Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume 99 / No. 1 / 1998
CIEVNY ENDOTEL AKO OPERÁTOR PRENOSU INFORMÁCIÍ MEDZI KARDIOVASKULÁRNYM A IMUNITNÝM SYSTÉMOM
ŠTVRTINOVÁ, V., FERENÈÍK, M., HULÍN, I., JAHNOVÁ, E.
In health, the vascular endothelium forms a multifunctional interface
between the circulating blood and various tissues and organs of the body.
It connstitutes a selectively permeable barrier for macromolecules,
as well as a nonthrombogenic and nonadhesive container that actively
maintains the fluidity of blood. It is a metabolically active endocrine
organ, serving as the source of multiple factors and mediators that are
critical for normal homeostasis. These include vasodilators (nitric oxide,
prostacyclin, endothelium-derived hyperpolarizing factor), vasoconstrictors
(endothelin-1, thromboxane A2, prostaglandin H2 and
components of the renin angiotensin system), various pro- and antithrombotic
factors (e.g. tissue factor, platelet activating factor - PAF, von Willebrand
factor), fibrinolytic activators and inhibitors (e.g. tissue plasminogen
activator, plasminogen activator inhibitor-1), potent arachidonate metabolites
(prostanoids), leukocyte adhesion molecules (e.g. E-selectin, P-selectin,
intercellular adhesion molecule-1 - ICAM-1, vascular cell adhesion molecule-1
- VCAM-1), and multiple cytokines with activities of growth stimulators
and inhibitors, transforming growth factors, proinflammatory and antiinflammatory
mediators, tumour necrosis factors and chemotactic factors (chemokines).
Besides these essential activities controlling the cardiovascular system,
the endothelial cells represent an important part of the immune system
as well. They have a pivotal role in the initiation and development
of defensive and damaging inflammatory responses. Therefore endothelium
can be considered as being the central equipment for the mutual exchange
of life important information between the cardiovascular and immune systems.
This in turn is leading to rapid advances in understanding the pathogenesis
of some of the most serious and most common diseases, including inflammation,
atherosclerosis and hypertension. (Tab. 7, Ref. 89.)
Key words: nitric oxide, prostacyclin, endothelins, thromboxane, cytokines,
ICAM, VCAM, inflammation.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 5-19
Cievny endotel ako jedna vrstva buniek je mnohofunkènou medzivrstvou
medzi cirkulujúcou krvou, tkanivami a orgánmi. Predstavuje
selektívne priepustnú prekážku pre makromolekuly a súèasne
aj netrombogénny a neadhezívny povrch, ktorý
aktívne udržuje tekutosť krvi. Ide o metabolicky aktívny
endokrinný orgán, ktorý je zdrojom mnohých
faktorov a mediátorov zásadným spôsobom
regulujúcich udržovanie normálnej homeostázy. Patria
k nim vazodilataèné látky (oxid dusnatý,
prostacyklín, hyperpolarizaèný faktor pochádzajúci
z endotelu), vazokonstrikèné látky (endotelín-1,
tromboxán A2, prostaglandín H2 a niektoré
zložky renínovo-angiotenzínového systému),
rôzne protrombogénne a antitrombogénne faktory
(napr. tkanivový faktor, faktor aktivujúci trombocyty - PAF,
von Willebrandov faktor), fibrinolytické aktivátory a inhibítory
(napr. tkanivový plazminogénový aktivátor,
inhibítor plazminogénového aktivátora-1), úèinné
metabolity kyseliny arachidónovej (prostanoidy), leukocytové
adhezívne molekuly (napr. E-selektín, P-selektín,
medzibunková adhezívna molekula-1 - ICAM-1, cievna bunková
adhezívna molekula-1 - VCAM-1) a množstvo cytokínov
s aktivitami rastových stimulátorov a inhibítorov,
transformujúcich rastových faktorov, prozápalových
a protizápalových mediátorov, faktorov nekrotizujúcich
nádory a chemotaktických faktorov (chemokíny).
Okrem základných aktivít uplatòujúcich
sa pri regulácii kardiovaskulárneho systému sú
endotelové bunky aj dôležitou súèasťou imunitného
systému. Majú k¾úèovú úlohu
pri zahájení a vývine obranných, ako aj
poškodzujúcich zápalových odpovedí. Preto endotel
možno pokladať za ústredné prenosové zariadenie na
obojstrannú výmenu informácií medzi kardiovaskulárnym
a imunitným systémom. Poznanie týchto zákonitostí
je mimoriadne významné pre pochopenie patogenézy mnohých
chorôb. (Tab. 7, lit. 89.)
K¾úèové slová: oxid dusnatý,
prostacyklín, endotelíny, tromboxán, cytokíny,
ICAM, VCAM, zápal.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 5-19
Download full text in PDF format (249 kB)
KOSTNÉ ZMENY PRI GASTROINTESTINÁLNYCH OCHORENIACH
PAYER J., KILLINGER Z., ÏURIŠ I.
Background: Gastrointestinal (GIT) diseases are a common
cause of metabolic bone changes.
The aim of the study was to indicate GIT diseases (lactose intolerance,
non-lactose intolerance, Crohn's disease, ulcerative colitis, pancreatic
insufficiency, states after gastric resection, chronic diseases of the
liver, and coeliac disease) by means of literature data and the authors'
own results coinciding with the detected low bone density and thus increased
risk of fracture. Bone changes coinciding with GIT diseases are frequent
and are commonly asymptomatic for a long period.
Conclusion: In coincidence with GIT diseases the authors indicate
the necessity of being aware of the risk of bone changes development and
to investigate them actively. An early diagnosis aids to introduce preventive
and therapeutical measures and to halt or at least slow down the origin
of bone changes. (Ref. 21.)
Key words: osteoporosis, GIT diseases, lactose intolerance, pancreatic
insufficiency, coeliac disease.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 20-22
Pozadie problému: Gastrointestinálne (GIT) ochorenia
sú èastou príèinou metabolických kostných
zmien.
Cie¾ práce: poukázať na základe údajov
z literatúry a vlastných skúseností
na ochorenia GIT (laktózová intolerancia, nelaktózová
intolerancia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, pankreatická
insuficiencia, stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia
peèene a céliakia), pri ktorých sa zistila nízka
kostná denzita, a tým aj zvýšené riziko
vzniku fraktúry. Kostné zmeny pri ochoreniach GIT sú
èasté a nezriedka sú dlho asymptomatické.
Záver: Autori poukazujú na potrebu myslieť pri týchto
ochoreniach aj na riziko rozvoja kostných zmien a aktívne
po nich pátrať. Pri vèasnej diagnóze dokáže
zaèatie preventívnych a terapeutických opatrení
zabrániť, resp. výrazne spomaliť vznik kostných zmien.
(Lit. 21.)
K¾úèové slová: osteoporóza,
ochorenia GIT, laktózová intolerancia, pankreatická
insuficiencia, céliakia.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 20-22
Download full text in PDF format (167 kB)
VÝSKYT AUTOIMUNITNEJ TYREOPATIE U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS I. TYPU
KIÒOVÁ S., PAYER J., KALAFUTOVÁ I., KUÈEROVÁ E.
Insulin dependent diabetes mellitus type I. (IDDM) is often connected
with other autoimmune diseases. The most frequently concomitant disease
is autoimmune thyroiditis. The authors present the results of the observation
of 33 patients. The age of patients at the beginning of the study was 39.5
(24-65) years (median+confidential intervals). In all these patients, there
were performed the assessmant of thyroid stimulating hormone (TSH), free
thyroxine (fT4), thyroid peroxidase antibodies (AbTPO) and TSH receptor
antibodies (TRAK). An ultrasound examination and percutaneous aspiratory
biopsy were performed in all patients. The control examination was realised
5 years later. In 1991, primary hypothyroidism due to lymphoid thyroiditis
in 12.1 % and autoimmune hyperthyroidism in 3 % of all patients were found.
During the observation period 2 patients died. In 1996 the diagnosis of
primary hypothyroidism in 9.6 % and M. Graves-Basedow in 3 % of all patients
were confirmed. Thyroid peroxidase antibodies have been positive in 33.4
% of all patients with primary hypothyroidism and they correlated with
ultrasound and cytology findings. (Tab. 3, Ref. 13.)
Key words: insulin dependent diabetes mellitus (IDDM), autoimmune thyroiditis,
thyroid peroxidase antibodies.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 23-25
Inzulín-dependentný diabetes mellitus (IDDM) sa èasto
spája s inými autoimunitnými ochoreniami. Najèastejším
sprievodným ochorením býva autoimunitná tyreopatia.
Autori prezentujú výsledky sledovania 33 pacientov. Vek pacientov
pri vstupe do štúdie bol 39,5 (24-65) roka (medián+konfidenèné
intervaly). U všetkých sa urèila hladina TSH, fT4, tyreoidálne
protilátky proti peroxidázam a receptoru pre TSH, urobilo
sa ultrasonografické vyšetrenie a perkutánna aspiraèná
biopsia s cytologickým vyšetrením. Kontrolné
vyšetrenie sa realizovalo po 5 rokoch. Roku 1991 sa zistila primárna
hypotyreóza na podklade lymfoidnej tyreoiditídy v 12,1
% a autoimunitná hypertyreóza typu m. Graves-Basedow
v 3 % prípadov. Poèas sledovaného obdobia 2 pacienti
s hypotyreózou exitovali. Roku 1996 sa potvrdila diagnóza
primárnej hypotyreózy u 9,6 % a m. Graves-Basedow
u 3 % pacientov. Pozitivita antiperoxidázových protilátok
sa zistila v 22,4 % prípadoch, u pacientov s primárnou
hypotyreózou korelovala so sonografickým a cytologickým
nálezom. (Tab. 3, lit. 13.)
K¾úèové slová: inzulín-dependentný
diabetes mellitus (IDDM), autoimunitná tyreopatia, antiperoxidázové
protilátky.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 23-25
Download full text in PDF format (164 kB)
MIKROALBUMINÚRIA A TUBULÁRNA REABSORPCIA MINERÁLOV U DETÍ S DIABETES MELLITUS 1. TYPU
ŠUFLIARSKA A., MICHALKOVÁ D., TOMEÈKOVÁ E., SÍLEŠOVÁ J., LENKOVÁ N., KOVÁCS L.
Background: The most severe late complication of microangiopathic
changes in diabetes mellitus type I (IDDM) is the diabetic nephropathy.
The fully developed picture of diabetic nephropathy usually does not occur
in children, however, original signs of altered renal functions may be
present already.
Objectives: The study is aimed firstly at the detection of microalbuminuria
and the relation between the amount of albumin urinary excretion and individual
clinical indices such as age, degree of metabolic compensation, blood pressure.
Secondly, the study's objective is to evaluate alterations in tubular reabsorption
of minerals.
Material and Methods: 1.) The occurrence of microalbuminuria has
been detected on the basis of a four-year longitudinal clinical follow-up
of 134 children (81 boys and 53 girls) with IDDM. Examinations which took
place in regular twelve-month intervals were aimed at the investigation
of the amount of albumin urinary excretion by means of radioimmunoanalysis
in the collected twelve-hour night fraction of urine, simultaneous level
of HbAlC and blood pressure values. The degree of the evaluated metabolic
compensation during the first 5 years of diabetes occurrence was evaluated
retrospectively and expressed as its mean value. 2.) 18 randomly selected
patients and 12 controls were subdued to an examination of alterations
in tubular reabsorption of minerals - sodium, calcium and phosphorus.
Results: 1.) On the basis of the amount of excreted albumin the
children were divided into 3 groups. The first group (n=105) consisted
of children with normal albumin excretion, the second group (n=13) represented
children with transitory microalbuminuria, and the third group 16 (11.9
%) were patients with persistent microalbuminuria. There was no significant
difference observed in the degree of metabolic compensation between individual
groups. At the end of investigation the diastolic blood pressure was significantly
higher in the third group of children (76.1±0.9 and 75±1.9
or 82.8±1.8 mmHg, 0.001). A significant correlation was found
between HbA1c, systolic and diastolic blood pressure and the amount of
urinary excretion of albumin (p<0.001). 2.) The investigation of tubular
balance of minerals led to the detection of a significantly increased
tubular reabsorption of sodium and calcium in children with IDDM (p<0.001),
whilst the urinary excretion of these ions did not increase. However, there
were found significantly increased values of urinary phosphorus excretion
(p<0.001) with its value of tubular reabsorption remaining unaltered.
Conclusions: The alterations of glomerular functions is present
already in the commencing stages of IDDM. The significance of examination
of the amount of albumin urinary excretion augments after the twelfth year
of age, during which the metabolic compensation becomes markedly deteriorated
and the blood pressure elevates. Bad metabolic compensation with hyperglycaemia
and glycosuria significantly influence tubular functions. This can represent
the cause of the disturbed glomerulo-tubular balance which manifests itself
by increased losses of phosphorus in children with IDDM. This fact can
disturb osteogenesis in these patients. (Tab. 2, Fig. 3, Ref. 27.)
Key words: diabetes mellitus type I, microalbuminuria, glomerulo-tubular
balance of minerals, glycated haemoglobin, arterial blood pressure.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 26-32
Pozadie problému: Najzávažnejšou neskorou komplikáciou
mikroangiopatických zmien pri diabetes mellitus 1. typu (IDDM) je
diabetická nefropatia. Plne rozvinutý obraz diabetickej nefropatie
sa obvykle ešte v detskom veku nevyvíja, ale už u detí
sa môžu vyskytovať poèiatoèné známky
alterácie renálnych funkcií.
Cie¾ a východiská sledovania: 1. zistiť
výskyt mikroalbuminúrie a vzťah medzi ve¾kosťou
moèovej exkrécie albumínu a jednotlivými
klinickými ukazovate¾mi, ako sú vek, stupeò
metabolickej kompenzácie, krvný tlak, 2. hodnotiť alterácie
v tubulárnej reabsorpcii minerálov.
Materiál a metódy: 1. Výskyt mikroalbuminúrie
sa zisťoval na základe longitudinálneho štyri roky trvajúceho
ambulantného sledovania 134 detí (81 chlapcov a 53 dievèat)
s IDDM. V pravidelných 12-mesaèných intervaloch
sa vyšetrovala ve¾kosť moèovej exkrécie albumínu
rádioimunoanalýzou zo zbieranej 12-hodinovej noènej
frakcie moèu, súèasne sa vyšetrila hladina HbA1c a hodnoty
krvného tlaku. Retrospektívne sa vyhodnocoval stupeò
metabolickej kompenzácie za prvých 5 rokov trvania diabetu
a vyjadril sa ako jeho priemer. 2. U 18 náhodne vybraných
pacientov a 12 kontrol sa vyšetrovali zmeny v tubulárnej
reabsorpcii minerálov - sodíka, vápnika a fosforu.
Výsledky: 1. Na základe ve¾kosti moèovej
exkrécie albumínu sme rozdelili detí do 3 skupín:
v 1. skupine (n=105) boli deti s normálnou exkréciou
albumínu, v 2. skupine (n=13) boli deti s prechodnou mikroalbuminúriou
a v 3. skupine (16 detí (11,9 %) boli pacienti s perzistujúcou
mikroalbuminúriou), nepozoroval sa signifikantný rozdiel
v stupni metabolickej kompenzácie medzi jednotlivými
skupinami. Diastolický krvný tlak bol pri ukonèení
sledovania signifikantne vyšší v 3. skupine detí ( 76,1±0,9
a 75±1,9, resp. 82,8±1,8 mmHg, p<0,001). Zistila
sa signifikantná korelácia medzi vekom a moèovou
exkréciou albumínu, ktorá stúpla z 3,5±1,8
µg/min (priemer±SD) v skupine 4-8-roèných
na 10,1±1,2 v skupine 12-16-roèných (p<0,01)
a na 18,6±1,7 v skupine 16-18-roèných detí
(p<0,001). Pozorovala sa signifikantná závislosť medzi
HbA1c, systolickým, diastolickým krvným tlakom a ve¾kosťou
moèovej exkrécie albumínu (p<0,01). 2. Pri sledovaní
tubulárnej bilancie minerálov sa zistila signifikantne zvýšená
tubulárna reabsorpcia sodíka a vápnika u detí
s IDDM (p<0,01), prièom moèová exkrécia
týchto iónov nebola zvýšená. Našli sa však
signifikantne zvýšené hodnoty moèovej exkrécie
fosforu (p<0,01) pri nezmenenej hodnote jeho tubulárnej reabsorpcie.
Závery: Alterácia glomerulových funkcií
sa vyskytuje už v poèiatoèných štádiách
IDDM. Význam vyšetrenia ve¾kosti moèovej exkrécie
albumínu stúpa po 12. roku života, keï sa výrazne
zhoršuje aj metabolická kompenzácia a stúpa krvný
tlak. Zlá metabolická kompenzácia s hyperglykémiou
a glykozúriou výrazne ovplyvòuje tubulárne
funkcie. To môže byť príèinou porúch glomerulo-tubulárnej
bilancie, ktorej prejavom sú zvýšené straty fosforu
u detí s IDDM, èo sa môže odraziť v poruchách
osteogenézy u týchto pacientov. (Tab. 2, obr. 3,
lit. 27.)
K¾úèové slová: diabetes mellitus
1. typu, mikroalbuminúria, glomerulo-tubulárna bilancia minerálov,
glykovaný hemoglobín, arteriálny tlak krvi.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 26-32
Download full text in PDF format (211 kB)
SPEKTRUM MUTÁCIÍ V GÉNE CFTR U PACIENTOV POSTIHNUTÝCH CYSTICKOU FIBRÓZOU Z POPULÁCIE SLOVENSKA
KÁDASI ¼., POLÁKOVÁ H., ZAŤKOVÁ A., KAYSEROVÁ H., HRUŠKOVIÈ I.
Up to present, more than 500 mutationshave been described in the CFTR
gene of patients affected by cystic fibrosis (CF). The vast majority of
them, however, are extremly rare, and in fact, were detected only in the
original reported cases. This study is aimed at analysis of 9 known mutations
in the CFTR gene in CF patients within the population of Slovakia. The
region in question of the human genome was analysed by means of polymerase
chain reaction (PCR), digestion with the appropriate restriction enzyme,
followed by electrophoretic separation of generated DNA fragments. 7 different
mutations were identified on 234 CF-chromosomes, which made up 74.36 %
of all CF-mutations: DeltaF508 - 59.4 %, G542X - 5.56 %, R553X - 3.42 %,
N1303K - 2.99 %, R347P - 1.71 %, W1282X - 0.85 %, and 3849+10kb - 0.43
%. In 57.26 % of patients mutations were identified on both homological
chromosomes, in 33.33 % on one of them, and only in 9.4 % of patients there
were none of the analysed mutations found. These results provide a good
basis for the planning and setting up of an effective strategy for direct
DNA-based diagnosis of CF in Slovakia. (Tab. 4, Ref. 19.)
Key words: cystic fibrosis, CFTR gene, mutations, DNA-based diagnostics.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 33-36
V genóme pacientov postihnutých cystickou fibrózou
(CF) doteraz bolo opísaných viac ako 500 mutácií
v géne CFTR. Prevažná väèšina z nich
však je extrémne zriedkavá a vyskytuje sa len v pôvodných
kazuistikách. Cie¾om práce bolo analyzovať gén
CFTR na 9 známych mutáciách u CF pacientov z populácie
Slovenska. Príslušná oblasť genómu sa analyzovala
pomocou polymerázovej reťazovej reakcie, štiepením príslušnými
reštrikènými enzýmami a následnou elektroforetickou
separáciou vzniknutých DNA-fragmentov. Na 234 CF chromozómoch
bolo identifikovaných 7 mutácií, ktoré tvorili
74,36 % všetkých mutácií: DeltaF508 - 59,4 %, G542X
- 5,56 %, R553X - 3,42 %, N1303K - 2,99 %, R347P - 1,71 %, W1282X - 0,85
% a 3849+10kb - 0,43 %. U 57,26 % pacientov boli identifikované
mutácie na obidvoch homologických chromozómoch, u 33,33
% na jednom chromozóme a len u 9,4 % pacientov sa nenašla
žiadna z analyzovaných mutácií. Získané
výsledky umožòujú navrhnúť efektívny
postup DNA-diagnostiky v CF rodinách na Slovensku. (Tab.
4, lit. 19.)
K¾úèové slová: cystická fibróza,
gén CFTR, mutácie, DNA-diagnostika.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 33-36
Download full text in PDF format (171 kB)
VPLYV PODÁVANIA N-3 MASTNÝCH KYSELÍN NA VYBRANÉ UKAZOVATELE KARDIOVASKULÁRNYCH RIZÍK U PACIENTOV S DIABETOM MELLITUS II. TYPU
HABÁN P., ŠIMONÈIÈ R., KLVANOVÁ I., OZDÍN ¼., ŽIDEKOVÁ E.
Background: Serum triacylglycerols (TG), VLDL, HDL, fatty acid
and eicosanoid spectrum are among the factors determining the risk of cardiovascular
complications in NIDDM. N-3 polyunsaturated fatty acids (PUFA) are expected
to have beneficial effects on these factors. In NIDDM patients there have
however been previously reported (late 1980s) some adverse effects.
Objectives: Our aim was to verify the effects of n-3 PUFA in NIDDM
patients using relatively low dosage.
Methods: The investigated group included 21 NIDDM patients with
dyslipoproteinemia type IV. The patients were treated for 28 days with
1.7 g EPA (eicosapentaenoic acid)+1.15 g DHA(docosahexaenoic acid)/day
(10 capsules/day of MAXEPAR, Seven SeasR, U.K.).
The lipoproteins were measured using the BIO-LACHEMAR kits,
the fatty acid spectrum in phospholipids was determined by gas chromatography
and prostanoids (after their separation) were measured by RIA methods.
Main results and conclusions: After the MAXEPAR treatment
there has been a strong decrease in TG (p<0.005) and VLDL (p<0.002)
serum levels, accompanied by a significant increase in HDL (p<0.02).
The final-to-baseline TG ratio in individual patients negatively correlated
with the relative percentage of EPA in phospholipids after the treatment
(p<0.03; r=-0.474). There was no significant change in serum total cholesterol,
fasting glycaemia and glycosylated hemoglobin. There was a slight,
but statistically already significant (p<0.05), rise in LDL. The relative
percentage of EPA, docosapentaenoic acid and DHA in serum phospholipids
increased sharply (p<0.001, p<0.001, p<0.001). The increase of
n-3 PUFA in individual patients was linked with the decrease in n-6 PUFA
(p<0.001; r=-0.686). The spectrum of the latter has changed also very
markedly. The prostacyclin PGI2-to-thromboxane TxA2 ratio
increased significantly (p<0.001). Beneficial effects of n-3 fatty acids
have prevailed and this kind of treatment seems very encouraging also in
NIDDM patients. The results are logically compatible with other authors'
results pattern formed in 1990s. A slight rise in serum LDL needs
a more detailed discussion since only its phenotype B („small dense
LDL particles") has been recently found to be atherogenic. (Tab.
2, Fig. 5, Ref. 15.)
Key words: non-insulin-dependent diabetes mellitus (NIDDM), cardiovascular
complications, n-3 fatty acids, triacylglycerols, lipoproteins, prostacyclin,
thromboxane.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 37-42
Pozadie problému: Sérové triacylglyceroly
(TAG), VLDL, HDL, spektrum mastných kyselín a eikosanoidov
patria medzi faktory, ktoré urèujú stupeò rizika
kardiovaskulárnych komplikácií pri diabetes mellitus
II. typu (DM II). Predpokladá sa, že polynenasýtené
mastné kyseliny (PUFA) radu n-3 by mali tieto faktory priaznivo
ovplyvòovať. U pacientov s DM II však boli v minulosti
(koncom 80. rokov) opísané niektoré nežiaduce úèinky.
Ciele a východiská sledovania: Cie¾om
práce bolo overiť u pacientov s DM II úèinky
relatívne nízkych dávok n-3 PUFA na uvedené
faktory.
Metódy: V súbore sme mali 21 pacientov s DM
II a dyslipoproteinémiou IV. typu. Pacientom sme denne poèas
28 dní podávali 1,7 g EPA (eikosapentaénovej kyseliny)+1,15
g DHA (dokosahexaénovej kyseliny), ktoré boli obsiahnuté
v 10 kapsulách preparátu MAXEPAR (Seven SeasR,
V. Británia). Lipoproteíny sme merali s použitím
kitov BIO-LACHEMAR, spektrum mastných kyselín
vo fosfolipidoch sme urèovali metódami plynovej chromatografie,
prostanoidy sme po ich separácii merali metódou RIA.
Hlavné výsledky a závery: Po podávaní
preparátu MAXEPAR došlo k silnému poklesu
sérových TAG (p<0,005), VLDL (p<0,002), prièom
hodnoty HDL naopak signifikantne vzrástli (p<0,02). Pomer výsledných
a poèiatoèných TAG u jednotlivých
pacientov negatívne koreloval s relatívnym percentuálnym
zastúpením EPA vo fosfolipidoch na konci sledovania (p<0,03;
r=-0,474). Nedošlo ku žiadnej signifikantnej zmene v hladinách
celkového cholesterolu, glykémie nalaèno a glykovaného
hemoglobínu. Hladiny LDL sa zvýšili síce iba mierne,
ale štatisticky už signifikantne (p<0,05). Relatívne zastúpenie
EPA, kyseliny dokosapentaénovej a DHA v sérových
fosfolipidoch sa prudko zvýšilo (p<0,001, p<0,001, p< 0,001).
Nárast n-3 PUFA bol u jednotlivých pacientov spojený
s poklesom n-6 PUFA (p<0,001; r=-0,686), ktorých spektrum
sa zmenilo takisto ve¾mi výrazne. Pomer prostacyklín
PGI2/tromboxán TxA2 signifikantne stúpol
(p<0,001).
Vcelku prevládali priaznivé úèinky n-3 PUFA
a takýto spôsob lieèby sa zdá s¾ubným
aj u pacientov s DM II. Zistené výsledky sú
v logickom kontexte so závermi prác aj iných
autorov z 90. rokov. Mierny vzostup hladín sérového
LDL si vyžaduje podrobnejšiu diskusiu, pretože sa nedávno zistilo,
že iba jeho B-fenotyp („malé denzné LDL-èastice")
je aterogénny. (Tab. 2, obr. 5, lit. 15.)
K¾úèové slová: diabetes mellitus
II. typu, kardiovaskulárne komplikácie, n-3 mastné
kyseliny, triacylglyceroly, lipoproteíny, prostacyklín, tromboxán.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 37-42
Download full text in PDF format (222 kB)
PRÍTOMNOSŤ Y-ŠPECIFICKÝCH SEKVENCIÍ U PACIENTOK S TURNEROVÝM SYNDRÓMOM AKO PRESYMPTOMATICKÝ MARKER ZVÝŠENÉHO RIZIKA GONADOBLASTÓMU
HORVÁTHOVÁ L., MEZENSKÁ R., MINÁRIKOVÁ O., VÉGHOVÁ E., LUKÁÈOVÁ M., 1ŠIMKO J.
The risk of the origin of neoplasms in patients with gonadal dysgenesis
and the presence of Y chromosome mosaicism has been known for a long
period. The majority of hidden mosaicism is however not detectable by means
of cytogenetic methods.
The authors of this study deal with the detection of Y specific chromosomal
sequences in 86 patients with Turner syndrome by means of polymerase chain
reaction (PCR) and compare the results of this method with cytogenetic
findings. The presence of Y specific sequences was proven in 8 patients
(9.3 %) which correlates with the results of several recent studies. In
two cases, the Y chromosome fragment was verified also cytogenetically,
in five patients, the diagnose was made more accurate at an originally
non-specified marker, and in two cases, the cytogenetic examination has
assessed the finding of X chromosome only.
PCR is a more sensitive and a more precise method of the assessment
of Y chromosome mosaicism in patients with Turner syndrome enabling more
effectively to single out persons under the risk of rudimentary gonads
gonadoblastoma development. (Fig. 5, Ref. 32.)
Key words: Turner syndrome, Y chromosome mosaicism, polymerase chain
reaction, gonadoblastoma.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 43-47
Riziko vzniku neoplázií u pacientok s dysgenézou
gonád a prítomnosťou Y-chromozómového
mozaicizmu je známe už dlhšie. Ve¾ká èasť skrytého
mozaicizmu nie je však detegovate¾ná cytogenetickými
metódami.
Autori sa v práci zaoberajú detekciou Y-špecifických
chromozómových sekvencií u 86 pacientok s Turnerovým
syndrómom pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) a porovnávajú
výsledky tejto metódy s cytogenetickými nálezmi.
Prítomnosť Y-špecifických sekvencií sa dokázala
u 8 pacientok (9,3 %), èo koreluje s výsledkami
viacerých štúdií posledného obdobia. V dvoch
prípadoch bol Y-chromozómový fragment verifikovaný
aj cytogeneticky, u troch pacientok bola upresnená diagnóza
pri pôvodne nešpecifikovanom markere, v jednom prípade
išlo o prstencový chromozóm a dvakrát cytogenetika
urèila nález iba X-chromozómu.
PCR je citlivejšia a presnejšia metóda na stanovenie Y-chromozómového
mozaicizmu u pacientok s Turnerovým syndrómom umožòujúca
vytipovať osoby vo zvýšenej miere ohrozené rizikom vzniku
gonadoblastómu rudimentarnych gonád. (Obr. 5, lit. 32.)
K¾úèové slová: Turnerov syndróm,
Y-chromozómový mozaicizmus, polymerázová reťazová
reakcia, gonadoblastóm.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s.43-47
Download full text in PDF format (310 kB)
PRODUKCIA IL-8 MONOCYTOVOU BUNKOVOU LÍNIOU THP-1 JE ODLIŠNE REGULOVANÁ CYKLOSPORÍNOM A KYSELINOU RETINOVOU
ŠVECOVÁ D., KAWASHIMA T., OHKAWARA A.
Chemokines play a very important role in inflammation and belong
to the family of proinflammatory cytokines. They preferentially act on
neutrophiles and have no activity on monocytes and eosinophiles. IL-8 is
a member of C-X-C chemokines. The IL-8 level is about 150-times higher
in the psoriasis affected skin. It suggests that IL-8 may play an important
role in the pathogenesis of psoriasis. The precise mechanism of cyclosporine
(CsA) and retinoic acid (RA) effects are not known. The aim of the experiment
was to find out CsA effect and RA effect on production of IL-8 by THP-1
cell line. THP-1 cell line was cultivated in completed RPMI-1640 medium
and stimulated with LPS. The level of IL-8 was evaluated by human ELISA
kits. Student's test was used for statistical analysis.
It was found out that CsA inhibits IL-8 production by stimulated THP-1
monocyte cell line in dose dependence course. RA promotes IL-8 production
by stimulated THP-1 monocyte cell line in dose dependence course. Preincubation
experiments with CsA and RA confirmed the previously found effects of these
drugs. CsA did not demonstrate cytotoxic effect on THP-1 cell line. (Fig.
7, Tab. 6, Ref. 17.)
Key words: interleukin-8, cyclosporin, retinoic acid, THP-1 monocyte
cell line.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 48-53
Dôležitú úlohu v zápale majú
chemokíny, ktoré sú súèasťou prozápalových
cytokínov. IL-8 patrí medzi C-X-C chemokíny, ktoré
prednostne pôsobia na neutrofily, ale nevplývajú na
monocyty a eozinofily. V ložiskách psoriázy je
až 150-násobne zvýšené množstvo IL-8, èo vedie
k predpokladu, že má dôležitú úlohu v patogenéze
ochorenia. Presný mechanizmus úèinku cyclosporínu
(CsA) a kyseliny retinovej (RA) nie je známy. Cie¾om
práce bolo zistiť úèinok antipsoriatických
liekov CsA a RA na tvorbu IL-8 bunkovou líniou THP-1. Bunky
THP-1 sa kultivovali v kompletnom médiu RPMI-1640 a stimulovali
pomocou LPS. Hladina IL-8 sa urèovala kvantitatívne testom
ELISA. Výsledky boli vyhodnotené Studentovým t-testom.
Zistilo sa, že CsA inhibuje tvorbu IL-8 stimulovanou monocytovou bunkovou
líniou THP-1 v závislosti od použitej koncentrácie.
RA naopak podporuje tvorbu IL-8 stimulovanou monocytovou bunkovou líniou
v závislosti od koncentrácie. Predinkubaèné
pokusy obidvoma látkami potvrdili inhibièný alebo
stimulaèný úèinok sledovaných látok.
CsA neprejavil cytotoxický úèinok na THP-1 bunkovú
líniu. (Obr. 7, tab. 6, lit. 17.)
K¾úèové slová: interleukín-8,
cyklosporín, kyselina retinová, monocytová bunková
línia THP-1.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 48-53
Download full text in PDF format (212 kB)
FREKVENCIA HLA-DPB1 ALEL V SLOVENSKEJ POPULÁCII
ÈECHOVÁ E., FAZEKAŠOVÁ H., SHAWKATOVÁ I., BUC M.
The polymorphism at the HLA-DPB1 locus was establlished in 146 unrelated
persons. The polymerase chain reaction (PCR) in combination with restriction
fragment length polymorphism (RFLP) technique was used. After PCR amplification
of the second exon of the HLA-DPB1 locus, the PCR products were digested
with seven allele specific endonucleases. The alleles DPB1*0401 (43,29
%), DPB1*0402 (20,89 %), DPB1*0201 (14,39 %) and DPB1*0301 (9,25 %) were
the most common among 15 DPB1 alleles detected in the tested group. The
least frequent alleles were DPB1 *0202, *0601, *1101 and *1501 (0,34 %).
The comparison with allele frequencies in Austrian and German populations
showed no statistically significant differences. (Tab. 2, Ref. 18.)
Key words: HLA-DPB1 alleles, DNA typing, PCR, RFLP, Slovak population.
Bratisl Lek Listy 1998; 99: 54-57
V práci prezentujeme výsledky štúdia frekvencií
HLA-DPB1 alel na súbore 146 nepríbuzných osôb
slovenskej populácie. Použili sme polymerázovú reťazovú
reakciu (PCR) v kombinácii s technikou polymorfizmu dåžky
reštrikèných fragmentov (RFLP). Pomocou PCR sme amplifikovali
2. exón génu DPB1 a PCR produkt sme analyzovali štiepením
so 7 alelovo špecifickými reštrikènými endonukleázami.
Zistili sme, že z 15 DPB1 alel zachytených v našom súbore
sa najèastejšie vyskytujú alely DPB1*0401 (43,29 %), DPB1*0402
(20,89 %), DPB1*0201 (14,39 %) a DPB1*0301 (9,25 %) a najzriedkavejšie
sú alely DPB1 *0202, *0601, *1101 a *1501 (0,34 %). Pri porovnávaní
s alelovými frekvenciami v rakúskej a nemeckej
populácii sme nezistili žiadne štatisticky signifikantné
rozdiely. (Tab. 2, lit. 18.)
K¾úèové slová: HLA-DPB1 alely, DNA
typizácia PCR-RFLP, slovenská populácia.
Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, è. 1, s. 54-57
Download full text in PDF format (624 kB)
Pracovná schôdza dòa 17.11.1997
PROF. MUDR. BRANKO BROZMAN, CSC. - SEDEMDESIATPÄŤROÈNÝ
OKRÚHLE ŽIVOTNÉ JUBILEUM DOC. MUDr. JURAJA FLEISCHERA, CSc.
MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM O PORUCHÁCH
METABOLIZMU HOMOCYSTEÍNU - OD ZRIEDKAVÝCH GENETICKÝCH
CHÝB K ÈASTÝM RIZIKOVÝM FAKTOROM
FULDA, 20.-22. NOVEMBER 1996
Download full text in PDF format (362 kB)