Download full text in PDF format (288 kB)Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume 102 / No. 4 / 2001
Dve obohacujúce metódy získavania CD34+ kmeňových buniek z pupočníkovej krvi
Pafumi C., Zizza G., Pernicone G., Bandiera S., Farina M., Russo A., Iraci M., Cianci A.
We describe the relation between umbilical cord clamping time and two
different enrichment system of CD34+ stem cells from umbilical cord blood with
the proliferative ability and bone marrow reconstitution of the stem cells
obtained. After an obstetrician perfored the cord blood collection, the
purification of stem cells was performed either with a combination of
monoclonal antibodies (negative selections) using the Stem Sep method, or with a positive
cells selection based on their surface CD34 antigens using the Mini Macs system.
An excellent recovery of haematopoietic progenitors (Burst Forming Unit
Erythroids (BFU-E); Colony Forming Unit Granulocytes and Macrophages (CFU-GM);
and Colony Forming Unit Granulocytes, Erythroids, Monocytes and Macrophages
(CFU-GME)), inversely related to the increase in clamping time, was performed
with the Mini Macs system (54 % of colonies, with a 90 % purity). With Stem
Sep method, haematopoietic progenitors recovery was 35 % (with a 80 %
purity). By applying early clamping of umbilical cord blood we obtained a greater
number of CD34+ cells and their clonogenic activity was increased with
enrichment. This is a useful technique considering that the number of CD34+
stem cells usually contained from a unit of placental blood is enough for
the transplant to a child, but not for an adult. Thus, using these methods,
we can get a larger number of CD34+ stem cells which reduces the risk of
Graft versus Host Disease also in adult patients, producing survival rates
similar to the those obtained with transplantation of bone marrow from unrelated
donors. (Fig. 4, Ref. 18.)
Key words: CD34+ stem cells;, umbilical cord blood, recovery, enrichment,
bone marrow reconstitution.
Opisujeme vzťah medzi časom zasvorkovania a získaným krvným objemom
a dve obohacujúce metódy získavania CD34+ kmeňových buniek z pupočníkovej
krvi za účelom určenia vynikajúcej izolácie s vysokou schopnosťou
proliferácie a rekonštitúcie kostnej drene. Pôrodník odoberie krv z pupočnej
šnúry a následne vykoná purifikáciu kmeňových buniek, a to buď
kombináciou monoklonálnych protilátok (negatívna selekcia) použitím metódy
Stem Sep, buď pozitívnou bunkovou selekciou využitím povrchových antigénov
CD34 použitím systému Mini Macs. Bola urobená vynikajúca izolácia
krvotvorných progenitorov; Burst Forming Unit Erythroid (BFU-E); Colony Forming
Unit Granulocyte and Macrophage (CFU-GM); a Colony Forming Unit
Granulocyte, Erythroid, Monocyte and Macrophage (CFU-GME); nepriamo úmerná
vzostupu času svorkovania. Pri použití systému Mini Macs sa dosiahla izolácia
54 % kolónií s 90 % čistotou, kým pri použití metódy Stem Sep sa
dosiahla 35 % izolácia krvotvorných progenitorov s 80 % čistotou. Skorým
zasvorkovaním krvi pupočnej šnúry sme dosiahli vyšší počet CD34+ buniek
a ich klonogénna aktivita sa obohatením zvýšila. Tento fakt je osobitne
dôležitý, keď zvážime, že počet CD34+ kmeňových buniek obsiahnutých v jednotke
placentárnej krvi je dostatočný na transplantáciu u dieťaťa, no na
transplantáciu u dospelého človeka nestačí. Preto pri použití týchto
metód môžeme získať vyšší počet CD34+ kmeňových buniek, ktoré zvyšujú
možnosť redukcie reakcie transplantát versus recipient u dospelých
pacientov s mierou prežitia, ktorá je podobná ako pri transplantáciách
kostnej drene od nepríbuzných donorov. (Obr. 4, lit. 18.)
Kľúčové slová: CD34+ kmeňové bunky, izolácia, obohatenie, rekonštitúcia
kostnej drene.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 183-186
Download full text in PDF format (288 kB)
Chirurgické liečenie poranení periférnych nervov horných končatín
Matejčík V.
Outline: This study presents the results of surgical treatment of nerves
in upper extremities performed in our clinic over 15 years, from 1985 to 1999.
Basic lines of surgical treatment of various injuries of nerves in upper
extremities are presented and evaluated in the study.
Synopsis and methods: 140 nerves in 123 patients were treated within this
period. 95 reconstruction operations were performed by a microtechnique in
95 patients. All reconstruction surgeries were performed in cases characterized
by complete and persisting neurological deficit and by the absence of action
potentials in relevant nerves. In 42 patients, 45 nerves were reconstructed by
an autotransplant. In 53 patients, reconstruction surgery was performed by
suture of peripheral nerve that included treatment of 65 nerves. In this group,
10 patients were treated by suturation of 2 nerves and 3 nerves were suturated
in one patient. In 28 patients, external neurolysis was the final surgical
therapeutic treatment. In this group, neurolysis of 2 nerves was performed in 2
patients. The presence of action potential was always an important criterion in
the determination of the type of surgical intervention. The analysis of the
effectiveness of surgical intervention was performed with respect to: the period
elapsed between injury and operation, age of the patient, character of injury,
location of injury, category of injured nerve, type of surgical intervention.
Results: The best results were observed for external neurolysis and for
n. medianus. Evaluation of the effectiveness of neural suture did not reveal any
significant differences between neural grafts and classical suture. Similar
results were obtained for surgical treatment of isolated nerve injuries and for
cases involving the reconstruction of more than one nerve. Good or excellent
results were typical for early treatment, for distal injuries and for clean
incised wounds, especially in young patients.
Conclusion: Early surgical revision combined with neurolysis and
reconstruction surgery (if necessary) are crucial factors determining the
outcome of operation in indicated cases. With respect to reconstruction
operations we did not observe any significant difference between classical
suture and suture using nerve graft. (Tab. 7, Ref. 13.)
Key words: traumatic lesion of peripheral nerve, nerve graft, suture,
neurolysis, reconstruction operations of peripheral nerve.
Východisko: Práca prezentuje výsledky operácií nervov horných končatín
urobených na našom pracovisku počas 15 rokov (1985-1999). V práci uvádzame
a hodnotíme základné línie chirurgického liečenia rôznych poranení
nervov horných končatín.
Metódy: 123 pacientom sme ošetrili 140 nervov horných končatín. 95
pacientom sme urobili 95 rekonštrukčných operácií mikrotechnikou. Všetky
rekonštrukčné operácie sme urobili v prípadoch kompletného a perzistujúceho
neurologického deficitu, pri absencii nervových akčných potenciálov. 42
pacientom sme rekonštruovali 45 nervov autotransplantátom. 53 pacientom sme
urobili rekonštrukčné operácie sutúrou periférneho nervu, pri ktorých sme
ošetrili 65 nervov. Z toho 10 pacientom sme sutúrovali 2 nervy a 1
pacientovi 3 nervy. 28 pacientom sme urobili vonkajšiu neurolýzu konečným
chirurgicko-liečebným výkonom. Z toho 2 pacientom sme urobili neurolýzu
2 nervov. Pri určovaní typu operačného výkonu bola vždy dôležitá prítomnosť
nervových akčných potenciálov. Analýzu Efektívnosť operačného výkonu
sme analyzovali v závislosti od: doby od úrazu po operáciu, veku
pacienta, charakteru poranenia, výšky poranenia, druhu poraneného nervu, typu
operačného výkonu.
Výsledky: Najlepšie výsledky sme pozorovali pri vonkajších neurolýzach
a pri n. medianus. Pri hodnotení efektívnosti neurosutúry, sme
nepozorovali výraznejší rozdiel medzi nervovými transplantátmi a klasickou
sutúrou. Rovnaké výsledky sme pozorovali pri hodnotení operácií izolovaného
poškodenia nervu a prípadov, keď bolo rekonštruovaných viac ako 1
nerv. Dobré a výborné výsledky boli typické pri včasných operáciách,
pri distálne lokalizovaných poraneniach a čistých rezných poraneniach,
najmä však u mladých pacientov.
Záver: Včasná chirurgická revízia spojená s neurolýzou a v prípade
potreby rekonštrukčná operácia je v indikovaných prípadoch rozhodujúcim
faktorom ovplyvňujúcim výsledok operácie. Pri rekonštrukčných operáciách
sme nepozorovali podstatnejší rozdiel medzi klasickou sutúrou a sutúrou
pomocou nervového transplantátu. (Tab. 7, lit. 13.)
Kľúčové slová: traumatická lézia periférneho nervu, nervový
transplantát, sutúra, neurolýza, rekonštrukčné operácie periférneho
nervu.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 187-195
Download full text in PDF format (224 kB)
Vplyv pasívneho zdvihnutia dolných končatín na exkréciu sodíka u chorých s cirhózou pečene
Lazúrová I., Wágnerová H., Ladányiová D., Ondič O., Olexa P., Trejbal D., Kováčová A.
18 healthy subjects and 15 patients with liver cirrhosis were examined using
a 2-hour method of passive leg rising (PLR). Renal and hormonal responses
to PLR were investigated.
There was a significant increase in diuresis (p<0.01) and sodium
excretion (p<0.01) simoultaneously with a decrease in plasma renin
activity (p<0.01) and plasma aldosterone (p<0.01) in the group of healthy
subjects. Similarly, in the group of patients with liver cirrhosis a significant
increase in diuresis (p<0.01), natriuresis (p<0.05) together with a decrease
in plasma renin activity (p<0.05) and aldosterone (p<0.01) were detected.
3 of 15 patients were nonrespondents.
We conclude that PLR leads to central volume expansion which causes supression
of sodiumretaining factors, and the increase in diuresis and natriuresis not
only in healthy objects but also in cirrhotics. This simple method may be used
as the first therapeutic regimen in patients with cirrhosis and edemas. (Tab.
2, Fig. 3, Ref. 13.)
Key words: passive leg rising, diuresis, natriuresis, plasma renin activity,
plasma aldosterone.
Autori vyšetrili diurézu, nátriurézu a humorálne parametre -
plazmatickú renínovú aktivitu (PRA) a plazmatický aldosterón (PA) u 18
zdravých osôb a 15 chorých s cirhózou pečene za podmienok pasívneho
zdvihnutia dolných končatín o 30 stupňov oproti podložke (PLR).
V súbore zdravých došlo k signifikantnému zvýšeniu diurézy
(p<0,01) a nátriurézy (p<0,01), čo bolo sprevádzané významným
poklesom PRA (p<0,01) a PA (p<0,01). Podobne sa správala diuretická
(p<0,01) a nátriuretická (p<0,05) odpoveď u chorých s cirhózou,
aj keď 3 chorí s vysokou hladinou PRA zvýšením exkrécie Na na PLR
nereagovali. Signifikantne sa znížili hodnoty PRA (p<0,05) a aldosterónu
(p<0,01).
Metóda PLR vedie k vzniku centrálnej objemovej expanzie, čo vyvolá
pokles nátriumretenčných humorálnych mechanizmov, a tým zvýšenie
diurézy a nátriurézy u zdravých, ale aj u pacientov s cirhózou
pečene a edémami. Túto jednoduchú metódu teda možno použiť ako
jedno z prvých opatrení pri prijatí dekompenzovaného cirhotika do
nemocnice. (Tab. 2, obr. 3, lit. 13.)
Kľúčové slová: pasívne zdvihnutie dolných končatín, diuréza, nátriuréza,
plazmatická renínová aktivita, aldosterón.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 196-199
Download full text in PDF format (215 kB)
Benefičný účinok exogénnych donorov NO na morfologické zmeny vyvolané dlhodobým podávaním blokátora NO syntázy
Kristek F., Varga I.
Nitric oxide represents an important mediator which is involved in a variety
of cardiovascular functions. The goal of this work was to study the effect of
long term NO synthase inhibition on the structure of conduit arteries. The
second objective of this work was to determine whether changes in conduit
arteries evoked by long term NO synthase inhibition could be prevented by
concomitant delivery of exogenous NO.
Two independent experiments (A, B) were performed. Both consisted of three
groups of 10-week-old Wistar rats: (1) controls, (2) treated by L-NG-nitroarginine
methyl ester (L-NAME) in water (50 mg/kg), and (3) in experiment A treated
by L-NAME (50 mg/kg in water) + pentaerythrityetetranitrate (PETN) (2x50 mg/kg,
using gavage), (3) in experiment B treated by L-NAME (50 mg/kg in water) +
molsidomine (2x50 mg/kg, using gavage).
Blood pressure (BP) was measured in all groups by the tail plethysmographic
method.
After 6 weeks the rats were killed and perfused by the glutaraldehyde fixative
under the pressure equal to the control systolic blood pressure of 120 mmHg.
Thoracic aorta, carotid artery and coronary artery were processed according to
the standard electron microscopy procedure. Wall thickness (WT), cross sectional
area (CSA), and inner diameter (ID) of the arteries were measured in light
microscopy.
A significant increase in BP, WT, CSA and WT/ID ratio (all p<0.01) were
observed after L-NAME administration in arteries, except of WT/ID in the
coronary artery in experiment A where the increase was not significant. ID
changed not.
Administration of PETN or molsidomine to L-NAME treated rats resulted in a significant
decrease in BP, WT, and CSA. The decrease in WT/ID in coronary arteries was
present however not significant in experiment A.
The inner diameter was significantly increased only in the thoracic aorta in
experiment A.
In summary, long term NO synthase inhibition evoked considerable morphological
changes in the arterial wall of conduit arteries. The replacement of endogenous
NO deficiency using exogenous NO donors resulted in a considerably
beneficial effect in all parameters studied. (Fig. 4, Ref. 54.)
Key words: nitric oxide, L-NAME, pentaerythrityl tetranitrate, molsidomine,
morphometry, hypertension.
Oxid dusnatý je dôležitým mediátorom, ktorý ovplyvňuje množstvo
kardiovaskulárnych funkcií. Cieľom práce bolo sledovať efekt dlhodobého
podávania blokátora NO-syntázy na štruktúru steny veľkých prívodných
tepien. Druhým cieľom práce bolo určiť, či exogénne dodanie oxidu dusnatého
(NO) môže predísť zmenám vyvolaným dlhodobým podávaním blokátora
NO-syntázy.
Boli vykonané dva od seba nezávislé experimenty (A, B). Oba pozostávali z troch
skupín 10-týždňových potkanov: 1. kontroly, 2. zvieratá, ktorým sa podával
L-NG-nitroarginine methyl ester (L-NAME) vo vode (50 mg/kg), 3. v experimente
A sa podával L-NAME (50 mg/kg vo vode) + PETN (2x50 mg/kg, sondou), v
experimente B sa podával L-NAME (50 mg/kg vo vode) + molsidomín (2x50 mg/kg,
sondou).
Tlak krvi (BP) sa meral vo všetkých skupinách chvostovou pletyzmografickou
metódou.
Po 6 týždňoch sme potkany usmrtili a perfundovali glutaraldehydovým
fixatívom pod tlakom rovným systolickému tlaku kontrolných zvierat 120 mmHg.
Hrudnú aortu, krkavicu a koronárnu artériu sme spracovali metódou pre
štandardnú elektrónovú mikroskopiu. Hrúbku steny (WT), plochu steny na priečnom
reze (CSA) a vnútorný diameter (ID) sme merali vo svetelnom mikroskope.
Signifikantné zvýšenie BP, WT, CSA a WT/ID pomer (všetko p<0,01) sme
zistili po podávaní L-NAME pri artériách okrem WT/ID v koronárnej artérii
v experimente A, kde zvýšenie nebolo signifikantné. ID nebol zmenený.
Spoločné podávanie PETN, resp. molzidomínu potkanom, ktorým sme podávali
L-NAME, spôsobilo zmenšenie zmien v BP, WT, CSA a WT/ID, okrem WT/ID
v koronárnych artériách v experimente A, kde zmenšenie zmien nebolo
signifikantné.
Vnútorný diameter bol signifikantne zväčšený len v hrudnej aorte v experimente
A.
Možno konštatovať, že dlhodobá inhibícia NO-syntázy spôsobuje výrazné
morfologické zmeny v stene prívodných tepien. Nahradenie dlhodobého
nedostatku endogénneho NO exogénnymi donormi NO vyvoláva výrazný benefičný
účinok vo všetkých sledovaných parametroch. (Obr. 4, lit. 54.)
Kľúčové slová: oxid dusnatý, L-NAME, pentaerythrityltetranitrát,
molzidomín, morfometria, hypertenzia.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 200-208
Download full text in PDF format (340 kB)
Motivačná klíma a postoje k zmene: nemocničná štúdia
Mazanec V., Wágner R., Štofko J., Hlavačka S.
Change can be highly motivating when it is perceived as results-oriented,
well planned and well communicated. However, there appears to be a lack of
evidence on the actual existence of such relationships between motivational
climate and attitudes to change in management literature, especially under the
specific conditions of health care organisations in Slovakia.
Using a sample of 243 employees of the University Hospital Bratislava, the
present study has investigated the validity of the assumption that: (i) low
motivational climate will represent an inhibitor to change, and vice versa, (ii)
the more attention is being paid by the organisation’s management to
implementation of change, resulting in the staff having positive attitudes to
change, the higher the motivational climate within the organisation will be.
The findings indicate that motivational climate of the hospital can be heavily
influenced by the manner in which the change is being managed. Moreover, not
only how change is being managed, but also how it is understood and accepted by
the employees, as well as which outcomes the change results in, have significant
effects on the perceived motivational climate.
The results also show that to maintain the high motivational climate, thus
stimulating desired behaviours in the staff, the hospital managers should keep,
among other things, (i) encouraging the workers to make a creative
contribution, (ii) informing them about the reasons why changes are being made,
(iii) showing them how their work objectives relate to where the hospital is
heading and that the cost of the current changes will not outweigh the benefits,
and (v) ensuring that adequate training is available to equip people for changes
and giving them the support they need to cope with change.
Last, but not least, the present study helps to demonstrate the importance of
attitudes as a force that is powerful in determining work output. (Tab.
3, Ref. 37.)
Key words: motivation, attitudes to change, hospitals, Slovakia.
Zmena môže byť veľmi motivujúca, ak sa vníma ako orientovaná na výsledky,
dobre plánovaná a dobre komunikovaná. Napriek tomu sa zdá, že dôkazov
o skutočnej existencii takýchto vzťahov medzi motivačnou klímou a postojmi
k zmene je v manažérskej literatúre nedostatok, obzvlášť vo vzťahu
k špecifickým podmienkam zdravotníckych organizácií na Slovensku.
Táto štúdia, na vzorke 243 zamestnancov Fakultnej nemocnice LFUK v Bratislave,
skúmala platnosť predpokladu, že: a) nízka motivačná klíma bude
predstavovať inhibítor zmeny, a vice versa, b) čím viac pozornosti
vedenie organizácie venuje zavádzaniu zmeny, stimulujúc tak pozitívne
postoje zamestnancov k zmene, tým vyššia bude motivačná klíma v danej
organizácii.
Zistenia naznačujú, že na motivačnú klímu nemocnice môže mať zásadný
vplyv spôsob riadenia zmeny. Tento spôsob a to, ako ju chápu a prijímajú
zamestnanci a k akým vedie výsledkom, má významný vplyv na vnímanú
motivačnú klímu.
Výsledky ukazujú, že manažéri nemocnice, aby udržali vysokú motivačnú
klímu, podnecujúc tak žiaduce formy správania pracovníkov, by mali: a)
povzbudzovať pracovníkov tvorivo prispievať k realizácii zmeny, b)
informovať ich o príčinách zavádzania zmien, c) ukazovať im, ako ich
pracovné ciele súvisia so smerovaním nemocnice a že cena za súčasnú
zmeny nebude vyššia ako ich prínos, d) zabezpečiť adekvátny tréning a prípravu
ľudí na zmeny a poskytnúť im podporu potrebnú na ich zvládnutie.
Nakoniec, nie však významom, táto štúdia pomáha demonštrovať význam
postojov ako účinnej sily pri ovplyvňovaní pracovných výsledkov. (Tab.
3, lit. 37.)
Kľúčové slová: motivácia, postoje k zmene, nemocnice, Slovensko.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 209-217
Download full text in PDF format (224 kB)
Základný odhad potrieb vzdelávania v oblasti medicíny založenej na dôkazoch na Slovensku
Bachárová L., Hlavačka S., Rusnáková V.
Background: The health care reform in Slovakia produces a desire for
greater responsibility for and control of strategic decisions and to be better
able to evaluate international knowledge and experience in the specific national
social and professional contexts. Evidence based medicine (EBM) provides an
increasingly organised and accessible database of international knowledge in
health and health care, capable of informing decisions at the macro and micro
levels.
Aim: The aim of this pilot study was to assess education, training and
other capacity building needs in EBM and evidence based health care.
Methods: This study was primarily qualitative and based on a triangular
approach, which included: (1) The analysis of the situation in pre- and
postgraduate education in Slovakia aiming to the estimation of needs in EBM and
critical appraisal skills training; (2) The analysis of questionnaires
distributed in a sample of 50 medical doctors and university educated
public health workers undergoing a postgraduate training; (3) The
discussion in focused groups.
Results: The findings and analysis uncovered a gap in knowledge and
experience of EBM approaches, particularly of searching for evidence, utilising
information technology, of undertaking critical appraisals of the validity and
quality of external evidence and of knowledge of English. On the other hand the
findings revealed a high access to information including the Internet
access at the workplace, an increasing awareness of the need for up-date
information, a demand for training and potential opportunities for action.
Conclusions and recommendations: The effective implementation introduction
of EBM approach would require changes in broader political, cultural and
behavioural contexts, including changes in pre- and postgraduate systems of
professional and managerial education, changes in professional and managerial
attitudes and changes in emphasis in skills and capacity building and
improvements in knowledge management systems at the national level. (Ref.
35.)
Key words: evidence-based medicine, critical appraisal skills, education,
information management, healthcare reform.
Pozadie problému: Reforma zdravotníctva na Slovensku si vyžaduje zvýšenie
zodpovednosti za strategické rozhodnutia a ich kontrolu, ako aj potrebu
zhodnotiť medzinárodné skúsenosti a vedomosti v špecifickom národnom
sociálnom a profesionálnom kontexte. Medicína založená na dôkazoch
poskytuje vysokoorganizovanú a dostupnú databázu medzinárodných
vedomostí v oblasti zdravia a zdravotníckej starostlivosti, vhodnú
pre kvalifikované rozhodovanie na makroúrovniach aj mikroúrovniach.
Cieľ: Cieľom tejto pilotnej štúdie bolo zhodnotenie vzdelávania, tréningu
a ďalších predpokladov pre rozhodovanie s použitím princípov
medicíny založenej na dôkazoch a zdravotníctva založeného na dôkazoch.
Metódy: Táto štúdia bola primárne kvalitatívna, založená na
triangulárnom prístupe, ktorý zahrňoval: 1. analýzu situácie v pregraduálnom
a postgraduálnom vzdelávaní na Slovensku v oblasti EBM, 2. analýzu
dotazníkov získaných vo vzorke 50 lekárov a iných zdravotníckych
pracovníkov s univerzitným vzdelaním, ktorí sa zúčastnili na
postgraduálnom školení, 3. diskusie vo fokusovaných skupinách.
Výsledky: Výsledky a analýza poukázali na medzeru vo
vedomostiach a skúsenostiach v oblasti EBM, najmä vo vyhľadávaní
dôkazov, využití informačnej technológie, používania kritického
hodnotenia validity a kvality dôkazov a v znalosti anglického
jazyka. Na druhej strane zistili vysoký prístup k informáciám vrátane
prístupu na Internet, narastajúce uvedomenie si potreby najnovších informácií,
potreby vzdelávania a potenciálnych možností pre vzdelávanie.
Závery: Efektívna implementácia EBM prístupu si bude vyžadovať
zmeny v širšom politickom, kultúrnom a behaviorálnom kontexte, vrátane
zmien pregraduálneho a postgraduálneho systému medicínskeho a manažérskeho
vzdelávania, zmien v postojoch zdravotníckych pracovníkov a manažérov,
so zdôraznením potreby zručností a zvýšenia vedomostí v manažmente
systémov na národnej úrovni. (Lit. 35.)
Kľúčové slová: medicína založená na dôkazoch, kritické hodnotenie,
vzdelávanie, manažment informácií, reforma zdravotníctva.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 218-225
Download full text in PDF format (225 kB)
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (4): 226-228
Download full text in PDF format (192 kB)
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press