Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume 98 / No. 10 / 1997
KYSLÍKOVÉ RADIKÁLY V MECHANIZMOCH POŠKODENIA P¼ÚC VYVOLANÉHO POLUTANTMI OVZDUŠIA
VIŠÒOVSKÝ P., SUCHÁNKOVÁ J., ŠTYRANDOVÁ M.
Ozone and nitrogen oxides are environmental pollutants especially present
in smog. They are oxidants potent to cause bronchial hyperreactivity, lung
fibrosis, and emphysema. Other occupational hazards are mineral dust particles
(asbestos, silica) which may cause the development of inflammation and
fibrosis in the lungs. Inflammatory cells (neutrophils, eosinophils, monocytes,
macrophages) become activated during inflammation and produce superoxide
anion radicals. Reactive oxygen species developed e.g. in smog have been
recognized - at least partly - to be responsible for the observed pulmonary
tissue damage. Several mechanisms leading to toxicity, including dysbalance
of vegetative nervous control, damage of bronchial epithelium, role of
mediators of inflammation and other issues are discussed. (Fig. 1, Ref.
32.)
Key words: air pollutants, mineral dust, pulmonary damage, bronchial
hyperreactivity, free radicals.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 523-526
Ozón a oxidy dusíka sú látky zneèisťujúce
ovzdušie vyskytujúce sa v smogu. Patria k reaktívnym
oxidujúcim látkam tvoriacim vo¾né radikály,
ktoré sa zúèastòujú na patogenéze
bronchiálnej hyperreaktivity, p¾úcnej fibrózy
a emfyzému. Ïalšie rizikové látky v prostredí
sú minerálne prachové èastice (azbest, kremièitany),
ktoré môžu vyvolať zápal a fibrózu p¾úcneho
tkaniva. Zápalové bunky (neutrofily, eozinofily, makrofágy)
sa poèas procesu aktivujú a tvoria superoxidové
aniónové radikály. Reaktívne kyslíkové
radikály tvoriace sa napríklad v smogu sa prepokladajú
ako - aspoò sèasti - zodpovedné za poškodenie p¾úcnych
tkanív. Diskutuje sa o niektorých mechanizmoch ich toxicity,
ako je porušenie rovnováhy vegetatívnej nervovej kontroly,
poškodenie epitelu dýchacích ciest, úloha mediátorov
zápalu a ïalšie. (Obr. 1, lit. 32.)
K¾úèové slová: polutanty ovzdušia,
minerálový prach, poškodenie p¾úc, bronchiálna
hyperreaktivita, vo¾né radikály.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 523-526
Download full text in PDF format
ANTIOXIDANTY V RESPIRAÈNOM SYSTÉME
STRAPKOVÁ A., NOSÁ¼OVÁ G., ADAMICOVÁ K., GIAÈOVÁ D.
Background: Reactive oxygen species can participate in the airways
reactivity changes after oxidants. The authors have observed an increase
in airways reactivity after an exposure to toluene in guinea-pigs and cats
in previous experiments. There literature data provide information on the
prevention or the delay of free radical damage by antioxidants.
Main purpose: The aim of our study was to evaluate the effect of
nonenzymatic antioxidants - vitamin C and vitamin E on the airways reactivity
changes after the exposure to toluene vapours.
Methods: After a one-month-lasting pretreatment with 500 mg/kg/day
vitamin C and 50 mg/kg/day vitamin E the guinea-pigs were exposed to toluene
for 3 days 2 hours. Then the reactivity of trachea and lung strip smooth
muscle to histamine was evaluated.
Results: The pretreatment with vitamin C did not evoke statistical
significant changes of trachea and lung strip smooth muscles reactivity
when compared with the control group. The pretreatment with vitamin E produced
a statistically non-significant decrease in trachea smooth muscle
reactivity, but an increase in contraction amplitude of lung strip smooth
muscle. Trachea was without expressive histological changes. The lung showed
granulomatous inflammation with lymphocytes and eosinophils.
Summary: Antioxidants in used doses did not prevent the reactivity
changes evoked by toluene exposure. (Fig. 2, Tab. 4, Ref. 14.)
Key words: toluene, hyperreactivity, trachea, lung strip, vitamin C,
vitamin E.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 527-530
Úvod do problematiky: Reaktívne formy kyslíka
sa môžu zúèastòovať na vzniku zmien reaktivity
respiraèného traktu po rôznych oxidantoch. Autori zistili
v predchádzajúcich pokusoch zvýšenie reaktivity
dýchacích ciest morèiat a maèiek po expozícii
toluénu. Údaje literatúry uvádzajú možnú
prevenciu alebo oddialenie príznakov poškodenia vo¾nými
radikálmi podaním antioxidantov.
Cie¾ práce: Snahou práce bolo zistiť vplyv
neenzýmových antioxidantov - vitamínu C a vitamínu
E na zmeny reaktivity hladkého svalu dýchacích ciest
po expozícii parám toluénu.
Metódy: Po jednomesaènej predlieèbe vitamínom
C v dávke 500 mg/kg hmotnosti/deò a vitamínom
E v dávke 50 mg/kg hmotnosti/deò boli morèatá
vystavené pôsobeniu toluénu 3 dni po 2 hodiny. Potom
sa sledovala reaktivita hladkého svalu trachey a p¾úcneho
tkaniva na histamín.
Výsledky: Predlieèba vitamínom C nevyvolala
štatisticky významné zmeny reaktivity hladkého svalu
trachey a p¾úcneho tkaniva voèi kontrolnej skupine.
Predlieèba vitamínom E vyvolala štatisticky nesignifikantné
zníženie reaktivity hladkého svalu trachey, ale zvýšenie
amplitúdy kontrakcie hladkého svalu p¾úcneho
tkaniva. Trachea bola pritom bez výraznejších histologických
zmien. V p¾úcnom tkanive sa zistil granulomatózny
zápal s prímesou lymfocytov a eozinofilov.
Záver: Antioxidanty v dávkach, ktoré autori
použili, nezabránili zmenám reaktivity vyvolanými
expozíciou toluénu. (Obr. 2, tab. 4, lit. 14.)
K¾úèové slová: toluén, hyperreaktivita,
trachea, p¾úcny prúžok, vitamín C, vitamín
E.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 527-530
Download full text in PDF format
PORUCHY SRDCOVÉHO RYTMU A ZMENY EKG PRI APNOICKÝCH STAVOCH V EXPERIMENTE
TOMORI Z., BEÒAÈKA R., TKÁÈOVÁ R., DONIÈ V.
Background: Apnoeic events are often accompanied by various disturbances
in electric cardiac activity, the character and development as well as
mechanism of which remain broadly unknown suggesting both direct metabolic
defects as well as neurogenous autonomic influences.
Methods: Changes in ECG and heart rate induced by repeated short-lasting
inhalation of hypoxic poikilocapnic mixtures (100 % N2 and/or
0,5-1 % CO2 or 6 % CO2 in N2) were analyzed
in 17 spontaneously breathing cats anaesthetized with sodium pentobarbitone
(40 mg.kg-1i.p.).
Results: N2 inhalation evokes hypoxaemic hyperventilation
progressing into apnoea and bradycardia with secondary low-level atrioventricular
conduction block and ischaemic changes in ECG. Contrary to this reversible
respiratory failure, hypoxaemic hypercapnic hyperventilation and apnoea
evoked by inhalation of 6 % CO2 in N2 or 100 % CO2
were accompanied by very marked additional effects of hypercapnia
and acidosis. They appeared earlier and were more severe (high-level AV
conduction block and premature contractions) suggesting direct myocardial
alteration due to acidosis.
Conclusion: The results provide experimental data for better understanding
the dynamics, intensity and development of dysrhythmias and ECG changes
occuring in two different types of cardiorespiratory failure in animal
experiments as well as in central and obstructive types of sleep apnoea
and other apnoeic events in humans. (Fig. 3, Ref. 27.)
Key words: apnoea, asphyxia, atrioventricular conduction block, cardiac
dysrhythmia, cardiorespiratory failure, cat.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 531-538
Pozadie problematiky: Apnoické stavy èasto sprevádzajú
rôzne kardiovaskulárne poruchy, ktorých charakter,
dynamika a mechanizmy vzniku nie sú dostatoène známe.
Metodika: V práci sa analyzujú zmeny EKG a frekvencie
akcie srdca vznikajúce po opakovaných krátkotrvajúcich
inhaláciách 100 % dusíka, resp. malých koncentrácií
CO2 v N2 u 17 anestézovaných
maèiek (Pentobarbital Spofa, 40 mg.kg-1i.p.). Výsledky
hodnotenia 32, resp. 18 apnoických epizód sa porovnávajú
s nálezmi z pokusov s inhaláciou 100 % CO2.
Výsledky: Inhalácia N2 vyvolala hypoxemickú
hyperventiláciu s následným prechodným
zastavením dýchania, bradykardiou a sekundárnou
blokádou AV-prevodu vzruchu menšieho stupòa a "ischemickými"
zmenami EKG. Na rozdiel od reverzibilného respiraèného
zlyhania, pri inhalácii 6 % CO2 v N2 a obzvlášť
100 % CO2 sa k apnoe nasledujúcemu po hypoxemickej
hyperventilácii pridružili aj výrazné úèinky
hyperkapnie a acidózy, ktoré sa prejavili vèasnejšími,
intenzívnejšími a závažnejšími poruchami
EKG (AV-blokády vyšších stupòov a extrasystoly)
pravdepodobne ako prejav priameho postihnutia myokardu acidózou.
Záver: Výsledky získané pri použití
hypoxemického a hyperkapnického modelu poskytujú
experimentálny podklad na lepšie pochopenie rôznej dynamiky,
intenzity a charakteru dysrytmií a ekg zmien objavujúcich
sa jednak pri dvoch druhoch kardiorespiraèného zlyhania u zvierat,
jednak pri centrálnom, resp. obštrukènom type spánkového
apnoe a pri iných apnoických stavoch u ¾udí.
(Obr. 3, lit. 27.)
K¾úèové slová: apnoe, asfyxia, átrioventrikulárna
blokáda, dysrytmia, kardiorespiraèné zlyhanie, maèka.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 531-538
Download full text in PDF format
CITLIVOSŤ KAŠ¼OVÉHO REFLEXU U BDELÝCH MORÈIAT, POTKANOV A KRÁLIKOV
TATÁR M., PÉÈOVÁ R., KARCOLOVÁ D.
Background and aim: Medical literature provides heterogeneous
author's opinions concerning the application of various laboratory animals
to cough research. Therefore the cough response to chemical stimuli was
compared in awake guinea-pigs, rats and rabbits.
Methods: 15 adult guinea-pigs (TRIK strain) of mean body weight
435±35 g, 28 adult rats (WISTAR strain) of mean body weight 400±30
g, and 18 rabbits of mean body weight 3.2±0.3 kg were used. Awake
animals were inhaling the aerosols of both citric acid and capsaicin. Animals
were placed in a bodyplethysmographic box and two procedures of chemical
stimulation were used: 3-5 minutes lasting inhalation of overthreshold
concentration of tussive agents, and the second procedure resided in an
exposure to a dose-response study with doubled concentrations of citric
acid. The cough was analysed on the basis of air-flow changes measured
by pneumotachograph. The effect of mechanical stimulation of airway musosa
was studied in 13 rats anaesthetised by urethane (1 g/kg b.w., i.p.). The
cough was then analysed on the basis of changes in pleural pressure measured
by electromanometer using pleural cannula.
Results: All awake guinea-pigs were coughing during the exposure
to both citric acid and capsaicin, too. Citric acid was potent to elicit
cough in 42,9 % of awake rats and capsaicin only in 28,6 % of them. 61,1
% of rabbits expossed to citric acid were coughing. Capsaicin was ineffective
to produce cough in rabbits. The highest intensity of cough was in guinea-pigs.
Guinea-pigs were the species reacting most intensively to citric acid dose-response
exposure. The intensity of cough was not correlated with the concentration
of citric acid in awake rats and rabbits. Mechanically induced cough was
present in 53,8 % of exposed rats under light urethane anaesthesia.
Conclusions: 1. Guinea-pigs are the most useful laboratory animal
for experimental studies of chemically induced cough. 2. The sensitivity
of cough reflex in awake guinea-pigs could be characterised by the relationship
between the intensity of cough and the concentration of the tussive agent.
3. The mechanically induced cough could be elicited in half of the rats
under light urethane anaesthesia. (Fig. 4, Tab. 1, Ref. 21.)
Key words: cough, citric acid, capsaicin, mechanical stimulus, guinea-pig,
rat, rabbit.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 539-543
Pozadie problému a cie¾: V odbornej literatúre
sú rozdielne názory na vhodnosť použitia jednotlivých
druhov laboratórnych zvierat pre výskum experimentálneho
kaš¾a. Preto sme sledovali kaš¾ovú odpoveï na
chemické dráždenie u bdelých morèiat,
potkanov a králikov.
Metódy: Použili sme 15 dospelých morèiat (kmeò
TRIK) priemernej hmotnosti 435±35 g, 28 dospelých potkanov
(kmeò Wistar) priemernej hmotnosti 400±30 g a 18 králikov
priemernej hmotnosti 3,2±0,3 kg. Bdelé zvieratá vdychovali
aerosól kyseliny citrónovej a kapsaicínu v bodypletyzmografickej
komore. Použili sme 2 postupy dráždenia. Najskôr zvieratá
vdychovali aerosól nadprahovej koncentrácie poèas
3-5 minút, neskôr pri jednom vyšetrení inhalovali postupne
dvojnásobne sa zvyšujúce koncentrácie tussigénnych
látok. Kaše¾ sme posudzovali zo zmien prietoku vzduchu analyzovaného
pneumotachograficky. U 13 potkanov sme v uretanovej anestézii
(1 g/kg hmotnosti, i.p.) sledovali aj vplyv mechanického podnetu
na sliznicu dýchacích ciest. Kaše¾ sme vtedy posudzovali
zo zmien interpleurálneho tlaku registrovaného elektromanometrom
prostredníctvom pleurálnej kanyly.
Výsledky: Všetky bdelé morèatá kaš¾ali
poèas expozície kyseline citrónovej aj kapsaicínu.
Na kyselinu citrónovú reagovalo kaš¾om 42,9 % a na
kapsaicín len 28,6 % potkanov. Kyselina citrónová
vyvolala kaše¾ u 61,1 % králikov, vdychovanie kapsaicínu
nebolo úèinné. Intenzita kaš¾a bola najvyššia
u morèiat. Na postupne sa zvyšujúce koncentrácie
kyseliny citrónovej najlepšie reagovali morèatá. U potkanov
a králikov intenzita kaš¾a nekorelovala s koncentráciou
kyseliny citrónovej. U 53,8 % anestézovaných
potkanov bol prítomný mechanicky vyvolaný kaše¾.
Záver: 1. Pre modelové štúdium chemicky vyvolaného
kaš¾a u malých laboratórnych zvierat je najvhodnejšie
morèa. 2. Okrem frekvencie kaš¾a možno citlivosť kaš¾ového
reflexu u bdelých morèiat charakterizovať aj zo závislosti
medzi intenzitou kaš¾a a koncentráciou tusigénnej
látky. 3. Kaše¾ možno u polovice potkanov v plytkej
uretánovej anestézii vyvolať aj mechanickým podnetom.
(Obr. 4, tab. 1, lit. 21.)
K¾úèové slová: kaše¾, kyselina
citrónová, kapsaicín, mechanický podnet, morèa,
potkan, králik.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 539-543
Download full text in PDF format
ÈO SIGNALIZUJE VZŤAH DIGOXÍNU PODOBNEJ IMUNOAKTIVITY K HLADINÁM INZULÍNU V SÉRE TEHOTNÝCH ŽIEN?
MARTINKA E., MATÚŠEK J., OÈENÁŠOVÁ A., SCHUDICHOVÁ J., STRAKOVÁ J., GALAJDA P., PLANKOVÁ E., BALÁŽ D., LICHARDUS B., MOKÁÒ M.
Background: Digoxin-like immunoactivity (DLIA) reflects the presence
of endogenous substances which are close to cardiac glycosides. These substances
via inhibition of Na+-K+-ATPase increase intracellular
calcium stores (Ca2+i) and may modulate various Ca2+-dependent
mechanisms. Although DLIA are known primarily as hypertension and natriuresis
promoting factors, several recent works have suggested that DLIA relates
also to diabetes mellitus. The main stimulus for DLIA secretion represents
volume-expansion.
Aim of study: To assess relation of DLIA to glucose tolerance and
insulin levels in pregnant women (PW).
Subjects and methods: 1) 67 PW (DLIA measured by RIA-kit HUMA-LAB
Košice), 2) 53 PW (DLIA measured by RIA-kit ORION). PW were subdivided
according to the glucose tolerance and insulin concentrations.
Results: 1. DLIA in hyperinsulinemic PW were significantly higher
than in those with normal insulin levels. 2. DLIA significantly correlated
with insulin levels as well as with insulinogenic index. 3. The increase
in plasma glucose and insulinemia during OGTT was accompanied by a decrease
in DLIA. These findings were independent of other measured parameters (age,
body mass index, pregnancy induced weight gain, blood pressure and steroid
hormones).
Conclusions: These findings suggest that DLIA does not respond only
to changes regarding sodium-retention and volume-expansion, but also to
changes in glucose and insulin metabolism. Thus, DLIA could represent one
of the markers of „specific" neurohumoral activation. However, the
question of whether an elevation in DLIA may consequently modulate mechanisms
of insulin secretion, insulin sensitivity, vascular reactivity and other
Ca2+i-dependent mechanisms remains speculative. (Tab.
4, Fig. 4, Ref. 41).
Key words: digoxin-like immunoactivity, insulin, gestational diabetes,
calcium, Na+-K+-ATPase.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 544-554
Pozadie problému: Digoxínu podobná imunoaktivita
(DLIA) odráža prítomnosť substancií príbuzných
srdcovým glykozidom, ktoré inhibièným úèinkom
na aktivitu Na+-K+-ATPázy vedú k vzostupu
intracelulárnych zásob kalcia (Ca2+i),
a tak môžu ovplyvòovať rôzne Ca2+-závislé
mechanizmy. Hoci DLIA sú známe predovšetkým ako látky
podporujúce hypertenziu a diurézu, v posledných
rokoch pribúdajú práce poukazujúce na vzťah
DLIA aj k diabetes mellitus. Najznámejší stimul pre
zvýšené uvo¾òovanie DLIA predstavuje objemová
expanzia.
Cie¾ štúdie: Posúdiť vzťah DLIA k tolerancii
glukózy a hladinám inzulínu u tehotných
žien (TŽ).
Súbory a metódy: 1. skupina: 67 TŽ (DLIA merané
RIA-súpravou HUMA-LAB Košice), 2. skupina: 53 TŽ (DLIA merané
RIA-súpravou ORION, Fínsko). TŽ boli rozdelené do
podskupín pod¾a tolerancie glukózy a hladín
inzulinémie.
Výsledky: 1. Hladiny DLIA u hyperinzulinemických
TŽ boli v porovnaní s normoinzulinemickými TŽ významne
vyššie. 2. Koncentrácie DLIA významne korelovali s hladinami
inzulínu, ako aj s inzulinogénnym indexom. 3. Vzostup
glykémie a inzulinémie poèas OGTT bol sprevádzaný
poklesom DLIA. Výsledky boli nezávislé od ostatných
meraných parametrov (vek, body mass index, prírastok hmotnosti
poèas gravidity, krvný tlak, steroidné hormóny).
Závery: Výsledky poukazujú, že substancie s DLIA
reagujú nielen na zmeny súvisiace s retenciou sodíka
a objemom telesných tekutín, ale aj na zmeny v metabolizme
glukózy a inzulínu, a tak by mohli predstavovať
marker „špecifickej" neurohumorálnej aktivácie. Otázky,
nako¾ko môže vlastný vzostup DLIA následne modulovať
mechanizmy sekrécie inzulínu, citlivosť tkanív na
inzulín, kontraktilitu ciev a ïalšie Ca2+-dependentné
mechanizmy, zostávajú zatia¾ hypotetické. (Tab.
4, obr. 4, lit. 41.)
K¾úèové slová: digoxínu podobná
imunoaktivita, inzulín, gestaèný diabetes, kalcium,
Na+-K+-ATPáza.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 544-554
Download full text in PDF format
SYNDRÓM POLYCYSTICKÝCH OVÁRIÍ A INZULÍNOVÁ REZISTENCIA
KREZE Jr. A., HRNÈIAR J., DOBÁKOVÁ M., PEKAROVÁ E.
The insulin resistance syndrome and the polycystic ovary syndrome (PCOS)
appear to have some following coincidences: the existence of subclinical
acanthosis nigricans in PCOS hyperinsulinemic women, correlation of insulin
levels and free testosterone, insulin-like growth factor I binding
protein (IGFIBP), and sex-hormone binding globuline. Insulin and IGFI act
synergically with luteinizing hormone increasing the activity of cytochrome
P450c17 and its enzymatic activity in the adrenals. The decrease in IGFI
level and IGFI receptors in the ovarian granulosa cells reduce the steroids
aromatisation. The increased expression of IGFI receptors in the theca
cells favours the adnrogens' synthesis. Long-term insulin therapy results
in an increase in ovary volume and the blood adrogens levels. The deterioriation
of insulin resistance in PSOC women progresses also by the reduction of
type I of skeletal muscle fibres which are sensitive to insulin, and
the increase of type II fibres which are resistant to insulin in hyperandrogenemia.
Testosterone deteriorates the skeletal aa well as hepatic insulin sensitivity
by both its facilitating effect on lipolysis and the increase of free fatty
acids. Abdominal obesity seen in PCOS and insulin resistance is composed
by adipocytes with glucocorticoid receptors, which after cortisol stimulation
activate the lipoproteine lipase and fat accumulation. Gynoid obesity with
the preferential aromatisation of steroids is not evolved because of the
low estrogens and progesterone levels in PCOS. Low progesterone levels
(with anticortisol effect) support the development of abdominal obesity.
Ultimately, the early peak of insulin secretion (4-8 min) in PCOS is higher.
This fact should testify a certain diabetic disposition. (Ref.
37.)
Key words: polycystic ovary syndrome, insulin resistance, androgens.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 555-558
Syndróm inzulínovej rezistencie a syndróm
polycystických ovárií (PCOS) spolu súvisia
z h¾adiska existencie subklinickej acanthosis nigricans u PCOS
žien s hyperinzulinémiou, korelácie hodnôt inzulínu
a vo¾ného testosterónu, insulin-like growth factor
I binding proteínu (IGFIBP) a sex-hormone binding proteínu.
Inzulín a IGFI synergicky s luteinizaèným
hormónom zvyšujú aktivitu cytochrómu P450c17 a jeho
enzymatickú expresiu v nadoblièke. V ováriách
v granulózových bunkách redukcia IGFI a IGFI
receptorov spôsobí zníženie aromatizácie steroidov.
V tekálnych bunkách zvýšenie expresie IGFI receptorov
favorizuje syntézu androgénov. Pri dlhodobom podávaní
inzulínu sa zvyšuje ovariálny objem a hladiny androgénov
v krvi. Zhoršovanie inzulínovej rezistencie je u žien
s PCOS udržiavané aj redukciou I. typu kostrových svalových
vlákien senzitívnych na inzulín a zvýšenie
II. typu vlákien rezistentných proti inzulínu pri
hyperandrogenémii. Testosterón facilitáciou lipolýzy
a zvýšením vo¾ných mastných kyselín
zhoršuje hepatálnu a skeletálnu senzitivitu na inzulín.
Abdominálnu obezitu pozorovanú pri PCOS a inzulínovej
rezistencii tvoria adipocyty s glukokortikoidnými receptormi,
ktoré po úèinku kortizolu stimulujú lipoproteínovú
lipázu a akumuláciu tuku. Gynoidná obezita s preferenciou
aromatizácie steroidov sa nevytvára pre nízke hodnoty
estrogénov a progesterónu pri PCOS. Nízke hodnoty
progesterónu v krvi (s antikortizolovým úèinkom)
napomáhajú vytváraniu abdominálnej obezity.
Nakoniec vèasný vrchol inzulínovej sekrécie
(4-8 min) je pri PCOS vyšší, èo by sveèilo o urèitej
diabetickej dispozícii. (Lit. 37.)
K¾úèové slová: syndróm polycystických
ovárií, inzulínová rezistencia, androgény.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 555-558
Download full text in PDF format
EPIDEMIOLOGICKÉ A MIKROBIOLOGICKÉ ASPEKTY MYKOBAKTERIÓZ
NA SLOVENSKU
M. FORTUITUM
BADALÍK L., ŠVEJNOCHOVÁ M., HONZÁTKOVÁ Z., KRIŠTÚFEK P.
The purpose of this paper is to confront the knowledge about the epidemiology
of this disease abroad with information obtained in Slovakia.
The methodology of this paper is based upon surveillance of tuberculosis
as applied on mycobacterioses.
Pulmonary infections caused by M. fortuitum presents only 10 % of
pulmonary mycobacterioses caused by facultative patogenic mycobacteria.
Since the year 1979 were in the territory of Slovakia newly discovered
5 cases of mycobacterioses caused by M. fortuitum. 4 of them are
men (age 61-77 years old) and 1 women (57 years old). 3 patients are from
Eastern Slovakia and 2 patients are from Central Slovakia. All of them
had pulmonary location of disease. Another 8 cases (5 men and 3 women)
are suspect for mycobacterioses for the meantime. In each izolation of
the agens was made 5-8 times but without verification of clinical activity.
Findings of M. fortuitum in biological material even when repeated
can mean contamination only. During the period of last 10 years 768 izolations
of M. fortuitum from 496 persons were registered. (Ref. 36.)
Key words: epidemiology, microbiology, mycobacterioses, M. fortuitum.
Bratisl Lek Listy 1997; 98: 559-562
Cie¾om práce je konfrontovať doterajšie poznatky o epidemiológii
tohto ochorenia v zahranièí s poznatkami získanými
na Slovensku.
Metodicky vychádza práca zo surveillance tuberkulózy
aplikovanej na oblasť mykobakterióz.
P¾úcne infekcie vyvolané M. fortuitum tvoria
iba 10 % p¾úcnych mykobakterióz spôsobených
podmienene patogénnymi mykobaktériami. Od roku 1979 sme na
Slovensku zaevidovali 5 prípadov mykobakterióz vyvolaných
kmeòmi M. fortuitum. Sú to 4 muži (vo veku 61-77 rokov)
a 1 žena (vo veku 57 rokov). Traja pacienti sú z východoslovenského
regiónu a dvaja zo stredoslovenského regiónu.
Ochorenie je u všetkých lokalizované v dýchacom
ústrojenstve. Ïalších 8 prípadov (5 mužov a 3
ženy) je zatia¾ suspektných na mykobakteriózu. Ide
o 5-8-násobnú izoláciu uvedeného agensu
v každom prípade, ale bez overenia aktivity klinického
procesu.
Nález M. fortuitum v biologickom materiáli, hoci
opakovaný, môže znamenať iba kontamináciu. V období
posledných 10 rokov sme na Slovensku zaznamenali 768 izolovaných
kmeòov M. fortuitum od 496 osôb. (Lit. 36.)
K¾úèové slová: epidemiológia,
mikrobiológia, mykobakteriózy, M. fortuitum.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 559-562
Download full text in PDF format
DLHODOBÉ TRENDY INCIDENCIE SYFILISU A KVAPAVKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROKY 1947-1994 SO ZVLÁŠTNYM ZRETE¼OM NA MLADÉ VEKOVÉ SKUPINY
HEGYI E., HEGYI V., DANILLA T.
During the Second World War and after the War venereal diseases (Syphilis
and Gonorrhoea) were wide-spread. By a single census in October 1947
were notified 2960 syphilitic patients. In the years 1949-1951 intensive
and effective preventive measures were introduced as compulsatory notification
system of venereal diseases, sexual contact-tracing investigations, correct
and rapid diagnosis of venereal diseases, rapid and efficient therapy of
patients with syphilis, follow-up (post-treatment observations) for all
patients, routine serological tests for syphilis, in expectant mothers
at ante-natal clinics, periodical screening of high-risk groups, patients
in each calendar year at their hospitalization, to taking up a post
and a special drive against syphilis („PN-action"). The results
of these measures are manifested by substantial fall in the number of cases
of syphilis and gonorrhoea. In the years 1948-1955 18 151 patients suffering
from syphilis were notified. The changes of the incidence of syphilis and
gonorrhoea are illustrated by statistical data (Tab. 1-9). Syphilis congenita
occurs sporadicly, there is a substantial fall in the number of syphilitic
pregnant.
After 1989 there has been a greater group mobility and a substantial
rise in active and passive tourisms and occupational travel activity, especially
abroad. Changes of the sexual behaviour were expressed, especially a greater
tolerance whether heterosexual or homosexual, sexual freedom, sexual promiscuity
and especially prostitution.
This development is distinctively reflected in the incidence of venereal
diseases, especially of syphilis, less of gonorrhoea. GP and other specialists
are treating gonorrhoea, also self-treatment of gonorrhoea is evident.
The percentage of chronic gonorrhoea is increasing. (Tab. 9, Ref. 20.)
Key words: syphilis, gonorrhoea, young age groups.
Bratisl. lek. Listy, 1997; 98: 563-571
Poèas II. svetovej vojny a po nej boli pohlavné choroby
(syfilis a kvapavka) ve¾mi rozšírené. Jednorazovým
cenzusom v októbri roka 1947 sa nahlásilo 2960 syfilitikov.
V rokoch 1949-1951 sa zaviedli intenzívne a úèinné
preventívne opatrenia ako hlásna povinnosť, depistáž,
vèasná a spo¾ahlivá diagnostika, vèasná
a úèinná terapia, dispenzárna starostlivosť,
prenatálna starostlivosť, preventívne vyšetrenia gravidných
žien, pracovníkov v urèitých povolaniach, hospitalizovaných
pacientov, pri nástupe do zamestnania a jedna špeciálna
akcia proti syfilisu („PN-akcia"). Výsledky týchto opatrení
sa prejavili v podstatnom znížení incidencie syfilisu
a kvapavky. Za roky 1948-1955 sa zachytilo 18 151 syfilitikov. Zmeny
incidencie syfilisu a kvapavky za roky 1948-1994 sa ilustrujú
štatistickými údajmi (tab. 1-9). Syphilis congenita sa vyskytuje
iba sporadicky, podstatne sa znížil poèet syfilisu u gravidných
žien.
Po roku 1989 sa zvýšila mobilnosť obyvate¾stva, výrazná
migrácia pracovných síl za prácou do zahranièia
a intenzívna a rozsiahla pasívna, ale aj aktívna
turistika. Zvýraznili sa zmeny sexuálnych zvyklostí,
najmä homosexualita mužov, stupòovala sa sexuálna vo¾nosť,
promiskuita a najmä rozsiahla prostitúcia.
Tento vývoj sa zrete¾ne odzrkad¾uje na incidencii
pohlavných chorôb, najmä syfilisu, menej kvapavky. Kvapavku
zaèali lieèiť obvodní lekári a iní
odborníci, rozširuje sa samolieèenie kvapavky pacientmi,
a takto sa zvyšuje percento chronickej kvapavky. (Tab. 9, lit.
20.)
K¾úèové slová: syfilis, kvapavka,
mladé vekové skupiny.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 563-571
Download full text in PDF format
KONCEPCIA STAROSLIVOSTI O DIABETICKÚ NOHU
PETRAŠOVIÈ M., ÈÁRSKY S., HOLOMÁÒ M.
Background: The diabetic foot is the most frequent complication
of diabetes requiring hospitalization. According to large sets of patients,
as many as 25 % of diabetic patients develop damage to their feet during
their life. Regarding the growing number of diabetic patients it is necessary
to elaborate a prospective conception of the treatment of patients
afflicted by this complication.
Objective: The study's aim is to respond to the question of differentiation
of treatment of patients with the diabetic foot.
Methods: A retrospectve analysis of two sets of patients hospitalized
at the surgical clinic.
Results: The group I (1989-1993) included 264 patients treated
by „classical surgical management". The group II (October 1994-January
1996) included 142 patients subdued to „intensified therapy" with
maximum possible use of revascularization procedures. 52-57 % of patients
were admitted with extensive gangrene, 65-68 % with ischaemic disease of
the lower extremities in the stage of CLI. The proportion of revascularizations
was 26 % vs 68 %, the proportion of large amputations was 60 % vs 38 %.
Despite maximum surgical forcefulness, a large proportion of large
amputations reaching 38 %, perseveres. The authors additionally surveyed
the patients of group II as to the degree of their knowledge on the possible
chronic complications of diabetes. The predominant majority of patients
(63 %) had insufficient knowledge about the prevention of the diabetic
foot.
Conclusions: Even a maximum use of surgical procedures is not
sufficient in procuring a decrease in the proportion of large amputations
of lower limbs in diabetic patients who have been hospitalized with their
disease being in a progressed stage caused by neglection. Therefore
it is necessary to transfer the emphasis of treatment of the diabetic foot
into the period preceding the stage of manifestant infectious and necrotic
complications. It would be most appropriate to delegate this „frontman"
task to diabetologists.
Use in practice: Even though the only definitive solution of this
dissatisfying situation resides in the establishment of specialized centres
focused on the therapy of the diabetic foot, certain progress can be achieved
also under current conditions by a consequent use of the existing
net of diabetologic out-patients clinics, improvement of the quality of
the diagnostic process and enhancement of educational activities. (Tab.
5, Ref. 18.)
Key words: diabetic foot, amputation, screening, education, diabetic
foot centres.
Bratisl. lek. Listy 1997; 98: 572-576
Pozadie problému: Diabetická noha je chronickou
komplikáciou diabetu, ktorá najèastejšie vyžaduje
hospitalizáciu. Pod¾a ve¾kých súborov
až u 25 % diabetikov sa poèas života vyvinie poškodenie nohy.
Vzh¾adom na zväèšujúci sa poèet diabetikov
je potrebné vytvoriť perspektívnu koncepciu starostlivosti
o pacientov s touto komplikáciou.
Cie¾ a východisko sledovania: Podať odpoveï
na otázku diferenciácie starostlivosti o pacienta s diabetickou
nohou.
Metódy: Retrospektívny rozbor dvoch skupín
pacientov hospitalizovaných na chirurgickej klinike.
Výsledky: V I. skupine (1989-1993) bolo 264 pacientov
lieèených „klasickou chirurgickou taktikou". V II.
skupine (október 1994 až január 1996) bolo 142 pacientov
podrobených „intenzifikovanej lieèbe" s maximálnym
možným využitím revaskularizaèných postupov.
Konštatovali, že 52 %, resp. 57 % pacientov bolo prijatých s ve¾kým
rozsahom gangrény, 65 %, resp. 68 % s ischemickou chorobou
dolných konèatín v štádiu CLI. Podiel
revaskularizaèných výkonov bol 26 % vs 68 %, podiel
ve¾kých amputácií 60 % vs 38 %. Aj pri maximálnej
chirurgickej agresivite pretrváva 38 % podiel ve¾kých
amputácií, ktorý je príliš vysoký. U pacientov
II. skupiny autori navyše zisťovali stupeò vedomostí o možných
chronických komplikáciách diabetu. Prevažná
väèšina pacientov (63 %) mala nedostatoèné znalosti
o prevencii komplikácií diabetickej nohy.
Závery: Ani maximálne využitie chirurgických
postupov nezníži podiel ve¾kých amputácií
dolných konèatín u diabetikov, ktorí boli
hospitalizovaní so zanedbaným ochorením. Preto je
ťažisko starostlivosti o diabetickú nohu potrebné preniesť
do obdobia pred manifestáciou infekènonekrotických
komplikácií. Túto úlohu „frontmana" by
bolo najvhodnejšie zveriť do rúk diabetóloga.
Význam pre prax: Aj keï jediné definitívne
riešenie neuspokojivej situácie je v etablovaní špecializovaných
centier zameraných na lieèbu diabetickej nohy, urèitý
pokrok sa dá dosiahnuť i v súèasných
podmienkach dôsledným využitím existujúcej siete
diabetologických ambulancií, skvalitnením diagnostického
procesu a zlepšením výchovnej èinnosti. (Tab.
5, lit. 18.)
K¾úèové slová: diabetická
noha, amputácie, skríning, edukácia, centrá
diabetickej nohy.
Bratisl. lek. Listy, 98, 1997, è. 10, s. 572-576
Download full text in PDF format
VEDECKÉ A ODBORNÉ INFORMÁCIE PREDNESENÉ NA SPOLKU SLOVENSKÝCH LEKÁROV V BRATISLAVE
LV. riadna pracovná schôdza dòa 7.10.1996 - Predsedala
doc. MUDr. A. Okrucká, CSc.
Medicínske zvláštnosti vyššieho veku
DOC. MUDr. JÁN VRÁBLIC, CSc., ŠESŤDESIATROÈNÝ
Download full text in PDF format