Electronic Library of Scientific Literature
Volume 98 / No. 7-8 / 1997
NESTABILNÝ ATEROSKLEROTICKÝ PLÁT A AKÚTNE KORONÁRNE SYNDRÓMY
GAVORNÍK P.
Acute coronary syndromes (unstable angina pectoris, acute myocardial
infarction, sudden cardiac death) participate significantly in cardiovascular
and general morbidities and mortalities. Their common pathogenetic mechanism
resides in the disturbance of the integrity of atherosclerotic plaque by
a fissure, rupture, or ulceration and the origin of unstable atherosclerotic
plaque by the formation of thrombi, which together with vasoconstriction,
causes a varying degree of the dynamic obstruction of the coronary
artery. Thrombogenesis takes place in coincidence with the factors of vascular
wall, rheologic, thrombotic (proaggregatory and procoagulatory), and antithrombotic
(antiaggregatory and anticoagulatory-fibrinolytic) factors. The formation
of unstable atherosclerotic plaque is a critical point of the dissociation
of both stable and unstable myocardial ischaemiae.
The prevention and therapy of atherosclerosis must be complex, namely antiatherogenic,
however most of all endothelium-protective, or cellulo-protective, antilipidogenic
and antithrombogenic. They cannot be alternative; one therapy will not
substitute another. Regarding the importance of even residual thrombosis
and thrombin, new antithrombotic substances are being intensively investigated.
(Fig. 1, Ref. 100.)
Key words: atherosclerosis, atherogenesis early and late, unstable
atherosclerotic plaque, dynamic obstruction of coronary artery, acute coronary
syndrome.
Bratisl Lek Listy 1997; 98:351-359
Akútne koronárne syndrómy (nestabilná angina
pectoris, akútny infarkt myokardu, náhla srdcová smrť)
sa významnou mierou zúèastòujú na kardiovaskulárnej
aj celkovej morbidite a mortalite. Ich spoloèným patogenetickým
mechanizmom je porušenie integrity aterosklerotického plátu
fisúrou, ruptúrou, èi ulceráciou a vznik
nestabilného aterosklerotického plátu s tvorbou
trombu, èo spolu s vazokonstrikciou spôsobí rôzny
stupeò dynamickej obštrukcie koronárnej artérie. Pri
trombogenéze sa uplatòujú faktory cievnej steny, reologické
faktory, trombotické (proagregaèné, prokoagulaèné)
a antitrombotické (antiagregaèné a antikoagulaèno-fibrinolytické)
faktory. Vznik nestabilného aterosklerotického plátu
je kritickým bodom disociácie stabilnej a nestabilnej
ischémie myokardu.
Prevencia a lieèba aterosklerózy musí byť komplexne
antiaterogénna, predovšetkým však endotelprotektívna,
resp. celulárnoprotektívna, antilipidogénna a antitrombogénna.
Nesmie byť alternatívna: jedna nenahradí inú. Vzh¾adom
na dôležitosť aj reziduálnej trombózy a trombínu
sa intenzívne skúmajú nové antitrombotické
látky. (Obr. 1, lit. 100.)
K¾úèové slová: ateroskleróza,
aterogenéza vèasná a neskorá, nestabilný
aterosklerotický plát, dynamická obštrukcia koronárnej
artérie, akútne koronárne syndrómy.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 351-359
Download full text in PDF format
PATOFYZIOLOGICKÉ ASPEKTY NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI PRI ISCHEMICKEJ CHOROBE SRDCA
DUKÁT A.
Ischaemic heart disease and its consequences respond to 80 % of sudden
cardiac deaths in the industrialized countries of the world. They are the
most frequent cause also in other regions of the world, namely in those
where the prevalence of the ischaemic heart disease is low. Despite the
known relation between the ischaemic heart disease and sudden cardiac death,
the complex knowledge on the relation is not available yet. The decrease
in occurence of sudden cardiac death in populations requires approaches
which in general include three areas: 1. primary preventive programmes
aimed at the decrease in the occurence of heart diseases on the whole and
especially in that of ischaemic heart disease, 2. identification of groups
at high risk 3. profylactic therapy of persons at high risk. The progressing
research in this area led to several information issues, improvement of
therapeutic possibilities in many patients at high risk of sudden cardiac
death. Despite this fact, the frequency of sudden cardiac death represents
a significant medical, economical and social problem, since many questions
regarding the causes and preventive possibilities still remain unclear.
(Tab. 2, Fig. 3, Ref. 80.)
Key words: sudden cardiac death, ischemic heart disease.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 360-367
Ischemická choroba srdca a jej následky zodpovedajú
za 80 % náhlych srdcových smrtí v industrializovaných
krajinách sveta. Sú najèastejšou príèinou
aj v tých oblastiach sveta, kde je prevalencia ischemickej
choroby srdca nízka. Napriek známemu vzťahu medzi ischemickou
chorobou srdca a náhlou srdcovou smrťou ešte nie sú
celkom známe poznatky o komplexnosti vzťahu. Zníženie
výskytu náhlej srdcovej smrti v populáciách
vyžaduje prístupy, ktoré sa vo všeobecnosti zahròujú
do troch okruhov: 1. primárne preventívne programy s cie¾om
znížiť výskyt srdcových ochorení celkovo a obzvlášť
ischemickej choroby srdca, 2. identifikácia vysoko rizikových
skupín, 3. profylaktická lieèba osôb s vysokým
rizikom. Pokraèujúci výskum v tejto oblasti viedol
k viacerým poznatkom, zlepšeniu terapeutických možností
u mnohých pacientov s vysokým rizikom náhlej
srdcovej smrti. Napriek tomu èastosť náhlej srdcovej smrti
predstavuje závažný medicínsky, ekonomický
a spoloèenský problém, pretože mnoho otázok
o príèinách preventívnych možnostiach
ostáva stále nezodpovedaných. (Tab. 2, obr. 3,
lit. 80.)
K¾úèové slová: náhla srdcová
smrť, ischemická choroba srdca.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 360-367
Download full text in PDF format
PATOFYZIOLOGICKÉ A KLINICKÉ PODKLADY STRATIFIKOVANIA PACIENTOV PO AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU
UHLIAR R.
Non-invasive stratification of patients after AIM represents the basic
procedure in identification of patients at high risk of the origin of complications
after AIM. It enables to tip a group of patients at the highest risk
of the development of reinfarction, sudden cardiac death (SCD) or general
cardiac mortality, i.e. the patients who can benefit the most from the
early therapy. The presented review describes pathophysiological and clinical
aspects of stratification of patients after acute myocardial infarction.
(Tab. 3, Ref. 54.)
Key words: acute myocardial infarction, sudden cardiac death, persisting
ischaemia of myocardium, left ventricular dysfunction.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 368-373
Neinvazívne stratifikovanie pacientov po AIM predstavuje základný
postup v identifikácii pacientov s vysokým rizikom
vzniku komplikácií po AIM. Umožòuje v každej
fáze AIM vytypovať skupinu pacientov s najvyšším rizikom
vývoja reinfarktu, náhlej srdcovej smrti (NSS) alebo celkovej
kardiálnej mortality, ktorí môžu profitovať z vèasnej
intervenènej lieèby. V uvedenej preh¾adovej práci
sa opisujú patofyziologické a klinické aspekty
stratifikovania pacientov po akútnom infarkte myokardu. (Tab.
3, lit. 54.)
K¾úèové slová: akútny infarkt
myokardu, náhla srdcová smrť, pretrvávajúca
ischémia myokardu, dysfunkcia ¾avej komory, elektrická
instabilita.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 368-373
Download full text in PDF format
DISPERZIA INTERVALOV Q-T PO INFARKTE MYOKARDU
KALISKÁ G., ALBERTY R., KMEÈ P., KOVÁØ F., SZENTIVÁNYI M.
Non-homogenity of ventricular myocardial repolarization is a substrate
for the reentry mechanism of venricular arrhythmias. It is manifestant
by dispersion of Q-T and Q-Tc intervals on the standard ECG curve.
The authors studied the possibility of using the dispersity of Q-T and
Q-Tc intervals in clinical practice. They evaluated the dispersion of these
intervals within the set of 21 patients after myocardial infarction with
sustained ventricular tachycardia, and compared it with the dispersion
within the control set of 17 patients after myocardial infarction without
an arrhythmic episode. By means of comparison, they have discovered that:
1) the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals is significantly higher in
patients with ventricular tachycardia: Q-T (mean±SE) 82.8±7.8
msec vs 42.2±4.8 msec, Q-Tc 93.0±10.2 msec vs 47.1±4.8
msec, p>0.001, 2) the dispersion of Q-Tc when higher than 60 msec is
an optimum discrimination value for the prognosis of sudden arrhythmic
death after myocardial infarction (sensitivity 81 %, specificity 76 %)
and 3) the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals has no relation to the
function of the left ventricle.
Therefore the authors consider the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals
as being a useful marker of malignant ventricular arrhythmia which
could be included into the algorithm of assessment of the risk of sudden
arrhythmic death after myocardial infarction. (Tab. 5, Fig. 1, Ref.
25.)
Key words: myocardial infarction, ventricular tachycardia, dispersion
of Q-T intervals, dispersion of Q-Tc interval.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 374-378
Nehomogenita repolarizácie myokardu komôr je substrátom
pre reentry mechanizmus komorových arytmií. Jej prejavom
je disperzia intervalov Q-T a Q-Tc na štandardnej ekg krivke.
Autori študovali možnosť využitia disperzie intervalov Q-T a Q-Tc
v klinickej praxi. Zhodnotili disperziu týchto intervalov v súbore
21 pacientov po infarkte myokardu s pretrvávajúcou komorovou
tachykardiou a porovnali ju s disperziou v kontrolnom súbore
17 pacientov po infarkte myokardu bez arytmickej príhody. Porovnaním
zistili, že: 1. disperzia intervalov Q-T a Q-Tc je výrazne
vyššia u pacientov s komorovou tachykardiou: Q-T (priemer±SE)
82,8±7,8 ms vs 42,2±4,8 ms, Q-Tc 93,0±10,2 ms vs 47,1±4,8
ms, p<0,001; 2. disperzia intervalu Q-Tc väèšia ako 80 ms
je optimálnou diskriminaènou hodnotou pre prognózu
náhlej arytmickej smrti po infarkte myokardu (senzitivita 81 %,
špecificita 76 %); 3. disperzia intervalu Q-T a Q-Tc nemá vzťah
k funkcii ¾avej komory.
Autori preto pokladajú disperziu intervalov Q-T a Q-Tc za užitoèný
marker malígnej komorovej arytmie, ktorý by mohol byť zaradený
do algoritmu urèenia rizika náhlej arytmickej smrti po infarkte
myokardu. (Tab. 5, obr. 1, lit. 25.)
K¾úèové slová: infarkt myokardu,
komorová tachykardia, disperzia intervalov Q-T, disperzia intervalov
Q-Tc.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 374-378
Download full text in PDF format
KOMOROVÉ ARYTMIE A NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ PRI AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU V TROMBOLYTICKEJ ÉRE
JURKOVIÈOVÁ O., SPITZEROVÁ H., CAGÁÒ S.
Sudden cardiac death (SCD) in the setting of acute myocardial infarction
(AMI) remains an actual problem. There is a very close relationship
between ventricular arrhythmias and SCD in AMI. Malignant ventricular arrhythmias,
such as ventricular fibrillation and ventricular tachycardia are the major
causes of SCD in coincidence with AMI. Frequent and complex ventricular
arrhythmias are also important predictors of the risk of SCD in coincidence
with and after AMI.
In this article the authors emphasize the importance of the complexity
of pathophysiological mechanisms responsible for the genesis of ventricular
arrhythmias in coincidence with AMI. The necessity of taking into account
the current knowledge about pathophysiology in prevention and therapy of
separate forms of ventricular arrhythmias is also emphasized.The incidence
and time course of ventricular arrhythmias and SCD in coincidence with
AIM in prethrombolytic and thrombolytic periods is described. The importance
of separate forms of ventricular arrhythmias in coincidence with AMI with
regard to short and long-term prognoses is described. There are discussed
also the possible mechanisms of thrombolytic and adjuvant therapies that
affect the incidence and frequency of ventricular arrhhythmias.
The authors recommend the optimal therapy for each form of ventricular
arrhythmia and the following management of patients with AMI. In the prevention
and therapy of ventricular arrhythmias in the setting of AMI the authors
emphasize the importance of early recanalization and prevention of re-occlusion
of the infarction-related coronary artery. Great importance is attributed
also to other adjuvant measures directed to the restriction of the size
of infarction, myocardium protection, prevention and attenuation of remodelling
of the left ventricle and thereby to the prevention of heart failure and
attenuation of adverse effects of the sympathetic nervous system. An early
administration of beta-blockers which favourable effect in and after AMI
was documented with conclusive evidence is considered as one of the most
important measures in prevention and therapy of malignant ventricular arrhythmias
and SCD.
The occurrence of malignant ventricular arrhythmias in the setting of heart
failure and/or 24-48 hours after AMI should be an indication for aggressive
management directed to arrhythmia (programmed ventricular stimulation,
electrophysiologically guided pharmacologic or nonpharmacologic therapy)
as well as to underlying coronary heart disease (coronary angiography and
revascularization). (Fig. 1, Ref. 142.)
Key words: acute myocardial infarction, ventricular arrhythmias, sudden
cardiac death, therapy of ventricular arrhythmias.
Bratisl Lek Listy 98; 1997: 379-389
Náhla srdcová smrť (NSS) pri akútnom infarkte myokardu
(AIM) je stále aktuálnym problémom. Komorové
arytmie majú pri AIM ve¾mi úzky vzťah k NSS.
Malígne komorové arytmie, fibrilácia komôr a komorová
tachykardia sú najèastejšou príèinou NSS pri
AIM. Frekventné a komplexné komorové arytmie
sú však tiež významnými prediktormi rizika NSS pri
a po AIM.
V èlánku autori zdôrazòujú význam
komplexnosti patofyziologických mechanizmov zúèastòujúcich
sa na vzniku komorových arytmií pri AIM. Upozoròujú
na nevyhnutnosť zoh¾adnenia moderných poznatkov z patofyziológie
pri prevencii a lieèbe jednotlivých foriem komorových
arytmií. Autori uvádzajú incidenciu a èasový
priebeh výskytu komorových arytmií a NSS pri
AIM v predtrombolytickej a trombolytickej ére. Venujú
pozornosť významu jednotlivých komorových arytmií
pri AIM z h¾adiska krátkodobej i dlhodobej prognózy.
Uvádzajú aj predpokladané mechanizmy, ktorými
trombolytická a podporná lieèba ovplyvòujú
výskyt jednotlivých komorových arytmií.
Pri každej forme komorovej arytmie odporúèajú najoptimálnejší
postup pri lieèbe a následnom manažmente chorých
s AIM. Pri prevencii a lieèbe komorových arytmií
pri AIM zdôrazòujú zásadný význam
èo najvèasnejšej rekanalizácie a zábrany
reoklúzie koronárnej artérie prislúchajúcej
AIM. Ve¾ký význam prisudzujú aj ostatným
podporným opatreniam zameraným na limitáciu rozsahu
AIM, ochranu myokardu pred poškodením, prevenciu a oslabenie
remodelácie ¾avej komory, a tým aj zlyhávania
srdca a oslabenie škodlivých vplyvov sympatikového nervového
systému. Vèasné podanie betablokátorov, ktorých
priaznivý vplyv pri a po AIM bol presvedèivo dokumentovaný,
považujú za jedno z najdôležitejších opatrení
v prevencii a lieèbe malígnych komorových
arytmií a NSS.
Výskyt malígnych komorových arytmií pri zlyhaní
srdca a/alebo zjavujúcich sa po 24-48 hodinách od vzniku
AIM by mal byť podnetom pre agresívnejší manažment zameraný
nielen na arytmiu (programovaná stimulácia komôr, elektrofyziologicky
riadená farmakologická alebo nefarmakologická antiarytmická
lieèba), ale aj na základné ochorenie (koronarografia
a revaskularizácia). (Tab. 1, lit. 142.)
K¾úèové slová: akútny infarkt
myokardu, komorové arytmie, lieèba komorových arytmií,
náhla srdcová smrť.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 379-389
Download full text in PDF format
NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ U CHORÝCH S ARTÉRIOVOU HYPERTENZIOU, HYPERTROFIOU ¼AVEJ KOMORY A PRI LIEÈBE ANTIHYPERTENZÍVAMI
LIETAVA J., DÚBRAVA M.
The hypertrophy of the left ventricle in patients with arterial hypertension
is an independent risk factor which increases c 9 times the probability
of sudden cardiac death. Despite the fact that the incidence of sudden
cardiac death in patients with arterial hypertension is low, regarding
the high occurrence of hypertension it represents a significant medical
problem.
The therapy of arterial hypertension is able to decrease the general and
cardiovascular mortalities with significant inter-species characteristics
of individual antihypertensive drugs, as well as to promote the regression
of hypertrophy of the left ventricle. The therapy per se can however increase
the risk of cardiovascular complications: until now the complication of
the therapy by diuretics rich in potassium and beta-blockers are best distinguished.
Calcium antagonists are effective antihypertensive drugs but they do not
decrease the total mortality. ACE inhibitors have a marked antihypertensive
effect and few adverse effects, but until now there is not a sufficient
number of large prospective studies which would definitely confirm the
preliminary promising findings.
Despite the presented problems the cured patients with arterial hypertension
have a substantially better prognosis than patients that are not being
cured. (Tab. 2, Ref. 55.) Key words: sudden cardiac death, arterial
hypertension, left ventricular hypertrophy, therapy, antihypertensive drugs.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 390-395
Hypertrofia ¾avej komory u pacientov s artériovou
hypertenziou je nezávislý rizikový faktor, ktorý
zvyšuje približne 9-násobne pravdepodobnosť náhlej srdcovej
smrti. Hoci má náhla srdcová smrť u pacientov
s artériovou hypertenziu len nízku incidenciu, vzh¾adom
na vysoký výskyt hypertenzie predstavuje závažný
medicínsky problém.
Lieèba artériovej hypertenzie je schopná znížiť
celkovú i kardiovaskulárnu mortalitu s významnými
medzidruhovými charakteristikami jednotlivých antihypertenzív,
ako aj navodiť regresiu hypertrofie ¾avej komory. Vlastná
lieèba však môže zvyšovať riziko kardiovaskulárnych
komplikácii: zatia¾ sú najlepšie rozpoznané
komplikácie lieèby kálium-nešetriacimi diuretikami
a betablokátormi. Kalciové antagonisty sú úèinné
antihypertenzíva, ale neznižujú celkovú mortalitu.
ACE-inhibítory majú výrazný antihypertenzný
efekt a málo ved¾ajších úèinkov,
ale zatia¾ nie sú k dispozícii výsledky
ve¾kých prospektívnych štúdií, ktoré
by definitívne potvrdili predbežné s¾ubné nálezy.
Aj napriek uvedeným problémov však lieèení
pacienti s artériovou hypertenziou majú podstatne lepšiu
prognózu ako pacienti nelieèení. (Tab. 2, lit.
55.)
K¾úèové slová: náhla srdcová
smrť, artériová hypertenzia, hypertrofia ¾avej komory,
lieèba, antihypertenzíva.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 390-395
Download full text in PDF format
MALÍGNE KOMOROVÉ ARYTMIE U CHORÉHO S TRANSPLANTOVANÝM SRDCOM
GONSORÈÍK J., PALKO S., SZAKÁCS M., SZABÓOVÁ-TOMORIOVÁ E.
The authors describe a case of a 48-year old man living more
than 9 years with a transplanted heart. Beside chronic complications
(repeated rejection, gradual progression of renal and hepatic insufficiency,
osteoporosis, marrow suppression), deterioration of cardiac insufficiency
and angiographically documented coronary disease of the graft, there appeared
haemodynamically severe persisting ventricular tachycardias degenerating
into ventricular fibrillation. Frequent exacerbation of tachyarrhythmias
despite the applied antiarrhythmic drugs (mexiletine, amiodarone) which
were only partially effective, required repeated electrical cardioversions/defibrillations
(totally 16 times). The patient in the clinical state of multi-organ failure
which contraindicated retransplantation, died after almost 3 weeks after
the appearance of malign arrhythmias. Electrophysiological characteristics
of the transplanted heart modify the management of these patients. (Fig.
4, Ref. 11.)
Key words: heart transplantation, ventricular arrhythmias, sudden death.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 396-399
Autori opisujú prípad 48-roèného muža žijúceho
vyše 9 rokov s transplantovaným srdcom. Popri chronických
komplikáciách (opakované rejekcie, postupná
progresia renálnej a hepatálnej insuficiencie, osteoporóza,
dreòový útlm) pri zhoršení kardiálnej
insuficiencie a angiograficky dokumentovanej koronárnej chorobe
implantátu sa objavili hemodynamicky závažné pretrvávajúce
komorové tachykardie degenerujúce do komorovej fibrilácie.
Frekventné recidívy tachyarytmií napriek aplikácii
antiarytmík (mexiletín, amiodaron), ktoré boli len
parciálne efektívne, si vyžadovali opakované elektrické
kardioverzie/defibrilácie (celkovo 16-krát). Pacient v klinickom
stave multiorgánového zlyhania, ktoré kontraindikovalo
retransplantáciu, exitoval takmer po 3 týždòoch od
objavenia sa malígnych arytmií. Elektrofyziologické
vlastnosti transplantovaného srdca modifikujú manažment týchto
chorých. (Obr. 4, lit. 11.)
K¾úèové slová: transplantácia
srdca, komorové arytmie, náhla smrť.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 396-399
Download full text in PDF format
NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ VO VYŠŠOM VEKU
DÚBRAVA M.
The problem of sudden cardiac death (SCD) in the aged impends on 14
% of the adult population in the Slovak Republic and it often involves
people who are still effectively active. It is now generally known that
a person ill with his heart is never too old to benefit from the stratification
of his/her cardiovascular risk. In clinical practice it is possible to
suggest to use the combination of non-invasive methods as the first step
in basic stratification of risk in the aged (Holter ECG monitoring, echocardiographically
assessed ejection fraction of the left ventricle, ergometric test). Regarding
the prevention of SCD it is necessary to teach the patients at risk to
distinguish the symptoms of the impending collapse/SCD. After myocardial
infarction, also in the aged, the therapy by acetylosalicylic acid, Beta-blockers
and ACE inhibitors is indicated. There are fewer contraindications to this
therapy than it has been presented until now. Antiarrhythmic drugs class
I are not to be used. Also in the aged, regarding the prevention of
tachycardiac SCD, the most prospective antiarrhythmic drugs are amiodaron
and sotalol. The attention should be paid also to other factors in coincidence
with sudden cardiac death that can be influenced by therapy (consequential
antiischaemic therapy, homeostasis of the internal environment, early cardiostimulatory
therapy of bradycardiac disturbances of rhythm, optimal timing of surgical
therapy of valvular defects if indicated, prevention of pulmonary embolism,
etc.). In the aged it is necessary to create a wider space in the
field of invasive cardiological therapy. In general it is possible to state
that the knowledge on etiopathogenetic stratification and specific characteristics
of prevention and therapy of SCD in the aged are limited. This fact only
emphasizes the inevitability to concentrate on the research in this area.
(Ref. 67.)
Key words: sudden cardiac death, geriatrics, diagnostics, prevention,
stratification, prevention, therapy.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 400-406
Problematika náhlej srdcovej smrti (NSS) vo vyššom veku sa bezprostredne
dotýka 14 % dospelej populácie SR, prièom èasto
ide o ¾udí, ktorí svoje životné skúsenosti
stále aktívne zúroèujú. Dnes sa už vie,
že kardiálne chorý èlovek nie je nikdy „pristarý"
na to, aby nemohol profitovať zo stratifikovania svojho kardiovaskulárneho
rizika. Pre prax možno navrhnúť, aby sa na základné
stratifikovanie rizikových starších pacientov v prvom
kroku použila kombinácia neinvazívnych metód (holterovské
monitorovanie EKG, echokardiograficky stanovená ejekèná
frakcia ¾avej komory, vyšetrenie neskorých komorových
potenciálov, ergometrické testovanie). Z h¾adiska
prevencie NSS treba nauèiť rizikových pacientov rozoznávať
príznaky hroziaceho kolapsu/NSS. Po infarkte myokardu sa aj u starších
pacientov indikuje lieèba kyselinou acetylosalicylovou, betablokátormi
a ACE-inhibítormi. Kontraindikácií pre tieto
lieèivá je podstatne menej, ako sa uvádzalo doteraz.
Antiarytmiká I. triedy sa nemajú používať. Aj pre
starších pacientov sú z h¾adiska prevencie „tachykardickej"
NSS najperspektívnejšími antiarytmikami amiodaron a sotalol.
Pozornosť treba venovať aj ostatným faktorom ovplyvnite¾ným
lieèbou a spájajúcim sa s NSS (dôsledná
antiischemická lieèba, homeostáza vnútorného
prostredia, vèasná kardiostimulaèná lieèba
bradykardických porúch rytmu, optimálne èasovaná
operaèná lieèbu pre òu indikovaných
chlopòových chýb, prevencia p¾úcnej
embólie atï.). Starším pacientom treba v indikovaných
prípadoch vytvoriť širší priestor v oblasti invazívnej
kardiologickej lieèby. Celkovo možno konštatovať, že vedomosti o etiopatogenetických,
stratifikaèných a preventívnolieèebných
osobitostiach NSS sú u pacientov vyššieho veku obmedzené.
To len zvdôrazòuje nevyhnutnosť sústredenej výskumnej
práce v tejto oblasti. (Lit. 67.)
K¾úèové slová: náhla srdcová
smrť, geriatria, diagnostika, stratifikovanie, prevencia, lieèba.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 400-406
Download full text in PDF format
PSYCHICKÉ A PSYCHOSOCIÁLNE ÈINITELE A NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ
ZIKMUND V.
Background: Sudden cardiac death (SCD) is one of very frequent
terminal stages of cardiovascular pathology. Its risk may be increased
by various negative psychological and psychosocial factors.
Objectives: Critical discussion of data dealing with the above factors
as related to the development of coronary heart disease, myocardial infarction,
and SCD, respectively, possible physiological and pathophysiological mechanisms
mediating the impact of these factors upon the heart, and the psychophysiological
and/or psychosomatic aspects of SCD prevention.
Methods: Review and analysis of publications related to this topic
issued over the past 25 years.
Main results: Psychological and psychosocial factors playing the
most important role in the development of the above cardiovascular disorders
and the triggering of SCD include: acute as well as long-term stressful
life situations, certain negative behavioural and personality characteristics,
and lack of support in the social environment. The effect of these factors
upon the heart is mediated by the brain influences contributing to cardiovascular
regulations.
Conclusions: Psychological and psychosocial factors may play a part
in the development of cardiovascular pathology and may trigger processes
resulting in SCD. The effect of positive psychological and psychosocial
influences upon cardiovascular and other systems of the human organism
should be taken into account in the prevention of cardiovascular disorders
including the SCD. (Ref. 53.)
Key words: sudden cardiac death, heart, psychological factors, psychosocial
factors.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 407-412
Pozadie problému: Náhla srdcová smrť (NSS)
je jedným z èastých koncových štádií
srdcovocievnej patológie. Jej riziko môžu zvyšovať rozlièné
negatívne psychologické a psychosociálne faktory.
Ciele práce: Kritická diskusia údajov zaoberajúcich
sa uvedenými faktormi vo vzťahu k rozvoju koronárnej
choroby srdca, infarktu myokardu a NSS, možné fyziologické
a patofyziologické mechanizmy sprostredkujúce dopad
uvedených faktorov na srdce a psychofyziologické, èi
psychosomatické aspekty prevencie NSS.
Metódy: Preh¾ad a rozbor publikácií
o vzťahu k danej problematike v posledných vyše 25
rokoch.
Hlavné výsledky: Najvýznamnejšiu úlohu
pri rozvoji uvedených kardiovaskulárnych porúch a spúšťaní
NSS majú nasledujúce psychologické a psychosociálne
èinitele: náhle, ako aj dlhšie trvajúce záťažové
životné situácie, urèité negatívne charakteristiky
správania sa a osobnosti èloveka a nedostatok opory
v sociálnom prostredí. Pôsobenie týchto
èinite¾ov na srdce sprostredkujú mozgové vplyvy
prispievajúce ku kardiovaskulárnym reguláciám.
Záver: Psychologické a psychosociálne
èinitele sa môžu zúèastòovať na rozvoji
kardiovaskulárnej patológie a môžu spúšťať
procesy, ktoré vyúsťujú do NSS. Pri prevencii kardiovaskulárnych
porúch vrátane NSS by sa malo prihliadať na úèinok
pozitívnych psychologických a psychosociálnych
vplyvov na kardiovaskulárny systém a iné systémy
¾udského organizmu. (Lit. 53.)
K¾úèové slová: náhla srdcová
smrť, srdce, psychologické faktory, psychosociálne faktory.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 407-412
Download full text in PDF format
PREVENCIA NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI U CHORÝCH PO INFARKTE MYOKARDU ANTIARYTMIKAMI
CAGÁÒ S., JURKOVIÈOVÁ O.
Heart rhythm disturbances represent one of the most important causes
of cardiovasculat mortality and, in particular, sudden cardiac arrhythmic
death. The persistent actuality of arrhythmias is currently characterized
by: 1) better knowledge of pathogenetic mechanisms of arrhythmias and their
modulating factors, 2) improved diagnostic possibilities of arrhythmias,
3) availability of a large number of effective antiarrhythmics, as
well as of nonpharmacologic therapeutic approaches too. Despite the narrowing
spectrum of indications to pharmacologic treatment, both chronic and prophylactic
antiarrhythmic therapies have nor become less complicated, but on the contrary
they are even more problematic. The most actual and at the same time most
controversial question of everyday clinical practice is the long-term antiarrhythmic
prevention of sudden cardiac death.
The author's aim is to review: 1) survey of studies which have influenced
in a more decisive manner the management of patients after myocardial
infarction and preventive antiarrhythmic therapy, 2) current antiarrhythmic
prevention of sudden cardiac death, 3) the importance of programmed ventricular
stimulation regarding the antiarrhythmic therapy and risk stratification
in patients after myocardial infarction. (Ref. 112.)
Key words: myocardial infarction, arrhythmias, sudden cardiac death,
management of patients with ventricular arrhythmias after myocardial infarction,
antiarrhythmic prevention of sudden cardiac death, programmed ventricular
stimulation.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 413-422
Poruchy srdcového rytmu sú jednou z najdôležitejších
príèin kardiovaskulárnej mortality, osobitne náhlej
srdcovej arytmickej smrti. Pretrvávajúcu aktuálnu
problematiku arytmií v súèasnosti charakterizuje:
1. lepšie poznanie patogenetických mechanizmov arytmií a ich
modulujúcich faktorov, 2. lepšie možnosti diagnostiky arytmií,
3. dostupnosť nielen mnohých úèinných antiarytmík,
ale aj nefarmakologických lieèebných postupov. Aj
keï sa zužuje spektrum indikácií pre farmakologickú
lieèbu, nie je chronická a profylaktická lieèba
antiarytmikami v súèasnosti menej zložitá, ale
naopak, je problematickejšia. Najaktuálnejšia a zároveò
najkontroverznejšia otázka bežnej praxe je dlhodobá prevencia
náhlej srdcovej smrti antiarytmikami.
Autori sa v preh¾ade zameriavajú na: 1. preh¾ad
štúdií, ktoré významnejšie ovplyvnili manažment
chorých po infarkte myokardu a preventívnu lieèbu
antiarytmikami, 2. prevenciu náhlej srdcovej smrti antiarytmikami
v súèasnosti, 3. význam programovanej stimulácie
komôr pri indikácii antiarytmickej lieèby a stratifikovania
rizika u chorých po akútnom infarkte myokardu. (Lit.
112.)
K¾úèové slová: infarkt myokardu,
arytmie, náhla srdcová smrť, lieèba komorových
arytmií po infarkte myokardu, prevencia náhlej srdcovej smrti
antiarytmikami, programovaná stimulácia komôr.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 413-422
Download full text in PDF format
NEFARMAKOLOGICKÁ PREVENCIA NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI
JURKOVIÈOVÁ O., CAGÁÒ S.
Non-pharmacologic therapy has revolutionized the management of arrhythmias
and prevention of sudden cardiac death (SCD). Of particular importance
is the introduction of radiofrequent catheter ablation (RFCA) and implantable
cardioverter-defibrillator (ICD).
RFCA is effective and useful in the treatment and prevention of SCD, especially
in supraventricular tachyarrhythmias related to dual or accessory atrioventricular
pathways. There are some limitations in using this method in the prevention
of SCD in ventricular tachyarrhythmias. RFCA is very successful, particularly
in the treatment of bundle branch reentrant ventricular tachycardia and
ventricular tachycardia in patients without structural heart disease. RFCA
can be used as a palliative treatment of incessant or frequent VT
before and after ICD implantation.
Antibradycardia pacing decreases SCD not only by the removal of serious
bradyarrhythmias but also by prevention of the occurrence of malignant
ventricular tachyarrhythmias induced by bradyarrhythmia. Antitachycardia
pacing is used in the prevention of SCD only as a part of ICD device.
Implantation of an antitachycardia pacemaker as an isolated permanent treatment
of tachycardias is currently almost not used.This method was replaced by
RFCA in supraventricular tachyarrhythmias and by ICD in ventricular tachyarrhythmias.
ICD is a very perspective non-pharmacologic approach to SCD prevention,
particularly as transvenous leads were introduced and device construction
was simplified. ICD is indicated especially in patients with spontaneous
sustained hemodynamically significant ventricular tachycardia/ventricular
fibrillation and when antiarrhythmic drug treatment, RFCA or antitachycardia
surgery are ineffective, intolerated, contraindicated or cannot be performed.
ICD as the treatment of first choice instead of antiarrhythmic drugs as
well as prophylactic ICD implantation in asymptomatic patients at high
risk is a subject of discussion. ICD decreases the incidence of SCD
significantly. However, the decrease in overall mortality was not verified.
Antitachycardia surgery is less frequently used after RFCA, and ICD have
been introduced. At present, this therapy is reserved only for the cases
of failure of RFCA or the impossibility to use RFCA and ICD. Surgical therapy
can be combined also with concommitant surgical correction of associated
structural heart disease.
Sympathectomy is used in prevention of malignant ventricular tachyarrhythmias
and SCD in patients with congenital long Q-T syndrome. Selective left cardiac
sympathetic denervation significantly reduces the risk of SCD in these
patients but does not remove it completely.
Heart transplantation is the last alternative of non-pharmacologic prevention
of SCD. It is indicated in cases when all pharmacologic and non-pharmacologic
approaches have been exhausted. Heart transplantation is the only effective
modality for the improvement of long-term prognosis in patients with malignant
ventricular tachyarrhythmias and advanced chronic heart failure. (Tab.
12, Fig. 1, Ref. 159.)
Key words: arrhythmias, surgical treatment of arrhytmias, implantable
cardioverter-defibrillator, sudden cardiac death,, non-pharmacological
therapy of arrhhythmias, radiofrequent catheter ablation.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 423-439
Nefarmakologická lieèba priniesla doslova revoluèný
prevrat do manažmentu arytmií a prevencie náhlej srdcovej
smrti (NSS). Ve¾ký pokrok predstavuje najmä zavedenie
rádiofrekvenènej katétrovej ablácie (RFKA)
a implantovate¾ných kardioverterov-defibrilátorov
(ICD).
RFKA sa uplatòuje v lieèbe a prevencii NSS najmä
pri supraventrikulárnych tachyarytmiách spojených
so zdvojenými alebo akcesórnymi átrioventrikulárnymi
vodivými dráhami. Jej použitie v prevencii NSS pri komorových
tachyarytmiách má viaceré limitácie. Vysokú
úspešnosť má RFKA najmä pri lieèbe ramienkovej
reentry komorovej tachykardie a komorovej tachykardie, ktorá
nie je sprevádzaná organickým ochorením srdca.
Ako paliatívna lieèba sa RFKA môže použiť na zrušenie
incesantného charakteru a zníženie frekvencie výskytu
komorovej tachykardie, a to tak pred implantáciou, ako aj po
implantácii ICD.
Antibradykardická kardiostimulácia redukuje NSS nielen riešením
závažných bradykardických porúch srdcového
rytmu, ale aj tým, že zabráni vzniku malígnych komorových
tachyarytmií indukovaných bradyarytmiou. Antitachykardická
kardiostimulácia sa na prevenciu NSS používa iba ako súèasť
ICD. Implantácia antitachykardického kardiostimulátora
ako samostatný trvalý spôsob lieèby tachyarytmií
sa v súèasnosti už takmer nepoužíva. Pri supraventrikulárnych
tachyarytmiách ju nahradila RFKA a pri komorových ICD.
ICD predstavuje ve¾mi perspektívny spôsob nefarmakologickej
prevencie NSS pri KT, najmä po zavedení transvenóznych
elektród a znaènom zjednodušení konštrukcie prístrojov.
Implantácia ICD je indikovaná predovšetkým pri výskyte
spontánnej, pretrvávajúcej, hemodynamicky významnej
komorovej tachykardie/fibrilácie komôr a pri neúèinnosti,
intolerancii, kontraindikáciách alebo nemožnosti použitia
farmakologickej lieèby, RFKA alebo antitachykardickej chirurgie.
Použitie ICD ako metódy prvej vo¾by namiesto antiarytmík,
ako aj profylaktická implantácia ICD u asymptomatických
vysoko rizikových chorých sú zatia¾ predmetom
intenzívnych diskusií. ICD významne redukuje výskyt
NSS. Priaznivý vplyv na celkovú mortalitu sa však presvedèivo
nedokázal.
Chirurgická lieèba arytmií sa po zavedení RFKA
a ICD dostáva do úzadia. V súèasnosti
je rezervovaná väèšinou iba pre prípady zlyhania
alebo nemožnosti použiť RFKA a ICD. Súèasné vykonanie
antitachykardického chirurgického výkonu prichádza
do úvahy aj pri kardiochirurgických operáciách
z iných príèin.
Sympatektómia sa používa v prevencii malígnych
komorových tachyarytmií a NSS u chorých
so syndrómom kongenitálneho predåženého intervalu
Q-T. Selektívna ¾avostranná kardiálna sympatiková
denervácia síce významne znižuje, no úplne
neodstraòuje riziko NSS u týchto chorých.
Transplantácia srdca je poslednou alternatívou nefarmakologickej
prevencie NSS. Prichádza do úvahy až po vyèerpaní
všetkých iných farmakologických i nefarmakologických
možností. Transplantácia srdca predstavuje jedinú
možnú alternatívu zlepšenia dlhodobej prognózy u chorých
s malígnymi komorovými tachyarytmiami a pokroèilou
dysfunkciou ¾avej komory. (Tab. 12, obr. 1. lit. 159.)
K¾úèové slová: arytmie, chirurgická
lieèba arytmií, implantovate¾ný kardioverter-defibrilátor,
náhla srdcová smrť, nefarmakologická lieèba
arytmií, rádiofrekvenèná katétrová
ablácia.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 423-439
Download full text in PDF format
NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ U DETÍ
ÈIŽMÁROVÁ E.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 440-447
Download full text in PDF format
OBŠTRUKÈNÉ SPÁNKOVÉ APNOE AKO PRÍÈINA DYSRYTMIÍ A NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI
SZABÓOVÁ E., DONIÈ V., TOMORI Z., KOVAL Š.
Background: Sleep apnoea is often accompanied by severe disturbances
in heart rate and cardiac rhythm.
Subjects and methods: Various respiratory parameters were continuously
recorded 6-9 hours during sleep in ten patients with sleep apnoea syndrome,
parallely with direct ECG recording (8 cases) or Holter monitoring (2 cases).
The rate, development and reversibility of various dysrrhythmias were evaluated.
Results: Obstructive, central and mixed sleep apnoeas (OSA, CSA,
MSA) and hypopnoea occurred in each patient (52.5 %, 3.5 %, 10 % and 34
%, respectively). Lighter dysrrhythmias (sinus arrest, atrioventricular
block and occasional supraventricular premature contractions) were in patients
with frequent CSA, whereas the most severe ones (higher degrees of AVCB,
premature ventricular contractions and tachyarrhythmias) occured during
OSA. Stronger hypoxaemia and myocardial acidosis, as well as severe alteration
in sympathetic and vagal tone probably contributed to the development of
life-threatening brady- and tachyarrhythmias in OSA, based on alteration
in effective refractory period and reentry phenomenon.
Conclusion: Dysrrhythmias often occur during OSA and they may result
in acute cardiovascular complications. Due to their functional character
and reversibility, the development of nocturnal dysrrhythmias can be prevented
by early diagnosis and effective treatment of sleep related breathing disorders,
which at the same time decreases, the risk of both cardiovascular complications
and diseases. (Fig. 3, Tab. 2, Ref. 20.)
Key words: dysrrhythmias, obstructive sleep apnoea, prevention of cardiovascular
complications, sudden cardiac death, sleep apnoea syndrome.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 448-453
Pozadie problematiky: Spánkové apnoe je èasto
sprevádzané klinicky závažnými poruchami tvorby
a prevodu vzruchu v srdci.
Pacienti a metodika: U 10 pacientov s diagnózou
syndrómu spánkového apnoe sme spolu s registráciou
respiraèných parametrov 6-9 hodín kontinuálne
zaznamenali aj EKG získaný Holterovým monitorovaním
(2 pacienti), resp. záznamom na disk (8 pacientov). Hodnotili sme
pritom výskyt, dynamiku rozvoja a reverzibilitu rôznych
dysrytmií v spánku.
Výsledky: U každého pacienta sa vyskytli všetky
3 typy apnoickych epizód: obštrukèné apnoe 52,5 %,
zmiešané apnoe 10 %, centrálne apnoe 3,5 %, ako aj hypopnoe
34 %. Menšie poruchy rytmu a frekvencie akcie srdca sa objavili u pacientov
s väèším poètom CSA (sinus arrest, A-V blokády
2. stupòa a obèasné supraventrikulárne
extrasystoly), ťažšie u pacientov s väèším
poètom OSA (A-V blokády vyšších stupòov, závažné
komorové extrasystoly a tachyarytmie). Na patogenéze
dysrytmií pri OSA sa pravdepodobne zúèastòujú
výraznejšia hypoxémia, lokálna acidóza myokardu
a mohutné zmeny tonusu sympatika a vágu, ktoré
zmenou efektívnej refraktérnej fázy a uplatnením
reentry fenoménu umožòujú vznik životu nebezpeèných
bradyarytmií alebo tachyarytmií.
Záver: Dysrytmie pozorované pri OSA môžu èasto
viesť k akútnym kardiovaskulárnym komplikáciám,
ba aj k náhlej srdcovej smrti v spánku. Vzh¾adom
na ich funkèný charakter a reverzibilitu možno im zabrániť
vèasnou diagnostikou a úèinnou lieèbou
spánkových porúch dýchania. Tým možno
prispieť aj k prevencii a zníženiu rizika kardiovaskulárnych
komplikácií a chorôb srdcovocievneho systému.
(Obr. 3, tab. 2, lit. 20.)
K¾úèové slova: dysrytmie, náhla
srdcová smrť, obštrukèné spánkové apnoe,
prevencia kardiovaskulárnych chorôb, syndróm spánkového
apnoe.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 448-453
Download full text in PDF format
ODBORNÉ A VEDECKÉ INFORMÁCIE
ZO SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
IL. riadna pracovná schôdza dòa 6.5.1996 - Predsedá
doc. MUDr. J. Fleischer, CSc. Vedecký sekretár a zostavovate¾
doc. MUDr. M. Bernadiè, CSc.
PSYCHIATRICKÉ KAZUISTIKY