Download full text in PDF format (230 kB)ELIS © Academic Electronic Press
Volume 102 / No. 1 / 2001
Pomer neutrofilov a lymfocytov – rýchly a jednoduchý ukazovateľ systémového zápalu a stresu u pacientov v kritických stavoch
Záhorec R.
Background: For many years, the intensivists are searching for an easily measurable and available parameter which might reflect the intensity of stress and/or systemic inflammation in critically ill patients following shock, multiple trauma, major surgery or sepsis. Recently, some authors have described the onset of significant lymphocytopenia after polytrauma, major surgery, endotoxaemia and sepsis. We investigate whether serial examination of white blood cell counts may reflect and clarify the immune response to stressful events in critically ill patients.
Goal: We have designed a prospective longitudinal observational study to investigate serial changes in circulating neutrophil and lymphocyte counts following major surgery, unscheduled surgery and sepsis.
Methods: We have investigated the differential white blood cell counts and the clinical course in 90 oncological ICU patients. We compared three groups: group A consisting of 62 patients who underwent scheduled colorectal surgery, group B consisting of 18 patients who underwent unscheduled surgery for abdominal sepsis, group C consisting of 10 medical ICU patients who were treated for severe sepsis and septic shock. The severity of clinical course was expressed by means of SOFA score (group A 0.3–1–1.3 point, group B 2.2–2.9–2.6 point, group C 7.4–8.3–7.7 point) and APACHE II score (group A 3.7–7.6–8.1 point, group B 8.6–11.1–10.5 point, group C 16.3–15.2–14.3 point). Differential white blood cell counts were investigated on blood cell counter SYSMEX SF 3000 in 4 consecutive periods: 1 day one before surgery, 0 the day of surgery or ICU admittance, 1 day one after surgery (or the 1st ICU day), 2nd day following surgery (or the 2nd ICU day). The measured values of neutrophils and lymphocytes were expressed as relative counts (%) of the whole all white blood cell population.
Results: The physiologic response of circulating leukocytes to surgical stress in group A is characterized by the onset of marked neutrophilia (62.5 % before surgery up to 84,4 % after surgery) and significant lymphocytopenia (28,1 % before surgery to 10,3 % following surgery). We observed a slow decline in neutrophil counts and an increase in lymphocyte counts since the 1st postoperative day. The patients with abdominal infection (group B) had elevated counts of neutrophils already before surgery (83,2 %) and low values of lymphocyte counts (9,5 %). A further increase in neutrophil counts (89,9 %) and marked lymphopenia (7 %) were recorded during the post-surgical period in group B. Critically ill patients with severe sepsis or septic shock (group C) had significantly highest values of neutrophil relative counts (94%–93,1%–92,5%, p<0.05 against group A) and marked lowest values of lymphocyte counts (3,8%–4%–3,7%, p<0.05 against group A). The severity of clinical course (according SOFA and APACHE II score) correlated with the divergence of neutrophil and lymphocyte counts in the white blood picture (marked neutrophilia and lymphocytopenia).
Conclusion: In the population of 90 ICU oncological patients, we observed rapid serial changes in white blood cell populations, as a response of the immune system to surgical stress, systemic inflammation or sepsis. Preliminary results show the correlation between the severity of clinical course and the grade of neutrophilia and lymphocytopenia. The ratio of neutrophil and lymphocyte counts (in absolute and/or relative % values) is an easily measurable parameter which may express the severity of affliction. We suggest the term: neutrophil-lymphocyte stress factor, as a ratio of neutrophil to lymphocyte counts, which can be routinely used in clinical ICU practice in intervals of 6–12 and 24 hours. The prognostic value of neutrophil-lymphocyte stress factor should be evaluated in further studies. (Tab. 6, Fig. 5, Ref. 12.)
Key words: lymphocytopenia, neutrophilia, surgical stress, sepsis, neutrophil-lymphocyte stress factor.
Pozadie problému: Mnoho rokov sa hľadá jednoduchý a dostupný parameter, ktorý by odrážal mieru stresu v kritických stavoch, resp. mieru zápalovej odpovede organizmu na kritický stav (šok, traumu, veľký chirurgický výkon, sepsu). Nedávno viacerí autori opísali vznik významnej lymfocytopénie po traume, chirurgických výkonoch, sepse a endotoxémii. Ukazuje sa, že sériové vyšetrenia diferencovaného obrazu bielych krviniek môžu veľmi jednoducho a spoľahlivo informovať o dynamike a závažnosti stresu a kritického stavu pacientov.
Ciele: Navrhli sme prospektívnu pozorovaciu pilotnú štúdiu so zámerom sledovania zmien absolútneho i relatívneho (%) počtu bielych krviniek v perioperačnom období ako reakciu cirkulujúcich leukocytov na operačný stres. Ďalej sme sledovali dynamiku zmien počtu bielych krviniek u pacientov s komplikovaným priebehom alebo abdominálnou sepsou a u pacientov v septickom stave.
Metódy: V klinickej štúdii sme sledovali klinický stav a diferencovaný obraz neutrofilov a lymfocytov u 90 onkologických pacientov v intenzívnej starostlivosti. Porovnali sme 3 skupiny pacientov: skupina A 62 pacientov podstúpilo elektívny kolorektálny chirurgický výkon, skupina B 18 pacientov podstúpilo urgentný výkon kvôli abdominálnej infekcii alebo sepse, skupina C 10 nechirurgických pacientov s diagnózou závažnej sepsy a septického šoku. Závažnosť klinického stavu sme vyjadrili pomocou SOFA skóre (skupina A 0,3–1–1,3 bodu, skupina B 2,2–2,9–2,6 bodu, skupina C 7,4–8,3–7,7 bodu) a APACHE II skóre (skupina A 3,7–7,6–8,1 bodu, skupina B 8,6–11,1–10,5 bodu, skupina C 16,3–15,2–14,8 bodu). Diferencovaný krvný obraz sme vyšetrovali v 4 obdobiach: 1 deň pred výkonom, 0–2 hodiny po chirurgickom výkone, 1. pooperačný deň, 2. pooperačný deň ráno o 8. h na automate SYSMEX SF 3000.
Výsledky: Zistili sme, že fyziologická odpoveď cirkulujúcich leukocytov na chirurgický stres (skupina A) sa prejaví vývojom významnej neutrofílie (zo 62,5 % na 84,4 %) a lymfocytopénie (z 28,1 % na 10,3 %) v prvých hodinách po skončení operačného výkonu. Od 1. pooperačného dňa pozorujeme pokles neutrofilov a vzostup populácie lymfocytov. Pacienti s abdominálnou infekciou (B) mali už predoperačne vysoké hodnoty počtu neutrofilov (83,2 %) a nízke hodnoty lymfocytov (9,5 %), v pooperačnom období sme pozorovali ďalší vzostup neutrofilov (na 89,9 %) a pokles lymfocytov na 7 % v priemere. Pacienti v kritickom stave s ťažkou sepsou alebo v septickom šoku (C) mali významne najvyššie relatívne počty neutrofilov v celom období (94%–93,1%–92,5%, p<0,05 oproti skupine A) a najnižšie počty lymfocytov (3,8%–4%–3,7%, p<0,05 oproti skupine A). Závažnosť klinického stavu (podľa SOFA a APACHE II skóre) korelovala s divergenciou počtu neutrofilov a lymfocytov v bielom krvnom obraze (neutrofília a lymfocytopénia).
Závery: Pilotná observačná štúdia na súbore 90 onkologických pacientov potvrdila rýchly vývoj zmien v populácii bielych krviniek ako odpoveď imunitného systému na chirurgický stres, systémový zápal alebo sepsu. Predbežné výsledky ukazujú na súvislosť medzi závažnosťou klinického stavu a mierou neutrofílie a lymfocytopénie. Pomer neutrofilov a lymfocytov (v absolútnych i relatívnych počtoch) jednoducho a spoľahlivo vystihuje mieru závažnosti stresu a systémového zápalu. Navrhnutý pomer neutrofilov a lymfocytov sme označili ako neutrofil-lymfocytový stresový faktor, ktorý môžeme vyšetrovať rutinne v 6–12-hodinových alebo 24-hodinových intervaloch. (Tab. 6, obr. 5, lit. 12.)
Kľúčové slová: lymfocytopénia, neutrofília, operačný stres, sepsa, neutrofil-lymfocytový stresový faktor.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 5–14
Download full text in PDF format (230 kB)
Chirurgická revaskularizace myokardu u nemocných s nízkou ejekční frakcí levé komory
Němec P., Bedáňová H., Nečas J., Meluzín J., Štětka F., Pokorný P., Útrata P., Černý J.
Background: The results of a merely pharmacological therapy in patients with advanced left ventricular dysfunction are unsatisfactory. Coronary artery bypass grafting is frequently the only therapeutic option, but ventricular dysfunction is generally considered to be a risk factor.
Aim: To find out the frequency of coronary artery bypass grafting and its outcome in patients with a ejection fraction of 30 % or less who were operated on at a single institution.
Methods: Between January 1st, 1996 and October 30th, 1999, 90 patients (4.6 % of all patients operated on due to of coronary artery disease) with EF of 30 % or less underwent coronary artery bypass grafting. This group consisted of 12 women and 78 men at an average age of 60.2±9.4 years (range, 33 to 78 years); 75.6 % patients were in functional class III or IV and 80.0 % had three-vessel disease. On the average, 2.5 grafts per patient were implanted, the left internal mammary artery was used in 24.4 % patients, and 10.0 % of patients had cardiac surgery without cardiopulmonary bypass.
Results: Hospital mortality was 10 %. The main cause of death was cardiac or multiorgan failure. Low cardiac output syndrome and supraventricular dysrrhythmias were the most common postoperative complications. Advanced age and low cardiac output syndrome were found to be risk factors of early mortality. Five other patients died during the follow-up (4 to 48 months). One- and three-year survival rate were 83.1 % and 81.9 %, respectively. Ejection fraction improved during the follow-up from 27.5 % to 33.7 %. The improvement was more pronounced in patients in whom preoperative end-diastolic diameter of the left ventricle was below 70 mm, and in patients with two and more hibernating segments on dobutamine stress echo.
Conclusions: Successful results of surgical revascularization in patients with severe impairment of left ventricular function can be achieved by careful selection of patients (the presence of viable myocardium is necessary) and management. Early mortality and morbidity was higher than in patients with normal ventricular function. Age and low cardiac output syndrome were revealed as risk factors of early mortality. Long-term prognosis for hospital survivals was satisfactory. (Tab. 5, Fig. 1, Ref. 13.)
Key words: coronary artery disease, low ejection fraction, surgical revascularization.
Pozadí problému: Výsledky medikamentózní léčby pacientů s ICHS a významně sníženou funkcí levé komory (LK) jsou neuspokojivé a chirurgická revaskularizace je mnohdy jedinou léčebnou možností. Přitom nízká ejekční frakce levé komory je všeobecně považována za rizikový faktor pro operaci.
Cíl: Formou retrospektivní studie zjistit frekvenci a zhodnotit výsledky chirurgické revaskularizace nemocných s ischemickou chorobou srdeční a sníženou funkcí levé komory.
Soubor nemocných a metodika: Sledovaný soubor tvořilo 90 nemocných (4,6 % ze všech operovaných pro ICHS v období od 1.1.1996 do 30.10.1999) s ejekční frakcí levé komory 30 % a méně. 12 žen a 78 mužů ve věku od 33 do 78 roků (průměr 60,2±9,4 roků) mělo průměrnou ejekční frakci levé komory 27,5±3,2 %, 75,6% bylo ve funkční skupině III a IV a 80,0 % mělo postižení 3 tepen. Průměrně bylo našito 2,5 bypassu na pacienta, levá mammární tepna byla použita u 24,4 % a 10 % nemocných bylo operováno bez mimotělního oběhu.
Výsledky: V časném pooperačním průběhu zemřelo 9 nemocných (10 %). Nejčastější příčinou úmrtí bylo srdeční nebo multiorgánové selhání. Nejčastějšími komplikacemi byl syndrom nízkého srdečního výdeje u 42,2 % nemocných a supraventrikulární dysrytmie u 18,9 %. Jako rizikové faktory pro hospitalizační mortalitu byl zjištěn věk a pooperační syndrom nízkého srdečního výdeje. V dlouhodobém sledování (4–48 měsíců) zemřelo další 5 nemocných a 1leté a 3leté přežívání bylo 83,1 % a 81,9 %. Ejekční frakce se v průměru zlepšila z 27,5 % na 33,7 %. Zlepšení bylo výraznější u těch nemocných, kteří měli předoperačně enddiastolický rozměr LK pod 70 mm a u nemocných s 2 a více hibernovanými segmenty při předoperačním zátěžovém echografickém vyšetření s dobutaminem.
Závěr: Hlavním předpokladem pro úspěšnou chirurgickou revaskularizaci nemocných s nízkou ejekční frakcí je přítomnost viabilního myokardu. Časná mortalita i morbidita jsou vyšší ve srovnání s nemocnými s normální ejekční frakcí. Rizikovými faktory pro časnou mortalitu je věk a pooperační syndrom nízkého srdečního výdeje. Dlouhodobé přežívání je uspokojivé. (Tab. 5, obr. 1, lit. 13.)
Klíčová slova: ischemická choroba srdeční, nízká ejekční frakce levé komory, chirurgická revaskularizace.
Bratisl Lek Listy 2000; 102 (1): 15–21
Download full text in PDF format (192 kB)
Chemokíny, rast nádorov a angiogenéza
Bucová M.
The immune surveillance represents an important defence mechanism of immediate destruction of the transformed malignant cells that daily arise in our body. Immune mechanisms play a great role also in the development of anti-tumour immunity. However, sometimes it occurs that the mechanisms of the immune system are misused by host cells for their own profit. This is also the case of chemokines. It was found out that malignant tumours produce chemokines with angiogenic activity which results in the formation of new blood vessels within the tumour. In this way the tumour ensures its blood supply. This not only enhances the tumour growth, however facilitates also the metastatic process. In addition to the latter the tumour growth is further enhanced by the influence of chemokines on the production of factors with immunosuppressive activity. (Fig. 3, Ref. 48.)
Key words: chemokines, cytokines, angiogenesis, antiangiogenic drugs, tumours.
Imunitný dohľad predstavuje dôležitý strážny mechanizmus pre okamžitú likvidáciu malígne transformovaných buniek. Zariadenia imunitného systému majú nesporný význam aj v rozvoji protinádorovej imunity. Stáva sa však, že hostiteľské bunky začnú mechanizmy imunitného systému využívať vo svoj prospech. Tak je to aj v prípade chemokínov. Zistilo sa, že mnohé malígne nádory produkujú chemokíny s angiogénnou aktivitou, čím sa vďaka novotvorbe ciev v nádore zabezpečí nielen jeho výživa a rast, ale urýchli sa aj jeho metastázovanie hematogénnou cestou. Okrem toho malígne nádory tvorbou určitých chemokínov zabezpečia svoj rast aj potencovaním tvorby faktorov s imunosupresívnou aktivitou. (Obr. 3, lit. 48.)
Kľúčové slová: chemokíny, cytokíny, angiogenéza, antiangiogénne látky, tumory.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 22–27
Download full text in PDF format (242 kB)
Manažment a medicína: sobáš alebo rozvod?
Harding N, Ford J
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 28-29
Download full text in PDF format (146 kB)
Od orientačných vedomostí k hlbokým znalostiam manažmentu v zdravotníctve – skúsenosti z MBA štúdia v Anglicku
Rusnakova V, Hlavacka S, Bacharova L
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 30-31
Download full text in PDF format (146 kB)
Klíma k zmene vo Fakultnej nemocnici v Bratislave
Wágner R., Hlavačka S., Mazanec V., Bachárová L.
Organisational change can generate skepticism and resistance in employees, making it sometimes difficult or impossible to implement organisational improvements. To enable the University Hospital Bratislava to manage these realities in a most effective way, the assessment of attitudes to change was conducted among 304 full-time hospital employees in the summer of 1999.
The assessment was based on the Change Climate Survey allowing for investigation of attitudes in four main areas: orientation towards change in general, understanding and acceptance of change, management of change, and change outocmes. In spite of some limitations due to the fact that the survey did not use a true random sample, in general, the results seem to be able to illustrate the University Hospital employees’ attitudes to change.
The findings indicate that, in general, the attitudes of the hospital employees towards change are rather positive. However, the mixed feelings prevail among the employees from the point of understanding and acceptance of the current changes. Similarly, the mixed feelings persist among the employees with respect to the way the change is managed, though with slightly positive attitudes towards the level of communication.
From the practical point of view, the results imply that emphasizing the involvement of organisation members in learning about their organisation and how to change it might prove to be more effective in managing change in the University Hospital Bratislava, than the traditional approaches to planned change, where consultants carry out most of the change activities, with the agreement and collaboration of management. (Tab. 8, Ref. 28.)
Key words: change management, attitudes, hospitals, Slovakia.
Organizačné zmeny môžu vyvolať skeptický postoj až odpor u zamestnancov, čo môže občas sťažovať alebo úplne znemožniť ich implementáciu. Fakultná nemocnica v Bratislave s cieľom zvládnuť tieto skutočnosti čo najefektívnejšie, uskutočnila v lete 1999 prieskum postojov k zmene na vzorke 304 vlastných pracovníkov zamestnaných na plný úväzok.
Hodnotenie bolo založené na použití metodiky Prieskumu klímy k zmene umožňujúcej skúmanie postojov v štyroch hlavných oblastiach: všeobecná orientácia k zmene, chápanie a akceptovanie zmeny, riadenie zmeny a výsledky zmeny. Napriek niektorým limitujúcim faktorom spôsobených skutočnosťou, že prieskum nebol vykonaný v rámci náhodnej vzorky, jeho výsledky vo všeobecnosti dostatočne ilustrujú postoje zamestnancov Fakultnej nemocnice k zmene.
Odpovede zamestnancov nemocnice v rámci prieskumu naznačujú, že vo všeobecnosti sú ich postoje prevažne pozitívne. Zmiešané pocity však prevažujú v oblasti pochopenia a akceptovania súčasných zmien. Podobné zmiešané pocity zotrvávajú i v rešpektovaní spôsobu manažmentu zmien, i keď k úrovni komunikácie sa zaznamenali mierne pozitívne postoje.
Z praktického hľadiska z výsledkov vyplýva, že kladenie dôrazu na zapájanie zamestnancov do poznávania vlastnej organizácie a možnosti, ako ju zmeniť, by mohlo byť pri riadení zmeny vo Fakultnej nemocnici v Bratislave efektívnejšie ako tradičné prístupy k plánovanej zmene, kde väčšinu činností súvisiacich so zavádzaním zmeny vykonávajú konzultanti so súhlasom a v spolupráci s manažmentom. (Tab. 8, lit. 20.)
Kľúčové slová: manažment zmien, postoje, nemocnice, Slovensko.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 32–38
Download full text in PDF format (184 kB)
Pľúcna tuberkulóza v rokoch 1994–1998 na Klinike tuberkulózy a pľúcnych chorôb LFUK a FN v Bratislave
Kosinarova V, Redhammer R, Tamasova M, Urban S
The authors present the incidence of new cases of tuberculosis of the lungs treated at the Clinic of Tuberculosis and Lung Diseases in the years 1994–1998. This study evaluates the clinical forms of tuberculosis, rate of debacillisation, age stratification and the incidence of diseases associated with severe tuberculosis. (Short communication)
Autori uvádzajú výskyt novozistenej pľúcnej tuberkulózy v rokoch 1994–1998 na pľúcnej klinike. Hodnotila sa klinická forma tbc, jej rozsah v pľúcach, počet bakteriologicky overenej tbc, rýchlosť debacilizácie, vekové rozvrstenie a výskyt pridružených ochorení pri ťažkej tuberkulóze.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 39-40
Download full text in PDF format (148 kB)
Metódy stanovenia a hodnotenie reverzibility obštrukcie dýchacích ciest
Urban S, Redhammer R
The laboratory measurements of the reversibility of airways obstruction is assessed by performing pulmonary function tests before and after administration of bronchodilators. Controversial issues relating to bronchodilator testing include: selection of bronchodilator, dosage, pattern of inhalation of the drug, timing of the postbronchodilator test, physiologic tests utilized, criteria for the significant response, and the role of glucocorticoids in the relief of airways obstruction. (Short communication)
Bronchodilatačné testy majú prioritnú úlohu pri detekcii reverzibilnej obštrukcie a jej variability. Testy reverzibility obštrukcie dýchacích ciest zahrňujú: výber bronchodilatačnej látky a jej dávky, spôsoby inhalačnej aplikácie, časovú registráciu odpovede na liek a výber najvhodnejšieho funkčného ukazovateľa. Pri interpretácii výsledkov je nevyhnutné pomenovať kvantifikovateľné kritérium reverzibility bronchiálnej obštrukcie a zistiť vplyv kortizonoidov na bronchodilatačnú reakciu a priebeh ochorenia.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 41-42
Download full text in PDF format (158 kB)
Latexová alergia
Comajova D
Within the last ten years, the IgE mediated type of allergy to natural rubber latex has become an increasing and clinically important problem. Health professionals, rubber industry workers and individuals with spina bifida have been found to be at special risk of latex allergy. Clinical symptoms manifest as contact urticaria, rhinoconjunctivitis, asthma or even as intraoperative anaphylactic shock. An association between allergies to latex proteins and to various food-“Latex fruit syndrome “has been reported. Strict avoidance of the use of latex products is the primary preventive measure. In this review, the author pays attention to epidemiology, risk factors, clinical symptoms, diagnostics and prevention strategies. (Short communication)
Latexová alergia (IgE typ) zaznamenala v poslednom desaťročí prudký vzostup. Latex sa stal významnou príčinou profesionálnej alergie predovšetkým u zdravotníckych pracovníkov. Ďalšie rizikové skupiny predstavujú pracovníci v gumárenstve, deti so spina bifida a atopici zvýšene exponovaní latexu. Spektrum klinických reakcií tvorí kontaktná a generalizovaná urtikária, angioedém, alergická rinokonjunktivitída, astma až život ohrozujúca latexová anafylaxia. Viac ako polovica pacientov s latexovou alergiou má potravinové alergické reakcie po rôznych druhoch najmä tropického ovocia, označované ako tzv. latexový ovocný syndróm. V predloženej štúdii sa uvádzajú rizikové faktory, patogenéza, klinický obraz, možnosti diagnostiky a stratégia prevencie.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 43-44
Download full text in PDF format (169 kB)
Furosemidový test v diagnostike pôvodu bronchiálnej obštrukcie
Redhammer R, Kosinarova V, Tamasova M, Urban S
The authors studied the rate of relief in cases of moredate, reversible airway obstruction after Furosemide administration. They examined 25 patients with bronchial asthma and chronic obstructive bronchitis (mean age 49 years). They found out that intravenous administration of Furosemide to patients with chronic obstructive bronchitis has a significant bronchodilating effect. The reduction of interstitial lung water and the decrease in congestion of airways mucosa in latent left ventricular failure may be the possible explanations of this phenomenon. After administration of Furosemide by inhalation, a mild decrease in airway obstruction was observed in asthmatic patients. The influence of Na+/K+/Cl- transport in the bronchial epithelium, or changes in PGE2 are supposed to represent the effective mechanisms. The authors conclude that Furosemide given intravenously to patients with moderate airflow limitation in connection with lung function tests may be helpful in the diagnosis of the nature of airway obstruction. (Short communication)
Autori sledovali zmeny miernej reverzibilnej obštrukcie dýchacích ciest po podaní furosemidu. Sledovali 25 pacientov s astmou a chronickou obštrukčnou bronchitídou (priemerný vek 49 rokov). Našli významné zmenšenie obštrukcie perifénych dýchacích ciest pri chronickej obštrukčnej bronchitíde po vnútrožilovom podaní furosemidu. Predpokladajú možný ústup latentného intersticiálneho oedemu pľúc a dekongesciu sliznice dýchacích ciest pri latentnej ľavokomorovej dekompenzácii. Po inhalačnom podaní spôsobil furosemid u astmatikov mierny ústup bronchiálnej obštrukcie, pravdepodobne vplyvom na Na+/K+/Cl- transportný systém, alebo cestou PGE2. Záverom autori navrhujú funkčné vyšetrenie pľúc aplikované v kombinácii a podaním furosemidu využiť v diagnostike etiológie bronchiálnej obštrukcie.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 44-46
Download full text in PDF format (169 kB)
Fournierova gangrena
Masek M, Zak J
Fournier’s gangrene, although bearing the eponymus name of J.A. Fournier, was first reported by Baurienne in 1764 and 1883. His description was characterized by an abrupt onset of a rapidly progressive gangrene of the scrotum in otherwise healthy young males with an absence of a specific causative agent. Today, the frontiers of Fournier’s gangrene have expanded to include all cases of necrotizing fasciitis of the perineum and external genitalia males and females from all age groups. All the patients were treated with antibiotics, surgical debridment and frequent wound dressings with hypertonis saline, hydrogen peroxide, colostomy and epicystostomy. (Short communication)
I keď je Fournierova gangréna pomenovaná po J.A. Fournierovi, prvýkrát ju hlásil Baurienne v rokoch 1765 a 1883. Jeho opis bol charakterizovaný náhlym začiatkom prudko progresívnej gangrény skróta u inak zdravých mladých mužov s neprítomnosťou špecifického etiologického agensu. Dnes sa hranice Fournierovej gangrény rozšírili o prípady nekrotizujúcej fascitídy perinea a externých genitálií mužov a žien všetkých vekových skupín. Všetci pacienti boli liečení antibiotikami, chirurgickým debridementom a častým ošetrovaním rán hypermanganovým soľným roztokom, peroxidom vodíka, kolostómiou, a epicystostómiou.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 46-47
Download full text in PDF format (169 kB)
Andreas Vesalius – reformátor anatómie
Holomáňová A., Ivanová A., Brucknerová I., Beňuška J.
This paper deals with two main topics. The first part provides data on the life of Andreas Vesalius, a scholar and anatomist of the 16th century, and describes the enviroment in which he lived and worked. It highlights his personality of a great doctor and teacher and points out the importance of his scientific methods and techniques as opposed to speculative methods that were prevalent in the scientific research in those days. The second part of the paper is devoted to the characteristics and description of his famous and, given the times he lived in, grand work called “De Humani Corporis Fabrica”, which opened a new epoch in the history of anatomy. Andreas Vesalius is considered to be the founder of the science of anatomy which is based on observation and experience gained by using scalpel on dead bodies of humans. This is how he proved the then valid statements wrong. This complex view of life and work of Andreas Vesalius is aimed at highlighting the milestone which he represents in this traditional science of anatomy that has been conscientiously developed since the Classical times. (Fig. 4, Ref. 6.)
Key words: date of his life, characteristics of his personality, description of his grand work De humani corporis fabrica.
Predkladaná práca obsahuje dve ťažiská. V prvej časti sa zaoberá životopidnými dátami Andrea Vesalia a okolnosťami, v ktorých tento učenec, anatóm 16. storočia žil a tvoril. Vyzdvihuje jeho osobnostné črty ako veľkého lekára a učiteľa. Poukazuje na význam jeho vedeckej metódy a prístupu v protiklade k špekulatívnym metódam, ktoré v tom čase ovplyvňovali vedecké bádanie. V druhej časti nášho príspevku sa venujeme charakteristike a opisu jeho slávneho a na svoju dobu veľkolepého diela, nazvaného De humani corporis fabrica, ktorým otvoril novú epochu v histórii anatómie. Andreas Vesalius sa pokladá za zakladateľa anatómie ako prírodnej vedy, ktorú buduje na podklade pozorovaní a skúseností získaných skalpelom na ľudských mŕtvolách. Celkovým pohľadom na život a dielo Andrea Vesalia poukazujeme na míľnik, ktorý Andreas Vesalius v tejto tradičnej a už od antických čias vedome pestovanej anatomickej vedy sám predstavuje. (Obr. 4, lit. 6.)
Kľúčové slová: životopis, charakteristika osobnosti Andrea Vesalia, opis diela De humani corporis fabrica.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1):48–54
Download full text in PDF format (809 kB)
Naše zkušenosti s operacemi na štítné žláze a operačními komplikacemi
Jandousova E
The authors from a department with numerous thyroid gland operations present their experience and operative complications. In this department, routine dissection of the recurrent laryngeal nerve is not performed, a method of a strietly subcapsular dissection of the gland with thorough peroperative haemostasis is used. Dissection of the nerve is performed only in necessary cases. Nevertheless, the operative complications do not differ from those of other departments with a similar field of interest. Emphasis is put especially on careful dissection and the sugeron’s experience. (Short communication)
Naše pracoviště se od roku 1995 intenzivně věnuje chirurgii štítné žlázy. Od roku 1996 jsou všichni pacienti evidováni v thyreoidní databázi kliniky spolu s informacemi vztahujícími se k operačním výkonům a jejich komplikacím. Když 1.1.1999 vzniklo Univerzitní onkologické centrum jako způsob koordinace onkologických činností specializovaných pracovišť, stala se naše klinika členem centra a autorka koordinátorem skupiny zaměřené na problematiku štítné žlázy. V letech 1996–1999 jsme provedli 684 operací na štítné žláze. Účelem tohoto sdělení je prezentovat zkušenosti našeho pracoviště se zaměřením na pooperační komplikace.
Bratisl Lek Listy 2001; 102 (1): 55-56
Download full text in PDF format (149 kB)
ELIS © Academic Electronic Press