Electronic Library of Scientific Literature



BRATISLAVSKE LEKARSKE LISTY
BRATISLAVA MEDICAL JOURNAL



Volume 99 / No. 11 / 1998




EPIDEMIOLOGICAL AND MICROBIOLOGICAL ASPECTS OF MYCOBACTERIOSES IN SLOVAKIA - M. XENOPI

EPIDEMIOLOGICKÉ A MIKROBIOLOGICKÉ ASPEKTY MYKOBAKTERIÓZ NA SLOVENSKU - M. XENOPI

BADALÍK L., ŠVEJNOCHOVÁ M., HONZÁTKOVÁ Z., KRIŠTÚFEK P.

The first mycobacterioses caused by M. xenopi in Slovakia were discovered in the year 1979. Gradually they became the most often occuring mycobacterioses caused by facultative patogenic mycobacteria.
The purpose of investigatione is to describe epidemiological situation of diseases caused by M. xenopi in Slovakia and to confront it with the situation in chosen developed countries.
The methodology of this paper is based upon surveillance of tuberculosis as applied on mycobacterioses.
During the period of last 10 years 960 izolations of M. xenopi from 622 persons were registered in Slovakia. Pulmonary mycobacterioses caused by M. xenopi was discovered in 58 persons until the end of the year 1966, 48 of them are men and 10 are women. The most often transmission factor is water in water supply mainly in city-habitation and hospital environment. The occurance has endemic character. (Ref. 31.)
Key words: epidemiology, mycobacterioses, M. xenopi.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 563-566

Prvé mykobakteriózy vyvolané M. xenopi sa na Slovensku zistili roku 1979. Postupne sa stali najčastejšie sa vyskytujúcimi mykobakteriózami vyvolanými podmienenopatogénnymi mykobaktériami.
Cieľom sledovania je opísať epidemiologickú situáciu ochorení vyvolaných M. xenopi na Slovensku a porovnať ju so situáciou vo vybraných vyspelých krajinách.
Metodicky práca vychádza zo surveillance tuberkulózy aplikovanej na problém mykobakterióz.
V období posledných 10 rokov sa na Slovensku izolovalo kultivačne 960 kmeňov M. xenopi od 622 osôb. Pľúcna mykobakterióza xenopi sa do konca roka 1966 diagnostikovala u 58 osôb, z toho u 48 mužov a 10 žien. Najčastejším faktorom prenosu je voda vo vodovodnom systéme, a to najčastejšie na sídliskách, prípadne v nemocničnom prostredí. Výskyt má endemický charakter. (Lit. 31.)
Kľúčové slová: epidemiológia, mykobakteriózy, Mycobacterium xenopi.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s.563-566

Download full text in PDF format (113 kB)


MORPHOLOGY AND DIAGNOSTIC OF ORAL PROTOZOANS TRICHOMONAS TENAX AND ENTAMOEBA GINGIVALIS STAINED ACCORDING TO GIEMSA-ROMANOVSKY

MORFOLÓGIA A DIAGNOSTIKA ÚSTNYCH PRVOKOV TRICHOMONAS TENAX ENTAMOEBA GINGIVALIS ZAFARBENÝCH PODĽA GIEMSU-ROMANOVSKÉHO

VRÁBLIC J., VODRÁŽKA J., TOMOVÁ S., STANÍK R., ČATÁR G.

In the microscopic diagnosis of Trichomonas tenax and Entamoeba gingivalis is the technically and time not demanding native preparation of a culture, in which both protozoans can be detected according to their typical motility, determining. In the permanent preparation of the culture stained according to Giemsa-Romanovsky, which has also documentary character, are all of the characteristic cell organelles stainable, enabling so their detection without their typical motility. Staining according to Giemsa-Romanovsky is technically simple and not time consuming, not very laborious, low cost and the coloration is permanent, that means optimal for the diagnostic of oral protozoans in permanent preparations. (Fig. 5, Ref. 4.)
Key words: Trichomonas tenax, Entamoeba gingivalis, oral protozoans morphology, oral protozoans diagnostic.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 567-572

V mikroskopickej diagnostike Trichomonas tenax Entamoeba gingivalis je rozhodujúci natívny preparát kultúry, technicky a časovo nenáročný, v ktorom oba ústne prvoky určíme podľa ich typickej pohyblivosti. V trvalom preparáte kultúry zafarbenom podľa Giemsu-Romanovského, ktorý má aj dokumentárny charakter, sa farbia, a teda sú zreteľné všetky charakteristické bunkové organely, čo umožňuje ich určenie aj bez typickej pohyblivosti. Farbenie podľa Giemsu-Romanovského je technicky a časovo nenáročné, málo pracné, pomerne lacné a zafarbenie preparátov je trvalé, čiže optimálne na diagnostiku ústnych prvokov v trvalých preparátoch. (Fig. 5, Ref. 4.)
Kľúčové slová: Trichomonas tenax, Entamoeba gingivalis, morfológia ústnych prvokov, diagnostika ústnych prvokov.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 567-572

Download full text in PDF format (862 kB)


GRAM-NEGATIVE NON-FERMENTATIVE ROD-SHAPED BACTERIA OCCURENCE IN HAEMOCULTURES AND THEIR SENSITIVITY TO ANTIMICROBIAL AGENTS

VÝSKYT GRAMNEGATIVNÍCH NEFERMENTUJÍCÍCH TYČINEK V HEMOKULTURÁCH A JEJICH CITLIVOST NA ANTIMIKROBNÍ PREPARÁTY

HEJNAR P., KOLÁŘ M., HÁJEK V.

In the period from January 1993 to June 1996 were at the Department of Microbiology of the University Hospital in Olomouc 122 strains of Gram-negative nonfermentative rod-shaped bacteria isolated from haemocultures. The majority represented the group of 51 strains of the genus Acinetobacter (41.8 %), complex A. calcoaceticus-baumannii (Acb complex). The second largest group were 21 strains (17.2 %) of Pseudomonas aeruginosa. These were followed by 17 strains (13.9 %) of Stenotrophomonas maltophilia, 8 strains (6.6 %) of non-Acb complex acinetobacters, 6 strains (4.9 %) of Pseudomonas putida and 5 strains (4.1 %) of Alcaligenes xylosoxidans. The remaining species were represented only by 1-2 strains. In three isolations was the identification impossible. The majority of strains (24.6 %) were from the Department of Haematology of the University Hospital in Olomouc. The most frequent diagnoses in patients with positive haemocultures were leukemias and lymphomas (24.6 %). The most effective tested antimicrobial agents were ceftazidime (93.4 % of sensitive strains) and ofloxacin (91.7 %). From the total number of 80 strains detected using the equipment BacT/Alert 120, 22 (27.5 %) were isolated repeatedly confirming their role in the etiology of bacteriemic or septic episodes. Because only one blood sample was obtained in 34 cases (58.6 %) of the remaining 58 only once detected strains, it was impossible to confirm their etiologic role by repeated isolation. (Tab. 6, Ref. 22.)
Key words: nonfermentative rod-shaped bacteria, isolation from the blood, sensitivity/resistance to antibiotics.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 573-578

Za období leden 1993-červen 1996 bylo na mikrobiologickém oddělení Fakultní nemocnice v Olomouci izolováno z hemokultur 122 kmenů gramnegativních nefermentujících tyčinek. Nejpočetnější skupinou bylo 51 kmenů z rodu Acinetobacter (41,8 %) komplexu A. calcoaceticus-baumannii (Acb komplexu). Druhou největší skupinou bylo 21 (17,2 %) kmenů Pseudomonas aeruginosa. Následovalo 17 (13,9 %) kmenů Stenotrophomonas maltophilia, 8 kmenů (6,6 %) acinetobakterů nepatřících do Acb komplexu, 6 kmenů (4,9 %) Pseudomonas putida a 5 (4,1 %) kmenů Alcaligenes xylosidans. Ostatní druhy byly zastoupeny pouze 1-2 kmeny. Tři izoláty se nepodařilo identifikovat. Nejvíce (24,6 %) kmenů pocházelo z hematologické kliniky FN v Olomouci. Nejčastějšími klinickými diagnózami u pacientů s pozitivní hemokulturou byly leukemie a lymfom (24,6 %). Nejúčinnějším testovaným antimikrobním preparátem byl ceftazidim (93,4 % citlivých kmenů) a ofloxacin (91,7 %). Z celkového počtu 80 kmenů zachycených pomocí přístroje BacT/Alert 120 bylo 22 (27,5 %) izolováno opakovaně a byla tím ověřena jejich etiologická role v bakteriemických či septických epizodách. Ze zbývajících 58 jednou zachycených kmenů však byl ve 34 případech (58,6 %) odběr krve proveden pouze jedenkrát, a proto u nich nemohla být potvrzena etiologická role opakovanou izolací. (Tab. 6, lit. 22.)
Klíčová slova: nefermentující tyčinky, izolace z krve, citlivost/rezistence k antibiotikům.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 573-578

Download full text in PDF format (117 kB)


TOXOPLASMA GONDII

TOXOPLASMA GONDII

ČATÁR G., ČERVEŇ D., JALILI N.

The authors offered a general view on Toxoplasma gondii from the historical, taxonomic, biological and epidemiological point of view. They also studied the problems of pathogenesis, pathology, clinics, diagnosis, as well as therapy and prevention. (Tab. 1, Ref. 9.)
Key words: Toxoplasma gondii, history, taxonomy, biology, epidemiology, pathogenesis, pathology, clinical features, diagnostic, therapy.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 579-583

Autori vo svojej práci podali celkový obraz o Toxoplasma gondii, z pohľadu historického, taxonomického, biologického, epidemiologického, ďalej sa venovali otázkam patogenézy, patológie, kliniky, diagnostiky, terapie a prevencii. (Tab. 1, lit. 9.)
Kľúčové slová: Toxoplasma gondii, história, taxonómia, biológia, epidemiológia, patogenéza, patológia, klinika, diagnostika a terapia.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 579-583

Download full text in PDF format (107 kB)


DIAGNOSIS AND TREATMENT OF CYSTIC ECHINOCOCCOSIS

DIAGNOSTIKA A LIEČBA CYSTICKEJ ECHINOKOKÓZY

DUBINSKÝ P., BOBER J., KINČEKOVÁ J.

New data are given on the life cycle of tapeworms of the genus Echinococcus, agents of a serious helmintozoonotic disease. The tapeworm Echinococcus granulosus, the agent of cystic echinococcosis, circulates also in Slovakia. Cystic echinococcosis most frequently affects the liver and a radical surgical treatment supplemented with the application of antiparasitics are the commonly used methods. The authors present the WHO proposal for classification of echinococcal cysts into 6 types, according to ultrasound imaging. They also report on a new technique known as PAIR (puncture-aspiration-injection-reaspiration), successfully used in many patients in endemic countries. They warn of a rapid distribution of the tapeworm E. multilocularis, the agent of alveolar echinococcosis, in central Europe. (Ref. 13.)
Key words: cystic echinococcosis, diagnosis, treatment.

Bratisl. Lek. Listy 1998; 99: 584-586

Autori podávajú prehľad poznatkov o životnom cykle pásomníc rodu Echinococcus, pôvodcov závažného helmintozoonózneho ochorenia. Pôvodca cystickej echinokokózy pásomnica Echinococcus granulosus cirkuluje aj na Slovensku. Cystická echinokokóza najčastejšie postihuje pečeň a radikálna chirurgická liečba doplnená aplikáciou antiparazitík sa u nás bežne používa. Uvádzajú návrh WHO na rozdelenie echinokokových cýst do 6 typov podľa ultrazvukového zobrazenia. Referujú o novej metóde nazvanej PAIR (punktúra-aspirácia-injikovanie-reaspirácia), ktorá sa úspešne použila u mnohých pacientov v endemických krajinách. Upozorňujú na rýchle šírenie pôvodcu alveolárnej echinokokózy pásomnice E. multilocularis v strednej Európe. (Lit. 13.)
Kľúčové slová: cystická echinokokóza, diagnostika, liečba.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 584-586

Download full text in PDF format (93 kB)


JUVENILE HYALINE FIBROMATOSIS

JUVENILNÁ HYALÍNOVÁ FIBROMATÓZA

ADAMICOVÁ K., FETISOVOVÁ Ž., MELLOVÁ Y., STATELOVÁ D., MIŠOVICOVÁ N., POLÁČEK H., HUŤKA Z., PÉČ J.

Background: Juvenile hyaline fibromatosis is a sporadic hereditary disease with autosomal recesive mode of inheritance, characterized by the presence of nodules and tumours in the skin and soft tissues and gingival hyperplasia. The majority of patients are growth retarded, suffer from joint disorders, contractures, osteolytic lesions and have a positive family history. The disease most frequently occurs in children, but may be diagnosed also in adults. Since 1873, when the disease was described by Murray, only a few cases were introduced in the literature.
The aim and the basis of the study: To present the clinical pattern of a patient diagnosed at the age of 28 and describe also the histopathological,immunohistological and electron-microscopic findings of excisions from the lesions.
Methods: The pathologist in cooperation with clinicians from several disciplines established the diagnosis on the basis of typical histopathological picture and additional immunohistological tests not yet introduced in the literature.
Results: Tumorous lesions contained hyaline structureless matrix often with chondroid or even osteoid metaplasia, calcium salts. The matrix contained numerous fibroblastoid-like cells with eosinophilic cytoplasm, oval nucleus and often pericytoplasmic halo. ELMI investigation revealed dilated cisternae of rough endoplasmic reticulum and hypertrophic Golgi apparatus. Sporadically were particles with calcium salts density detected. Immunohistochemical tests revealed the expresion of vimentin, alfa1-antitrypsin and alfa1-antichymotripsin by the tumorous cells.
Conclusion: The authors presented an extremely sporadic childhood disease in an adult. The results are in accordance with the data from the literature. Immunohistochemical picture of "cementicles" has not yet been introduced in the available literature. (Fig. 12, Ref. 25.)
Key words: juvenile hyaline fibromatosis, clinic, histopathology, immunohistochemistry, electron microscopy.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 587-596

Pozadie problému: Juvenilná hyalínová fibromatóza je zriedkavé autozómovorecesívne dedičné ochorenie charakterizované prítomnosťou nodulov, tumorov v koži a mäkkých tkanivách a gingiválnych hyperplázií. Väčšina pacientov má retardovaný rast a kĺbové poruchy, kontraktúry, osteolytické lézie a pozitívnu rodinnú anamnézu. Vyskytuje sa u detí, ale býva diagnostikovaná aj v dospelom veku. Od roku 1873, keď ochorenie opísal Murray, bolo v literatúre uvedených len niekoľko málo prípadov.
Cieľ a východiská sledovania: Opísať klinický obraz, ako aj histopatologický, imunohistologický a elektrónovomikroskopický nález z excidovaných lézií pacienta, ktorého diagnóza bola určená vo veku 28 rokov.
Metódy: Patológ v spolupráci s klinickými pracovníkmi rôznych odborov určil diagnózu na základe typického histopatologického obrazu, ktorý doplnil o ďalšie, v literatúre neuvádzané, imunohistologické vyšetrenia.
Výsledky: Tumoriformné lézie obsahovali hyalínovú bezštruktärnu matrix často s chondroidnou až osteoidnou metapláziou, prítomné kalciové soli. V matrix boli zanorené viac či menej početné bunky fibroblastoidného vzhľadu s eozinofilnou cytoplazmou, oválnym jadrom a často pericytoplazmatickým haló. ELMI vyšetrením sa dokázali dilatované cisterny hrubého endoplazmatického retikula a hypertrofický Golgiho aparát. Ojedinele boli detegované partikuly denzitou zodpovedajúce kalciovým soliam. Imunohistochemicky tumorózne bunky exprimovali vimentín, alfa1-antitrypsín a alfa1-antichymotrypsín.
Záver: Autori opísali extrémne zriedkavé ochorenie detí u dospelého človeka. Získané poznatky zodpovedajú v literatúre známym nálezom. Imunohistochemický obraz, nález "cementiklov" v tumoroch sa v dostupnej literatúre neuvádza. (Obr. 12, lit. 25.)
Kľúčové slová: juvenilná hyalínová fibromatóza, klinika, histopatológia, imunohistochémia, elektrónová mikroskopia.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 587-596

Download full text in PDF format (689 kB)


DNA TYPING OF CLASS I HLA ALLELES

DNA-TYPIZÁCIA HLA-ALEL TRIEDY I

KULCSÁROVÁ E., FAZEKAŠOVÁ H.

The major histocompatibility complex (MHC) in man, the HLA-complex, is for its marked significance in the regulation of immune system reactions and for its important role in clinical medicine the object of incessant interest for further studies. There is also a constant search for new methods of HLA typing. HLA antigens have been traditionally detected by serological and cellular methods. Recently HLA typing methods based on DNA typing utilising polymerase chain reaction (PCR) are being introduced. PCR-SSO (sequence-specific oligonucleotide) and PCR-SSP (sequence-specific primers) methods are most freqently used for routine typing of HLA class I alleles. We present technical details of the PCR-SSP method, recently introduced at our department and a short review of other techniques. (Fig. 1, Ref. 34).
Key words: class I HLA antigens, DNA typing, PCR-SSP.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 597-600

HLA-komplex je hlavný histokompatibilný systém človeka. Kvôli širokému využitiu poznatkov o HLA-systéme vo výskume a v praxi stále sa hľadajú nové spôsoby ich typizácie. Doteraz používané sérologické a celulárne metódy nezachytávajú rozsiahly polymorfizmus HLA-systému. Do praxe sa v súčasnosti zavádzajú metódy DNA-typizácie založené na polymerázovej reťazovej reakcii (PCR). Na bežnú DNA-typizáciu HLA-alel triedy I sa používajú metódy PCR-SSO (sekvenčne-špecifické oligonukleotidy), ako aj PCR-SSP (sekvenčne-špecifické primery). V práci opisujeme metodický postup určovania HLA-alel triedy I metódou PCR-SSP, ktorú sme na našom pracovisku nedávno zaviedli, ako aj prehľad iných techník. (Obr. 1, lit. 34)
Kľúčové slová: HLA-antigény triedy I, DNA-typizácia, PCR-SSP.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 597-600

Download full text in PDF format (105 kB)


HLA-DRB1* AND HLA-DQB1* ALLELE FREQUENCIES IN SLOVAK POPULATION

FREKVENCIA ALEL LOKUSOV HLA-DRB1* a -DQB1* V SLOVENSKEJ POPULÁCII

FAZEKAŠOVÁ, H., SHAWKATOVÁ, I., BUC, M., FERENČÍK, S.

Results on HLA-DRB1* and HLA-DQB1* allele frequencies in the Slovak population by PCR-SSP method are presented. HLA-DRB1* alleles were determined in 130 and HLA-DQB1* alleles in 143 healthy unrelated individuals. The highest frequency was observed for the alleles HLA-DRB1* 1101-13 (0,203), HLA-DRB1*0701 (0,142), HLA-DQB1*0301 (0,244), and HLA-DQB1*0201 (0,209). The least frequent alleles were HLA-DRB1*1402-6-9, HLA-DRB1*0901 (both 0,0038), HLA-DQB1*0401 (0,007), and HLA-DQB1*0601 (0,0035). The results obtained by DNA-typing were compared with those calculated from the serological study. No statistically significant differencies were found. The allele frequencies obtained in our study were also compared with those of the Czech and Austrian populations. No statistically significant differencies were observed. (Fig. 2, Tab. 3, Ref. 13.)
Key words: HLA-complex, population study, HLA-DRB1 and HLA-DQB1 allele frequencies.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 601-604

V súbore 130, resp. 143 zdravých nepríbuzných jednotlivcov sme pomocou metódy PCR-SSP určili frekvenciu alel lokusov HLA-DRB1 a HLA-DQB1 v slovenskej populácii. Zistili sme, že najčastejšie sa vyskytujú alely HLA-DRB1* 1101-13 (0,203), HLA-DRB1*0701 (0,142), HLA-DQB1*0301 (0,244) a HLA-DQB1*0201 (0,209). Najnižšiu frekvenciu majú alely HLA-DRB1*1402-6-9, HLA-DRB1*0901 (obe 0,0038), HLA-DQB1*0401 (0,007) a HLA-DQB1*0601 (0,0035). Výsledky získané metódou DNA-typizácie sme porovnali s výsledkami dosiahnutými sérometódami. Nezistili sme žiadne štatisticky preukazné rozdiely. Frekvencie alel HLA-DRB1* a HLA-DQB1* lokusov sme ďalej porovnali s frekvenciami týchto alel v českej a rakúskej populácii. Takisto sme nezistili nijaké štatisticky preukazné rozdiely. (Obr. 2, tab. 3, lit. 13.)
Kľúčové slová: HLA-komplex, populačná genetika, frekvencia alel HLA-DRB1 a HLA-DQB1.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 601-604

Download full text in PDF format (111 kB)


CHARACTER OF THE SPINAL CORD RADICES COMPRESSION AND THE RESULTS OF THE CAUDA EQUINA DISCOGENIC SYNDROME TREATMENT

CHARAKTER KOMPRESIE MIECHOVÝCH KOREŇOV A VÝSLEDOK LIEČBY DISKOGÉNNEHO SYNDRÓMU CAUDA EQUINA

ŠULLA I.

Several experimental and clinical studies suggest an important role of the quality and quantity of the material compressing the lumbosacral spinal cord radices in the development of cauda equina syndrome. These facts inspired the author to find out if the repair of neurological functions depends also on these factors. Clinical investigations of 81 persons (30 women and 51 men) were performed at minimum time of two years after the operation of the cauda equina discogenic syndrome. Mathematical analysis of the acquired data (chi-quadrate) revealed that so-called soft compression of neural structures (intervertebral disc hernia, sequester liber) negatively influenced the restoration of lower extremities motor functions (p=0.01), sexual functions in men (p=0.05) and radicular pain persistence (p=0.01). On the other hand, the so-called hard compression (spondylosis deformans and protrusion of intervertebral disc) negatively influenced the restoration of sensitive innervation (p=0.01) and voluntary control of urinary bladder emptying (p=0.01). (Tab. 7, Ref. 24.)
Key words: cauda equina syndrome, compression type.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 605-609

Niektoré experimentálne práce i klinické pozorovania naznačujú, že pri vzniku syndrómu cauda equina má dôležitú úlohu kvalita aj kvantita materiálu stláčajúceho lumbosakrálne miechové korene. To inšpirovalo autora zistiť, či aj upravovanie neurologických funkcií závisí od tohto faktora. Klinické vyšetrenia 81 osôb (30 žien a 51 mužov) uskutočnené minimálne 2 roky po operácii pre diskogénny syndróm konského chvosta a matematické analýzy získaných údajov (chí-kvadrátový test) ukázali, že tzv. mäkká kompresia nervových štruktúr (hernia disci intervertebralis, sequester liber) mala negatívny vplyv na obnovenie motoriky dolných končatín (p=0,01), sexuálnych funkcií u mužov (p=0,05) a na pretrvávanie radikulárnych bolestí (p=0,01). Tzv. tvrdá kompresia (spondylosis deformans a protrusio disci intervertebralis) mala negatívny vplyv na obnovovanie senzitívnej inervácie (p=0,01) a vôľovej kontroly vyprázdňovania močového mechúra (p=0,01). (Tab. 7, lit. 24.)
Kľúčové slová: syndróm cauda equina, typ kompresie.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 605-609

Download full text in PDF format (104 kB)


DIFFERENT NUMBER OF PERICENTRAL NADPH-DIAPHORASE POSITIVE NEURONS IN THE RABBIT SPINAL CORD

KVANTIFIKÁCIA PERICENTRÁLNYCH NADPH-DIAFORÁZOVÝCH NEURÓNOV V MIECHE KRÁLIKA

KLUCHOVÁ D., MARŠALA J., KOČIŠOVÁ M., GREGOR A.

Background: The freely diffusible radical nitric oxide is generated by nitric oxide synthase, and is bioregulatory molecule that functions as a major neurotransmitter. Constitutive nitric oxide synthase exhibits NADPH-diaphorase activity that can be demonstrated histochemically.
Objective: The purpose of the present investigation was to characterize and determine number of NADPH-diaphorase positive neurons around the central canal in all segments of the rabbit spinal cord.
Methods: Rabbits Chinchilla were used in this experiment. After intracardiac perfusion the spinal cords were removed, cut into slices and histochemical analysis of NADPH-diaphorase activity was performed. Sections were evaluated by using light microscope.
Results: NADPH-diaphorase positive pericentral neurons were present in cervical, thoracic, lumbar, sacral and coccygeal segments. They differed in the shape of their bodies and in length and branching of their processes. The main differentiation was observed in their number depending on the place of localisation. The highest number of these NADPH-diaphorase positive neurons was in sacral part (6 in average), the lowest one was noticable in thoracic spinal cord (1-2 in average).
Conclusion: Thus, our study suggests that pericentral neurons of the rabbit spinal cord which are capable of synthesizing nitric oxide, differs in number amount depending on the place of their localization in each spinal cord segments. (Tab. 2, Fig. 9, Ref. 21.)
Key words: NADPH-d, pericentral, rabbit, spinal cord.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 610-616

Pozadie problému: Voľný radikál oxid dusíka vzniká pomocou enzýmu syntázy oxidu dusíka a je to bioregulačná molekula, ktorá má funkciu neurotransmitera. Konštitutívna syntáza oxidu dusíka prejavuje NADPH-diaforázovú aktivitu, ktorú možno znázorniť histochemicky.
Cieľ práce: Cieľom predkladanej práce bolo charakterizovať a určiť množstvo NADPH-diaforázovo pozitívnych neurónov z okolia centrálneho kanála vo všetkých segmentoch miechy králika.
Metódy: V pokuse sme použili králiky typu Činčila. Po vnútrosrdcovej perfúzii sme miechy vyoperovali, narezali na mikrotóme a rezy sme histochemicky spracúvali na NADPH-diaforázovú aktivitu. Hodnotenie rezov sme urobili pomocou svetelného mikroskopu.
Výsledky: Pericentrálne NADPH-diaforázovo pozitívne neuróny sa nachádzali v krčných, hrudných, driekových, krížových aj kostrčových segmentoch. Odlišovali sa tvarom svojich tiel a dĺžkou i rozvetvením svojich výbežkov. Najväčšie rozdiely sme zaznamenali v ich počte, ktorý sa menil v závislosti od miesta ich lokalizácie. Najviac týchto NADPH-diaforázovo pozitívnych neurónov sme zistili v krížovej oblasti (priemerne 6 buniek), najmenej v hrudníkovej mieche (priemerne 1-2 bunky).
Závery: Z uvedeného vyplýva, že pericentrálne neuróny miechy králika, ktoré produkujú oxid dusíka, sa kvantitatívne odlišujú v závislosti od ich lokalizácie v jednotlivých miechových segmentoch. (Tab. 2, obr. 9, lit. 21.)
Kľúčové slová: NADPH-d, pericentrálny, králik, miecha.

Bratisl. lek. Listy, 99, 1998, č. 11, s. 610-616

Download full text in PDF format (802 kB)


CONSTRUCTION OF A QUANTITATIVE PCR SYSTEM TO DETERMINE EXPRESSION OF TUMOR ASSOCIATED ANTIGEN

KONŠTRUKCIA KVANTITATÍVNEHO PCR SYSTÉMU NA DETEKCIU EXPRESIE TUMOROVO-ASOCIOVANÝCH ANTIGÉNOV

BÜCHLER T.

Cancer immunotherapy is a strategy for cancer treatment by induction of anti tumor responses. The identification of candidate tumor associated antigens (TAA) suggested their potential use as immunogens for vaccination studies.
Quantification of a TAA expression by cancerous cells is an important factor in determination of induced immune response efficiency against tumors and thus enables us to devise optimal immunotherapy protocol to cure cancer. The quantitative polymerase chain reaction (PCR) enables us to compare the TAA expression in highly metastatic tumor clones with that in less metastatic ones and in normal cells. It allows us to gain more insight into genome rearrangements that occur in malignant transformation as well as broaden our knowledge about tumor cell gene expression regulation.
One of the peptides isolated previously in our lab from a murine lung carcinoma is the mutated Connexin 37 (cx37), a gap- junction protein. Research is underway to determine the expression level of the TAA in various Lewis lung carcinoma cells. This evaluation is achieved by means of quantitative PCR. A quantitative PCR experiment includes preparation of a control template, which is added in known amounts together with the target template in a series of amplification reactions. The control template uses the same primers as the target sequence, yet their PCR products differ in size so as to be distinguishable.
Two methods were used to produce this control template. The first one included specific deletion of a sequence of approximately 100 bp that lay between the two primers, insertion of the new template into a plasmid vector, transformation of competent bacteria, detection of transformed bacterial colonies and isolation of the plasmid DNA in a large quantity. The non-mutated, deleted Connexin 37 cDNA was also isolated from bacteria and used for another experiment aimed at producing deleted, mutated Connexin 37 cDNA by means of primer mutagenesis. (Fig. 5, Ref. 8.)
Key words: PCR system, quantitative determine expression, tumor associated antigen.

Bratisl Lek Listy 1998; 99: 617-620

Download full text in PDF format (108 kB)


ŽIVOTNÉ JUBILEUM AKADEMIKA PROF. MUDr. JÁNA ŠTEFANOVIČA, DrSc.

VEDECKÉ A ODBORNÉ INFORMÁCIE PREDNESENÉ NA SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE

XCIV. riadna pracovná schôdza 26.1.1998
Predsedá prof. MUDr. I. Balažovjech, DrSc.

SPRÁVA Z 1. MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O HLA-G

Download full text in PDF format (286 kB)