Electronic Library of Scientific Literature



BRATISLAVSKE LEKARSKE LISTY
BRATISLAVA MEDICAL JOURNAL



Volume 98 / No. 7-8 / 1997




UNSTABLE ATHEROSCLEROTIC PLAQUE AND ACUTE CORONARY SYNDROMES

NESTABILNÝ ATEROSKLEROTICKÝ PLÁT A AKÚTNE KORONÁRNE SYNDRÓMY

GAVORNÍK P.

Acute coronary syndromes (unstable angina pectoris, acute myocardial infarction, sudden cardiac death) participate significantly in cardiovascular and general morbidities and mortalities. Their common pathogenetic mechanism resides in the disturbance of the integrity of atherosclerotic plaque by a fissure, rupture, or ulceration and the origin of unstable atherosclerotic plaque by the formation of thrombi, which together with vasoconstriction, causes a varying degree of the dynamic obstruction of the coronary artery. Thrombogenesis takes place in coincidence with the factors of vascular wall, rheologic, thrombotic (proaggregatory and procoagulatory), and antithrombotic (antiaggregatory and anticoagulatory-fibrinolytic) factors. The formation of unstable atherosclerotic plaque is a critical point of the dissociation of both stable and unstable myocardial ischaemiae.
The prevention and therapy of atherosclerosis must be complex, namely antiatherogenic, however most of all endothelium-protective, or cellulo-protective, antilipidogenic and antithrombogenic. They cannot be alternative; one therapy will not substitute another. Regarding the importance of even residual thrombosis and thrombin, new antithrombotic substances are being intensively investigated. (Fig. 1, Ref. 100.)
Key words: atherosclerosis, atherogenesis early and late, unstable atherosclerotic plaque, dynamic obstruction of coronary artery, acute coronary syndrome.

Bratisl Lek Listy 1997; 98:351-359

Akútne koronárne syndrómy (nestabilná angina pectoris, akútny infarkt myokardu, náhla srdcová smrť) sa významnou mierou zúèastòujú na kardiovaskulárnej aj celkovej morbidite a mortalite. Ich spoloèným patogenetickým mechanizmom je porušenie integrity aterosklerotického plátu fisúrou, ruptúrou, èi ulceráciou a vznik nestabilného aterosklerotického plátu s tvorbou trombu, èo spolu s vazokonstrikciou spôsobí rôzny stupeò dynamickej obštrukcie koronárnej artérie. Pri trombogenéze sa uplatòujú faktory cievnej steny, reologické faktory, trombotické (proagregaèné, prokoagulaèné) a antitrombotické (antiagregaèné a antikoagulaèno-fibrinolytické) faktory. Vznik nestabilného aterosklerotického plátu je kritickým bodom disociácie stabilnej a nestabilnej ischémie myokardu.
Prevencia a lieèba aterosklerózy musí byť komplexne antiaterogénna, predovšetkým však endotelprotektívna, resp. celulárnoprotektívna, antilipidogénna a antitrombogénna. Nesmie byť alternatívna: jedna nenahradí inú. Vzh¾adom na dôležitosť aj reziduálnej trombózy a trombínu sa intenzívne skúmajú nové antitrombotické látky. (Obr. 1, lit. 100.)
K¾úèové slová: ateroskleróza, aterogenéza vèasná a neskorá, nestabilný aterosklerotický plát, dynamická obštrukcia koronárnej artérie, akútne koronárne syndrómy.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 351-359

Download full text in PDF format


PATHOPHYSIOLOGICAL ASPECTS OF SUDDEN CARDIAC DEATH IN ISCHAEMIC HEART DISEASE

PATOFYZIOLOGICKÉ ASPEKTY NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI PRI ISCHEMICKEJ CHOROBE SRDCA

DUKÁT A.

Ischaemic heart disease and its consequences respond to 80 % of sudden cardiac deaths in the industrialized countries of the world. They are the most frequent cause also in other regions of the world, namely in those where the prevalence of the ischaemic heart disease is low. Despite the known relation between the ischaemic heart disease and sudden cardiac death, the complex knowledge on the relation is not available yet. The decrease in occurence of sudden cardiac death in populations requires approaches which in general include three areas: 1. primary preventive programmes aimed at the decrease in the occurence of heart diseases on the whole and especially in that of ischaemic heart disease, 2. identification of groups at high risk 3. profylactic therapy of persons at high risk. The progressing research in this area led to several information issues, improvement of therapeutic possibilities in many patients at high risk of sudden cardiac death. Despite this fact, the frequency of sudden cardiac death represents a significant medical, economical and social problem, since many questions regarding the causes and preventive possibilities still remain unclear. (Tab. 2, Fig. 3, Ref. 80.)
Key words: sudden cardiac death, ischemic heart disease.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 360-367

Ischemická choroba srdca a jej následky zodpovedajú za 80 % náhlych srdcových smrtí v industrializovaných krajinách sveta. Sú najèastejšou príèinou aj v tých oblastiach sveta, kde je prevalencia ischemickej choroby srdca nízka. Napriek známemu vzťahu medzi ischemickou chorobou srdca a náhlou srdcovou smrťou ešte nie sú celkom známe poznatky o komplexnosti vzťahu. Zníženie výskytu náhlej srdcovej smrti v populáciách vyžaduje prístupy, ktoré sa vo všeobecnosti zahròujú do troch okruhov: 1. primárne preventívne programy s cie¾om znížiť výskyt srdcových ochorení celkovo a obzvlášť ischemickej choroby srdca, 2. identifikácia vysoko rizikových skupín, 3. profylaktická lieèba osôb s vysokým rizikom. Pokraèujúci výskum v tejto oblasti viedol k viacerým poznatkom, zlepšeniu terapeutických možností u mnohých pacientov s vysokým rizikom náhlej srdcovej smrti. Napriek tomu èastosť náhlej srdcovej smrti predstavuje závažný medicínsky, ekonomický a spoloèenský problém, pretože mnoho otázok o príèinách preventívnych možnostiach ostáva stále nezodpovedaných. (Tab. 2, obr. 3, lit. 80.)
K¾úèové slová: náhla srdcová smrť, ischemická choroba srdca.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 360-367

Download full text in PDF format


PATHOPHYSIOLOGICAL AND CLINICAL DATA FOR STRATIFICATION OF PATIENTS AFTER ACUTE MYOCARDIAL INFARCTION

PATOFYZIOLOGICKÉ A KLINICKÉ PODKLADY STRATIFIKOVANIA PACIENTOV PO AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU

UHLIAR R.

Non-invasive stratification of patients after AIM represents the basic procedure in identification of patients at high risk of the origin of complications after AIM. It enables to tip a group of patients at the highest risk of the development of reinfarction, sudden cardiac death (SCD) or general cardiac mortality, i.e. the patients who can benefit the most from the early therapy. The presented review describes pathophysiological and clinical aspects of stratification of patients after acute myocardial infarction. (Tab. 3, Ref. 54.)
Key words: acute myocardial infarction, sudden cardiac death, persisting ischaemia of myocardium, left ventricular dysfunction.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 368-373

Neinvazívne stratifikovanie pacientov po AIM predstavuje základný postup v identifikácii pacientov s vysokým rizikom vzniku komplikácií po AIM. Umožòuje v každej fáze AIM vytypovať skupinu pacientov s najvyšším rizikom vývoja reinfarktu, náhlej srdcovej smrti (NSS) alebo celkovej kardiálnej mortality, ktorí môžu profitovať z vèasnej intervenènej lieèby. V uvedenej preh¾adovej práci sa opisujú patofyziologické a klinické aspekty stratifikovania pacientov po akútnom infarkte myokardu. (Tab. 3, lit. 54.)
K¾úèové slová: akútny infarkt myokardu, náhla srdcová smrť, pretrvávajúca ischémia myokardu, dysfunkcia ¾avej komory, elektrická instabilita.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 368-373

Download full text in PDF format


THE DISPERSION OF Q-T INTERVALS AFTER MYOCARDIAL INFARCTION

DISPERZIA INTERVALOV Q-T PO INFARKTE MYOKARDU

KALISKÁ G., ALBERTY R., KMEÈ P., KOVÁØ F., SZENTIVÁNYI M.

Non-homogenity of ventricular myocardial repolarization is a substrate for the reentry mechanism of venricular arrhythmias. It is manifestant by dispersion of Q-T and Q-Tc intervals on the standard ECG curve.
The authors studied the possibility of using the dispersity of Q-T and Q-Tc intervals in clinical practice. They evaluated the dispersion of these intervals within the set of 21 patients after myocardial infarction with sustained ventricular tachycardia, and compared it with the dispersion within the control set of 17 patients after myocardial infarction without an arrhythmic episode. By means of comparison, they have discovered that: 1) the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals is significantly higher in patients with ventricular tachycardia: Q-T (mean±SE) 82.8±7.8 msec vs 42.2±4.8 msec, Q-Tc 93.0±10.2 msec vs 47.1±4.8 msec, p>0.001, 2) the dispersion of Q-Tc when higher than 60 msec is an optimum discrimination value for the prognosis of sudden arrhythmic death after myocardial infarction (sensitivity 81 %, specificity 76 %) and 3) the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals has no relation to the function of the left ventricle.
Therefore the authors consider the dispersion of Q-T and Q-Tc intervals as being a useful marker of malignant ventricular arrhythmia which could be included into the algorithm of assessment of the risk of sudden arrhythmic death after myocardial infarction. (Tab. 5, Fig. 1, Ref. 25.)
Key words: myocardial infarction, ventricular tachycardia, dispersion of Q-T intervals, dispersion of Q-Tc interval.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 374-378

Nehomogenita repolarizácie myokardu komôr je substrátom pre reentry mechanizmus komorových arytmií. Jej prejavom je disperzia intervalov Q-T a Q-Tc na štandardnej ekg krivke.
Autori študovali možnosť využitia disperzie intervalov Q-T a Q-Tc v klinickej praxi. Zhodnotili disperziu týchto intervalov v súbore 21 pacientov po infarkte myokardu s pretrvávajúcou komorovou tachykardiou a porovnali ju s disperziou v kontrolnom súbore 17 pacientov po infarkte myokardu bez arytmickej príhody. Porovnaním zistili, že: 1. disperzia intervalov Q-T a Q-Tc je výrazne vyššia u pacientov s komorovou tachykardiou: Q-T (priemer±SE) 82,8±7,8 ms vs 42,2±4,8 ms, Q-Tc 93,0±10,2 ms vs 47,1±4,8 ms, p<0,001; 2. disperzia intervalu Q-Tc väèšia ako 80 ms je optimálnou diskriminaènou hodnotou pre prognózu náhlej arytmickej smrti po infarkte myokardu (senzitivita 81 %, špecificita 76 %); 3. disperzia intervalu Q-T a Q-Tc nemá vzťah k funkcii ¾avej komory.
Autori preto pokladajú disperziu intervalov Q-T a Q-Tc za užitoèný marker malígnej komorovej arytmie, ktorý by mohol byť zaradený do algoritmu urèenia rizika náhlej arytmickej smrti po infarkte myokardu. (Tab. 5, obr. 1, lit. 25.)
K¾úèové slová: infarkt myokardu, komorová tachykardia, disperzia intervalov Q-T, disperzia intervalov Q-Tc.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 374-378

Download full text in PDF format


VENTRICULAR ARRHYTHMIAS AND SUDDEN CARDIAC DEATH IN ACUTE MYOCARDIAL INFARCTION IN THROMBOLYTIC ERA

KOMOROVÉ ARYTMIE A NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ PRI AKÚTNOM INFARKTE MYOKARDU V TROMBOLYTICKEJ ÉRE

JURKOVIÈOVÁ O., SPITZEROVÁ H., CAGÁÒ S.

Sudden cardiac death (SCD) in the setting of acute myocardial infarction (AMI) remains an actual problem. There is a very close relationship between ventricular arrhythmias and SCD in AMI. Malignant ventricular arrhythmias, such as ventricular fibrillation and ventricular tachycardia are the major causes of SCD in coincidence with AMI. Frequent and complex ventricular arrhythmias are also important predictors of the risk of SCD in coincidence with and after AMI.
In this article the authors emphasize the importance of the complexity of pathophysiological mechanisms responsible for the genesis of ventricular arrhythmias in coincidence with AMI. The necessity of taking into account the current knowledge about pathophysiology in prevention and therapy of separate forms of ventricular arrhythmias is also emphasized.The incidence and time course of ventricular arrhythmias and SCD in coincidence with AIM in prethrombolytic and thrombolytic periods is described. The importance of separate forms of ventricular arrhythmias in coincidence with AMI with regard to short and long-term prognoses is described. There are discussed also the possible mechanisms of thrombolytic and adjuvant therapies that affect the incidence and frequency of ventricular arrhhythmias.
The authors recommend the optimal therapy for each form of ventricular arrhythmia and the following management of patients with AMI. In the prevention and therapy of ventricular arrhythmias in the setting of AMI the authors emphasize the importance of early recanalization and prevention of re-occlusion of the infarction-related coronary artery. Great importance is attributed also to other adjuvant measures directed to the restriction of the size of infarction, myocardium protection, prevention and attenuation of remodelling of the left ventricle and thereby to the prevention of heart failure and attenuation of adverse effects of the sympathetic nervous system. An early administration of beta-blockers which favourable effect in and after AMI was documented with conclusive evidence is considered as one of the most important measures in prevention and therapy of malignant ventricular arrhythmias and SCD.
The occurrence of malignant ventricular arrhythmias in the setting of heart failure and/or 24-48 hours after AMI should be an indication for aggressive management directed to arrhythmia (programmed ventricular stimulation, electrophysiologically guided pharmacologic or nonpharmacologic therapy) as well as to underlying coronary heart disease (coronary angiography and revascularization). (Fig. 1, Ref. 142.)
Key words: acute myocardial infarction, ventricular arrhythmias, sudden cardiac death, therapy of ventricular arrhythmias.

Bratisl Lek Listy 98; 1997: 379-389

Náhla srdcová smrť (NSS) pri akútnom infarkte myokardu (AIM) je stále aktuálnym problémom. Komorové arytmie majú pri AIM ve¾mi úzky vzťah k NSS. Malígne komorové arytmie, fibrilácia komôr a komorová tachykardia sú najèastejšou príèinou NSS pri AIM. Frekventné a komplexné komorové arytmie sú však tiež významnými prediktormi rizika NSS pri a po AIM.
V èlánku autori zdôrazòujú význam komplexnosti patofyziologických mechanizmov zúèastòujúcich sa na vzniku komorových arytmií pri AIM. Upozoròujú na nevyhnutnosť zoh¾adnenia moderných poznatkov z patofyziológie pri prevencii a lieèbe jednotlivých foriem komorových arytmií. Autori uvádzajú incidenciu a èasový priebeh výskytu komorových arytmií a NSS pri AIM v predtrombolytickej a trombolytickej ére. Venujú pozornosť významu jednotlivých komorových arytmií pri AIM z h¾adiska krátkodobej i dlhodobej prognózy. Uvádzajú aj predpokladané mechanizmy, ktorými trombolytická a podporná lieèba ovplyvòujú výskyt jednotlivých komorových arytmií.
Pri každej forme komorovej arytmie odporúèajú najoptimálnejší postup pri lieèbe a následnom manažmente chorých s AIM. Pri prevencii a lieèbe komorových arytmií pri AIM zdôrazòujú zásadný význam èo najvèasnejšej rekanalizácie a zábrany reoklúzie koronárnej artérie prislúchajúcej AIM. Ve¾ký význam prisudzujú aj ostatným podporným opatreniam zameraným na limitáciu rozsahu AIM, ochranu myokardu pred poškodením, prevenciu a oslabenie remodelácie ¾avej komory, a tým aj zlyhávania srdca a oslabenie škodlivých vplyvov sympatikového nervového systému. Vèasné podanie betablokátorov, ktorých priaznivý vplyv pri a po AIM bol presvedèivo dokumentovaný, považujú za jedno z najdôležitejších opatrení v prevencii a lieèbe malígnych komorových arytmií a NSS.
Výskyt malígnych komorových arytmií pri zlyhaní srdca a/alebo zjavujúcich sa po 24-48 hodinách od vzniku AIM by mal byť podnetom pre agresívnejší manažment zameraný nielen na arytmiu (programovaná stimulácia komôr, elektrofyziologicky riadená farmakologická alebo nefarmakologická antiarytmická lieèba), ale aj na základné ochorenie (koronarografia a revaskularizácia). (Tab. 1, lit. 142.)
K¾úèové slová: akútny infarkt myokardu, komorové arytmie, lieèba komorových arytmií, náhla srdcová smrť.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 379-389

Download full text in PDF format


SUDDEN CARDIAC DEATH IN PATIENTS WITH ARTERIAL HYPERTENSION AND LEFT VENTRICULAR HYPERTROPHY TREATED BY ANTIHYPERTENSIVE DRUGS

NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ U CHORÝCH S ARTÉRIOVOU HYPERTENZIOU, HYPERTROFIOU ¼AVEJ KOMORY A PRI LIEÈBE ANTIHYPERTENZÍVAMI

LIETAVA J., DÚBRAVA M.

The hypertrophy of the left ventricle in patients with arterial hypertension is an independent risk factor which increases c 9 times the probability of sudden cardiac death. Despite the fact that the incidence of sudden cardiac death in patients with arterial hypertension is low, regarding the high occurrence of hypertension it represents a significant medical problem.
The therapy of arterial hypertension is able to decrease the general and cardiovascular mortalities with significant inter-species characteristics of individual antihypertensive drugs, as well as to promote the regression of hypertrophy of the left ventricle. The therapy per se can however increase the risk of cardiovascular complications: until now the complication of the therapy by diuretics rich in potassium and beta-blockers are best distinguished. Calcium antagonists are effective antihypertensive drugs but they do not decrease the total mortality. ACE inhibitors have a marked antihypertensive effect and few adverse effects, but until now there is not a sufficient number of large prospective studies which would definitely confirm the preliminary promising findings.
Despite the presented problems the cured patients with arterial hypertension have a substantially better prognosis than patients that are not being cured. (Tab. 2, Ref. 55.) Key words: sudden cardiac death, arterial hypertension, left ventricular hypertrophy, therapy, antihypertensive drugs.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 390-395

Hypertrofia ¾avej komory u pacientov s artériovou hypertenziou je nezávislý rizikový faktor, ktorý zvyšuje približne 9-násobne pravdepodobnosť náhlej srdcovej smrti. Hoci má náhla srdcová smrť u pacientov s artériovou hypertenziu len nízku incidenciu, vzh¾adom na vysoký výskyt hypertenzie predstavuje závažný medicínsky problém.
Lieèba artériovej hypertenzie je schopná znížiť celkovú i kardiovaskulárnu mortalitu s významnými medzidruhovými charakteristikami jednotlivých antihypertenzív, ako aj navodiť regresiu hypertrofie ¾avej komory. Vlastná lieèba však môže zvyšovať riziko kardiovaskulárnych komplikácii: zatia¾ sú najlepšie rozpoznané komplikácie lieèby kálium-nešetriacimi diuretikami a betablokátormi. Kalciové antagonisty sú úèinné antihypertenzíva, ale neznižujú celkovú mortalitu. ACE-inhibítory majú výrazný antihypertenzný efekt a málo ved¾ajších úèinkov, ale zatia¾ nie sú k dispozícii výsledky ve¾kých prospektívnych štúdií, ktoré by definitívne potvrdili predbežné s¾ubné nálezy.
Aj napriek uvedeným problémov však lieèení pacienti s artériovou hypertenziou majú podstatne lepšiu prognózu ako pacienti nelieèení. (Tab. 2, lit. 55.)
K¾úèové slová: náhla srdcová smrť, artériová hypertenzia, hypertrofia ¾avej komory, lieèba, antihypertenzíva.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 390-395

Download full text in PDF format


MALIGN VENTRICULAR ARRHYTHMIAS IN A PATIENT WITH TRANSPLANTED HEART

MALÍGNE KOMOROVÉ ARYTMIE U CHORÉHO S TRANSPLANTOVANÝM SRDCOM

GONSORÈÍK J., PALKO S., SZAKÁCS M., SZABÓOVÁ-TOMORIOVÁ E.

The authors describe a case of a 48-year old man living more than 9 years with a transplanted heart. Beside chronic complications (repeated rejection, gradual progression of renal and hepatic insufficiency, osteoporosis, marrow suppression), deterioration of cardiac insufficiency and angiographically documented coronary disease of the graft, there appeared haemodynamically severe persisting ventricular tachycardias degenerating into ventricular fibrillation. Frequent exacerbation of tachyarrhythmias despite the applied antiarrhythmic drugs (mexiletine, amiodarone) which were only partially effective, required repeated electrical cardioversions/defibrillations (totally 16 times). The patient in the clinical state of multi-organ failure which contraindicated retransplantation, died after almost 3 weeks after the appearance of malign arrhythmias. Electrophysiological characteristics of the transplanted heart modify the management of these patients. (Fig. 4, Ref. 11.)
Key words: heart transplantation, ventricular arrhythmias, sudden death.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 396-399

Autori opisujú prípad 48-roèného muža žijúceho vyše 9 rokov s transplantovaným srdcom. Popri chronických komplikáciách (opakované rejekcie, postupná progresia renálnej a hepatálnej insuficiencie, osteoporóza, dreòový útlm) pri zhoršení kardiálnej insuficiencie a angiograficky dokumentovanej koronárnej chorobe implantátu sa objavili hemodynamicky závažné pretrvávajúce komorové tachykardie degenerujúce do komorovej fibrilácie. Frekventné recidívy tachyarytmií napriek aplikácii antiarytmík (mexiletín, amiodaron), ktoré boli len parciálne efektívne, si vyžadovali opakované elektrické kardioverzie/defibrilácie (celkovo 16-krát). Pacient v klinickom stave multiorgánového zlyhania, ktoré kontraindikovalo retransplantáciu, exitoval takmer po 3 týždòoch od objavenia sa malígnych arytmií. Elektrofyziologické vlastnosti transplantovaného srdca modifikujú manažment týchto chorých. (Obr. 4, lit. 11.)
K¾úèové slová: transplantácia srdca, komorové arytmie, náhla smrť.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 396-399

Download full text in PDF format


SUDDEN CARDIAC DEATH IN THE AGED

NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ VO VYŠŠOM VEKU

DÚBRAVA M.

The problem of sudden cardiac death (SCD) in the aged impends on 14 % of the adult population in the Slovak Republic and it often involves people who are still effectively active. It is now generally known that a person ill with his heart is never too old to benefit from the stratification of his/her cardiovascular risk. In clinical practice it is possible to suggest to use the combination of non-invasive methods as the first step in basic stratification of risk in the aged (Holter ECG monitoring, echocardiographically assessed ejection fraction of the left ventricle, ergometric test). Regarding the prevention of SCD it is necessary to teach the patients at risk to distinguish the symptoms of the impending collapse/SCD. After myocardial infarction, also in the aged, the therapy by acetylosalicylic acid, Beta-blockers and ACE inhibitors is indicated. There are fewer contraindications to this therapy than it has been presented until now. Antiarrhythmic drugs class I are not to be used. Also in the aged, regarding the prevention of tachycardiac SCD, the most prospective antiarrhythmic drugs are amiodaron and sotalol. The attention should be paid also to other factors in coincidence with sudden cardiac death that can be influenced by therapy (consequential antiischaemic therapy, homeostasis of the internal environment, early cardiostimulatory therapy of bradycardiac disturbances of rhythm, optimal timing of surgical therapy of valvular defects if indicated, prevention of pulmonary embolism, etc.). In the aged it is necessary to create a wider space in the field of invasive cardiological therapy. In general it is possible to state that the knowledge on etiopathogenetic stratification and specific characteristics of prevention and therapy of SCD in the aged are limited. This fact only emphasizes the inevitability to concentrate on the research in this area. (Ref. 67.)
Key words: sudden cardiac death, geriatrics, diagnostics, prevention, stratification, prevention, therapy.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 400-406

Problematika náhlej srdcovej smrti (NSS) vo vyššom veku sa bezprostredne dotýka 14 % dospelej populácie SR, prièom èasto ide o ¾udí, ktorí svoje životné skúsenosti stále aktívne zúroèujú. Dnes sa už vie, že kardiálne chorý èlovek nie je nikdy „pristarý" na to, aby nemohol profitovať zo stratifikovania svojho kardiovaskulárneho rizika. Pre prax možno navrhnúť, aby sa na základné stratifikovanie rizikových starších pacientov v prvom kroku použila kombinácia neinvazívnych metód (holterovské monitorovanie EKG, echokardiograficky stanovená ejekèná frakcia ¾avej komory, vyšetrenie neskorých komorových potenciálov, ergometrické testovanie). Z h¾adiska prevencie NSS treba nauèiť rizikových pacientov rozoznávať príznaky hroziaceho kolapsu/NSS. Po infarkte myokardu sa aj u starších pacientov indikuje lieèba kyselinou acetylosalicylovou, betablokátormi a ACE-inhibítormi. Kontraindikácií pre tieto lieèivá je podstatne menej, ako sa uvádzalo doteraz. Antiarytmiká I. triedy sa nemajú používať. Aj pre starších pacientov sú z h¾adiska prevencie „tachykardickej" NSS najperspektívnejšími antiarytmikami amiodaron a sotalol. Pozornosť treba venovať aj ostatným faktorom ovplyvnite¾ným lieèbou a spájajúcim sa s NSS (dôsledná antiischemická lieèba, homeostáza vnútorného prostredia, vèasná kardiostimulaèná lieèba bradykardických porúch rytmu, optimálne èasovaná operaèná lieèbu pre òu indikovaných chlopòových chýb, prevencia p¾úcnej embólie atï.). Starším pacientom treba v indikovaných prípadoch vytvoriť širší priestor v oblasti invazívnej kardiologickej lieèby. Celkovo možno konštatovať, že vedomosti o etiopatogenetických, stratifikaèných a preventívnolieèebných osobitostiach NSS sú u pacientov vyššieho veku obmedzené. To len zvdôrazòuje nevyhnutnosť sústredenej výskumnej práce v tejto oblasti. (Lit. 67.)
K¾úèové slová: náhla srdcová smrť, geriatria, diagnostika, stratifikovanie, prevencia, lieèba.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 400-406

Download full text in PDF format


PSYCHICAL AND PSYCHOSOCIAL FACTORS AND SUDDEN CARDIAC DEATH

PSYCHICKÉ A PSYCHOSOCIÁLNE ÈINITELE A NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ

ZIKMUND V.

Background: Sudden cardiac death (SCD) is one of very frequent terminal stages of cardiovascular pathology. Its risk may be increased by various negative psychological and psychosocial factors.
Objectives: Critical discussion of data dealing with the above factors as related to the development of coronary heart disease, myocardial infarction, and SCD, respectively, possible physiological and pathophysiological mechanisms mediating the impact of these factors upon the heart, and the psychophysiological and/or psychosomatic aspects of SCD prevention.
Methods: Review and analysis of publications related to this topic issued over the past 25 years.
Main results: Psychological and psychosocial factors playing the most important role in the development of the above cardiovascular disorders and the triggering of SCD include: acute as well as long-term stressful life situations, certain negative behavioural and personality characteristics, and lack of support in the social environment. The effect of these factors upon the heart is mediated by the brain influences contributing to cardiovascular regulations.
Conclusions: Psychological and psychosocial factors may play a part in the development of cardiovascular pathology and may trigger processes resulting in SCD. The effect of positive psychological and psychosocial influences upon cardiovascular and other systems of the human organism should be taken into account in the prevention of cardiovascular disorders including the SCD. (Ref. 53.)
Key words: sudden cardiac death, heart, psychological factors, psychosocial factors.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 407-412

Pozadie problému: Náhla srdcová smrť (NSS) je jedným z èastých koncových štádií srdcovocievnej patológie. Jej riziko môžu zvyšovať rozlièné negatívne psychologické a psychosociálne faktory.
Ciele práce: Kritická diskusia údajov zaoberajúcich sa uvedenými faktormi vo vzťahu k rozvoju koronárnej choroby srdca, infarktu myokardu a NSS, možné fyziologické a patofyziologické mechanizmy sprostredkujúce dopad uvedených faktorov na srdce a psychofyziologické, èi psychosomatické aspekty prevencie NSS.
Metódy: Preh¾ad a rozbor publikácií o vzťahu k danej problematike v posledných vyše 25 rokoch.
Hlavné výsledky: Najvýznamnejšiu úlohu pri rozvoji uvedených kardiovaskulárnych porúch a spúšťaní NSS majú nasledujúce psychologické a psychosociálne èinitele: náhle, ako aj dlhšie trvajúce záťažové životné situácie, urèité negatívne charakteristiky správania sa a osobnosti èloveka a nedostatok opory v sociálnom prostredí. Pôsobenie týchto èinite¾ov na srdce sprostredkujú mozgové vplyvy prispievajúce ku kardiovaskulárnym reguláciám.
Záver: Psychologické a psychosociálne èinitele sa môžu zúèastòovať na rozvoji kardiovaskulárnej patológie a môžu spúšťať procesy, ktoré vyúsťujú do NSS. Pri prevencii kardiovaskulárnych porúch vrátane NSS by sa malo prihliadať na úèinok pozitívnych psychologických a psychosociálnych vplyvov na kardiovaskulárny systém a iné systémy ¾udského organizmu. (Lit. 53.)
K¾úèové slová: náhla srdcová smrť, srdce, psychologické faktory, psychosociálne faktory.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 407-412

Download full text in PDF format


ANTIARRHYTHMIC PREVENTION OF SUDDEN CARDIAC DEATH IN PATIENTS AFTER MYOCARDIAL INFARCTION

PREVENCIA NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI U CHORÝCH PO INFARKTE MYOKARDU ANTIARYTMIKAMI

CAGÁÒ S., JURKOVIÈOVÁ O.

Heart rhythm disturbances represent one of the most important causes of cardiovasculat mortality and, in particular, sudden cardiac arrhythmic death. The persistent actuality of arrhythmias is currently characterized by: 1) better knowledge of pathogenetic mechanisms of arrhythmias and their modulating factors, 2) improved diagnostic possibilities of arrhythmias, 3) availability of a large number of effective antiarrhythmics, as well as of nonpharmacologic therapeutic approaches too. Despite the narrowing spectrum of indications to pharmacologic treatment, both chronic and prophylactic antiarrhythmic therapies have nor become less complicated, but on the contrary they are even more problematic. The most actual and at the same time most controversial question of everyday clinical practice is the long-term antiarrhythmic prevention of sudden cardiac death.
The author's aim is to review: 1) survey of studies which have influenced in a more decisive manner the management of patients after myocardial infarction and preventive antiarrhythmic therapy, 2) current antiarrhythmic prevention of sudden cardiac death, 3) the importance of programmed ventricular stimulation regarding the antiarrhythmic therapy and risk stratification in patients after myocardial infarction. (Ref. 112.)
Key words: myocardial infarction, arrhythmias, sudden cardiac death, management of patients with ventricular arrhythmias after myocardial infarction, antiarrhythmic prevention of sudden cardiac death, programmed ventricular stimulation.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 413-422

Poruchy srdcového rytmu sú jednou z najdôležitejších príèin kardiovaskulárnej mortality, osobitne náhlej srdcovej arytmickej smrti. Pretrvávajúcu aktuálnu problematiku arytmií v súèasnosti charakterizuje: 1. lepšie poznanie patogenetických mechanizmov arytmií a ich modulujúcich faktorov, 2. lepšie možnosti diagnostiky arytmií, 3. dostupnosť nielen mnohých úèinných antiarytmík, ale aj nefarmakologických lieèebných postupov. Aj keï sa zužuje spektrum indikácií pre farmakologickú lieèbu, nie je chronická a profylaktická lieèba antiarytmikami v súèasnosti menej zložitá, ale naopak, je problematickejšia. Najaktuálnejšia a zároveò najkontroverznejšia otázka bežnej praxe je dlhodobá prevencia náhlej srdcovej smrti antiarytmikami.
Autori sa v preh¾ade zameriavajú na: 1. preh¾ad štúdií, ktoré významnejšie ovplyvnili manažment chorých po infarkte myokardu a preventívnu lieèbu antiarytmikami, 2. prevenciu náhlej srdcovej smrti antiarytmikami v súèasnosti, 3. význam programovanej stimulácie komôr pri indikácii antiarytmickej lieèby a stratifikovania rizika u chorých po akútnom infarkte myokardu. (Lit. 112.)
K¾úèové slová: infarkt myokardu, arytmie, náhla srdcová smrť, lieèba komorových arytmií po infarkte myokardu, prevencia náhlej srdcovej smrti antiarytmikami, programovaná stimulácia komôr.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 413-422

Download full text in PDF format


NON-PHARMACOLOGICAL PREVENTION OF SUDDEN CARDIAC DEATH

NEFARMAKOLOGICKÁ PREVENCIA NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI

JURKOVIÈOVÁ O., CAGÁÒ S.

Non-pharmacologic therapy has revolutionized the management of arrhythmias and prevention of sudden cardiac death (SCD). Of particular importance is the introduction of radiofrequent catheter ablation (RFCA) and implantable cardioverter-defibrillator (ICD).
RFCA is effective and useful in the treatment and prevention of SCD, especially in supraventricular tachyarrhythmias related to dual or accessory atrioventricular pathways. There are some limitations in using this method in the prevention of SCD in ventricular tachyarrhythmias. RFCA is very successful, particularly in the treatment of bundle branch reentrant ventricular tachycardia and ventricular tachycardia in patients without structural heart disease. RFCA can be used as a palliative treatment of incessant or frequent VT before and after ICD implantation.
Antibradycardia pacing decreases SCD not only by the removal of serious bradyarrhythmias but also by prevention of the occurrence of malignant ventricular tachyarrhythmias induced by bradyarrhythmia. Antitachycardia pacing is used in the prevention of SCD only as a part of ICD device. Implantation of an antitachycardia pacemaker as an isolated permanent treatment of tachycardias is currently almost not used.This method was replaced by RFCA in supraventricular tachyarrhythmias and by ICD in ventricular tachyarrhythmias.
ICD is a very perspective non-pharmacologic approach to SCD prevention, particularly as transvenous leads were introduced and device construction was simplified. ICD is indicated especially in patients with spontaneous sustained hemodynamically significant ventricular tachycardia/ventricular fibrillation and when antiarrhythmic drug treatment, RFCA or antitachycardia surgery are ineffective, intolerated, contraindicated or cannot be performed. ICD as the treatment of first choice instead of antiarrhythmic drugs as well as prophylactic ICD implantation in asymptomatic patients at high risk is a subject of discussion. ICD decreases the incidence of SCD significantly. However, the decrease in overall mortality was not verified.
Antitachycardia surgery is less frequently used after RFCA, and ICD have been introduced. At present, this therapy is reserved only for the cases of failure of RFCA or the impossibility to use RFCA and ICD. Surgical therapy can be combined also with concommitant surgical correction of associated structural heart disease.
Sympathectomy is used in prevention of malignant ventricular tachyarrhythmias and SCD in patients with congenital long Q-T syndrome. Selective left cardiac sympathetic denervation significantly reduces the risk of SCD in these patients but does not remove it completely.
Heart transplantation is the last alternative of non-pharmacologic prevention of SCD. It is indicated in cases when all pharmacologic and non-pharmacologic approaches have been exhausted. Heart transplantation is the only effective modality for the improvement of long-term prognosis in patients with malignant ventricular tachyarrhythmias and advanced chronic heart failure. (Tab. 12, Fig. 1, Ref. 159.)
Key words: arrhythmias, surgical treatment of arrhytmias, implantable cardioverter-defibrillator, sudden cardiac death,, non-pharmacological therapy of arrhhythmias, radiofrequent catheter ablation.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 423-439

Nefarmakologická lieèba priniesla doslova revoluèný prevrat do manažmentu arytmií a prevencie náhlej srdcovej smrti (NSS). Ve¾ký pokrok predstavuje najmä zavedenie rádiofrekvenènej katétrovej ablácie (RFKA) a implantovate¾ných kardioverterov-defibrilátorov (ICD).
RFKA sa uplatòuje v lieèbe a prevencii NSS najmä pri supraventrikulárnych tachyarytmiách spojených so zdvojenými alebo akcesórnymi átrioventrikulárnymi vodivými dráhami. Jej použitie v prevencii NSS pri komorových tachyarytmiách má viaceré limitácie. Vysokú úspešnosť má RFKA najmä pri lieèbe ramienkovej reentry komorovej tachykardie a komorovej tachykardie, ktorá nie je sprevádzaná organickým ochorením srdca. Ako paliatívna lieèba sa RFKA môže použiť na zrušenie incesantného charakteru a zníženie frekvencie výskytu komorovej tachykardie, a to tak pred implantáciou, ako aj po implantácii ICD.
Antibradykardická kardiostimulácia redukuje NSS nielen riešením závažných bradykardických porúch srdcového rytmu, ale aj tým, že zabráni vzniku malígnych komorových tachyarytmií indukovaných bradyarytmiou. Antitachykardická kardiostimulácia sa na prevenciu NSS používa iba ako súèasť ICD. Implantácia antitachykardického kardiostimulátora ako samostatný trvalý spôsob lieèby tachyarytmií sa v súèasnosti už takmer nepoužíva. Pri supraventrikulárnych tachyarytmiách ju nahradila RFKA a pri komorových ICD.
ICD predstavuje ve¾mi perspektívny spôsob nefarmakologickej prevencie NSS pri KT, najmä po zavedení transvenóznych elektród a znaènom zjednodušení konštrukcie prístrojov. Implantácia ICD je indikovaná predovšetkým pri výskyte spontánnej, pretrvávajúcej, hemodynamicky významnej komorovej tachykardie/fibrilácie komôr a pri neúèinnosti, intolerancii, kontraindikáciách alebo nemožnosti použitia farmakologickej lieèby, RFKA alebo antitachykardickej chirurgie. Použitie ICD ako metódy prvej vo¾by namiesto antiarytmík, ako aj profylaktická implantácia ICD u asymptomatických vysoko rizikových chorých sú zatia¾ predmetom intenzívnych diskusií. ICD významne redukuje výskyt NSS. Priaznivý vplyv na celkovú mortalitu sa však presvedèivo nedokázal.
Chirurgická lieèba arytmií sa po zavedení RFKA a ICD dostáva do úzadia. V súèasnosti je rezervovaná väèšinou iba pre prípady zlyhania alebo nemožnosti použiť RFKA a ICD. Súèasné vykonanie antitachykardického chirurgického výkonu prichádza do úvahy aj pri kardiochirurgických operáciách z iných príèin.
Sympatektómia sa používa v prevencii malígnych komorových tachyarytmií a NSS u chorých so syndrómom kongenitálneho predåženého intervalu Q-T. Selektívna ¾avostranná kardiálna sympatiková denervácia síce významne znižuje, no úplne neodstraòuje riziko NSS u týchto chorých.
Transplantácia srdca je poslednou alternatívou nefarmakologickej prevencie NSS. Prichádza do úvahy až po vyèerpaní všetkých iných farmakologických i nefarmakologických možností. Transplantácia srdca predstavuje jedinú možnú alternatívu zlepšenia dlhodobej prognózy u chorých s malígnymi komorovými tachyarytmiami a pokroèilou dysfunkciou ¾avej komory. (Tab. 12, obr. 1. lit. 159.)
K¾úèové slová: arytmie, chirurgická lieèba arytmií, implantovate¾ný kardioverter-defibrilátor, náhla srdcová smrť, nefarmakologická lieèba arytmií, rádiofrekvenèná katétrová ablácia.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 423-439

Download full text in PDF format


SUDDEN CARDIAC DEATH IN CHILDREN

NÁHLA SRDCOVÁ SMRŤ U DETÍ

ÈIŽMÁROVÁ E.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 440-447

Download full text in PDF format


OBSTRUCTIVE SLEEP APNOEA AS THE CAUSE OF DYSRRHYTHMIAS AND SUDDEN CARDIAC DEATH

OBŠTRUKÈNÉ SPÁNKOVÉ APNOE AKO PRÍÈINA DYSRYTMIÍ A NÁHLEJ SRDCOVEJ SMRTI

SZABÓOVÁ E., DONIÈ V., TOMORI Z., KOVAL Š.

Background: Sleep apnoea is often accompanied by severe disturbances in heart rate and cardiac rhythm.
Subjects and methods: Various respiratory parameters were continuously recorded 6-9 hours during sleep in ten patients with sleep apnoea syndrome, parallely with direct ECG recording (8 cases) or Holter monitoring (2 cases). The rate, development and reversibility of various dysrrhythmias were evaluated.
Results: Obstructive, central and mixed sleep apnoeas (OSA, CSA, MSA) and hypopnoea occurred in each patient (52.5 %, 3.5 %, 10 % and 34 %, respectively). Lighter dysrrhythmias (sinus arrest, atrioventricular block and occasional supraventricular premature contractions) were in patients with frequent CSA, whereas the most severe ones (higher degrees of AVCB, premature ventricular contractions and tachyarrhythmias) occured during OSA. Stronger hypoxaemia and myocardial acidosis, as well as severe alteration in sympathetic and vagal tone probably contributed to the development of life-threatening brady- and tachyarrhythmias in OSA, based on alteration in effective refractory period and reentry phenomenon.
Conclusion: Dysrrhythmias often occur during OSA and they may result in acute cardiovascular complications. Due to their functional character and reversibility, the development of nocturnal dysrrhythmias can be prevented by early diagnosis and effective treatment of sleep related breathing disorders, which at the same time decreases, the risk of both cardiovascular complications and diseases. (Fig. 3, Tab. 2, Ref. 20.)
Key words: dysrrhythmias, obstructive sleep apnoea, prevention of cardiovascular complications, sudden cardiac death, sleep apnoea syndrome.

Bratisl Lek Listy 1997; 98: 448-453

Pozadie problematiky: Spánkové apnoe je èasto sprevádzané klinicky závažnými poruchami tvorby a prevodu vzruchu v srdci.
Pacienti a metodika: U 10 pacientov s diagnózou syndrómu spánkového apnoe sme spolu s registráciou respiraèných parametrov 6-9 hodín kontinuálne zaznamenali aj EKG získaný Holterovým monitorovaním (2 pacienti), resp. záznamom na disk (8 pacientov). Hodnotili sme pritom výskyt, dynamiku rozvoja a reverzibilitu rôznych dysrytmií v spánku.
Výsledky: U každého pacienta sa vyskytli všetky 3 typy apnoickych epizód: obštrukèné apnoe 52,5 %, zmiešané apnoe 10 %, centrálne apnoe 3,5 %, ako aj hypopnoe 34 %. Menšie poruchy rytmu a frekvencie akcie srdca sa objavili u pacientov s väèším poètom CSA (sinus arrest, A-V blokády 2. stupòa a obèasné supraventrikulárne extrasystoly), ťažšie u pacientov s väèším poètom OSA (A-V blokády vyšších stupòov, závažné komorové extrasystoly a tachyarytmie). Na patogenéze dysrytmií pri OSA sa pravdepodobne zúèastòujú výraznejšia hypoxémia, lokálna acidóza myokardu a mohutné zmeny tonusu sympatika a vágu, ktoré zmenou efektívnej refraktérnej fázy a uplatnením reentry fenoménu umožòujú vznik životu nebezpeèných bradyarytmií alebo tachyarytmií.
Záver: Dysrytmie pozorované pri OSA môžu èasto viesť k akútnym kardiovaskulárnym komplikáciám, ba aj k náhlej srdcovej smrti v spánku. Vzh¾adom na ich funkèný charakter a reverzibilitu možno im zabrániť vèasnou diagnostikou a úèinnou lieèbou spánkových porúch dýchania. Tým možno prispieť aj k prevencii a zníženiu rizika kardiovaskulárnych komplikácií a chorôb srdcovocievneho systému. (Obr. 3, tab. 2, lit. 20.)
K¾úèové slova: dysrytmie, náhla srdcová smrť, obštrukèné spánkové apnoe, prevencia kardiovaskulárnych chorôb, syndróm spánkového apnoe.

Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 7/8, s. 448-453

Download full text in PDF format


ODBORNÉ A VEDECKÉ INFORMÁCIE ZO SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
IL. riadna pracovná schôdza dòa 6.5.1996 - Predsedá doc. MUDr. J. Fleischer, CSc. Vedecký sekretár a zostavovate¾ doc. MUDr. M. Bernadiè, CSc.
PSYCHIATRICKÉ KAZUISTIKY

Download full text in PDF format