Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume 98 / No. 12 / 1997
ŠPECIFICKÝ ANTIGÉN PROSTATY A HISTÓRIA JEHO OBJAVU
ZAVIAÈIÈ M.
In contradistinction to prostatic acid phosphatase (PAcP), prostate-specific
antigen (PSA) is currently the most reliable and most frequently used marker
for identification of normal and pathologically altered prostatic tissues
both in the male and female. In clinical practice, it has become an appreciated
serum marker in the assessment and management of prostate carcinoma in
the male, although it is far from being a perfect "tumor"
marker. Our knowledge on female PSA is expected to be broadened by the
introduction of novel highly sensitive serological methods (IMMULITER
- immunochemiluminiscent third-generation PSA assay and others),
which in some females have already demonstrated surprisingly high values.
Biochemically, PSA in seminal fluid in its free form has a molecular
weight of about 30 000 daltons, while in serum, where it occurs in the
complex form with alpha1-chymotrypsin, its molecular weight
is approximately 100 000 daltons being comparable to that of PAcP. On immunohistochemical
examination, PSA is expressed in the highly specialized apically-superficial
layer of male and female secretory (luminal) cells of the prostatic glands,
as well as at other sites of the urogenital tract, frequently coinciding
with glucosamine glucans, glycoproteins and numerous enzyme proteins. With
regard to the increasing interest in PSA evidenced in urology, gynecological
urology, in the orthology and pathology of male and female prostates, the
interest in the history of discovery of this exceptional prostatic marker
appears to be justified. PSA was discovered by Richard Ablin and co-workers
in the USA, who published their pioneer work in the Journal of Reproduction
and Fertility and in the Journal of Immunology as early as in 1970. Thus
their results had been available nine years before the publication of Wang
et al. appeared in Investigative Urology (1979), on the basis of which
the latter are frequently incorrectly considered and cited as the authors
of PSA discovery. (Ref. 46.)
Key words: prostate-specific antigen, male prostate, female prostate
(Skene's gland), orthology, pathology, history.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 659-662
Na rozdiel od prostatickej kyslej fosfatázy (PAcP) je špecifický
antigén prostaty (PSA) zatia¾ najspo¾ahlivejším
a v súèasnosti najèastejšie používaným
markerom na identifikáciu normálneho a patologicky zmeneného
prostatického tkaniva u muža a ženy. V klinike sa
stal vyh¾adávaným sérovým markerom hodnotenia
a managementu karcinómu prostaty u muža, aj keï zïaleka
asi nejde o dokonalý "nádorový" marker.
Rozšírenie našich znalostí o ženskom PSA sa oèakáva
od nových vysoko citlivých metód sérologického
dôkazu (IMMULITER imunochemiluminiscent tretej generácie
PSA assay a ïalšie), ktoré už demonštrujú u niektorých
žien prekvapujúco vysoké hodnoty. Biochemicky má PSA
vo svojej vo¾nej forme v seminálnej tekutine molekulovú
hmotnosť približne 30 000 daltonov, v sére, kde existuje v komplexnej
forme s alfa1-chymotrypsínom je molekulová
hmotnosť približne 100 000 daltonov, takmer ako u PAcP. Pri imunohistochemickom
vyšetrení je PSA exprimovaný vo vysokošpecializovanej apikálne
povrchovej vrstve mužských a ženských sekreèných
(luminálnych) buniek prostatických žliaz a na iných
miestach urogenitálneho traktu, èasto v koincidencii
s ïalšími glykozaminoglykánmi, glykoproteínmi
a poèetnými enzýmovými proteínmi.
Vzh¾adom na stále vzrastajúci záujem o PSA
v urológii, gynekologickej urológii v ortológii
a patológii mužskej a ženskej prostaty je odôvodnený
aj záujem o históriu objavu tohto výnimoèného
prostatického markeru. Objavite¾mi PSA sú Richard
Ablin so spolupracovníkmi z USA, ktorí svoje objavite¾ské
práce publikovali už roku 1970 v Journal of Reproduction and
Fertility a v Journal of Immunology. Tak boli ich výsledky
k dispozícii už o 9 rokov skôr ako publikácia
Wanga a spolupracovníkov v Investigative Urology (1979),
na základe ktorej ich mnohí považujú nesprávne
za autorov objavu PSA a takto nesprávne sú v mnohých
prácach aj citovaní. (Lit. 46.)
K¾úèové slová: špecifický
antigén prostaty, mužská prostata, ženská prostata
(Skeneove ž¾azy), ortológia, patológia, história.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 659-662
Download full text in PDF format (151 kB)
MODULÁTORY A MEDIÁTORY PROGRESIE CHORÔB OBLIÈIEK: NOVÉ CIELE PREVENCIE A LIEÈBY
DZÚRIK R., PONŤUCH P., SPUSTOVÁ V.
Background: Hemodynamic (i.e. hyperfiltration) and metabolic
(i.e. insulin resistance) changes are the targets of the present preventive
measures of kidney disease progression. New horizons of molecular nephrology
have extended the possibilities in the proliferation research.
Objectives: To review evidence on the significance of proliferative
processes and the possibilities of interfering with proliferation.
Methods: A review of experimental and clinical studies elucidating
the significance of thromboxane, platelet derived growth factor (PDGF)
and transforming growth factor-beta (TGF-beta) for the proliferation and
kidney disease progression.
Results: Proliferation participates in the development and progression
of glomerulosclerosis and interstitial fibrosis. A number of growth
factors and cytokines trigger and accelerate the progression of kidney
diseases. A number of PDGF antagonists (i.e. simvastatin, heparin,
trapidil, tertatol and low protein diet) attenuate the kidney disease progression.
Conclusions: Even the present knowledge enables to improve further
the kidney disease treatment schedules. (Tab. 3, Ref. 22.)
Key words: kidney disease, proliferation, thromboxane, platelet-derived
growth factor, transforming growth factor-beta, glomerulosclerosis.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 663-666
Východiská: Ovplyvnenie zmien vyvolaných
v oblièkách hyperfiltráciou nefrónov a inzulínovou
rezistenciou sú cie¾om súèasných preventívnych
opatrení progresie chorôb oblièiek. Nové horizonty
molekulárnej nefrológie rozšírili možnosti výskumu
proliferácie.
Ciele: Urobiť preh¾ad o proliferatívnych procesoch
a o možnostiach ich ovplyvnenia.
Metódy: Preh¾ad experimentálnych a klinických
štúdií objasòujúcich význam tromboxánu,
trombocytového rastového faktora (PDGF) a transformujúceho
rastového faktora-beta (TGF-beta) pre proliferáciu a progresiu
chorôb oblièiek.
Výsledky: Proliferácia participuje na vzniku a progresii
glomerulosklerózy a intersticiálnej fibrózy.
Viacero rastových faktorov a cytokínov spúšťa
a akceleruje progresiu chorôb oblièiek. Viaceré
antagonisty PDGF (napr. simvastatín, heparín, trapidil, tertatolol
a nízkobielkovinová diéta) spoma¾ujú
progresiu nefropatií.
Závery: Už doterajšie poznatky umožòujú zlepšiť
lieèbu chorôb oblièiek bezprostredne. (Tab. 3, lit.
22.)
K¾úèové slová: ochorenie oblièiek,
proliferácia, tromboxán, trombocytový rastový
faktor, transformujúci rastový faktor-beta, glomeruloskleróza.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 663-666
Download full text in PDF format (150 kB)
TEORETICKÝ A KLINICKÝ VÝZNAM NEUROPLASTICITY
TROJAN S., POKORNÝ J.
Plasticity is a specific feature of the nervous system, characterized
by two basic phenomena: The first type of "functional plasticity"
develops comparatively quickly, brings about mainly functional changes
and is usually reversible. The second type has the features of an adaptation
and affects the expression of genotype into phenotype.
Neuroplastic mechanisms are triggered by various natural or artificial
stimuli which may differ quantitatively (they arise in the internal or
external environment) or qualitatively.
Neuroplastic mechanisms are based on modulation of the signal transmission
over synapses (e.g., the transmitter release, activity of postsynaptic
receptors, efficiency changes in the transmission in the postsynaptic segment).
They can be related to the interneuronal relations changes (e.g., number
of certain types of synapses, significance of the wiring of different elements
of the neuronal circuits). Resulting changes may occur in the communication
between neurons (synaptic level), in the activity of the local neuronal
circuits (level of local circuits) or in the relations between individual
functional brain systems (multimodular level).
Neuroplasticity might be based on structural changes which can be revealed
by morphological methods. Such forms of plasticity are more frequent during
the development, or as a reaction to injury (proliferation and decease
of neurons, formation of their processes and spines, remodelling, or formation
of synapses). More specific methods have determined that these changes
are located on the molecular level (enzyme activity, production and release
of transmitters or modulators, receptor activation, modulation of ion channels).
Both levels of neuroplastic mechanisms bring about changes of functional
parameters of the synaptic transmission (changes in the duration or amplitude
of the membrane potentials and resulting facilitation, posttetanic potentiation
or changes of opposite character).
Effects of plasticity can reside either in positive or negative changes
during the development (evolutional plasticity), after a short-term
exposition (reactive plasticity), after long-term or permanent stimuli
(adaptational plasticity), and during functional or structural recovery
of the damaged neuronal circuits (reparation plasticity). Manifestations
of plasticity have probably the same basis, irrespectively of the cause
which has triggered them, or the brain region where they have been accomplished.
(Tab. 7, Ref. 45.)
Key words: functional plasticity, adaptation, evolutional plasticity,
reactive plasticity, adaptational plasticity, reparation plasticity.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 667-673
Plasticita je specifická vlastnost nervového systému,
charakterizovaná dvìma základními projevy:
první typ "funkèní" plasticity nastupuje
relativnì rychle, projevuje se funkèními zmìnami
a je dobøe reverzibilní; druhý typ plasticity
má charakter adaptace, jejímž výsledkem je zmìna
exprese genotypu ve fenotyp.
Neuroplastické mechanismy mohou být spouštìny rùznými
vstupními podnìty, pøirozenými nebo umìlými,
které vykazují odlišnosti kvalitativní (pocházejí
z vnitøního, pøípadnì zevního
prostøedí) i kvantitativní.
Neuroplastické dìje mohou být založeny na modulaci
pøenosu signálu na synapsích (napø. výdeje
transmiteru, aktivity receptorù na postsynaptické membránì,
zmìn úèinnosti pøenosu v postsynaptickém
oddílu), nebo mohou být podmínìny zmìnami
vztahù mezi neurony (napø. zmìnami poètu a druhu
synapsí, smyslu zapojení jednotlivých prvkù
neuronálních okruhù). Výsledné zmìny
se pak mohou nacházet v komunikaci mezi jednotlivými
neurony (synaptická úroveò), v èinnosti
místních neuronálních okruhù (úroveò
lokálních okruhù), nebo ve vztazích jednotlivých
funkèních mozkových celkù (multimodulární
úroveò).
Podstatou neuroplasticity mohou být zmìny stavby, prokazatelné
morfologickými metodami, což se uplatòuje zejména
za vývoje a v reakci na poškození (vznik a zánik
neuronù, rùst jejich výbìžkù a trnù,
pøebudování, pøípadnì vytváøení
nových synapsí). Jemnìjší metody však prokazují,
že zmìny mohou být i na úrovni molekulární
(aktivita enzymù, zejména aktivace proteosyntézy a zmìny
v tvorbì a výdeji mediátorù a modulátorù,
aktivace receptorù, úprava aktivity iontových kanálù).
Obì úrovnì neuroplastických dìjù
se promítají do zmìn funkèních parametrù
synaptického pøenosu (zmìna trvání nebo
amplitudy membránových potenciálù a z toho
vyplývající facilitace nebo posttetanická potenciace,
èi dìje opaèného charakteru).
Výsledným efektem plasticity mohou být pøíznivé,
ale i nepøíznivé zmìny za vývoje
(plasticita evoluèní), pøi krátkodobé
expozici (plasticita reaktivní), pøi dlouhodobé nebo
opakované zátìži (plasticita adaptaèní)
nebo pøi funkèní, pøípadnì morfologické
obnovì poškozených neuronálních okruhù
(plasticita reparaèní). Projevy plasticity mají proto
obdobný základ, bez ohledu na pøíèinu,
která je vyvolala, a na oddíl CNS, ve které probíhají.
(Tab. 7, lit. 45.)
Klíèová slova: funkèní plasticita,
adaptace, evoluèní plasticita, reaktivní plasticita,
adaptaèní plasticita, reparaèní plasticita.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 667-673
Download full text in PDF format (169 kB)
PREKANCERÓZY A KARCINÓMY ŽALÚDKA A KOLOREKTA - HLADINY VYBRANÝCH MIKRONUTRIENTOV V KRVI
BEÒO I., ONDREIÈKA R., MAGÁLOVÁ T., BRTKOVÁ A., GRANÈIÈOVÁ E.
Background: Optimal saturation of organism by micronutrients
- vitamins and trace elements - has a significant inhibitory effect
on the origin and development of malign diseases.
Objectives: The aim of the study was to investigate the blood levels
of A, C and E vitamins, Beta-carotene, zinc, and selenium in 249 patients
with precanceroses (atrophic gastritis, hyperplastic polyp of the stomach,
adenomas of the stomach and colorectum, ulcerative colitis), 96 patients
with carcinoma of the stomach or colorectum, and to compare them with a control
group of 130 people.
Results: We have discovered the frequency of decreased average levels
of micronutrients in patients with precanceroses as follows: vitamin C
> vitamins E and A > selenium > Beta-carotene. In all groups
of patients with carcinoma the average levels of vitamins and Beta-carotene
were significantly decreased, the level of selenium has decreased only
in the group of gastric carcinoma. The copper level was increased in the
group of ulcerative colitis and in all groups with carcinoma.
Conclusion: The results indicate that in the primary prevention
of these malign diseases it is necessary to improve the levels of the presented
micronutrients in the population of the Slovak Republic by increasing the
intake of fruit, vegetables and other sources of nutrition, the secondary
prevention in persons with precanceroses requires an appropriate intermittent
supplementation of micronutrients (chemoprevention). (Tab. 3, Ref. 24.)
Key words: vitamin C, vitamin E, vitamin A, Beta-carotene, trace elements,
precanceroses of the stomach and colorectum, carcinoma of the stomach and
colorectum.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 674-677
Východiská: Optimálna saturácia organizmu
mikronutrientmi - vitamínmi a stopovými prvkami - má
významný inhibièný vplyv na vznik a vývoj
malígnych ochorení.
Cie¾ práce: Cie¾om práce bolo zistiť
hladiny vitamínov A, C, E, Beta-karoténu, zinku, medi a selénu
v krvi u 249 pacientov s prekancerózami (atrofická
gastritída, hyperplastický polyp žalúdka, adenóm
žalúdka alebo kolorekta, ulcerózna kolitída), 96 osôb
s karcinómom žalúdka alebo kolorekta a porovnať
ich so skupinou 130 kontrolných osôb.
Výsledky: Zistili sme frekvenciu znížených
priemerných hladín mikronutrientov u pacientov s prekancerózami
takto: vitamín C > vitamíny E a A > selén
> Beta-karotén. Vo všetkých skupinách pacientov
s karcinómom boli priemerné hladiny vitamínov
a Beta-karoténu výrazne znížené, hladina
selénu len v skupine karcinóm žalúdka. Hladina
medi bola zvýšená v skupine ulceróznej kolitídy
a vo všetkých skupinách s karcinómom.
Záver: Výsledky poukazujú na to, že v primárnej
prevencii týchto malígnych ochorení je potrebné
v populácii SR zlepšiť hladiny uvedených mikronutrientov
zvýšením príjmu ovocia, zeleniny a iných
potravinových zdrojov, v sekundárnej prevencii u osôb
s prekancerózami je vhodná intermitentná suplementácia
mikronutrientov (chemoprevencia). (Tab. 3, Lit. 24.)
K¾úèové slová: vitamín C,
vitamín E, vitamín A, Beta-karotén, stopové
prvky, prekancerózy žalúdka a kolorekta, karcinóm
žalúdka a kolorekta.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 674-677
Download full text in PDF format (151 kB)
PRÍSPEVOK JEDNOFOTÓNOVEJ EMISNEJ POÈÍTAÈOVEJ TOMOGRAFIE K DIAGNOSTIKE CIEVNYCH OCHORENÍ MOZGU
DROBNÝ M., ŠVALEKOVÁ A., ŠTEVÍK M., REŽÒÁK I., LUKŠOVÁ D., KRÁTKY M., BI¼O P.
Background: SPECT-HM-PAO allows to detect the regional cerebral
blood flow and total diminution of the brain perfusion still before morphological
substrate evolution in CT scan, without invasive technologies.
Search goal: The authors have analyzed data obtained by SPECT-99mTc
HM-PAO in the group of 46 patients suffering from cerebrovascular disorders
and they have compared them with results aimed by CT scans. Both, the SPECT-99mTc
HM-PAO and CT scan were performed within 48 hours or later after the onset
of the stroke; some of CT scans were repeatedly performed.
Results: They discovered 40 positive and 6 negative SPECT-HM-PAO
findings, 26 positive and 20 negative CT scans. SPECT investigation more
frequently discovers circulatory failures in the clinically altered hemisphere
than the CT scan does in a a substrate; SPECT discloses hypoperfusion
of the clinically unaltered hemisphere if silent hypoperfusion is present.
The ipsilateral foci of CT substrates were significantly less frequently
observed (p<0.001) than some ipsilateral regional hypoperfusions. Not
only the number, but also size and extent of hypoperfusional foci searched
by SPECT are significantly higher and wider than the numbers and dimensions
of substrates observed by CT (p<0.001).
Conclusion: CT scan diagnostic possibilities are restricted by the
time factor (CT examinations performed within 48 hours since the onset
of the stroke are significantly less frequently positive than those performed
later - p<0.001). SPECT examination has not such a limiting time
factor (p>0.05).
Meaning: Hencce SPECT-HM-PAO renders early, long lasting and wide
information on the restriction of the overall and regional perfusion, independently
of the fact as to whether the reduction of cerebral perfusion is, or is
not going to result in ischemic necrosis and/or ischemic sclerosis. SPECT
renders correlation of the perfusion disorder earlier, wider in space,
and more frequently than the CT scan, and therefore it is a prerequisite
to the disclosure of the mentioned silent focal blood flow reductions.
(Graph 12, Fig. 3, Ref. 4.)
Key words: SPECT-HM-PAO, CT scan, SVBE (sudden vascular brain event),
stroke, silent foci.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 678-686
Pozadie problému: SPECT-HM-PAO umožòuje neinvazívnym
spôsobom detekovať regionálny prietok krvi mozgom aj celkový
úbytok perfúzie už pred vzniknutím morfologického
substrátu, ktorý dokáže zobraziť CT vyšetrenie.
Cie¾ sledovania: Autori analyzovali výsledky vyšetrení
SPECT-99mTc HM-PAO v súbore 46 pacientov s cerebrovaskulárnymi
poruchami a porovnávali ich s výsledkami CT vyšetrenia.
Vyšetrenia sa robili do 48 h alebo neskôr po vzniku cerebrovaskulárnej
poruchy, niektoré CT vyšetrenia sa robili opakovane.
Výsledky: Vyšetrením SPECT-HM-PAO zistili 40 pozitívnych
a 6 negatívnych nálezov, CT vyšetrením zistili
26 pozitívnych a 20 negatívnych nálezov. SPECT
vyšetrenie èastejšie odhalí poruchu cirkulácie na
postihnutej strane ako CT vyšetrenie, odhalí ju aj na klinicky nepostihnutej
strane, ak sa vyskytuje. Tieto "homolaterálne" nálezy
sa CT vyšetrením významne menej èasto zistili (p<0,001).
Nielen poèet, ale aj ve¾kosť a rozsah ložísk
zistených SPECT vyšetrením je významne vyšší
ako pri CT vyšetrení (p<0,001).
Závery: Diagnostické možnosti CT vyšetrenia sú
limitované èasovým faktorom (vyšetrenia robené
do 48 h sú významne menej èasto pozitívne ako
vyšetrenia robené neskôr p<0,001)). SPECT vyšetrenie nemá
takýto limitujúci èasový faktor (p>0,05).
Význam: SPECT-HM-PAO vyšetrenie poskytuje teda vèasné,
dlhodobé a rozsiahle informácie o redukcii celkovej
a regionálnej perfúzie nezávisle od toho, èi
redukcia prietoku spôsobila, alebo nespôsobila ischemickú
nekrózu a/alebo ischemickú sklerózu. Poskytuje korelát
obehovej poruchy skôr, priestorovo rozsiahlejší a ložiskovo
poèetnejší ako CT vyšetrenie, má predpoklad odhaliť
aj tzv. "subklinické" ložiskové redukcie prietoku.
(Graf 12, obr. 3, lit. 4.)
K¾úèové slová: SPECT-HM-PAO, CT,
NCMP (náhle cievne mozgové prílohy), tiché
ložiská.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 678-686
Download full text in PDF format (1731 kB)
BIOENERGETIKA PEÈEÒOVÝCH MITOCHONDRIÍ PRI EXPERIMENTÁLNOM DIABETES MELLITUS PO PODÁVANÍ RAMIPRILU
ULIÈNÁ O., ÈÍŽOVÁ M., KOLESÁR P., VOLKOVOVÁ K., CIBULOVÁ ¼., ÈÁRSKY J., ONDREJKA P.
Background: Diabetes mellitus represents an intense metabolic
strain for the liver. Inhibitors of angiotensin-converting enzymes (ACEI)
are drugs of choice in the therapy of hypertension in coincidence with
diabetes mellitus. The effect of ACEI is complex. The attention is drawn
to the study of metabolic effects of ACEI.
Objectives: The aim of the study was to investigate whether the
administration of ramipril effects the levels of glycated hemoglobin and
fructoseamine in the blood of rats with insulin-dependent diabetes mellitus
(IDDM), and whether bioenergetics of mitochondria in the liver undergo
changes.
Methods: In our experiments, we used rats of the Wistar strain.
The control group was composed of healthy animals. The experimental groups
were formed by rats with IDDM evoked by streptozotocine (45 mg/kg) and
rats with IDDM + ramipril (10 mg/KG). Both, insulin MONO-ID in the dosis
of 6 U/kg administered subcutaneously, and water solution of ramipril administered
by gastric probe were applied for the period of 8 weeks. We have assessed
blood levels of glucose, glycated hemoglobin, fructoseamine and the concentration
of cholesterol and triacylglycerols have been assessed also in the liver.
Oxidative phosphorylation in mitochondria of the liver were measured polarographically.
Results: In the group with IDDM + ramipril, the glycated haemoglobin
(M 6.85 CI 5.7-7.0 %) and fructoseamine (M 1.45 CI 1.2-1.6 mmol/l) have
significantly dropped in comparison with the group with IDDM glycated haemoglobin
(M 8.8 7.7-10.7 %) and fructoseamine (M 2.04 CI 1.69-2.4 mmol/l). Ramipril
did not affect the concentration of cholesterol and triacylglycerols in
the blood and liver in rats with IDDM. Ramipril has positively affected
oxidative phosphorylation in mitochondria of the liver in coincidence with
IDDM. The group with IDDM + ramipril has yielded an increase in the velocity
of oxygen consumption in coincidence with stimulated breathing with ADP,
the state 3 (M 107.97 CI 96.78-134.51 n AtO/mg of proteins/min.) and phosphorylation
velocity (M 232.67 CI 209.38-284.97 nmolATP/protein/min) in contrast to
the group with IDDM: the state 3 (M 76.71 CI 66.81-85.99 nAtO/mg of proteins/min
and the velocity of phosphorylation (M 161.84 CI 143.55-189.99 nmol ATP/mg
of proteins/min) in coincidence with substrate glutamate. A similar
trend is present also in coincidence with FAD succinate substrate.
Conclusions: After the administration of ramipril to rats with IDDM,
the indicators have improved, and they express the rate of compensation
of diabetes mellitus. An increased capacity of the respiratory chain and
an increased origin of energy in mitochondria in the livers of rats with
IDDM after administration of ramipril indicates an improvement in the metabolic
capacity of the liver. (Tab. 4. Ref. 47.)
Key words: ramipril, diabetes mellitus, mitochondria, liver, oxidative
phosphorylation.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 687-694
Pozadie problému: Diabetes mellitus predstavuje pre peèeò
ve¾kú metabolickú záťaž. Inhibítory
angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACEI) sú
liekmi vo¾by pri lieèbe hypertenzie pri diabetes mellitus.
Úèinok ACEI je komplexný. Pozornosť sa obracia na
štúdium metabolických úèinkov ACEI.
Cie¾: Cie¾om práce bolo zistiť, èi podávanie
ramiprilu ovplyvní hladiny glykovaného hemoglobínu
a fruktózamínu v krvi potkanov s inzulíndependentným
diabetes mellitus (IDDM) a èi sa zmení bioenergetika
mitochondrií v peèeni.
Metódy: V pokusoch sme použili potkany kmeòa
Wistar. Kontrolnú skupinu tvorili zdravé zvieratá.
Pokusné skupiny tvorili potkany s IDDM vyvolaným streptozotocínom
(45 mg.kg-1) a potkany s IDDM + ramipril (10 mg.kg-1).
Inzulín MONO-ID v dávke 6 U.kg-1 pod kožu
a vodný roztok ramiprilu sondou do žalúdka sme podávali
denne poèas 8 týždòov. V krvi sme stanovili glukózu,
glykovaný hemoglobín, fruktózamín a koncentráciu
cholesterolu a triacylglycerolov aj v peèeni. Oxidaènú
fosforyláciu v mitochondriách peèene sme merali
polarograficky.
Výsledky: V skupine s IDDM + ramipril významne
poklesol glykovaný hemoglobín (M 6,85 CI 5,7-7,0 %) a fruktózamín
(M 1,45 CI 1,2-1,6 mmol.l-1) oproti skupine s IDDM glykovaný
hemoglobín (M 8,8 7,7-10,7 %) a fruktózamín (M
2,04 CI 1,69-2,4 mmol.l-1). Ramipril neovplyvnil koncentrácie
cholesterolu a triacylglycerolov v krvi a peèeni
u potkanov s IDDM. Ramipril pozitívne ovplyvnil oxidaènú
fosforyláciu v mitochondriách peèene pri IDDM.
V skupine s IDDM + ramipril sa významne zvýšila
rýchlosť spotreby kyslíka pri stimulovanom dýchaní
s ADP, stav 3 (M 107,97 CI 96,78-134,51 nAtO.mg bielk.-1.min-1)
a fosforylaèná rýchlosť (M 232,67 CI 209,38-284,97
nmolATP.bielk-1.min-1) oproti skupine s IDDM:
stav 3 (M 76,71 CI 66,81-85,99 nAtO.mg bielk-1.min-1)
a fosforylaèná rýchlosť (M 161,84 CI 143,55-189,99
nmolATP.mg bielk-1.min-1) pri NAD substráte
glutamáte. Podobný trend je i pri FAD substráte
jantarane.
Závery: Po podávaní ramiprilu potkanom s IDDM
sa zlepšili ukazovatele, ktoré vyjadrujú mieru kompenzácie
diabetes mellitus. Zvýšená kapacita dýchacieho reťazca
a zvýšená tvorba energie v mitochondriách
peèene potkanov s IDDM po podávaní ramiprilu
poukazuje na zlepšenie metabolickej kapacity peèene. (Tab. 4,
lit. 47.)
K¾úèové slová: ramipril, diabetes
mellitus, mitochondrie, peèeò, oxidaèná fosforylácia.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 687-694
Download full text in PDF format (173 kB)
VZŤAH MEDZI KONCENTRÁCIOU ESENCIÁLNYCH MASTNÝCH KYSELÍN V MATERSKOM MLIEKU A ICH OBSAHOM V KRVI MATIEK A V KRVI ICH NOVORODENCOV 1. A 5. POSTNATÁLNY DEÒ
PULLMANN R., SÁMEL M.
Background: Linolenic, linoleic, and arachidonic acids as well
as other polyunsaturated fatty acids are necessary for health as the precursors
of eicosanoids and for the structure of developing membranes.
Objectives: The aim of the present study was the determination of
the level of 11 individual free fatty acids (FFA) in the milk and in the
blood of mothers and newborns during the perinatal period.
Methods: In 21 women the FFA was determined in their colostrum as
well as in the venous blood at the delivery in the hospital, and then again
5 days later at leaving the hospital. Simultaneousely, the blood of newborns
was collected as umbilical samples at birth and as venous blood on the
5th day. The study was performed on health term infants and mothers with
normal gestational age.
Results: The results show a marked increase in total milk FFA
as well as in most, but not all, individual FFAs during the followed period
of the first 5 days. The values in the milk were always remarkably higher
(the increase more than 2 orders) than in the blood. We have found no significant
statistical correlation between values in the blood and those in the milk.
The concentrations of all very important omega-3 FFAs (which are present
in fish oil and in foods of marine fish origin) were always lower in all
blood and milk samples in comparison with the levels of omega-6 FFAs (which
are prevailing in lipids of our usual nutrition as are margarines and most
of commercial oils).
Conclusions: Our findings seem to be very important for preventive
medicine and need to study further the relationship of low intake of O3FA
to increased incidence of various allergies and other pathological syndromes
in children. The very large range of a variance in the values of FFAs
in the milk suggests the need of more profound study of the role of the
food composition probably during the whole period of pregnancy, mainly
as to the type of lipid composition. (Tab. 1, Fig. 6, Ref. 24. )
Key words: omega-3/omega 6 FFA, human milk, newborn child, prenatal
nutrition, fish oil.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 695-700
Pozadie problému: Kyselina linolénová, linolová
a arachidónová sú dôležité zo zdravotného
h¾adiska, ako aj ïalšie polynenasýtené mastné
kyseliny, najmä ako prekurzory eikosanoidov a ako zložky štruktúry
biomembrán.
Cie¾ a východiská sledovania: Cie¾om
tejto práce bolo štúdium hladiny 11 vo¾ných
mastných kyselín (FFA) v mlieku a v krvi matiek
a ich novorodencov v perinatálnom období.
Metóda: Sledovalo sa 21 žien a ich novorodencov. FFA
sa urèovali v kolostru a v ich venóznej krvi
pri pôrode v nemocnici a potom opäť neskôr o 5
dní pri ich odchode z pôrodnice. Prvá krv od novorodencov
sa získala ako umbilikálna krv pri pôrode. Krv, ktorá
sa získala od novorodencov na piaty deò ako druhá
vzorka, bola venózna krv. Do našej štúdie boli zahrnuté
len zdravé deti s normálnou dåžkou gravidity.
Výsledky: Celková koncentrácia FFA v mlieku
sa výrazne zvýšila poèas pozorovaného obdobia
prvých 5 dní postnatálneho života. Toto zvýšenie
sa netýkalo všetkých urèovaných FFA. Priemerne
však hodnoty v mlieku boli vyššie ako v krvi až o 2 rády.
Medzi koncentráciou v krvi matky a hodnotami v mlieku
sa nezistila štatisticky významná korelácia. Jednoznaèný
bol aj nález nízkej koncentrácie v krvi, ako
aj v mlieku ve¾mi významných omega-3 FFA (ktoré
sa nachádzajú najmä v oleji z rýb,
ako aj v potravinách vyrobených z morských
rýb), a to v porovnaní s hladinou omega-6
FFA (ktoré sú zastúpené hlavne v lipidoch,
ktoré sa u nás takmer výluène konzumujú
na varenie, ako sú rôzne margaríny a väèšina
kuchynských olejov).
Záver: Tieto naše získané výsledky považujeme
za ve¾mi závažné z h¾adiska preventívnej
medicíny a ukazujú na nevyhnutnosť dôkladnejšieho
štúdia a kontroly prívodu O3FA vzh¾adom na stále
rastúci výskyt rôznych typov alergií a ïalších
patologických syndrómov najmä u detí. Aj
vysoká variabilita v hodnotách FFA v jednotlivých
materských mliekach, ktorú sme zistili, svedèí
o potrebe výskumu výživy už poèas celej gravidity.
Toto štúdium by malo zahròovať aj analýzu príjmu
lipidov z uveden0ho kvalitatívneho h¾adiska. (Tab.
1, obr. 6, lit. 24.).
K¾úèové slová: omega-3/omega-6 mastné
kyseliny, ¾udské mlieko, novorodenci, prenatálna výživa,
rybí olej.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 695-700
Download full text in PDF format (197 kB)
MOLEKULOVÁ GENETIKA MYOPATIÍ SODÍKOVÉHO KANÁLA
RUŠÈÁK J.
The common molecular basis of hyperkalemic periodic paralysis, of paramyotonia
congenita and that of myotonia fluctuans are the mutations of sodium channel
SCN4A gene. The mutations result in an increased probability of channel
openings at rest, or slihgtly decreased membrane potentials, and in delayed
channel inactivation, both contributing either to myotonia or paralysis.
Because of the lack of a sufficient amount of molecular genetic analyses
of the above mentioned diseases, the precise clinical condition cannot
be predicted according to the mutation position in the channel polypeptide
as the same condition can be caused by mutations in different positions
and, vice versa, mutations in the same position result in different clinical
conditions. Causal therapy of these conditions is not known yet. (Fig.
1, Tab. 1, Ref. 47.)
Key words: sodium channel, sodium channel gene mutations, hyperkalaemic
periodic paralysis, paramyotonia congenita, myotonia fluctuans.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 701-707
Spoloènou molekulovou bázou hyperkáliemickej periodickej
paralýzy, paramyotonia congenita a myotonia fluctuans sú
mutácie génu sodíkového kanála SCN4A.
Mutácie spôsobujú zvýšenú pravdepodobnosť
otvárania kanálov pri pokojových alebo mierne znížených
membránových potenciáloch a spomalenú
inaktiváciu kanálov, èo v koneènom dôsledku
vedie k myotónii alebo paralýze. Pre nedostatoèný
poèet molekulovogenetických analýz uvedených
chorôb nemožno zatia¾ na základe pozície mutácií
v kanálovom polypeptide predpovedať klinický obraz,
keïže rovnaký klinický obraz spôsobujú
mutácie v odlišných pozíciách a na
druhej strane mutácia v tej istej pozícii vedie k odlišnému
klinickému obrazu. Kauzálnu terapiu týchto chorôb
zatia¾ nepoznáme. (Obr. 1, tab. 1, lit. 47.)
K¾úèové slová: sodíkový
kanál, mutácie génu sodíkového kanála,
hyperkáliemická periodická paralýza, paramyotonia
fluctuans, myotonia congenita.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 701-707
Download full text in PDF format (186 kB)
SÚÈASNÝ POH¼AD NA INDIKÁCIU A TECHNIKU OBLIÈKOVEJ BIOPSIE
MOJTO V., MOSTBECK G.
In the current situation there are available many data on renal biopsies.
Nevertheless a lot of questions remain unanswered the effectivity
and safety of the technique of renal biopsy. We demonstrate the current
insight on indications, contraindications and the technique of renal biopsy.
A number of studies in recent years have found the biopsy to be of
major value in patients with high levels of proteinuria, those with signs
of systemic disease, and certain patients with acute renal failure. We
demonstrate our technique of localization of the kidney, with marking of
location and depth. Continuous ultrasonic guidance is used as the needle
is inserted into the kidney. Biopsy of kidney is performed by an automated
technique with BioptyTM instrument for its safety and better
effectivity. (Tab. 1, Fig. 6, Ref. 13.)
Key words: indications, contraindications, renal biopsy, ultrasonic
localization of the kidney, technique of renal biopsy.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 708-712
V súèasnosti existuje mnoho informácií
o oblièkových biopsiách. Napriek tomu zostáva
ve¾a otázok o efektívnosti a bezpeènosti
techniky oblièkovej biopsie. Predkladáme súèasný
poh¾ad na indikácie, kontraindikácie a techniku
oblièkovej biopsie.
Pod¾a mnohých štúdií je biopsia najväèším
prínosom pre pacientov s ve¾kou proteinúriou,
s príznakmi systémového ochorenia a pre
niektorých pacientov s akútnym oblièkovým
zlyhaním. Poukazujeme na našu techniku lokalizácie oblièky,
znaèenie miesta a håbky. Ultrazvuk používame na
kontinuálne vedenie pinkènej ihly až do miesta vpichu v oblièke.
Punkcia oblièky sa uskutoèòuje pomocou automatického
zariadenia BioptyTM pre jeho bezpeènosť a lepšiu
efektívnosť. (Tab. 1, obr. 6, lit. 13.)
K¾úèové slová: indikácia,
kontraindikácia, oblièková biopsia, ultrasonografická
lokalizácia oblièky, technika oblièkovej biopsie.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 708-712
Download full text in PDF format (295 kB)
VZŤAH NIEKTORÝCH BIOCHEMICKÝCH UKAZOVATE¼OV K FYZICKEJ ZDATNOSTI A VEKU
NEŠÈÁKOVÁ E., SVÁTKOVÁ H., TURECKÝ L.
16 men in the average age of 23.7 years and 24 juniors in the average
of 17 years, ice-hockey players, were investigated. A significant
negative correlation between the physical fitness and indicators of lipoprotein
metabolism were found. This correlation proved the significance of the
intensity of physical activity as a factor decreasing the risk factors
of atherosclerosis. Significantly higher levels of triacylglycerols and
significantly lower HDL-cholesterol were found in men when compared with
the juniors. The comparison of two age categories which were subjected
to regular long-term physical activity of high intensity, proved the influence
of the age of ice-hockey players who had been trained under the same conditions.
Both quantitative and qualitative changes in lipoprotein metabolism proved
the increase in atherogeneous risks with the increasing age. (Tab. 7,
Ref. 14.)
Key words: anthropometric, functional and biochemical indices.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 713-718
Vyšetrili sme 16 mužov priemerného veku 23,7 roka a 24 dorastencov
priemerného veku 17 rokov - hráèov ¾adového
hokeja. Našli sme významné negatívne korelácie
medzi fyzickou zdatnosťou a ukazovate¾mi metabolizmu lipoproteínov.
Korelácie potvrdili, že fyzická aktivita znižuje parametre,
ktoré sa považujú za rizikové faktory aterosklerózy.
Našli sme významne vyššie hladiny triacylglycerolov a významne
nižšie hodnoty HDL-cholesterolu u mužov v porovnaní s dorastencami.
Na druhej strane porovnanie dvoch vekových kategórií
športovcov, ktorí vykonávali pravidelne, dlhodobo fyzickú
aktivitu na vysokej úrovni, ukázalo rozhodujúci vplyv
veku pri prakticky rovnakom stupni trénovanosti a rovnakom
druhu zaťažovania. Kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny metabolizmu
lipoproteínov poukazujú na narastanie aterogénneho
rizika s vekom. (Tab. 7, lit. 14.)
K¾úèové slová: antropometrické,
funkèné a biochemické ukazovatele.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 12, s. 713-718
Download full text in PDF format (156 kB)
LIX. riadna pracovná schôdza dòa 4.11.1996
40. výroèie založenia III. internej kliniky LFUK a životné
jubileum prof. MUDr. Jána Gvozdjáka, DrSc.
LX. riadna pracovná schôdza dòa 11. 11. 1996
Vzácne kazuistiky z internej medicíny
Download full text in PDF format (246 kB)
Download full text in PDF format (138 kB)