Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 101 / No. 9 / 2000
Správa o zdravotnom stave sveta 2000: postavenie Slovenskej republiky
Ginter E.
The World Health Organization (WHO) published the analysis of the health systems in 191
member states of WHO with important data (mostly for the year 1999) on probability of
dying under age 5 years and between ages 15 and 59 years, life expectancy at birth,
disability-adjusted life expectancy - DALE which is defined as the expectation of life
lived in equivalent full health, responsiveness of health system, fairness of financial
contribution and overall health system attainment. The last parameter was based on five
weighted components: overall level of population health, health inequalities within the
population, level of health system responsiveness, distribution of responsiveness between
population and the distribution of health system financial burden within the population.
Between 149 countries with more than 1 million inhabitants the rank for Slovakia (30th) is
not bad and is close to Croatia and Poland. The estimates of overall health system
performance (i.e. how efficiently health systems translate financial expenditure into
health) belong to the problematic part of the report:. In this parameter the health system
of USA ranks much lower than Turkey or Tunisia and Slovakia ranks lower than Albania. The
authors did not take into consideration, that the health of population depends not only on
health care and health expenditure but on many other factors, such as life style,
nutrition, pollution, etc., which are not influenced by expenditure into health system. (Tab.
2, Fig. 6, Ref. 15.)
Key words: WHO Report 2000, disability-adjusted life expectancy (DALE), health system
attainment, financing, performance, Slovakia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) publikovala analýzu stavu zdravotných
systémov v 191 členských štátoch WHO. Táto analýza obsahuje dôležité údaje
(prevažne pre rok 1999): pravdepodobnosť úmrtia vo veku menej ako 5 rokov a 15-59
rokov, očakávaná dĺžka života, odpovednosť zdravotného systému, jeho financovanie
a celková dosiahnutá úroveň zdravotného systému. Posledný parameter je
založený na piatich vážených zložkách: celková úroveň zdravia, nerovnosti
zdravotného stavu v populácii, úroveň odpovednosti zdravotného systému,
distribúcia odpovednosti naprieč populáciou a distribúcia finančnej záťaže
zdravotného systému naprieč populáciou. V tomto parametre sa Slovenská republika
umiestnila medzi 149 štátmi s obyvateľstvom nad jeden milión na celkovo dobrom
30. mieste blízko Chorvátska a Poľska. Problematickou časťou správy je
výpočet celkovej účinnosti zdravotného systému, ktorý má určovať, ako účinne
sa financovanie zdravotného systému premieta do zdravotného stavu obyvateľstva.
V tomto parametre sa USA dostalo pod Turecko či Tunis a Slovensko pod Albániu.
Autori týchto výpočtov nebrali do úvahy, že zdravotný stav populácie závisí
nielen od zdravotnej starostlivosti a výdavkov na zdravie, ale aj od mnohých
ďalších faktorov, ako je životný štýl, výživa, znečistené prostredie
a podobne, ktoré nie sú ovplyvniteľné financovaním zdravotníctva. (Tab. 2,
obr. 6, lit. 15.)
Kľúčové slová: Správa WHO 2000, nádej na dĺžku života v zdraví (DALE),
úroveň zdravotného systému, financovanie, účinnosť, Slovensko.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 477-483
Download full text in PDF format (308 kB)
Hodnoty markerov skorej a pokročilej glykácie a lipooxidácie sérových proteínov u detí s diabetes mellitus
Jakuš V., Bauerová K., Michalková D., Čársky J.
Background: Advanced glycation endproducts (AGEs) have been established as one of
the major factors responsible for the multi-organ damage seen in diabetes. AGEs and
lipoxidation products, as e.g. MDA, and their adducts with proteins appear to be formed
together in serum and tissues. A link between AGEs formation and increased
lipoxidation at tissue damage is under investigation.
Aim: The aim of the present study was to determine fructosamine (FAM), glycated
haemoglobin (HbA1c), AGEs-specific fluorescence and MDA-protein
adducts specific fluorescence in diabetic and in healthy children, with statistical
evaluation of the relationship between the parameters assessed.
Subjects and methods: Values of FAM and HbA1c (spectrophotometry) and of
AGEs-specific fluorescence and MDA-protein adducts specific fluorescence were investigated
in serum proteins of 17 children with poorly controlled type 1 diabetes mellitus (age
range 9 to 18 years). Eight healthy children (age range 7 to 17 years) served as controls.
Results: In the diabetic group, all the parameters evaluated were significantly
higher than in the control group. Furthermore, MDA-linked specific fluorescence of
MDA-protein adducts (a biomarker of oxidative stress) was correlated with
AGEs-specific fluorescence. In patients this correlation was extremely significant
(r=0.8176, p<0.0001).
Conclusion: The increased oxidative stress in children with type 1 diabetes may not
be attributed to complications, though it could contribute to the development of
complications. (Tab. 2, Fig. 7, Ref. 30.)
Key words: advanced glycation, AGEs, lipoxidation, MDA-protein adducts, diabetes
mellitus, children.
Pozadie problému: Koncové produkty pokročilej glykácie (AGE produkty) sa
ukázali ako jeden z hlavných faktorov zodpovedných za multiorgánové poškodenie
pozorované pri diabete. AGE produkty a produkty lipooxidácie, ako napríklad
malóndialdehyd (MDA) a ich adukty s proteínmi sa spolu tvoria v sére
i tkanivách. V súčasnosti sa intenzívne študuje prepojenie medzi tvorbou
AGE produktov a zvýšenou lipooxidáciou pri poškodení tkaniva.
Cieľ: Určiť fruktozamín (FAM), glykovaný hemoglobín (HbA1c),
špecifickú fluorescenciu AGE produktov a MDA-proteínových aduktov
u diabetických a zdravých detí, so štatistickým vyhodnotením vzťahu medzi
nameranými parametrami.
Subjekty a metódy: Hodnoty FAM, HbA1c, špecifickej fluorescencie
AGE produktov a MDA-proteínových aduktov sa vyšetrovali v sére u 17
detí so zle kontrolovaným diabetom typu 1 (vek 9-18 rokov). Osem zdravých detí (vek
7-17 rokov) bolo vybraných ako kontrola.
Výsledky: Všetky skúmané parametre boli signifikantne vyššie pri diabetickej
skupine oproti kontrole. Špecifická fluorescencia MDA-proteínových aduktov (biomarker
oxidačného stresu) korelovala so špecifickou fluorescenciou AGE produktov.
U diabetických detí táto korelacia bola veľmi významná (r=0,8176, p<0,0001).
Záver: Zvýšený oxidačný stres u detí s diabetom typu 1 nemožno
vzťahovať ku komplikáciám, mohol by však prispievať k vývoju neskorších
komplikácií. (Tab. 2, obr. 7, lit. 30.)
Kľúčové slová: pokročilá glykácia, AGEs, lipooxidácia, MDA-proteínové
adukty, diabetes mellitus, deti.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 484-489
Download full text in PDF format (250 kB)
Hladiny malóndialdehydu (MDA) a vybraných antioxidantov v plazme u konzervatívne liečených pacientov s chorobami obličiek
Gazdíková K., Gvozdjáková A., Kucharská J., Spustová V., Braunová Z., Dzúrik R.
Oxidation stress and decreased antioxidative capacity participate in the progression
and complications of renal diseases such as hyperlipoproteinemia or cardiovascular
diseases. Many data have been collected on oxidation stress in dialysed patients, however
a shortage of information is evident in conservatively treated patients.
Study aims: To determine the blood and/or plasma levels of MDA and the selected
antioxidants, i.e. Coenzyme Q10 (CoQ), alpha-tocoferol, beta-carotene in
conservatively treated patients with kidney diseases.
Patients and methods: Fifty five patients (45 with interstitial nephritis and 10
with glomerulonephritis) were included. They were divided into 3 subgroups on the basis of
their clearance of creatinine (Ckr). Only validated methods have been exploited for the
determination of variables.
Results: MDA plasma levels were increased (5.37±0.10, reference range (rr.)
<4.5 micromol/l) with the highest levels in patients treated by immunosuppresion. CoQ
plasma (0.35±0.04, rr. 0.4-1,0 micromol/l) and blood (0,30±0,03 mol/l) were decreased,
notably in patients with interstitial nephritis. No correlation with Ckr was apparent.
alpha-tocopherol plasma levels (42,1±3.04, rr. 15-40 micromol/l) were increased, but the
concentrations increased further with the decreasing kidney function. beta-carotene plasma
(2,14±0,39, rr. >0,8 micromol/l) were in reference range but decreased with the
decrease of kidney function.
Conclusions: CoQ plasma levels are decreased and MDA levels increased in
conservativerly treated kidney disease patients even in just slightly decreased renal
function. beta-carotene levels decrease only in advanced renal failure. These changes
could participate in kidney disease progression and it is suggested that their correction
opens the possibility of progression inhibition. (Tab. 3, Ref. 27.)
Key words: kidney diseases, malondialdehyde, antioxidants, coenzyme Q10,
alpha-tocopherol, beta-carotene.
Oxidačný stres a znížená kapacita antioxidačných obranných mechanizmov
v organizme sa zúčastňujú na progresii a komplikáciách obličkových
ochorení, ako sú dyslipoproteinémia a kardiovaskulárne choroby. Existuje
množstvo prác o oxidačnom strese u dialyzovaných pacientov, stále však nie
je dostatok informácií o konzervatívne liečených pacientoch s chorobami
obličiek.
Cieľ práce: Zistiť hladiny vybraných antioxidantov v krvi alebo
v plazme - koenzýmu Q10 (CoQ), alpha-tokoferolu, beta-karoténu
a malóndialdehydu (MDA) u konzervatívne liečených pacientov s rôznymi
ochoreniami obličiek.
Materiál a metódy: Do sledovania sme zaradili 55 pacientov
s primárnymi nefropatiami (45 pacientov s chronickými intersticiálnymi
nefritídami a tubulopatiami a 10 pacientov s chronickými
glomerulonefritídami).
Výsledky: Hladiny MDA v plazme boli zvýšené na 5,37±0,10 (referenčný
rozsah (rr.) <4,5 micromol/l (31)) u celého sledovaného súboru. Ak sa súbor
rozdelil na 3 podsúbory podľa klírens kreatinínu (Ckr), potom boli MDA hladiny
zvýšené už u pacientov s Ckr >1,0 ml/s a s klesajúcim Ckr sa
hladina MDA ďalej zvyšovala. Hladiny CoQ boli v sledovanom súbore znížené
v krvi 0,30±0,03 micromol/l, resp. v plazme 0,35±0,04 (rr. 0,4-1,0
micromol/l), pričom nižšie boli u pacientov s intersticiálnou nefritídou
ako u pacientov s chronickou glomerulonefritídou. Nebola korelácia
s klírensom kreatinínu ani znížené hladiny CoQ u pacientov (n=15)
užívajúcich statíny. Hladiny alpha-tokoferolu boli v plazme 42,1±3,04 (rr. 15-40
micromol/l) a beta-karoténu v plazme 2,14±0,39 (rr. >0,8 micromol/l) boli
v referenčnom rozmedzí, so zhoršujúcimi sa obličkovými funkciami však klesala
hladina beta-karoténu, na rozdiel od alpha-tokoferolu, ktorého hladina stúpala.
Najvyššie hodnoty boli u pacientov s glomerulonefritídami na
imunosupresívnej liečbe.
Záver: Hladiny CoQ sa znižujú, hladiny alpha-tokoferolu a MDA zvyšujú
u konzervatívne liečených pacientov s chorobami obličiek už pri malom
poklese renálnych funkcií. Hladina beta-karoténu sa znižuje až pri pokročilom
poklese funkcie. Tieto zmeny sa môžu zúčastňovať na progresii nefropatií
a predpokladáme, že ich korekcia by mohla progresiu nefropatií inhibovať. (Tab.
3, lit. 27.)
Kľúčové slová: choroby obličiek, peroxidácia lipidov, antioxidanty, koenzým Q10,
alpha-tokoferol, beta-karotén.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 490-494
Download full text in PDF format (226 kB)
Diagnostika akutní pyelonefritidy v dětském věku: srovnání ultrasonografického vyšetření a scintigrafie ledvin pomocí 99mTc DMSA
Doležel Z., Mach V, Kopečná L, Štarha J., Dostálková D.
The current state: Infections of the urinary tract are a frequent paediatric
problem. Their treatment requires to assess the localisation of infection within the
uropoetic tract. Especially the acute pyelonephritis (AP) can lead to irreversible changes
within the renal parenchyma and alteration of renal functions. Some imaging examinations
can help in the assessment of the diagnosis of AP and contribute to appropriate therapy.
Subjective: The analysis of results gained from imaging examinations in children
with AP was based on the comparison of used techniques and the assessment of their
exploitation for the diagnosis of AP.
Methods and material: 38 children (17 girls and 21 boys at average age of 11.6
years) with clinical criteria of AP were subdued to ultrasonographic examination with B
record (US-B) and ultrasonographic examination with energetic Doppler (US-D). Both methods
were compared with the findings gained by use of renal scintigraphy 99mTc DMSA.
Results: The positive finding of AP was proved in 36 children (94.7 %). The results
of US-B proved AP in 14 children (36.8 %) of the whole group of patients, i.e. in
38.8 % with positive DMSA finding. US-D changes indicated AP in 15 children (39.4 %) of
the whole group, i.e. in 41.6 % with positive DMSA finding. The sensitivity of both
methods US-B and US-D appear to be low for the verification of changes in renal parenchyma
in AP.
Conclusion: Despite its advantages and availability, the gain from ultrasonographic
examination in children suffering from AP is small. Clinical and laboratory criteria are
fully sufficient for AP verification in common clinical practice. DMSA scintigraphy is
a method of choice in complicated cases of AP. (Tab. 1, Ref. 17.)
Key words: acute pyelonephritis, ultrasonography, DMSA scintigraphy, childhood.
Pozadí problému: Infekce močových cest jsou častým pediatrickým problémem.
Při těchto onemocněních je nutné vždy určit lokalizaci infekce v uropoetickém
traktu. Zejména akutní pyelonefritida může vést i k ireverzibilním
změnám ledvinného parenchymu a alteraci ledvinných fukcí. Některá zobrazovací
vyšetření mohou napomáhat v určení diagnózy akutní pyelonefritidy, a tak
přispívat k odpovídající terapii.
Cíl práce: Analýzou výsledků provedených zobrazovacích vyšetření
u dětí s AP bylo provedeno srovnání použitých technik a určení
jejich výtěžnosti pro diagnózu AP.
Metody: U 38 dětí (17 dívek, 21 chlapců, průměrný věk 11,6 roků)
s klinickými kritérii AP bylo provedeno ultrazvukové vyšetření s B
záznamem (US-B) a ultrazvukové vyšetření s energetickým Dopplerovým
vyšetřením (US-D). Obě metody byly srovnány s nálezy získanými renální
scintigrafií 99mTc DMSA.
Výsledky: Nález odpovídající AP byl při DMSA scintigrafií prokázán
u 36 dětí (94,7 %). Při US-B byly nalezeny změny svědčící pro AP u 14
dětí (36,8 %) celého souboru, tj. u 38,8 % s pozitivním nálezem na DMSA.
Při US-D byly změny odpovídající AP nalezeny u 15 dětí (39,4 %) celého
souboru, tj. u 41,6 % s pozitivním nálezem na DMSA. Metody US-B a US-D se
jeví jako málo citlivé k objektivizaci změn ledvinného parenchymu při AP.
Závěr: I přes výhody a dostupnost je ultrasonografické vyšetření
málo přínosné pro diagnózu AP u dětí. V běžné klinické praxi proto
obvykle plně dostačují kritériá klinicko-laboratorní. Metodou volby
u komplikované AP je DMSA scintigrafie. (Tab. 1, lit. 17.)
Klíčová slova: akutní pyelonefritida, ultrasonografie, DMSA scintigrafie, dětský
věk.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 495-498
Download full text in PDF format (217 kB)
Hormonálna a morfologická charakteristika adrenálnych incidentalómov
Lazúrová I., Wagnerová H., Zachar L., Schwartz P., Trejbal D., Bober J., Sokol L., Kováčová A.
The authors analyse hormonal and morphological characteristics of adrenal
incidentalomas, i.e. pathological adrenal masses accidentally found on CT scan performed
due to extraadrenal causes of other causes of adrenal pathology. The group of patients was
consisted by 42 patients at the age 24-79 years (27 females and 15 males). The most
frequent clinical symptoms included arterial hypertension, diabetes mellitus and obesity.
CT examinations revealed 36 cases of unilateral lesions (in 21 cases the lesions were
localised on the right and in 15 cases on the left) and 6 bilateral lesions. The size of
adrenal masses ranged from 7 mm to 12 cm. The CT examination helped in characterising
myelolipomas in 3 cases, cysts in two cases, and pre-assuming malignity in 6 cases.
Hormonal analyses have revealed primary aldosteronism in 2 cases, subclinical
hypercortisolism in 1, steroid enzymopathy in 2 and secondary hyperaldosteronism in 2
patients. No patient had catecholamine overproduction. 19 patients were indicated for
adrenalectomy with the following histological findings.: adenoma (n=5), cyst (n=2),
myelolipoma (n=3), carcinoma (n=3), feochromocytoma, ganglioneuroma, metastases, lymphoma,
sarcoidosis and pseudodrenal structure - Gravitz tumor (n=1, respectively). The size of
all neoplasms exceeded 3 cm, therefore the authors recommend adrenalectomy in
incidentalomas with hormonal activity exceeding 3 cm in size. (Tab. 2, Fig. 1, Ref.
17.)
Key words: adrenal gland, incidentaloma, carcinoma.
Autori analyzujú hormonálne a morfologické charakteristiky nadobličkových
incidentalómov, t.j. patologických adrenálnych štruktúr objavených náhodne pri CT
vyšetrení abdomenu z iných príčin, ako je nadobličková patológia. Súbor
tvorilo 42 chorých vo veku 24-79 rokov (27 žien a 15 mužov). Najčastejšie
klinické abnormity u chorých boli artériová hypertenzia, diabetes mellitus
a obezita.
Na základe CT vyšetrenia unilaterálnych lézií bolo 36, z toho 21 vpravo, 15
vľavo a bilaterálnych 6. Veľkosť adrenálnych más bola 7 mm až 12 cm. CT
vyšetrenie pomohlo charakterizovať myelolipómy v 3 prípadoch, cysty v 2
a suponovalo malignitu v 6 prípadoch.
Hormonálne analýzy odhalili primárny aldosteronizmus v 2 prípadoch, subklinický
hyperkortizolizmus u 1, steroidovú enzymopatiu u 2 a sekundárny
hyperaldosteronizmus u 2 chorých. Ani v 1 prípade sa nezistila
katecholamínová nadprodukcia.
U 19 chorých bola indikovaná adrenalektómia s nasledujúcimi histologickými
nálezmi: adenóm (n=5), cysta (n=2), myelolipóm (n=3), karcinóm (n=3), feochromocytóm,
ganglioneuróm, metastáza, lymfóm, sarkoidóza a pseudodrenálna štruktúra -
Grawitzov tumor (všetko n=1). Všetky neoplázie mali rozmer väčší ako 3 cm, preto
autori odporúčajú adrenalektómiu pri incidentalómoch s hormonálnou aktivitou
a veľkosťou nad 3 cm. (Tab. 2, obr. 1, lit. 17.)
Kľúčové slová: adrenokortex, incidentalóm, karcinóm.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 499-502
Download full text in PDF format (217 kB)
Hemangioblastom CNS: role von Hippel-Lindauovy nemoci
Smrčka M., Smrčka V.
Background: Haemangioblastoma within CNS occurs either as a sporadic tumor or
as a syndrome referred to as Morbus Hippel-Lindau (MHL). Since 1993 it has been known
that this disease is caused by MHL mutation of the suppressor gene on the chromosome
3p25-p26. The syndrome can include malign tumors of abdominal organs.
Material and methods: We treated 8 patients with CNS haemangioblastoma (5 males and
3 females) during the period of 1998-1999. Two of them were patients with MHL (numerous
CNS or retinal haemangioblastomas). All patients were treated by radical extirpation of
haemangioblastoma except for one who got ventricular-peritoneal shunt and his tumor was
irradiated by linear accelerator. All patients were screened for the presence of abdominal
carcinoma.
Results: The post-operative course was good in all patients. The screening has not
revealed any co-existence of malignant processes.
Conclusion: The treatment of haemangioblastoma is only a part of the complex
therapy of MHL. The occurrence of carcinomas (especially those of the kidneys) is highly
probable, and the mortality of patients with this affliction exceeds that associated with
haemangioblastoma owing to its treatment by improved neurosurgical techniques. The
patients must be permanently observed in order to reveal the carcinoma as soon as
possible, as well as for its potential recurrence or de novo growth of haenangioblastomas.
(Tab. 1, Fig. 2, Ref. 17.)
Key words: haemangioblastoma, von Hippel-Lindau, renal carcinoma.
Pozadí problému: Hemangioblastom CNS se vyskytuje buď jako sporadický tumor
nebo jako součást syndromu známého jako nemoc von Hippel-Lindauova (VHL). Od roku 1993
je známo, že za VHL je zodpovědná mutace VHL supresorového genu na chromosomu
3p25-p26. Součástí syndromu mohou být maligní tumory břišních orgánů.
Materiál a metodika: V letech 1998-1999 jsme ošetřili 8 pacientů
s hemangioblastomem CNS (5 mužů a 3 ženy), z nich dva byli pacienti
s nemocí VHL (mnohočetné hemangioblastomy CNS nebo retiny). Všichni pacienti byli
léčeni radikální exstirpací hemangioblastomu, kromě jednoho, který dostal
ventriluko-peritoneální shunt a jeho nádor byl ozářen lineárním urychlovačem.
U všech pacientů proběhl screening na přítomnost karcinomu břišní dutiny.
Výsledky: Pooperační průběh byl u všech pacientů dobrý. Screening
neodhalil u žádného pacienta koexistenci maligního procesu.
Závěr: Léčba hemangiomu jako takového je pouze součást komplexní léčby
von Hippel-Lindauovy nemoci pacientů. Karcinom (zvláště ledviny) se objeví
s velkou pravděpodobností a úmrnost na něj již předčila úmrtnost
spojenou s léčbou hemangioblastomu díky zlepšené neurochirurgické technice. (Tab.
1, obr. 2, lit. 17.)
Klíčová slova: hemangioblastom, von Hoppel-Lindau, karcinom ledvin.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 503-506
Download full text in PDF format (843 kB)
Chemokíny
Buc M., Bucová M.
Chemokines are a group of approximately 50 small peptides that are potent
activators and chemoattractants of leucocytes. Except of their role in inflammation they
are involved also in other biological activities as angiogenesis, hematopoesis, and
enhancing the host response to tumors. The chemokine family is divided according to their
different biochemical structure and biological activities into 4 subfamilies - C, CC, CXC,
and CX3C. Activities of chemokines are mediated by a family of 7-transmembrane
G-protein-coupled receptors. Chemokine receptors have been implicated in several disease
states, esp. in allergy and malaria. However, the most fascinating was discovery that some
of them serve as coreceptors for human immunodeficiency virus type 1. (Tab. 2, Fig. 1,
Ref. 38.)
Key words: chemokines, inflammation, subpopulations of T-lymphocytes, allergy, HIV.
Chemokíny predstavujú skupinu približne 50 malých peptidov, ktoré sú účinnými
aktivátormi a chemoatraktantmi leukocytov. Okrem ich úlohy v zápalových
a imunitných reakciách participujú na procesoch angiogenézy, hematopoézy
a zvyšujú antitumorové obranné mechanizmy. Rodinu chemokínov rozdeľujeme na
základe rozdielnej biochemickej štruktúry a funkcie do štyroch podrodín - C, CC,
CXC, CX3C. Aktivita chemokínov sa prejaví po ich väzbe na receptory, čo sú proteíny
prechádzajúce membránou až 7-krát. Receptory pre chemokíny majú dôležitú úlohu
v rozvoji niektorých chorôb, najmä alergie a malárie. Najvýznamnejším sa
však ukazuje objav, že niektoré z nich slúžia ako koreceptory pre vírus
humánnej imunodeficiencie HIV-1. (Tab. 2, obr. 1, lit. 38.)
Kľúčové slová: chemokíny, zápal, subpopulácie T-lymfocytov, malaria, alergia,
HIV.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 507-511
Download full text in PDF format (350 kB)
Genetický polymorfizmus enzýmov metabolizmu xenobiotík ako faktor susceptibility pri vzniku nádorových ochorení
Šalagovič J., Kalina I., Dudáš M.
Organisms are exposed to a large number of xenobiotics (compounds foreign to the
body), such as drugs, pesticides, natural food constituents and so on. To deal with these,
usually lipophilic substances, a range of biotransformation enzyme systems are
available. Experimental data have shown that metabolic activation and detoxification play
an important role in chemical carcinogenesis. There is a considerable interindividual
genetic variability in these pathways which might explain the differences in cancer
susceptibility and might ultimately enable the identification of people at increased risk
and to offer individualized cancer prevention. Recently, molecular genetic bases of many
polymorphic enzyme activities involved in xenobiotics metabolism have been elucidated. The
purpose of this article is to provide a brief review of recent findings concerning
the association of genetically determined metabolic variants with different risks of
environmentally induced cancer. (Tab. 6, Fig. 1, Ref. 30.)
Key words: xenobiotics metabolism, polymorphism, susceptibility, cancer.
Ľudský organizmus je permanentne vystavený veľkému množstvu xenobiotík (látok
cudzích pre ľudský organizmus), ako sú liečivá, pesticídy, látky obsiahnuté
v potrave a podobne. Na vysporiadanie sa s týmito, obyčajne lipofilnými
substanciami má organizmus k dispozícii rozsiahly biotransformačný enzymatický
systém. Experimentálne údaje preukázali dôležitú úlohu metabolickej aktivácie
a detoxifikácie v procese chemickej karcinogenézy. V uvedených
metabolických dráhach sa zistila značná interindividuálna genetická variabilita, čo
môže vysvetľovať závažné rozdiely v susceptibilite (vnímavosti) k vzniku
nádorových ochorení u jednotlivcov. Na základe týchto údajov možno
identifikovať ľudí so zvýšeným rizikom vzniku tumorov a poskytovať
individuálnu prevenciu v boji proti rakovine. V súčasnosti už bola odhalená
molekulovo-genetická podstata polymorfizmov mnohých enzýmov metabolizmu xenobiotík.
Cieľom tejto práce je podať stručný prehľad súčasných poznatkov o asociácii
geneticky podmienených metabolických polymorfizmov s rozdielnym rizikom vzniku
environmentálne indukovaných tumorov. (Tab. 6, obr. 1, lit. 30.)
Kľúčové slová: metabolizmus xenobiotík, polymorfizmus, susceptibilita,
nádorové ochorenie.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 512-521
Download full text in PDF format (441 kB)
Konfrontačná analýza motivácie v tvorbe lekárskej terminológie
Poláčková G., Džuganová B.
The work was directed to emphasize the role of motivation in the process of term
formation in medicine. The authors present a confrontational analysis of
a sample of medical terms. The aim of analysis is to show motivation in term
formation in six different languages, that is in English, German, Russian, Slovak, Spanish
and Latin. It is emphasized that there is a broad influence of ancient Greek and
Latin terms, the basic source of much of our medical terminology.
As for the motivation, terms are divided into three groups: the terms with direct,
indirect and neutral motivation. The groups show different portions of motivation in the
formation of the terms. The result of the analysis is the discovery that in the six
compared languages, there are applied the same motivation elements, which are expressed by
means of the same language elements. (Ref. 22.)
Key words: medical terminology, motivation, confrontational analysis.
Cieľom práce je zdôrazniť úlohu motivácie v procese tvorenia lekárskej
terminológie. Autori uvádzajú konfrontačnú analýzu vzorky lekárskych termínov.
Účelom analýzy je poukázať na motiváciu pri tvorbe termínov v šiestich
rozličných jazykoch - v angličtine, nemčine, ruštine, slovenčine, španielčine
a latinčine. Zdôrazňuje sa rozsiahly vplyv gréckych a latinských termínov,
ktoré sú základným zdrojom našej lekárskej terminológie.
Z hľadiska motivácie sa termíny delia do troch skupín: termíny s priamou,
nepriamou a neutrálnou motiváciou. Skupiny ukazujú rozdielny podiel motivácie
v tvorbe termínov. Výsledkom analýzy je zistenie, že v šiestich
porovnávaných jazykoch sa uplatňujú tie isté motivačné prvky, ktoré sú vyjadrené
prostredníctvom tých istých jazykových prostriedkov. (Lit. 22.)
Kľúčové slová: lekárska terminológia, motivácia, konfrontačná analýza.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (9): 522-525
Download full text in PDF format (247 kB)
Download full text in PDF format (910 kB)