Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume 99 / No. 8-9 / 1998
Súbor prác prednesených formou plenárnych prednášok na 8. kongrese českých a slovenských imunológov v Piešťanoch 7.-10. septembra 1997
PŘEMÍTÁNÍ NAD KONGRESY ČESKÝCH A SLOVENSKÝCH IMUNOLOGŮ
JOHN C., LOKAJ J.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s.407-409
Download full text in PDF format (100 kB)
AUTOPROTILÁTKY NAVODZOVANÉ ANTIGÉNOM ALEBO IDIOTYPOVO INDUKOVANÉ
SHOENFELD Y.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s.410-412
Download full text in PDF format (99 kB)
SELEKCIA INTRACELULÁRNYCH PROTILÁTOK
CATTANEO A.
The intracellular expression of antibodies in mammalian cells is a strategy
to inhibit in vivo the function of selected molecules. One limitation of
this technology is represented by the unpredictable behaviour of antibodies,
under conditions of intracellular expression. Recent advances in the field
of antibody expression in E. coli show that the introduction of mutations
inspired by sequence comparisons or by educated guesses can improve the
properties of some antibody domains, but the general applicability of this
approach to intracellular antibodies remains to be proven. As a complement
to rational approaches, selection schemes whereby antibodies are selected
on the basis of their performance in vivo as intracellular antibodies can
be exploited. (Fig. 3, Ref. 44.)
Key words: intracellular antibodies, antibody folding, intrachain disulfide,
single-chain antibody fragments, selection of intracellular libraries.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:413-418
Vnútrobunková expresia protilátok v bunkách cicavcov predstavuje strategickú
možnosť na inhibíciu funkcie vybraných molekúl. Obmedzením tejto technológie
je nepredvídateľné správanie sa týchto protilátok v podmienkach vnútrobunkovej
expresie. Posledné pokroky pri expresii protilátok v E. coli naznačujú,
že zavedenie mutácií inšpirované porovnaním sekvencií alebo kvalifikovaný
odhad môžu zlepšiť vlastnosti niektorých protilátkových domén, ale pre
všeobecnú aplikovateľnosť a funkčnú využiteľnosť intracelulárnych protilátok
treba ešte túto technológiu vylepšiť. Potrebné je najmä doriešiť racionálne
postupy a selekčné schémy, pomocou ktorých by sa intracelulárne protilátky
dali využiť na základe ich vlastností in vivo. (Obr. 3, lit. 44.)
Kľúčové slová: vnútrobunkové protilátky, pozohýnanie protilátkovej
molekuly, vnútroreťazcové disulfidové väzby, fragmenty jednoreťazcových
protilátok, selekcia intracelulárnych knižníc.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s.413-418
Download full text in PDF format (185 kB)
SPÁJANIE REŤAZCOV A SEKRÉCIA PROTILÁTOK POČAS VÝVINU B-BUNIEK
MAGGIONI C., CARELLI S., CABIBBO A., FAGIOLI C., FRA A.M., SITIA R.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s.419-425
Download full text in PDF format (124 kB)
IMUNOGÉNNE VLASTNOSTI ĽUDSKÝCH MELANÓMOV A S MELANÓMOM SÚVISIACICH ANTIGÉNOV ROZPOZNÁVANÝCH CYTOTOXICKÝMI T-LYMFOCYTMI
ZEUTHEN J., DZHANDZHUGAZYAN K., HANSEN M.R., KIRKIN A.F.
During the last years significant progress has been achieved in the
identification of melanoma-associated antigens (MAA) recognized by cytotoxic
T lymphocytes (CTL). These antigens belong to three main groups: tumor-associated
testis-specific antigens (MAGE, BAGE, GAGE and PRAME), melanocyte differentiation
antigens (tyrosinase, Melan-A/MART-1, gp100, TRP-1 and TRP-2) and mutated
or aberrantly expressed antigens (MUM-1, CDK4, beta-catenin, gp100-in4,
p15 and N-acetylglucosaminyltransferase V). For the identification of these
antigens, CTL cultures from mainly only 4 different melanoma patients have
been used. These patients developed a strong anti-melanoma response resulting
in long-lasting disease-free periods, pointing to the importance of the
identification of highly immunogenic melanomas. In each of these patients,
the immune response was observed against a unique set of 4 to 6 individual
antigenic epitopes, on one hand suggesting the low immunogenicity of the
individual antigens, and on the other pointing to the importance of the
identification of additional highly immunogenic melanomas for the discovery
of new MAA. The analysis of the available data on the immunogenic and protective
properties of individual MAA confirms their low immunogenicity. In our
study, we focused on the identification of especially highly immunogenic
melanomas among a panel of 40 newly established melanoma cell lines. So
far, only two such melanoma cell lines, FM3 and FM57 have been identified
in this panel. The immunogenic properties of uncloned FM3 cells and several
FM3 clones have been further investigated. It was found that the immunogenic
properties of melanoma cells are mainly determined by the expression of
progression-associated antigens as well as by ecto-ATPase, a molecule which
is able to modulate cell adhesion. Cloning the cultures of PBL, stimulated
with uncloned FM3 or with the highly immunogenic FM3 clone, FM3.29, has
permitted us to identify the immune response against eight different MAA,
five of these probably representing not previously described antigens.
(Tab. 2, Fig. 2, Ref. 68.)
Key words: immunogenic properties, human melanomas, melanoma-associated
antigens, cytotoxic T lymphocytes, ecto-ATPase.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 426-434
Počas posledných rokov sa dosiahol značný pokrok v identifikácii antigénov
súvisiacich s melanómom (melanoma-associated antigens) (MAA) rozpoznávaných
cytotoxickými T lymfocytmi (CTL). Tieto antigény sa delia do troch hlavných
skupín: semenníkový špecifický antigén produkovaný tumorom (MAGE, BAGE,
GAGE a PRAME), melanocytový diferenciačný antigén (tyrozináza, Melan-A/MART-1,
gp 100, TRP-1 a TRP-2) a mutované gény alebo aberantná expresia antigénov
(MUM-1, CDK4, beta-katenín, gp100-in4, p15 a N-acetylglukózaminyltransferáza
V). Na identifikáciu týchto antigénov sa použili iba CTL kultúry od prevažne
štyroch rôznych pacientov s melanómom. U týchto pacientov sa vyvinula silná
antimelanómová reakcia vyúsťujúca do dlhotrvajúceho obdobia bez príznakov
ochorenia, čo poukazuje na dôležitosť identifikáce vysokoimunogénnych melanómov.
V každom z týchto pacientov sa imunitná odpoveď pozorovala oproti jedinečnému
súboru 4-6 jednotlivých antigénovývh epitopov, čo na jednej strane naznačuje
nízku imunogénnosť jednotlivých antigénov a na druhej strane poukazuje
na dôležitosť identifikácie prídavných vysokoimunogénnych melanómov pri
objavovaní novej MAA. Analýza dostupných dát o imunogénnych a obranných
vlastnostiach individuálnych MAA protvrdzuje ich nízku imunogénnosť. V našej
stúdii sme sa zamerali najmä na identifikáciu vysokoimunogénnych melanómov
v rámci panelu so 40 novozaloženými melanómovými bunkovými líniami. Dosiaľ
boli iba dve takéto melanómové línie FM3 a FM57 v rámci tohto panelu identifikované.
Imunogénne vlastnosti neklonovaných FM3 buniek a niekoľko FM3 klonov sa
ďalej vyšetrovali. Zistilo sa, že imunogénne vlastnosti melanómových buniek
sú prevažne určené expresiou antigénov súvisiacich s progresom, ako aj
ekto-ATPázou, molekulou, ktorá je schopná modulovať bunkovú adnéziu. Klonovanie
kultúr PBL stimulovaných neklonovaným FM3 alebo s vysoko imunogénnym FM3
klonom, FM3.29 nám umožnilo identifikovať imunitnú odpoveď proti 8 rôznym
MAA, 5 z nich pravdepodobne predstavuje predtým neopísané antigény. (Tab.
2, obr. 2, lit. 68.)
Kľúčové slová: imumogénne vlastnosti, ľudské melanómy, s melanómom
súvisiace antigény, cytotoxické T-lymfocyty, ekto-ATPáza.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 426-434
Download full text in PDF format (136 kB)
MOLEKULÁRNĚ BIOLOGICKÁ PODSTATA KOMBINOVANÝCH (T+B) PRIMÁRNÍCH IMUNODEFICITŮ
LKTZMAN J., LOKAJ J.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 435-438
Download full text in PDF format (88 kB)
VYUŽITÍ SMĚROVANÝCH LÉČIV V PROTINÁDOROVÉ A IMUNOSUPRESIVNÍ TERAPII
ŘÍHOVÁ B., TROHALM J., JELÍNKOVÁ M., ŠŤASTNÝ M., HOVORKA O., PLOCOVÁ D., ŠUBR V., ULBRICH K.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 439-446
Download full text in PDF format (147 kB)
GÉNY, POLYMORFIZMUS A FUNKCIA HLA-GENETICKEJ OBLASTI
BUC M.
Great biological significance of the HLA complex and its impact on practical
medicine impels researchers to study it, the result of which is an annual
expansion of our knowledge on the system. The polymorphism of the HLA complex
has increased - altogether 664 alleles are officially recognised. The genetic
defect leading to the bare lymphocyte syndrome was elucidated, too - the
mutations in genes coding trascription factors RFX5 and CIITA are responsible
for. Also the role of HLA-DM antigens in the exogenous pathway of antigen
presentation was elucidated. They are priciple molecules which dislodge
CLIP from the groove of HLA class II molecules leaving it free to accommodate
more suitable immunogenic peptide. It was also discovered that HLA class
I antigens are target structures for NK-cells. NK-cell receptors recognising
them transduce negative signals switching their cytotoxic activity off.
(Fig. 8, Tab. 1, Ref. 34.)
Key words: HLA-complex, bare lymphocyte syndrome, antigens presentation,
NK cell receptors.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:447-453
Veľký biologický a medicínsky význam HLA-komplexu podmieňuje neustály
záujem o štúdium tohto systému, čo sa prejavuje každoročným nárastom poznatkov.
Vzrástla jeho polymorfnosť, v súčasnosti poznáme už 664 rôznych alel. Spresnila
sa príčina vzniku syndrómu nahých lymfocytov, kde sa dokázalo, že je podmienený
mutáciami génov determinujúcich transkripčné faktory RFX5 a CIITA. Novšie
poznatky sú aj v oblasti prezentácie antigénov, pri ktorej sa objasnila
funkcia HLA-DM molekúl ako principiálnych molekúl, ktoré sa zúčastňujú
na uvoľňovaní peptidu CLIP zo žliabka HLA-II molekúl. Napokon sa zistilo,
že HLA-antigény triedy I sú terčovými štruktúrami, ktoré rozpoznávajú receptory
NK-buniek. Ich vzájomná interakcia sprostredkúva prenos negatívneho signálu,
ktorý následne vypne cytotoxickú aktivitu NK-buniek. (Obr. 8, tab. 1,
lit. 34.)
Kľúčové slová: HLA-systém, syndróm nahých lymfocytov, prezentácia antigénu,
NK-bunkové receptory.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s.447-453
Download full text in PDF format (316 kB)
VZÁJOMNÉ VZŤAHY A PREPOJENIA MEDZI IMUNITNÝM A NEUROENDOKRINNÝM SYSTÉMOM
FERENČÍK M., NOVÁK M., ROVENSKÝ J.
For far too long, the immune system has been viewed in isolation from
the rest of the body,s organ system. But now it is clear that
the immune system is an integral part of the organ and physiological systems
of whole organism. Especially, the immune and endocrine systems share many
ligands and receptors that result in constant and important bidirectional
communication. A new and important function for the immune system is to
serve as a sensory organ for noncognitive stimuli such as infectious agents
and tumours. On the other hand the neuroendocrine system can perform important
immunoregulatory activities. It also suggest that brain is not more an
immunologically privileged site. Recent studies provide a new view of immunoreactivity
to antigens from the nervous system and to immune and inflammatory responses
in brain. These may be influenced both by the circulating cytokines derived
from the immune system and/or those endogenously produced within the neuroendocrine
system. There is a growing body of evidence that cytokines are an integral
part of the central nervous system with an important neuromodulatory role
in neural mechanisms regulating stress responses, hormonal changes and
various kinds of behavior. The mutual informatory circuit inside of the
immune, nervous and endocrine systems suggest that they all form the superinformation
system with pivotal regulatory role in living organisms. Overall, the recognition
of the immune system as our sixth sense may ultimately provide the new
understanding of physiology required for successful diagnostic and therapeutic
programs against disease and stress involving immune - neuroendocrine communication.
(Tab. 5, Ref. 35.)
Key words: neuroimmunology, psychoneuroimmunology, blood-brain barrier,
cytokines and CNS, stress.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:454-464
Príliš dlho sa imunitný systém študoval izolovane od ostatných orgánových
systémov. V súčasnosti je však už jasné, že je integrálnou súčasťou fyziologických
systémov celého organizmu. Osobitne imunitný a neuroendokrinný systém majú
mnohé spoločné ligandy a receptory, ktoré im zabezpečujú neustálu a potrebnú
obojsmernú komunikáciu. Novou dôležitou funkciou imunitného systému je
jeho schopnosť slúžiť ako senzorový orgán na rozpoznávanie nekognitívnych
stimulov, ako sú infekčné agensy a nádory. Na druhej strane neuroendokrinný
systém vykonáva dôležité imunoregulačné aktivity. To všetko naznačuje,
že mozog nemožno aj naďalej považovať za imunologicky privilegované miesto.
Posledné štúdie poskytujú nový pohľad na imunoreaktivitu antigénov pochádzajúcich
z nervového systému, ako aj na imunitné a zápalové odpovede v mozgovom
tkanive, ktoré výrazne ovplyvňujú cytokíny, ktoré môžu pochádzať z imunitného
systému, alebo môžu vznikať priamo v neuroendokrinnom systéme. Je mnoho
dôkazov, že cytokíny sú integrálnou súčasťou centrálneho nervového systému,
kde majú dôležitú úlohu nielen pri imunitných odpovediach, ale aj pri regulácii
stresu, hormónových zmien a rôznych druhov správania sa. Mnohostranné signálové
prepojenia medzi imunitným, nervovým a endokrinným systémom naznačujú,
že pracujú ako jednotný superinformačný systém, ktorý má kľúčovú regulačnú
funkciu v živých organizmoch. Poznanie, že imunitný systém môže pracovať
ako náš šiesty zmysel, poskytuje nové všeobecne významné fyziologické pohľady,
ktoré budú určite viesť k úspešným diagnostickým a terapeutickým programom
proti chorobám a stresovým situáciám ovplyvňovaným komunikáciou medzi imunitným
a neuroendokrinným systémom. (Tab. 5, lit. 35.)
Kľúčové slová: neuroimunológia, psychoneuroimunológia, krvno-mozgová
prekážka, cytokíny a CNS, stres.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 454-464
Download full text in PDF format (157 kB)
INFEKČNÉ CHOROBY ŽIVOČÍCHOV A ICH PROFYLAXIA
MIKULA I., VRTIAK J.O., NOVÁK M., SOKOL J.
Infectious diseases of animals are the subject of continuous concern.
On the one hand there are some diseases which have not yet been described
and on the other hand the presence of microbial agents is proved also in
diseases which have been considered non-infectious. Undoubtedly, microbes
and parasites take part also in the development of malignant transformation
of cells. The question of possible transfer of animal oncogenic microorganisms
(retroviruses in particular) to humans remains open. The study points to
the changes in the incidence of orthopoxviruses which occured after eradication
of human variola and the increasing importance of bartonelloses. Disease
prevention in animals is affected to an increasing extent by DNA recombinant
methods. So called „Gene farming" has developed, consisting in production
of narrow-profile therapeutically important proteins via animal bioreactors.
We enter a period in which the resistance of animal organism begins to
affect the transfer of genes encoding non-specific and specific protective
mechanisms of organisms. (Tab. 7, Ref. 39.)
Key words: infectious diseases, prevention, orthopoxviruses, bartonelloses,
Bornan disease.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:465-473
Infekčné choroby živočíchov neprestávajú strácať aktuálnosť. Na jednej
strane sa objavujú neopísané infekcie, kým na druhej strane účasť mikróbneho
činiteľa sa preukazuje aj pri chorobách, ktoré sa doteraz považovali za
neinfekčné. V súčasnosti niet pochýb o tom, že na vzniku malígnej transformácie
buniek sa zúčastňujú aj mikróby a parazity. Otvorenou ostáva otázka možného
prenosu živočíšnych onkogénnych mikroorganizmov (najmä retrovírusov) na
ľudí. V práci poukazujeme na zmeny v incidencii ortopoxvírusov, ku ktorým
došlo po eradikácii ľudských kiahní, a na stúpajúci význam bartonelóz.
Profylaxiu chorôb živočíchov v stúpajúcom rozsahu ovplyvňujú DNA rekombinantné
metodiky. Zrodilo sa „génové farmárenie", pri ktorom sa cestou živočíšnych
bioreaktorov začínajú produkovať úzkoprofilové terapeuticky potrebné proteíny.
Vstupujeme do obdobia, keď rezistenciu organizmu živočíchov začína ovplyvňovať
transfer génov kódujúcich nešpecifické i špecifické obranné mechanizmy
organizmu. (Tab. 7, lit. 39.)
Kľúčové slová: infekčné choroby, profylaxia, ortopoxvírus, bartonelóza,
Bornanská choroba.
Bratisl. lek. listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 465 -473
Download full text in PDF format (184 kB)
NO-SYNTÁZA: BIOCHEMICKÉ VLASTNOSTI A FYZIOLOGICKÝ VÝZNAM
BERNÁTOVÁ I., PECHÁŇOVÁ O.
The biology of nitric oxide - NO - received enormous interest of scientists
of different scientific disciplines for last ten years. This interest resulted
from unique role of NO in various physiological systems including the cardiovascular
system, immune system and central and peripheral nervous system. In tissues,
NO is synthetised from L-arginine by enzyme NO synthase. In present, several
isoforms of NO synthase are reported.
The aim of this review is to summarise present knowledge on biochemical
characterization and physiological implications of NO synthase isoforms.
(Tab. 4, Fig. 3, Ref. 94.)
Key words: nitric oxide, NO synthase, isoform.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:474-482
Biológii oxidu dusnatého - NO - sa v poslednom desaťročí venuje veľký
záujem v rôznych vedných disciplínach. Tento záujem pramení z toho, že
NO má nezastupiteľnú úlohu vo viacerých fyziologických procesoch najmä
v kardiovaskulárnom systéme, imunitnom systéme a centrálnom a periférnom
nervovom systéme. V tkanivách je NO produkovaný z L-arginínu za účasti
enzýmu NO-syntáza. V súčasnosti je známych niekoľko izoforiem NO-syntázy,
ktoré sa líšia vo svojich biochemických vlastnostiach, lokalizácii a fyziologickom
význame.
Cieľom predkladanej práce je sumarizovať súčasný stav poznatkov o jednotlivých
izoformách NO-syntázy a ich význame vo fyziologických a patofyziologických
procesoch. (Tab. 4, obr. 3, lit. 94.)
Kľúčové slová: NO-syntáza, oxid dusnatý, izoforma.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 474-482
Download full text in PDF format (153 kB)
TAKAYASUOVA ARTERITÍDA A ALGODYSTROFICKÝ SYNDRÓM
RYBÁR I., ŠEFRÁNEK V., ORLOVSKÁ M., ROVENSKÝ J.
Algodystrophic syndrome represents a group of symptoms involving pain
and oedema of the affected extremity, with movement disorders, vegetative
and vasomotor disturbances and focal osteoporosis development. The key
role in the pathogenesis of the syndrome plays intensive and prolonged
stimulation of pain receptors. The authors present a case report of 47
years old woman with Takayasu's arteritis complicated by skin defects on
right instep and sole with consequent development of algodystrophic syndrome
on both lower extremities. Combined influence of both types of nociceptive
stimuli is demonstrated, ischaemic-obstruction of peripheral arteries and
alterative - skin defects. (Fig. 3, Ref. 13.)
Key words: Takayasu's arteritis, algodystrophic syndrome, pain, osteoporosis,
vasomotor disturbances, vasculitides.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 483-485
Algodystrofický syndróm je komplex príznakov charakterizovaný bolesťou
a opuchom postihnutej končatiny s poruchou pohyblivosti, vegetatívnymi
vazomotorickými poruchami a vývojom ložiskovej osteoporózy. V jeho patogenéze
má kľúčovú úlohu intenzívne a dlhodobé dráždenie receptorov bolesti. Autori
uvádzajú prípad 47-ročnej pacientky s Takayasuovou arteritídou komplikovanou
kožnými defektmi na pravom priehlavku a chodidle s následným vývojom algodystrofického
syndrómu na oboch dolných končatinách. Poukazujú na spoločné uplatnenie
oboch typov nociceptívneho podnetu - ischemického pri obštrukcii periférnych
artérií a alteračného z kožného defektu. (Obr. 3, lit. 13.)
Kľúčové slová: Takayasuova arteritída, algodystrofický syndróm, bolesť,
osteoporóza, vazomotorické poruchy, vaskulitída.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 483-485
Download full text in PDF format (291 kB)
PRIONÓZY - NEURODEGENERAČNÉ CHOROBY VYVOLANÉ PRIÓNMI, NÁKAZLIVÝMI MOLEKULAMI PROTEÍNOVEJ POVAHY
FERENČÍK M., NOVÁK M., MIKULA I., SOKOL J.
Prionoses are a group of human and animal neurodegenerative diseases
caused by prions, infectious pathogens that differ from bacteria, fungi,
parasites, viroids, and viruses. Despite intensive searches over the past
three decades, no nucleic acid has been found within prions and considerable
experimental data argue that prions are composed exclusively of proteins
(glycoproteins). Normal prion protein (PrPC) is encoded by a gene
present in all nuclear cells of humans and other mammals but is constitutively
expressed mainly in neurons. PrPC is protease sensitive and
nonpathogenic but it can be modified to the pathological and protease resistant
form designated PrPSC which is essential for infectivity. Prion
diseases are manifested as infectious, genetic, or sporadic disorders and
are also named as transmissible spongiform encephalopathies (TSE). TSE
culminate with a progressive and fatal degeneration of the CNS. The human
prionoses include Creutzfeldt-Jakob disease (CJD), kuru, Gerstman-Sträussler-Scheinker
syndrome (GSS), and fatal familial isomnia (FFI). In mammals, more than
15 different species have been decribed to suffer from prion disorders
till now. Scrapie of sheep and goats is the oldest and the most studied
of the prion diseases. Bovine spongiform encephalopathy (BSE) and transmissible
mink encephalopathy are thought to result from the feeding of scrapie-infected
animal products, whereas BSE has been identified in transmission to mice,
domestic cats, two exotic species of ruminant, and monkey. More than 20
cases of clinically and pathologically atypical form of CJD, referred to
as „new variant" CJD (vCJD) have been recognized in anusually young
people in the United Kingdom. There is a strong evidence that the same
prion strain is involved in both BSE and vCJD. It suggest the breaking
of species barrier which results by spreading of BSE to humans, putatively
by dietary exposure. Understanding the function of prion proteins and their
modification to the pathological form may give new insight into the etiologic
and pathogenic mechanisms also other diseases caused by aberrant proteins,
including Alzheimer' disease, amyotrophic lateral sclerosis, and Parkinson's
disease. (Tab. 4, Fig. 3, Ref. 76.)
Key words: prion, transmissible spongiform encephalopathies (TSE),
scrapie, bovine spongiform encephalopathy (BSE), Creutzfeldt-Jakob disease
(CJD), new variant CJD, Gerstman-Sträussler-Scheinker syndrome (GSS), fatal
familial insomnia (FFI), kuru.
Bratisl Lek Listy 1998; 99:486-498
Prionózy sú skupinou ľudských a zvieracích neurodegeneračných chorôb
vyvolaných priónmi, infekčnými patogénmi, ktoré sa líšia od baktérií, húb,
parazitov, vírusov a viroidov. Napriek intenzívnemu výskumu v posledných
troch desaťročiach sa v priónových časticiach nenašli žiadne nukleové kyseliny
a množstvo experimentálnych údajov dokazuje, že sa skladajú výlučne z proteínov
(glykoproteínov). Normálny priónový proteín (PrPC) je kódovaný
génom, ktorý je prítomný vo všetkých jadrových bunkách človeka a ostatných
cicavcov. Konštitutívne sa však exprimuje najmä v neurónoch. PrPC
je nepatogénna molekula citlivá na proteolytické enzýmy. Môže sa
však modifikovať na patologickú a proteolyticky rezistentnú formu, ktorá
sa označuje PrPSC a má zásadnú úlohu pri infekčnosti týchto
agensov. Priónové choroby sa manifestujú infekčnou, geneticky podmienenou
alebo sporadickou formou a označujú sa aj ako prenosné špongioformné encefalopatie
(TSE). Prionózy vyúsťujú do progresívnej a fatálnej degenerácie CNS. Medzi
ľudské prionózy patrí Creutzfeldtova-Jakobova choroba (CJD), kuru, Gerstmanov-Sträusslerov-Scheinkerov
syndróm (GSS) a fatálna familiárna insomnia (FFI). Priónové choroby boli
doteraz opísané pri viac ako 15 druhoch cicavcov. Z nich klusavka oviec
a kôz patrí medzi najstaršie a najviac študované. Považuje sa za dokázané,
že bovinná špongioformná encefalopatia (BSE) a prenosná encefalopatia norky
farmovej vznikla po skrmovaní krmiva obsahujúceho materiál z oviec uhynutých
na klusavku ako dôsledok prelomenia medzidruhovej bariéry. Podobne BSE
sa preniesla na myši, mačku domácu, dva druhy exotických prežúvavcov v zoologických
záhradách a experimentálne na opice. Nedávno vo Veľkej Británii sa u neobyčajne
mladých ľudí diagnostikovalo viac ako 20 prípadov klinicky aj patologicky
atypickej CJD, ktorá sa preto označila ako nový variant CJD (vCJD). Existujú
silné dôkazy, že BSE a vCJD vyvoláva ten istý kmeň priónov. To znamená,
že vCJD mohla vzniknúť opäť prelomením medzidruhovej bariéry po expozícii
ľudí výrobkom z mäsa hovädzieho dobytka nakazeného BSE. Pochopenie funkcie
priónových proteínov a ich konverzie na patologickú formu určite prinesie
nové pohľady aj na etiológiu a patogenetické mechanizmy vzniku ďalších
chorôb s účasťou iných aberantných proteínov vrátane Alzheimerovej choroby,
amyotrofickej laterálnej sklerózy a Parkinsonovej choroby. (Tab. 4,
obr. 3, lit. 76.)
Kľúčové slová: prión, prenosné špongioformné encefalopatie (TSE), klusavka,
bovinná špongioformná encefalopatia (BSE), Creutzfeldtova-Jakobova choroba
(CJD), nový variant CJD, Gerstmanov-Sträusslerov-Scheinkerov syndróm (GSS),
fatálna familiárna insomnia (FFI), kuru.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 486-498
Download full text in PDF format (188 kB)
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 8-9, s. 499-508
Download full text in PDF format (139 kB)