Download full text in PDF format (189 kB)Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume 102 / No. 2 / 2001
Lze ovlivnit mortalitu dětí s hemolyticko uremickým syndromem?
Doležel Z., Kopečná L., Štarha J., Dostálková D.
The current state: Hemolytic uremic syndrome (HUS) is the most frequent
cause of acute renal failure in children. In our geographic conditions D(+)HUS
prevails, in its etiology E. coli O157:H7 is represented most. In the course of
HUS there can occur extrarenal damage to some organs, the manifestation of
multiple organ failure is then possible. Delayed diagnosis of HUS, its
complicated course and therapeutical strategy influence greatly the mortality
rate of affected children.
Subjective: The optimal therapeutical procedure was elaborated on the
base of evaluating the causes of death in children with HUS, and,
simultaneously, there were revealed further reserves that can decrease the
mortality rate.
Methods and material: A retrospetive analysis of mortality within
1982—2000 was carried out in one of threes centres dealing with the therapy
for HUS in children in the Czech Republic. The total numebr of HUS children was
69 (40 girls, 29 boys, mean age 4.5 years). 9 patients out of the analyzed group
died.
Results: Out of 9 children (4 girls, 5 boys) died, D(+)HUS was present in
7 (77.8 %, 4 girls, 3 boys, mean age 2.1 years), D(-)HUS occured in 2 subjects
(22.2 %, boys, mean age 7.5 years). Dialysis therapy was needed in all 9
children (peritoneal dialysis and/or hemodialysis). The mortality rate in our
group of children was 13 %. An autopsy carried out in dead children showed
dominant severe affection of kidneys/brain/heart.
Conclusion: In spite of marked decrease in the number of HUS children
died particularly in developed countries, permanent attention must be paid to
this disease. Besides early diagnosis, corresponding therapy is necessary. That
should be performed at a specialized centre. The elaborated algorithm can
be used in the therapy for HUS. This is one of the ways for further decrease of
both mortality and chronic morbidity in children suffering from HUS. (Tab. 3,
Fig. 1, Ref. 15.)
Key words: hemolytic uremic syndrome, mortality rate, childhood.
Pozadí problému: Hemolyticko-uremický syndrom (HUS) je nejčastější
příčinou akutního selhání ledvin u dětí. V našich geografických
podmínkách převládá forma D(+)HUS, v jehož etiologii je nejvíce
zastoupena E. coli O157:H7. V průběhu HUS může docházet k extrarenálnímu
poškození některých orgánů, manifestace mnohočetného orgánového selhání
je tak možná. Opožděná diagnostika HUS, jeho komplikovaný průběh a léčebná
strategie výrazným způsobem ovlivňují mortalitu nemocných dětí.
Cíl práce: Na základě zhodnocení příčin úmrtí dětí s HUS
byl vypracován optimální léčebný postup, současně však byly nalezeny
další rezervy, které mohou mortalitu dále snižovat.
Metody: V jednom ze tří center pro léčbu HUS u dětí v České
republice byla provedena retrospektivní analýza mortality v průběhu let
1982—2000. Celkový počet hospitalizovaných dětí s HUS byl 69 (40 dívek,
29 chlapců, průměrný věk 4,5 roků). Z analyzované skupiny dětí 9 z nich
zemřelo.
Výsledky: Z 9 dětí (4 dívky, 5 chlapců), které zemřely byla
forma D(+)HUS přítomna u 7 (77,8 %, 4 dívky, 3 chlapci, průměrný věk
2,1 roků), forma D(-)HUS u 2 (22,2 %, chlapci, průměrný věk 7,5 roků)
z nich. U všech 9 dětí byla nutná léčba dialýzou (peritoneální
dialýza a/nebo hemodialýza). Mortalita souboru léčených dětí byla 13 %. V pitevním
nálezu zemřelých dětí dominovalo těžké poškození
ledvin/mozku/myokardu.
Závěr: I přes výrazný pokles počtu úmrtí dětí s HUS
zejména v rozvinutých zemích, je nutno tomuto onemocnění věnovat stálou
pozornost. Vedle včasné diagnostiky je nezbytná i odpovídající léčba.
Ta by se měla odehrávat ve specializovaném centru. V léčbě HUS je možno
postupovat dle vypracovaného algoritmu. Je to jedna z cest, jak mortalitu,
ale i chronickou morbiditu dětí s HUS dále snižovat. (Tab. 3,
obr. 1, lit. 15.)
Klíčová slova: hemolyticko-uremický syndrom, mortalita, dětský věk.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 59–65
Download full text in PDF format (189 kB)
Imunohistochemický dôkaz proteínu LRP v zdravom tkanive pľúc človeka
Rybárová S., Bateková M., Hodorová I., Miroššay A., Kluchová D., Bobrov N., Kočišová M.
In this study, we have determined the LRP (lung resistance-related protein)
by immunohistochemical method. LRP belongs to proteins which cause the multidrug
resistance (MDR). It has been found in various normal human tissues, where it
plays a protective role against toxic compounds. Multidrug-resistant cells
distribute the cytotoxic drug into the perinuclear region and then redistribute
it back into the cytoplasm. It is just a hypothesis today that LRP can
mediate drug resistance by regulating both the cytoplasmic redistribution and
the nucleocytoplasmic transport of drugs.
In order to detect LRP we have used the paraffin-embedded sections of the normal
human lung tissue. LRP was predominantly located in two regions: 1) in bronchial
epithelial cells and 2) in alveolar macrophages. Positive cells were coloured
brown and showed strong reactivity. Negative control included the omitting of
primary antibody and replacing it by buffer solution. Bronchial epithelial cells
and alveolar macrophages stayed uncoloured, i.e. unreactive. (Fig. 5, Ref.
17.)
Key words: LRP — lung resistance-related protein, immunohistochemistry,
lung tissue.
Cieľom tejto práce bol imunohistochemický dôkaz LRP (lung
resistance-related protein), ktorý patrí medzi proteíny spôsobujúce mnohopočetnú
liekovú rezistenciu (MDR). LRP sa nachádza vo vysokých koncentráciách v mnohých
tkanivách zdravých orgánov, je lokalizovaný perinukleárne a plní dôležitú
úlohu pri ochrane tkanív pred účinkom xenobiotík. Rezistentná nádorová
bunka dopraví cytostatikum do perinukleárnej oblasti, odkiaľ ho následne
redistribuuje späť do cytoplazmy. Zatiaľ je to len hypotéza, že regulácia
cytoplazmatickej redistribúcie a nukleocytoplazmatický transport
cytotoxických liekov sa deje prostredníctvom LRP.
Za účelom dôkazu LRP sme použili parafínové rezy zdravého pľúcneho
tkaniva, kde sme pozorovali jeho prítomnosť v dvoch lokalitách: 1. v bunkách
bronchiálneho epitelu s riasinkami, 2. v alveolárnych makrofágoch.
Pozitívne reagujúce bunky boli výrazne hnedo sfarbené. Negatívnu kontrolu
sme vykonali nahradením primárnej protilátky základným premývacím
roztokom. Výsledkom negatívnej kontroly bola negativita epiteliálnych buniek
bronchov, ako aj alveolárnych makrofágov, ktoré zostali po ofarbení svetlé
a nezmenené voči pozadiu, teda nereaktívne. (Obr. 5, lit. 17.)
Kľúčové slová: LRP — lung resistance-related protein, imunohistochémia,
pľúcne tkanivo.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 66–72
Download full text in PDF format (1494 kB)
Zadná skleroplastika u detí s progresívnou myopiou
Gerinec A., Slezáková G.
Purpose: To assess the influence of scleral reinforcement on the
evolution of severe myopia in children.
Material and methods: Scleral reinforcement after Thompson was performed
on 251 eyes of 154 children with high myopia from 2 to 18 years of age. The main
indication criteria for surgery during the period 1992—2000 included: severe
myopia more than -7 Diopters and the increase in refraction more than -1 D(per
year. Zenoderm (porcin skin) was the main alloplastic material used during
surgery. No serious complications were observed. The following main indicators
of myopia advancement were investigated on a long-term basis and evaluated:
axial length, refraction, visual acuity, fundus findings and perimetry.
Results: The positive influence of surgery on myopia advancement was
observed in 100 % of patients. In about 53 % of operated eyes, myopia was
absolutely stopped, and in about 47 % of operated eyes, its advancement was
considerably reduced. During 10 years of postsurgical check-up, stabilisation of
myopia was achieved, the following in individual indicators: axial length —
53.8 % of eyes, refraction — 52.9 % of eyes, visual acuity — 85 % of eyes,
fundus findings — 58.6 % of eyes, perimetry — 59.1 % of eyes. The
advancement of myopia in other 47 % of patients has been decreased from 1.1
D/per year before surgery to 0.1 D till 10 years after surgery.
Conclusion: Scleral reinforcement is an effective and safe surgery that
can stabilise the progression of severe myopia in children. (Tab. 6, Fig. 7,
Ref. 12.)
Key words: scleral reinforcement after Thompson, severe myopia, Zenoderm.
Cieľ: Zistiť vplyv zosilnenia skléry oka (zadnej skleroplastiky) na vývoj
ťažkej myopie u detí.
Materiál a metóda: Zosilnenie skléry podľa Thompsona bolo
vykonané u 154 detí vo veku 2—18 rokov na ich 251 očiach. Hlavné
indikácie k operácii v rokoch 1992—2000 boli: ťažká myopia nad
-7 dioptrií a vzrast refrakcie oka viac ako o 1 D ročne. Hlavným
aloplastickým materiálom používaným počas operácie bol Zenoderm
(lyofilizovaná bravčová koža). Žiadne vážnejšie komplikácie sa
nepozorovali. Sledovali sa nasledovné hlavné indikátory progresie myopie: axiálna
dĺžka bulbu, refrakcia, zraková ostrosť, nález na funde a zorné pole.
Výsledky: Priaznivý vplyv operácie na progresiu myopie sa pozoroval u 100
% pacientov. Absolútna stabilizácia myopie sa dosiahla u 53 % pacientov a u 47
% pacientov sa významne redukovala progresia myopie. Počas 10-ročného
postoperačného sledovania sa dosiahla stabilizácia v tomto zastúpení
pri jednotlivých sledovaných indikátoroch: axiálna dĺžka bulbu — 53,8 %
očí, refrakcia — 52,9 % očí, zraková ostrosť — 85 % očí, nález na
funde — 58,6 % očí, zorné pole — 59,1 % očí. U ostatných 47 %
pacientov bola znížená progresia myopie z -1,1 D predoperačnej hodnoty
na -0,1 D po operácii.
Záver: Zosilnenie skléry je efektívna a bezpečná operácia,
ktorá stabilizuje progresiu ťažkej myopie u detí. (Tab. 6, obr. 7,
lit. 12.)
Kľúčové slová: zosilnenie skléry podľa Thompsona, ťažká myopia,
Zenoderm.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 73–78
Download full text in PDF format (220 kB)
Transuretrálna resekcia prostaty v liečbe benígnej prostatickej hyperplázie
Bárdoš A., Horňák, M., Novotný V.
Background and objectives: Transurethral resection of the prostate (TURP)
represents a method of choice in surgical treatment of benign prostatic
hyperplasia (BPH). The objective of this prospective study was to evaluate TURP
mortality and morbidity rates.
Patients and methods: In 1998 184 patients with lower urinary tract
symptoms (LUTS) indicating the presence of BPH underwent one of the following
surgeries: TURP 149 (81 %), transurethral incision of the prostate 19 (10.3 %),
and open surgery (suprapubic transvesical prostatectomy) 16 (8.7 %). From
the group of 149 patients treated by TURP the following patients were withdrawn
from the study: 7 (4.7 %) patients with a finding of incidental
carcinoma of the prostate and 14 (9.4 %) patients who did not attend the
postoperative follow-ups.
Results: 64 (50 %) patients were treated for LUTS syndrome before
TURP. TURP was applied in 69 (53.9 %) cases for absolute indications.
During the surgery and within one year after it, no mortality was recorded.
Complications during the surgery were present in 13 (10.2 %) patients, and
within 24 h after the surgery in 38 (29.7 %) patients. Early postoperative
complications (up to 4 postoperative weeks) were recorded in 49 (38.3 %)
patients. Late postoperative complications within 3 month after the surgery
occured in 16 (12.5 %) patients, within 6 months in 17 (13.3 %)
patients, and after 12 months in 17 (13.3 %) patients.
Conclusions: Although complications occur almost in 58 % of
patients, TURP still represents the standard treatment of LUTS indicating the
presence of BPH. (Tab. 5, Fig. 2, Ref. 15.)
Key words: benign prostatic hyperplasia, transurethral resection.
Úvod a cieľ práce: Transuretrálna resekcia prostaty (TURP) je
metóda voľby pri chirurgickej liečbe benígnej prostatickej hyperplázie
(BPH). Cieľom prospektívnej štúdie bolo hodnotiť mortalitu a morbiditu
TURP.
Súbor pacientov a metodika: Roku 1998 bolo operovaných 184
pacientov so syndrómom príznakov dolných močových ciest (LUTS) naznačujúcich
prítomnosť BPH: TURP 149 (81 %), transuretrálna incízia prostaty (TUIP)
19 (10,3 %) a otvorené operácie (suprapubická transvezikálna
prostatektómia) 16 (8,7 %). Zo súboru 149 pacientov liečených TURP bolo
vyradených 7 (4,7 %) s histologickým nálezom incidentálneho karcinómu
prostaty a 14 (9,4 %) pacientov, ktorí nechodili na pooperačné
kontroly.
Výsledky: 64 (50 %) pacientov sa pred TURP liečilo pre syndróm
LUTS. TURP sa robila u 69 (53,9 %) z absolútnych indikácií. V priebehu
operácie a rok po nej neexitoval žiaden pacient. Komplikácie počas operácie
malo 13 (10,2 %) pacientov a do 24 h od operácie 38 (29,7 %)
pacientov. Skoré pooperačné komplikácie (do 4 týždňov po operácii) malo
49 (38,3 %). Neskoré pooperačné komplikácie do 3 mesiacov malo 16 (12,5 %),
do 6 mesiacov 17 (13,3 %) pacientov a po 12 mesiacoch 17 (13,3 %)
pacientov.
Záver: TURP pri liečbe príznakov LUTS naznačujúcich prítomnosť BPH
stále predstavuje “štandard”, i keď je spojená s početnými
komplikáciami takmer u 58 % pacientov. (Tab. 5, obr. 2, lit. 15.)
Kľúčové slová: benígna prostatická hyperplázia, transuretrálna
resekcia prostaty.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 79–83
Download full text in PDF format (189 kB)
Přehled importovaných viscerálnych leishmanióz v České republice
Chalupa P., Vaništa J., Burget I., Starý J., Suková M., Nohýnková E.
Background: From the late 1950s through 2000, a total of 8 cases of
imported visceral leishmaniosis (VL) were registered in the Czech republic.
Objectives: The authors were made to point to the issue of imported VL by
the fact 3 cases of this disease (imported from East Africa, Croatia, and
southern Italy) were reported in 1999, plus another one (again imported from
Croatia) in 2000.
Methods: The case reports of 4 cases of imported VL are presented. They
are cases 5-8 ever reported in the Czech Republic.
Results: The infection manifested itself by fever, marked splenomegaly,
leukopenia, thrombocytopenia, and rapid weight loss. The diagnosis was confirmed
by the microscopic finding of amastigotes in punctate obtained from bone marrow,
liver, spleen and, also, by serology. All the patients were successfully treated
with amphotericin B.
Conclusion: Infection by VL should be considered when establishing the
diagnosis not only in patient returning from endemic regions and show
hepatosplenomegaly, fever, lekopenia, and thrombocytopenia. Given the long
incubation time, VL may be encountered also in foreigners who had lived in the
above regions. Besides, the diagnosis of VL should also be considered in
immunocompromised individuals. (Ref. 27.)
Key words: visceral leishmaniosis, kala azar, Leishmania donovani,
Leishmania infantum, splenomegaly, leukopenia, thrombocytopenia, amphotericin B,
liposomal amphotericin B.
Pozadí problému: Od 50. let do konce roku 2000 se v České
republice vyskytlo celkem 8 případů importované viscerální leishmaniózy.
Cíl a východiska sledování: Autory vedla k rozhodnutí
upozornit na problematiku importované viscerální leishmaniózy skutečnost,
že v roce 1999 se v České republice vyskytla 3 tato onemocnění (z východní
Afriky, Chorvatska a jižní Itálie) a v roce 2000 další jedno
onemocnění opět z Chorvatska.
Soubor nemocných a metodika: Uvedeny kasuistiky 4 případů
importované viscerální leishmaniózy. Jde o 5. až 8. případ popsaný
v České republice.
Hlavní výsledky: Nákaza se projevovala horečkou, nápadnou
splenomegalií, leukopenií, trombopenií a rychlým úbytkem tělesné
hmotnosti. Diagnóza se potvrdila mikroskopickým nálezem amastigotů v punktátu
kostní dřeně, jater, sleziny a také serologicky. Všichni nemocní byli
úspěšně léčeni amofotericinem B.
Závěry: Onemocnění viscerální leishmaniózou třeba zahrnout do našich
diferenciálně diagnostických úvah nejen u pacientů, kteří se vrítili
z endemických oblastí a mají hepatosplenomegalii, febrilie,
leukopenii a trombopenii, ale vzhledem k dlouhé inkubační době se
s ní můžeme setkat i u cizinců, kteří dříve v těchto
oblastech žili a třeba na toto onemocnění myslet i u pacientů
imunokompromitovaných. (Lit. 27.)
Klíčová slova: viscerální leishmanióza, kala azar, Leishmania
donovani, Leishmania infantum, splenomegalie, leukopenie, trombopenie,
amfotericin B, liposomální amfotericin B.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 84–91
Download full text in PDF format (203 kB)
Výsledky rekonštrukčných operácií periférnych nervov autotransplantátmi
Matejčík V., Šteňo J., Benetín J., Kuchár M.
Objectives: This paper presents the results achieved in microtechnique
surgeries performed during a 15-year-long period (1985—1999). By
performing surgeries on 60 patients, 63 nerves were treated.
Material and methods: In 42 patients with injuries of peripheral nerves
of upper extremities, 45 nerves were reconstructed by autografts. 14 patients
were subjected to reconstructive surgeries on peripheral nerves of lower
extremities. In 4 patients we reconstructed the facial nerve by means of
autograft.
The analysis of surgical effects has been made in dependence on indicators as
follows: period elapsed from injury to surgery, age of patient, nature of
injury, length of autograft, location of injury, kind of nerve inflicted.
Results: When assessing the results of reconstructive surgeries of
peripheral nerves of lower and upper extremities we observed a big
difference on the behalf of upper extremities. High efficiency can be seen in
tibial nerve surgeries of lower extremities. In general we achieved good results
in facial nerve reconstructions.
Conclusion: The crucial factor that has an impact on the result of
surgery is that of the time which elapsed from injury to reconstructive surgery.
The factor is especially marked in younger patients. (Tab. 7, Ref. 15.)
Key words: peripheral nerves surgery, nerve suture, nerve graft, repair
result.
Východisko: Táto práca prezentuje výsledky 60 operácií vykonaných
mikrotechnikou, u 60 pacientov, pri ošetrení 63 nervov za 15 rokov, od
roku 1985, do roku 1999.
Súbor a metódy: 42 pacientom s poraneniami periférných
nervov horných končatín bolo rekonštruovaných 45 nervov za pomoci
autotransplantátu. 14 pacientom boli urobené rekonštrukčné operácie na
periférnych nervoch dolných končatín. 4 pacientom bol autotransplantátom
rekonštruovaný tvárový nerv.
Analýzu efektívnosti operatívneho výkonu sme vykonali v závislosti od
nasledujúcich ukazovateľov: doba od úrazu po operáciu, vek pacienta, dĺžka
autotransplantátu, charakter poranenia, výška poranenia, druh poraneného
nervu.
Výsledky: Veľký rozdiel v prospech nervov horných končatín sme
pozorovali pri vyhodnocovaní výsledkov rekonštrukčných operácií na periférnych
nervoch horných a dolných končatín. Pri operáciách dolných končatín
je vysoká efektívnosť pri n. tibialis. Dobré výsledky sme dosiahli pri
rekonštrukciách tvárového nervu.
Záver: Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim výsledok operácie je čas
od úrazu po rekonštrukčnú operáciu. Toto je výrazné u mladších
pacientov. (Tab. 7, lit. 15.)
Kľúčové slová: traumatická lézia periférného nervu, nervový
transplantát, rekonštrukčné operácie periférných nervov.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 92–98
Download full text in PDF format (185 kB)
Schopnosť uplatňovania stratégie a výkonnosť v nemocniciach akútnej starostlivosti na Slovensku
Šimo J., Hlavačka S.
Background: Research of strategic management issues in the environment of
Slovak Health Care System generally and in the environment of secondary health
care providers partially is a relatively new approach of last decade. In
continuity with research of western authors this pilot study approaches a specific
area of strategic management that is strategy-making capability and its
relationship to performance of hospitals.
Aim: Main goal of authors was to apply framework developed by Hart and
test relatioship of strategy making capaiblity and performance in Slovak Acute
Hospitals. Two hypotheses were developed for that purpose.
Methods: To conduct a test of both bypotheses a combination of
three instruments was used. First was a set of 17 questionnaire items to
tap the five strategy-making modes. Second was another set of 8 questionnaire
items to tap the four perceived performance dimensions. Third was a current
classification of Slovak acute hospitals and their levels. In summary data on
twenty-five questionnaire – items were mailed to Chief Executive Officers
(CEO) of 81 Slovakian acute hospitals within a larger survey co-ordinated
by Ministry of Health.
Data were collected via a questionnaire survey of top managers from
selected acute Slovak hospitals within December 1999 — February 2000. The
sample was chosen from the list of acute care hospitals in the 1999 Report of
the Slovak Institute for Health Care Information and Statistics.
Results: Being aware of certain limitations in such a construct
results indicate that hospitals with higher level of strategy-making
capabilities might outperform those with lower level of this capability. (Tab.
5, Ref. 21.)
Key words: capability, health, health care, hospital, strategic management,
strategy.
Pozadie problému: Výskum v oblasti strategického manažmentu v
prostredí slovenského zdravotníctva a nemocníc je relatívne novým prístupom
posledného desaťročia. V súlade s výskumom zahraničných autorov je táto
pilotná štúdie zameraná na špecifickú oblasť strategického manažmentu,
ktorou sú schopnosti (capability) organizácií tvoriť a realizovať stratégie
a vzťah takýchto schopností k výkonnosti nemconíc.
Cieľ: Hlavným cieľom autorov je aplikáciou modelu podľa Harta skúmať
vzťah medzi schopnosťami tvoriť a realizovať stratégie a výkonnosť
slovenských nemocníc. Testované sú dve hypotézy.
Metódy: Bola zvolená kombinácia troch nástrojov za účelom testu
oboch hypotéz. Prvým nástrojom bol súbor 17 dotazníkových otázok zameraných
na päť rôznych štýlov tvorby a realizácie stratégií. Druhým bol súbor
8 dotazníkových otázok zameraných na 4 dimenzie výkonnosti. Tretím je
klasifikácia slovenských nemocníc podľa údajov ÚZIŠ roku 1999. Celkovo
bolo v rámci širšej dotazníkovej akcie koordinovanej Ministerstvom zdravotníctva
odoslaných 25 otázok do 81 nemocníc. Údaje boli zozbierané v období
december 1999 až február 2000.
Výsledky: Napriek určitým limitáciám výsledky tejto pilotnej štúdie
naznačujú, že nemocnice s komplexnejšou schopnosťou tvorby a realizácie
stratégie môžu byť výkonnejšie ako nemocnice s menej komplexnou schopnosťou
tvorby a realizácie stratégie. (Tab. 5, lit. 21.)
Kľúčové slová: schopnosť, zdravie, zdravotnícka starostlivosť,
nemocnica, manažment stratégie, stratégia.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 99–105
Download full text in PDF format (223 kB)
Výkon nemocníc na Slovensku vo vzťahu k uplatňovaným generickým stratégiám podľa Portera
Hlavacka S., Bachárová L., Rusnáková V., Wágner R.
Porter’s generic strategies characterize organizations in terms of their
competitiveness, and are related to the performance of the organization. The aim
of this study was to analyze the Porter’s generic strategies and their effect
on performance in the context of the Slovak hospital industry. Acute care
hospitals with more than 30 beds were included into the study. National
institutes providing specialized service were excluded from the study. Strategy
and performance were evaluated on the basis of self-reported questionnaires,
completed by chief administrators of hospitals (total 76 completed
questionnaires were obtained, out of 81 distributed, i.e. 94 % response rate).
The cluster analysis was used for the identification of strategic orientation.
Performance differences across strategic groups were tested using multivariate
analysis of covariance (MANCOVA). The hierarchical cluster analysis uncovered a four-group
taxonomy of hospitals: the group ”Focused Cost Leadership” included 33 % of
hospitals, the group ”Stuck-in-the middle” 49 %, the group ”Wait and
See” 13 % and the group ”Cost leadership” 5 %. Significant differences in
performance were related to the Porter’s pure, or hybrid strategies,
respectively. In terms of industry evolution, the Slovak hospital industry could
be characterized as fragmented, having a large number of small and medium
size mainly state owned hospitals, with absence of market leaders, and with high
exit barriers (mainly social and political) that hold back consolidation. (Tab.
1, Ref. 35.)
Key words: strategy, hospital, performance.
Generické stratégie podľa Portera charakterizujú organizácie z hľadiska
ich konkurencieschopnosti a ich typológia sa spája s výkonom
organizácie. Cieľom tejto práce bola analýza efektu Porterových generických
stratégií na výkon v kontexte sektora nemocničnej starostlivosti v slovenskom
zdravotníctve. Do štúdie boli zahrnuté nemocnice akútnej starostlivosti s viac
ako 30 posteľami. Vylúčené boli vysokošpecializované národné ústavy
poskytujúce špecializovanú starostlivosť. Typ stratégie a parametre výkonu
sa hodnotili na základe sebahodnotiacich dotazníkov, ktoré vyplnili riadiaci
pracovníci nemocníc (celkovo 76 vyplnených dotazníkov z rozoslaných
81, návratnosť 94 %). Na identifikáciu strategických typov nemocníc sa použila
zhluková analýza. Na hodnotenie výkonu strategických typov nemocníc sa použila
multivariantná analýza kovariancie (MANCOVA). Hierarchická zhluková analýza
určila pre nemocnice taxonómiu štyroch skupín: 33 % nemocníc sa zaradilo do
skupiny “Nákladové prvenstvo so špecializovaným zameraním”, 49 % do
skupiny “Uviaznuté na polceste”, 13 % do skupiny “Počkáme a uvidíme”
a 5 % do skupiny “Nákladové prvenstvo”. Signifikantné rozdiely vo výkone
sa spájali s Porterovými čistými, resp. hybridnými stratégiami. Z hľadiska
postupného vývoja odvetvia možno slovenský nemocničný sektor
charakterizovať ako roztrieštený, s veľkým počtom malých a stredne
veľkých nemocníc vo vlastníctve štátu, s absenciou organizácií s vedúcim
postavením na trhu a vysokými bariérami exitu (hlavne sociálnymi a politickými),
ktoré prekážajú konsolidácii. (Tab. 1, lit. 35.)
Kľúčové slová: stratégia, nemocnica, výkon.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 106–114
Download full text in PDF format (337 kB)
Vyšetření funkční zdatnosti jaterního parenchymu s pomocí indocyaninové zeleně před resekcí jater
Leypold J., Kříž Z., Přívara M., Horváth V., Dvořák M.
During the period from 1997 to 2000, the total of 129 liver operations were
performed at the 2nd Surgical Department of the Masaryk’s University in Brno.
Malignant tumours were present in 91 cases. In-hospital mortality in patients
operated on for malignant liver tumours was 2.1 %. No case of death was caused
by liver insufficiency. Examination of liver function by use of indocyanine
green (ICG) enabling the determination of the extent of possible resection,
contributes to the lowering of postoperative morbidity and mortality.
The rate of indocyanine green retention up to 6 % does not limit the extent of
resection, the retention rate up to 15 % allows bisegmentectomy or a minor
surgery, the retention rate up to 20 % allows segmentectomy at the most, and the
retention rate up to 30 % enables superficial excisions only. (Short
communication)
V období 1997—2000 bylo na II. chirurgické klinice Masarykovy
univerzity v Brně provedeno 129 operací jater. V 91 případech se
jednalo o maligní tumory. Nemocniční mortalita u operovaných pro
maligní tumor jater byla 2,1 %. V žádném případě nebyla příčinou
úmrtí jaterní insuficience. Ke snížení pooperační morbidity a mortality
přispívá vyšetření funkční zdatnosti jater s pomocí indocyaninové
zeleně (ICG), které umožňuje stanovit velikost možné resekce.
Hodnota retence ICG do 6 % neomezuje rozsah resekce, do 15 % dovoluje
bisegmentektomii nebo menší výkon, do 20 % nejvíce segmentektomii a hodnoty
retence ICG do 30 % pouze povrchní excize.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 115-116
Download full text in PDF format (149 kB)
Hippokrates a jeho zásady lekárskej etiky
Bujalková M.
”The Father of Medicine”, as Antiquity called Hippocrates has left rich
medical and ethical heritage for us. His heritage — the collection of
treatises Corpus Hippocraticum, from 5th and 4th centuries BC, comprise
not only general medical prescriptions, descriptions of diseases, diagnoses,
dietary recommendations etc., but also his opinion on professional ethics of a physician.
The Hippocratic Oath, taken by ancient and medieval doctors, requires high
ethical standards from medical doctors. Its principles are important in
professional and ethical education of medical doctors even today. (Ref. 4.)
Key words: ancient medicine, medical science, medical ethics.
”Otec medicíny”, ako nazýval starovek Hippokrata, nám zanechal bohaté
odborné i etické dedičstvo. Jeho zbierka spisov Corpus Hippocraticum,
ktorá vznikla v 5. a 4. stor. p.n.l., obsahuje nielen všeobecné lekárske
predpisy, opisy chorôb, diagnózy, diétne predpisy atď., ale i jeho názory
na odbornú a morálnu kompetenciu lekára. Hippokratova prísaha, ktorú
skladali antickí a stredovekí lekári, sa vyznačovala vysokými etickými
požiadavkami. Zásady tejto prísahy sú významné aj dnes pri výchove a etickom
formovaní lekára. (Lit. 4.)
Kľúčové slová: antická medicína, lekárska veda, lekárska etika.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (2): 117–120
Download full text in PDF format (170 kB)
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press