších výsledkov činnosti
Urologickej kliniky, ktoré dosiahli úroveň zodpovedajúcu súčasným medzinárodným
trendom vývoja, a tým aj medzinárodné uznanie. Aj citovaná literatúra
zodpovedá zameraniu práce. Uvedená je len tá, ktorá čitateľovi umožňuje kontrolu
údajov v texte. Dôvodom pre takúto bilanciu je nielen tridsaťročné výročie
činnosti Urologickej kliniky v modernej nemocnici, ale aj to, že dve desaťročia
pred rokom 1968 nemala klinika potrebné možnosti na všestrannú činnosť vzhľadom na
jej izolované umiestnenie i nedostatočné technické a personálne vybavenie.
(Obr. 12, lit. 114.)
Kľúčové slová: 30. výročie Urologickej kliniky, Dérerova Fakultná nemocnica
v Bratislave, urológia.
Bratisl. lek. Listy, 100, 1999, č. 2, s. 99–117
Download summary plus in PDF format
Download full text in PDF format (1031
kB)
PEKNIKOVA M
Download full text in PDF format (61 kB)