Download full text in PDF format (267 kB)Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume 102 / No. 3 / 2001
Alzheimerova choroba, zápal a nesteroidné protizápalové liečivá (antiflogistiká)
Ferenčík M., Novák M., Rovenský J., Rybár I.
Alzheimer’s disease (AD) is a degenerative disease of the brain, which causes dementia. The disease is characterised by three main pathogenic factors: senile plaques, neurofibrillary tangles and inflammation. The participation of the local inflammatory reaction is confirmed especially by the results of studies dealing with activated microglia, reactive astrocytes, complement system, cytokines, reactive mediators of oxygen and nitrogen (free radicals), all of which participate significantly in inflammatory processes. These inflammatory markers are locally produced by brain cells, and occur in close proximity of beta-amyloid and tau protein deposits. Moreover, some epidemiologic and pilot clinical studies have proven that long-term administration of anti-inflammatory drugs have a protective effect on the onset of AD. Out of them, non-steroidal anti-inflammatory drugs (NSAIDs) are most extensively investigated medicaments. Despite some contradictory findings, the prevalent majority of these studies prove that long-term application of anti-inflammatory treatment can delay the onset, or at least slow down the progression of AD, namely in people between 65 and 75 years of age. The most appropriate prophylactic effect seems to be achieved by specific inhibitors of cyclooxygenase-2 (COX-2), namely celecoxib and rofecoxib. These preparations protect the gastrointestinal tract better than classical NSAIDs which inhibit both isoenzymes - COX-1 and COX-2. COX-2 is expressed in higher concentrations in the degenerating cells of the brain and this excessive expression can be decreased by selective inhibitors. The latter decrease also the excessive activation of some transcription factors (PPARgama and the nuclear factor kapa-B), which are responsible for the initiation of transcription of a number of pro-inflammatory genes. The selective inhibitors COX-2 can thereby have an anti-inflammatory effect operating on several levels. (Tab. 1, Fig. 1, Ref. 75.)
Key words: Alzheimer’s disease, inflammation, complement, cytokines, acute phase proteins, free radicals, microglia, astrocytes, cyclooxygenases, non-steroidal anti-inflammatory drugs.
Alzheimerova choroba (ACH) je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje demenciu. Chorobu charakterizujú tri hlavné patogenetické faktory: senilné plaky, neurofibrilárne klbká a zápal. Účasť lokálnej zápalovej reakcie dokazujú najmä výsledky štúdií s aktivovanou mikrogliou, reaktívnymi astrocytmi, komplementovým systémom, cytokínmi, reaktívnymi intermediátmi kyslíka a dusíka (voľné radikály), ktoré všetky sú významnými účastníkmi na zápalových procesoch. Tieto zápalové markery lokálne produkujú mozgové bunky a nachádzajú sa v tesnej blízkosti depozitov beta-amyloidu a tau-proteínu. Okrem toho niekoľko epidemiologických a pilotných klinických štúdií dokazuje, že dlhodobé podávanie protizápalových liečiv má protektívny účinok na vznik ACH. Z týchto preparátov sa najčastejšie sleduje pôsobenie nesteroidných protizápalových liečiv (NSAIDs). Napriek niektorým protichodným nálezom prevažná väčšina týchto štúdií dokazuje, že dlhodobá aplikácia protizápalovej liečby môže oddialiť začiatok alebo aspoň spomaliť progresiu ACH, a to osobitne u osôb medzi 65. a 75. rokom života. Na takéto profylaktické použitie sa zdajú najvhodnejšími špecifické inhibítory cyklooxygenázy 2 (COX-2), ako je celekoxib a rofekoxib. Tieto preparáty majú oveľa lepšiu gastrointestinálnu bezpečnosť ako klasické NSAIDs, ktoré inhibujú oba izoenzýmy
- COX-1 aj COX-2. COX-2 sa vo zvýšených koncentráciách exprimuje v degenerujúcich oblastiach mozgu a túto nadmernú expresiu môžu znížiť selektívne inhibítory COX-2 rovnako ako nadmernú aktiváciu niektorých transkripčných faktorov (PPARgama a nukleárny faktor kapa-B), ktoré zodpovedajú za iniciáciu transkripcie mnohých prozápalových génov. Selektívne inhibítory COX-2 môžu tak pôsobiť protizápalovo na viacerých úrovniach.
(Tab. 1, obr. 1, lit. 75.)
Kľúčové slová: Alzheimerova choroba, zápal, komplement, cytokíny, proteíny akútnej
fázy, voľné radikály, mikroglia, astrocyty, cyklooxygenázy, nesteroidné protizápalové liečivá.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 123-132
Download full text in PDF format (267 kB)
Vysokofrekvenčná tlakovo riadená ventilácia s vysokým pozitívnym koncovoexspiračným tlakom v liečbe respiračného zlyhania novorodencov
Kováčiková Ľ., Kunovský P., Lakomý M., Škrak P., Csáder M.
The authors present results of group of 13 neonates treated with high frequency positive pressure ventilation (HFPPV) with high positive end-expiratory pressure (PEEP) for severe respiratory failure. The ventilatory protocol was based on the following principles: a) higher mean airway pressure (MAP) to achieve adequate oxygenation, b) MAP titrated mainly with PEEP, c) fraction of inspired oxygen (FiO2) below 0.6, d) small tidal volumes 3-6 ml/kg, e) ventilatory rates to achieve normocapnia in newborns with persistent pulmonary hypertension and to allow permissive hypercapnia in others.
During HFPPV, the maximum values for respiratory rate, PEEP, MAP and peak inspiratory pressures (PIP), the incidence of airleak and the need for inotropic support were recorded. The values for arterial partial pressure of oxygen (paO2), FiO2, paO2/FiO2 and MAP during conventional ventilation and 30 minutes after initiation of HFPPV were statisticaly analyzed. paO2 increased from 8.0 kPa (3.3-10.4) to 11.8 kPa (7.3-16.2, p<0.001) and paO2 (torr)/FiO2 increased from 62.2 (24.7-101.2) to 157.5 (62.2-275.2, p<0.001) 30 minutes after institution of HFPPV when MAP was increased from 11.8 cmH2O (9-13.8,) to 17.2 H2O (14.8-22.2) p<0.001. This allowed turning down FiO2 from 1 (0.6-1) to 0.6 (0.4-1 p<0.001).
Maximal ventilatory rates used were in average 60/min (50-105), PEEP 8 cmH2O (6-10), PIP 30 cmH2O (26-45), MAP 18.8 cmH2O (14.8-22.2). Air leak did not occur in any patient. Catecholamines were used in 8 patients. The duration of ventilatory support lasted in average 6 days (2-18). All patients were successfully extubated. 5 of them required nasal continuous positive airway pressure (14 hours - 7 days). (Tab. 3, Fig. 3, Ref. 19.)
Key words: newborns, respiratory failure, high-frequency positive pressure ventilation.
Autori uvádzajú súbor 13 novorodencov so závažným respiračným zlyhaním, u ktorých použili vysokofrekvenčnú tlakovo riadenú ventiláciu (HFPPV) s vysokým pozitívnym koncovoexspiračným tlakom (PEEP). Ventilačný protokol sa opieral o nasledovné princípy: a) dosiahnutie
adekvátnej oxygenácie zvyšovaním stredného tlaku v dýchacích cestách (MAP), b) ovplyvnenie MAP predovšetkým nastavením PEEP a frekvencie dychov, c) znižovanie frakcie inspirovaného kyslíka (FiO2) pod 0,6, d) malé razové dychové objemy 3-6 ml/kg, e) zvýšenie frekvencie dychov tak, aby sa dosiahla normokapnia pri perzistujúcej pľúcnej hypertenzii novorodencov a permisívna hyperkapnia u ostatných novorodencov.
V priebehu HFPPV sme zaznamenávali maximálne hodnoty frekvencie dychov, PEEP, špičkových tlakov (PIP)
a MAP, výskyt “airleak” syndrómu a potrebu podpory cirkulácie katecholamínmi. Štatisticky sme vyhodnotili arteriálny parciálny tlak kyslíka (paO2), FiO2, hypoxemické skóre paO2/FiO2
a MAP na konvenčnej ventilácii a 30 minút po zahájení HFPPV. 30 minút po zahájení HFPPV došlo pri použití vyšších hodnôt MAP 17,2 cmH2O (14,8-22,2) vs 11,8 cmH2O (9-13,8, p<0,001), k vzostupu paO2 z 8,0 kPa (3,3-10,4) na 11,8 kPa (7,3-16,2, p<0,001) a vzostupu paO2(torr)/FiO2 zo 62,2 (24,7-101,2) na 157,5 (62,2-275,2, p<0,001).
To nám umožnilo znížiť FiO2 z 1 (0,6-1) na 0,6 (0,4-1, p<0,001). Počas HFPPV boli maximálne hodnoty frekvencie dychov priemerne 60/min (50-105/min), PEEP 8 cmH2O (6-10), PIP 30 cmH2O (26-45), MAP 18,8 cmH2O (14,8-22,2). U žiadneho pacienta nedošlo k rozvoju “airleak syndrómu”. 8 pacienti vyžadovali podporu hemodynamiky katecholamínmi. Všetci pacienti boli extubovaní v priemere po 6 (2-18) dňoch umelej pľúcnej ventilácie. 5 z nich ešte vyžadovali nazálny kontinuálny tlak v dýchacích cestách (14 hodín
- 7 dní).
Na základe našich skúseností sa domnievame, že HFPPV v liečbe závažného respiračného zlyhania novorodencov je pri správne vedenej ventilačnej stratégii účinnou a bezpečnou ventilačnou technikou.
(Tab. 3, obr. 3, lit. 19.)
Kľúčové slová: novorodenci, respiračné zlyhanie, vysokofrekvenčná tlakovo riadená ventilácia.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 133-137
Download full text in PDF format (257 kB)
Naše skúsenosti s liečbou benígnej prostatickej hyperplázie (BPH) tamsulosinom
Červenákov I., Fillo J.
Background: Alpha1-blockers decrease the tension, ease the tonus of smooth muscles and thus alleviate the voiding and storage symptoms of the lower urogenital tract.
Objectives: The goal of this study was to assess objectively the improvement of the voidings and storage difficulties in 72 randomly chosen patients suffering from Benign Prostatic Hyperplasia (BPH) prior to, and in the course of 15 months of treatment with this alpha1-blocker in a dose of one capsule of tamsulosin daily after meal.
Methods: During the periode of three years (1997-1999), we have treated and studied 72 patients suffering from lower urinary tract symptoms (LUTS). The age of the patients ranged from 55 to 80 years with the median age of 71 years. The patients were examined physically, by laboratory methods, by ultrasonography (USG) and by uroflowmetry. Anamnestic data were justified by the application of the IPSS questionnaire and blood pressure tests (BP). The eventual volume of residual urine, as well as the condition of the kidneys were checked by USG. The Qmax values were measured by uroflowmetry prior to, and during treatment (0-3 weeks - 6 months). We have continued with this treatment even after 6 months, but we have discontinued the biochemical, haematological and urofowmetrical assessments. On the other hand, we have continued with quartely examinations of urine, digital rectal examinations (DRE), measuring of BP and IPSS evaluation. PSA was checked at least once a year. Our patients were checked in this way for 12 to 18 months (median of 15 months). One capsule of tamsulosin was administered daily after meal.
Results: The prostatoselective alpha1-blocker tamsulosin is a well-tolerated medication applied in the treatment of BPH. We did not have to discontinue the treatment with any of the patients during the 15 months of assessment. It is equally well tolerated at a dose of one capsule of tamsulosin daily, administered after the morning or evening meal without any orthostatic defect symptomatology. The quality of life has improved by three symptomatic units; the blood pressure remained practically unchanged, the IPSS score for BPH decreased by 6.8 score and the Qmax was upgraded from 10.1 ml/s to 14.9 ml/s. This finding remained practically unchanged during the 15 months of assessment and later.
Conclusion: In the course of the recent years, the conservative treatment of BPH by phytotherapeutics but mainly by alpha1-blockers have resulted in a considerable reduction of transurethral resections of the prostate (TURP), and of the transvesical ”open” prostatectomy (PE open). This reduction down to 50 % can be observed nearly all over the world. The presence of alpha1-a, alpha1-b, alpha1-d receptors in the lower urinary tract is a good prerequisite for successful treatment of voiding and storage symptoms. In the assessment of the effects of a 15-month continuous treatment by tamsulosin, we have registered a considerable improvement in the quality of life (QOL), an increase in the Qmax, and decrease in the IPSS score. The age of patients under or over 60 years as well as their weight did not play significant roles. We have not registered any interaction with other medications generally used by older patients. (Ref. 30.)
Key words: benign prostatic hyperplasia, therapy, alpha1-blockers.
Pozadie problému: Alfa1-blokátory znižujú napätie a uvoľňujú spazmus hladkého svalstva, a tým zlepšujú ťažkosti dolných močových ciest.
Cieľ sledovania: Cieľom štúdie bolo zistiť objektívne zlepšenie obštrukčných a iritačných ťažkostí u 72 náhodne vybraných pacientov s benígnou prostatickou hyperpláziou (BPH) pred liečbou a počas 15-mesačnej liečby alfa1-blokátorom (tamsulosin 0,4 mg) jedna kapsula denne po jedle.
Metódy sledovania: Počas 3 rokov (1997-1999) sme sledovali a liečili 72 pacientov s BPH. Vek pacientov bol 55-80 rokov (medián 71 rokov). Pacientov sme fyzikálne, laboratórne, USG a uroflowmetricky vyšetrili. Anamnestické údaje sme objektivizovali IPSS dotazníkom a určením krvného tlaku (TK). Veľkosť a eventuálny reziduálny moč, ako aj stav obličiek sme kontrolovali USG vyšetrením. Ďalej sme sledovali Qmax
uroflowmetrickými vyšetreniami pred liečbou a počas kontinuálnej liečby (0-3 týždne
- 6 mesiacov). Tamsulosin sme podávali 1 kapsulu denne po jedle. 6 mesiacov sme pokračovali v liečbe, ale nerobili sme biochemické, hematologické vyšetrenia a uroflowmetriu. Pokračovali sme vo vyšetrení moču, digitálnom rektálnom vyšetrení (DRV), vyšetrení TK a hodnotení IPSS. PSA sme kontrolovali aspoň raz ročne. Takto sme sledovali pacientov 12-18 mesiacov (medián 15 mesiacov).
Výsledky: Alfa1-prostatoselektívny blokátor tamsulosin je dobre tolerovaný liek pri BPH. Ani u jedného pacienta sme nemuseli prerušiť liečbu počas nášho sledovania. Rovnako dobre sa znáša v dávke jedna kapsula denne ráno alebo večer po jedle bez ortostatických poruchových symptómov. Kvalita života sa zlepšila o 3 symptómové jednotky, TK sa prakticky nezmenil, IPSS symptómový index pre BPH klesol o 6,8 skóre a Qmax
sa zvýšil z 10,1 ml/s na 14,9 ml/s. Tieto výsledky pretrvávali s nesignifikantnými odchýlkami 15 a viac mesiacov neprerušovanej liečby.
Závery: Za posledných niekoľko rokov, konzervatívna liečba BPH fytoterapeutikami, ale najmä alfa1-blokátormi značne znížili počet transuretrálnych resekcií prostaty (TURP) a transvezikálnej “otvorenej” prostatektómie (PE open) takmer na celom svete až o 50 %. Prítomnosť receptorov alfa1-a, alfa1-b a alfa1-d v dolnom urogenitálnom trakte dáva predpoklad na úspešnú liečbu obštrukčných a iritačných symptómových ťažkostí pri BPH. Pri sledovaní a kontinuálnej 15-mesačnej liečbe tamsulosinom sme zaznamenali značné zlepšenie kvality života, zvýšenie Qmax a pokles IPSS skóre. Vek pacienta (pod a nad 60 rokov), ako aj hmotnosť nie sú rozhodujúce. Interakciu s inými liekmi bežne používanými u starších pacientov sme nezaznamenali.
(Ref. 30.)
Kľúčové slová: benígna prostatická hyperplázia, liečba, alfa1-blokátory.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 138-141
Download full text in PDF format (216 kB)
Je alergia kontraindikáciou tonzilektómie?
Jakubíková J., Nevická E., Staníková A., Buchelová L., Cingelová D., Danilla T., Šemberová J.
Many immunologists indicate that tonsillectomy (TE) performed in patients with allergy has an unfavourable impact on the development of allergy and asthma. This warning has significantly decreased the number of TE in children, and resulted in an increase in the occurrence of peritonsillar abscesses, and high incidence of obstructive breathing disturbances during sleep associated with developmental physical and mental consequences in children. The subjective of this study was to find out the influence of TE on the development of allergy in 29 children, in whom their allergy was confirmed 1-5 years after TE. The allergic disease has improved or disappeared in 24 children (82.8 %), no changes were recorded in 4 children (13.8 %), deterioration has occurred only in 1 child (3.4 %) who developed asthma, while in common population, asthma occurs in 10 % of children.
The results of this study confirm that TE does not have an unfavourable impact on the development of allergy, and therefore allergy does not represent a contraindication for tonsillectomy. (Fig. 1, Ref. 22.)
Key words: increase in complications from focal infection, OSAS, allergy, asthma, tonsillectomy, tonsillotomy, prevention of allergic diseases, children.
Mnohí imunológovia upozorňujú, že tonzilektómia (TE) u alergika má nepriaznivý vplyv na vývoj alergie a astmy, a preto sa výrazne znížil počet TE u detí. Dôsledkom je zvýšený nárast peritonzilárnych abscesov a vysoký výskyt obštrukčných porúch dýchania v spánku u detí aj s následkami na telesný a duševný vývin dieťaťa. S cieľom zistiť vplyv TE na vývoj alergie sa hodnotilo 29 detí s potvrdeným alergickým ochorením 1-5 rokov po TE. U 24 detí (82,8 %) sa alergické ochorenie po TE zlepšilo alebo vymizlo, u 4 detí (13,8 %) nenastali žiadne zmeny, len u jedného (3,4 %) bolo zhoršenie
- vznikla astma, pričom v bežnej populácii sa astma u detí vyskytuje v 10 %.
Výsledky štúdie potvrdzujú, že TE nemá nepriaznivý vplyv na vývoj alergie, a preto alergia nie je kontraindikáciou tonzilektómii.
(Obr. 1, lit. 22.)
Kľúčové slová: nárast komplikácií z fokálnej infekcie, OSAS, alergia, astma, tonzilektómia, tonzilotómia, prevencia vzniku alergických ochorení, deti.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 142-145
Download full text in PDF format (216 kB)
Adrenálne incidentalómy
Wagnerová H., Lazúrová I., Trejbal D.
The extensive use and progress in the improvement of imaging techniques brings about the growing incidence of incidentalomas, i.e. adrenal lesions accidentally revealed during the imaging of the abdominal cavity which was originally focused on the visualisation of organs other than adrenal glands. Despite the fact than the majority of incidentalomas (55-91 %) represent benign adrenocortical adenomas, it is necessary to focus the diagnostic approach on the exclusion of malignity and hormonal activity. However, no common consent has been yet achieved in the management of incidentalomas. The authors review the literature data on the prevalence, diagnosis (namely hormonal assessments as well as imaging methods) and the current suggestion of the necessity of further investigation and treatment of adrenal incidentalomas. (Tab. 1, Fig. 5, Ref. 64.)
Key words: adrenal gland, incidentaloma, Cushing’s syndrome, feochromocytoma, aldosteronism.
S narastajúcim používaním a zdokonaľovaním zobrazovacích techník narastá aj incidencia incidentalómov, t.j. náhodne zistených adrenálnych lézií pri vizualizácii dutiny brušnej vykonanej nie za účelom zobrazenia nadobličiek. Aj keď väčšinu incidentalómov (55-91 %) predstavujú benígne adrenokortikálne adenómy, je potrebné diagnostický prístup zamerať na vylúčenie malignity a hormonálnej aktivity. Stále chýba jednoznačný konsenzus v ich manažmente. Autori podávajú prehľad literatúry o prevalencii, diagnostike (a to hormonálnych metód, ako aj zobrazovacích metód) a súčasné odporúčania ďalšieho sledovania a liečby adrenálnych incidentalómov.
(Tab. 1, obr. 5, lit. 64.)
Kľúčové slová: nadoblička, incidentalóm, Cushingov syndróm, feochromocytóm, aldosteronizmus.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 146-152
Download full text in PDF format (751 kB)
Realizačné postupy pre efektívny manažment akreditácie nemocnice
Brucháčová Z.
The introduction of accreditation in the health sector assumes that the management of health care facilities is ready for such a task. The preparation of management should be helped by guidelines, which will make hospital managers familiar with individual steps of preparation for successful accreditation. Overall, they should help hospital management to avoid unnecessary mistakes and losses. This paper involves the development of a set of guidelines intended to help hospital management prepare for accreditation. The implementation guidelines were prepared according to a summary of suggestions taken from international literature and the pilot study of accreditation in Slovakia. The experience of countries with a long history of accreditation is utilised. These guidelines divide the preparatory phase into ten steps. (Fig. 2, ref. 13.)
Key words: accreditation, health sector, guidelines, hospital management.
Zavedenie akreditácie do zdravotníctva predpokladá, že manažment zdravotníckych zariadení je na to pripravený. Príprave manažmentu môžu pomôcť postupy, ktoré oboznámia manažment s jednotlivými krokmi prípravy na úspešnú akreditáciu. Predovšetkým môžu pomôcť nemocničnému manažmentu vyvarovať sa zbytočným chybám a stratám. Táto práca sa zaoberá vývojom sady postupov usilujúcich sa
pomôcť nemocničnému manažmentu pripraviť sa na akreditáciu. Realizačné postupy boli pripravené podľa súhrnu vybratých návodov z medzinárodnej literatúry a z pilotnej štúdie akreditácie na Slovensku. Zapracované sú aj skúsenosti z krajín s dlhou históriou
akreditácie. Prípravná fáza je rozdelená postupmi na 10 krokov. (Obr. 2, lit. 13.)
Kľúčové slová: akreditácia, zdravotníctvo, postupy, nemocničný manažment.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 153-158
Download full text in PDF format (237 kB)
Príspevok k systematickému vzdelávaniu v manažmente kvality v slovenskom zdravotníctve
Rusnáková V., Bachárová L.
The aim of the study was to contribute to quality improvement initiatives in Slovak health services through systematic approach to the education and training in quality management (QM). Consequently, the main objectives were to analyse the content of the education in QM abroad, to conduct an audit of perceived training needs in Slovakia, and to propose the design of QM training programme to be applied within CME scheme based on the study results. Triangular method in the design of the study was implemented. Review of relevant information, data from the questionnaire and semi-structured interview in the sample of 67 Slovak trainees from Health Management School and School of Public Health - were adopted in complementary fashion.
Between findings highlighted in the survey are positive attitudes to training in quality management documented by the median score higher than 6 in all tested areas, on scale 0-10. No significant differences in profession groups as physicians, nurses, HC managers or among training institutions involved were displayed. However, potential obstacles were identified in deeper study using interviews. The absence of knowledge and skills in management in general and in quality management approaches especially are observed. Typically, the role of strategic planning is undermined. The large scale of quality management approaches is converted to problems of accreditation. Barriers to participative culture, innovation, devolution of accountability, resistance to change and to team based management are authentic findings as well.
Conclusions drawn from the study were related to: fostering managers - ”transformational leaders” for locally driven decision making in health care policy and practice; need of training activities for the continuing education in quality with respect to specific target groups interests and their level of knowledge in management; content of training oriented towards combination of rational utilization of information, critical analytical skills and planning for quality with human resource development-interpersonal skills, team building (soft skills), not just reduction of quality management tools to hard techniques (statistics, ISO norms); methods of education, where the usage of experiential learning methods, participative training inclusive action learning is highlighted; team training complemented with individual professional development support inclusive a coaching and mentoring scheme.
As implications four types of CME training: Basic Module QM, Training for QM teams, Training Trainers Scheme and Guiding through Accreditation and Quality Award were proposed. (Tab. 9, Ref. 38.)
Key words: quality management, education, training, needs, Slovakia.
Zámerom štúdie bolo prispieť k iniciatívam v zlepšovaní kvality v slovenskom zdravotníctve prostredníctvom systematického prístupu k vzdelávaniu a tréningu v manažmente kvality (MK). Z toho vyplynuli ciele
- analyzovať obsah vzdelávania v MK v zahraničí, vykonať hodnotenie potrieb tréningu vnímaných na Slovensku a na základe výsledkov štúdie navrhnúť vzdelávací program v MK pre kontinuálne medicínske vzdelávanie. Pri návrhu štúdie bola uplatnená triangulárna metóda. Spracované a navzájom porovnávané boli dostupné predchádzajúce informácie, ďalej údaje z dotazníka, ako aj semištruktúrovaného interview vo výbere 67 účastníkov vzdelávania v manažmente v Škole zdravotníckych manažérov a v Škole verejného zdravotníctva.
Medzi zistenia, na ktoré poukázala štúdia, patrí celkovo pozitívny postoj k tréningu v manažmente kvality, dokumentovaný mediánnym skóre vyšším ako 6 vo všetkých
sledovaných oblastiach pri škále 0-10. Medzi zahrnutými profesijnými skupinami - lekármi, zdravotnými sestrami, zdravotníckymi manažérmi, ako aj medzi vzdelávacími inštitúciami sa nepreukázali signifikantné rozdiely. Možné problémy boli identifikované pri hlbšom sledovaní v rámci interview. Pozorovali sa chýbajúce znalosti a zručnosti v manažmente všeobecne, ktoré sa ešte zvýraznili pri otázkach zameraných na manažment kvality. Typickým javom bolo podceňovanie, nedôvera k úlohe strategického plánovania. Široká škála prístupov manažmentu kvality je redukovaná len na oblasť akreditácie. K autentickým nálezom patria bariéry v postojoch k participatívnej kultúre, inovácii, preberaniu zodpovednosti, rezistencia k zmenám a k tímovému manažmentu.
Závery vyplývajúce zo štúdie hovoria o: podpore manažérov
- ”transformačných vedúcich”, ktorí sú schopní adekvátne rozhodovať o zdravotníckej politike a praxi rešpektujúc lokálne špecifiká; potrebe tréningových aktivít pre kontinuálne vzdelávanie v oblasti kvality, ktoré zodpovedajú záujmom jendotlivých cieľových skupín a úrovni znalostí v manažmente; obsahu vzdelávania orientovaného na kombináciu racionálneho využívania informácií, kritické analytické zručnosti a plánovanie aktivít pre zabezpečovanie kvality, kde sa počíta
s rozvojom ľudských zdrojov (interpersonálnych zručností, podporou tímovej spolupráce
- mäkké zručnosti); nejde len o redukciu nástrojov manažmentu kvality na tvrdé techniky (štatistika, ISO normy); metódach učenia, s dôrazom na využívanie učenia sa ”zo skúseností” a participatívneho tréningu vrátane akčného učenia; príprave v tímoch dopĺňanej podporou individuálneho profesionálneho rozvoja vrátane schém ”coachingu” a ”mentoringu”.
Na uplatnenie v praxi v kontinuálnom vzdelávaní boli potom navrhnuté štyri typy aktivít: Základný modul MK, Tréning tímov kvality, schéma pre Tréning trénerov a Sprievodca procesom akreditácie a oceňovania kvality.
(Tab. 9, lit. 38.)
Kľúčové slová: manažment kvality, vzdelávanie, potreby tréningu, Slovensko.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 159-168
Download full text in PDF format (251 kB)
Vesaliova anatomická terminológia
Ivanová A., Holomáňová A.
Our paper deals with the situation of medieval anatomy language in the pre-Vesalian period. It also explains the necessity of terminology reform undertaken by Vesalius in his De humani corporis fabrica. It describes formation principles of the scientific language of anatomy based on pure classical Latin while eliminating Arabic and Greek elements. Emphasis is laid on Vesalius’ effort to unify terms as far as their meaning is concerned, to record lexical items and to create a permanent nomenclature in order to eliminate discrepancies in this field of communication.
Our paper contains a lot of information on terminology demonstrating Vesalius’ language reform and reminding us of his great achievement, for which he is considered a forerunner of anatomy nomenclature codification. (Ref. 5.)
Key words: history of anatomical terminology, anatomical synonyms.
Práca je krátkou expozíciou situácie stredovekého jazyka anatómie v predvesaliovskej dobe. Znázorňuje potrebu reformy odborného jazyka uskutočnenej Vesaliom v jeho diele De humani corporis fabrica. Opísané sú princípy tvorby vedeckého jazyka na základe čisto klasickej latinčiny, pričom sa arabské a grécke elementy eliminujú. Zvýraznená je tu snaha Vesalia zjednotiť termíny v ich význame a utvoriť pevnú nomenklatúru, a tak odstrániť disproporcie v tejto oblasti.
Naše pojednanie obsahuje množstvo terminologických informácií, ktoré predstavuje Vesaliova reforma a slúži ako spomienka na jeho výkon, pre ktorý sa považuje za predchodcu kodifikácie anatomickej terminológie. (Lit. 5.)
Kľúčové slová: história anatomickej terminológie, anatomické synonymá.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 169-173
Download full text in PDF format (224 kB)
Synonymia medicínskej terminológie z hľadiska porovnávacej lingvistiky
Poláčková G.
The aim of the paper is to look at the medical terminology in three different languages - English, Russian and Slovak and to estimate the trends of synonym formation as well as their emphasizes role in communication. The author that the problem of synonymy is peculiar especially to clinical medicine terminology, i.e. it relates only to a small extent anatomical nomenclature.
According to motivative signs of terms, synonyms are divided into 2 groups: equivalent and interpretative synonyms. In keeping with criteria determined by basic characteristics of a term in medical terminology there are often preferred international expressions.
In recent years a great number of English expressions have entered into medical terminology due to the fact that English had became a language of international communication. From the practical point view undoubtedly, it is a positive tendency, because it facilitates international communication. In this respect Russian orthography is considered to be an exception, since Cyrillic alphabet often makes international communication more complicated. (Ref. 10.)
Key words: synonymy, medical terminology, equivalent and interpretative synonyms, international communication, international expressions.
Cieľom práce je nahliadnuť do lekárskej terminológie v troch rôznych jazykoch
- anglickom, ruskom a slovenskom a odhadnúť tendencie tvorenia synonymických výrazov, ako aj ich úlohu v procese dorozumievania. Autorka zdôrazňuje, že problém synonymie v lekárskej terminológii je príznačný hlavne pre terminológiu klinickej medicíny, t.j. iba v malej miere sa dotýka anatomického názvoslovia.
V závislosti od motivačných príznakov termínov sa synonymá delia na ekvivalentné a interpretačné. V súlade s kritériami, ktoré sú podmienené základnými vlastnosťami termínu, sa v medicínskej terminológii často uprednostňujú internacionalizmy.
Keďže sa v posledných rokoch jazykom medzinárodnej komunikácie stala angličtina, do lekárskej terminológie preniká čoraz viac výrazov práve v anglickom jazyku. Z praktického hľadiska je to nepochybne pozitívna tendencia, pretože jednotný jazyk uľahčuje medzinárodnú komunikáciu. V tomto smere tvorí výnimku ruská ortografia, pretože azbuka medzinárodnú komunikáciu často komplikuje.
(Lit. 10.)
Kľúčové slová: synonymia, lekárska terminológia, ekvivalentné a interpretačné synonymá, medzinárodná komunikácia, internacionalizmy.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 174-177
Download full text in PDF format (339 kB)
Modelovanie vývoja počtu lekárov na Slovensku
Vazan M., Kovács L.
The aim of this study was to work out a mathematical model of the anticipated develipment of the number of physicians in Slovakia during the period 2000-2025. The study is based on the current state of professionally active physicians employed by state and private health care organisations, their age structure, and the assumed number number of graduates of medical universities. This study is the first work trying to produce a model of this problem. (Short communication)
Cieľom práce bolo vypracovať matematický model vývoja počtu lekárov na Slovensku v období rokov 2000-2025. V práci sa vychádza z aktuálneho stavu aktívne pracujúcich lekárov zamestnaných v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ich vekovej štruktúry a z predpokladaného počtu absolventov lekárskych fakúlt. Ide o prvú prácu, ktorá sa pokúša o modelovanie tejto problematiky.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (3): 178-181
Download full text in PDF format (307 kB)
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press