Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 101 / No. 7 / 2000
Zmeny lymfocytových subpopulácií v periférnej krvi pri manifestácii diabetes mellitus typu I v detskom veku
Michalková D., Mikulecký M., Tibenská E.
Background: Alterations in cellular immunity at manifestation of type 1 diabetes
mellitus, as described in publications so far, are equivocal. Moreover, the age of
children was usually not taken into account.
Objectives: Exact inferentially statistical measures were used to arrive at
reliable information.
Methods: Thirty four diabetic children and 48 normals were taken randomly according
to the established criteria, and scrutinized. Lymphocyte subpopulations counts were
measured by flow cytometry using three-color-labelled monoclonal antibodies against cell
surface markers. The resulting absolute cell counts as well as percentages from the total
lymphocyte count were expressed in terms of univariate and bivariate 95 % confidence
intervals. They render an illustrative way for defining statistically significant (alpha =
5 %) differences between health and disease.
Results: The CD8, CD16 absolute counts in younger diabetics were significantly
decreased in average to 96-58 % of the normal subgroup. For older children, CD4, CD8, CD16
and CD19 absolute counts were significantly lowered to 75-61 % of the norm. Relative
changes in Ly subpopulations were less pronounced. The immunoregulatory index increased
significantly to 125-128 % of the norm in either age group. The proportion of CD4 memory
cells from the total of naive and memory cells was significantly increased to 122-133 % of
the norm in diabetic children of either age group.
Conclusion: More significant changes of lymphocyte subpopulations than those given
in literature were revealed at manifestation of childhood type 1 diabetes. They testify to
the autoimmune pathogenesis of the type 1 diabetes mellitus. (Tab. 3, Fig. 4, Ref. 18.)
Key words: children, type 1 diabetes mellitus, manifestation, age, lymphocyte
subpopulations.
Pozadie problému: Údaje v literatúre o zmenách v bunkovej
imunite pri manifestácii diabetes mellitus typ I sú nejednoznačné. Navyše
neprihliadajú na vek detí.
Cieľ: Na získanie presných a spoľahlivých informácií sa použili
inferenčné štatistické merania.
Metódy: Náhodný výber a prešetrenie 34 diabetických a 48 zdravých
detí sa uskutočnil na základe stanovených kritérií. Subpopulácie lymfocytov sa
počítali prietokovou cytometriou použijúc trojfarebne označené monoklonálne
protilátky proti markerom bunkového povrchu. Výsledný absolútny počet lymfocytov sa
vyjadril pomocou univarantných a bivarantných 95 % konfidenčných intervalov,
ktoré dávajú možnosť ilustratívneho definovania štatisticky signifikantných
rozdielov (alfa = 5 %) medzi zdravými a chorými deťmi.
Výsledky: Absolútne počty CD8 a CD16 u mladších diabetikov boli
signifikantne zvýšené v priemere na 96-58 % zdravej podskupiny. U starších
detí boli absolútne počty CD4, CD8, CD16 a CD19 signifikantne znížené na 75-61
% normy. Relatívne zmeny v subpopulácii lymfocytov boli menej výrazné.
Imunoregulačný index sa signifikantne zvýšil na 125-128 % normy v oboch vekových
skupinách. Celkový podiel pamäťových buniek CD4 na celkovom počte naivných
a pamäťových buniek bol signifikantne zvýšený na 122-133 % normy
v oboch vekových skupinách detských diabetikov.
Záver: V porovnaní s literatúrou sa zmeny v subpopulácii
lymfocytov zistili pri manifestácii diabetu typu I v detskom veku
významnejšie a potvrdzujú autoimunologickú patogenézu diabetes mellitus typ I. (Tab.
3, obr. 3, lit. 18.)
Kľúčové slová: deti, diabetes mellitus typ I, manifestačný vek, subpopulácia
lymfocytov.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 365-370
Download full text in PDF format (679 kB)
Virokíny a viroceptory - imunomodulátory vírusov s klinickým a terapeutickým dosahom
Kontsek P., Kontseková E.
During evolution viruses have developed variety of sophisticated strategies for
interactions with the immune system of the host. One of the defense strategies that
counteract the immune responses of the infected organism exploits viral proteins that
directly interfere with the host’s cytokine system. Among such immunomodulatory
molecules are classed also viral homologs of cytokines (virokines) and viral homologs of
cytokine receptors (viroceptors), produced and secreted by the virus-infected cell.
Virokines and viroceptors are encoded by large DNA viruses - herpesviruses and poxviruses.
The respective genes have been obviously ”stolen” by viruses from the host genomes and
then have been modified. Detailed characterization of these viral elements, which induce
or subvert the host’s cytokine responses against viral infection, may contribute to
a better understanding of the mechanisms which help the viruses to escape immune
surveillance. Such knowledge have potential implications for viral epidemiology, treatment
or prevention of viral and inflammatory diseases, and for the development of safer
vaccines. Examples of viruses indicate, that ”capturing” of the immunomodulatory genes
may be a more general strategy used also by other types of pathogenic or parasitic
organisms to evade the immune responses of their hosts. (Tab. 2, Fig. 2, Ref. 73.)
Key words: viroceptors, virokines, cytokines, immunomodulation, herpesviruses,
poxviruses.
Vírusy si počas evolúcie vyvinuli rozmanité sofistikované stratégie pre
interakcie s imunologickým systémom hostiteľov. Jednou z obranných
stratégií, ktoré zasahujú do imunologických reakcií infikovaného organizmu
využíva vírusový proteín, ktorý priamo interferuje s cytokínovým systémom.
Medzi tieto cytokínové receptory sú zaradené i vírusové homológy cytokínov
(virokíny) a vírusové homológy cytokínových receptorov (viroceptory)
produkované a vylučované bunkou infikovanou vírusom. Virokíny a vireceptory
sú zakódované veľkými DNA herpes a poxvírusmi. Príslušné gény boli zjavne
“ukradnuté” vírusmi z hostiteľovho genómu a následne zmodifikované.
Podrobná charakteristika týchto vírusových elementov, ktoré indukujú alebo
subvertujú hostiteľovu cytokínovú reakciu na vírusovú infekciu, môžu prispieť
k lepšiemu pochopeniu mechanizmu, ktorý pomáha vírusom uniknúť imunologickej
surveillance. Táto znalosť má potenciálne vplyv na vírusovú epidemiológiu, liečbu
alebo prevenciu vírusových zápalových ochorení a pre rozvoj bezpečnejších
vakcín. Príklady vírusov indikujú, že vychytávanie imunomodulačných génov môže
byť všeobecnejšou stratégiou používanou i inými typmi patogénnych alebo
parazitárnych organizmov na vyhnutie sa imunologickej reakcii ich hostiteľa. (Tab. 2,
obr. 2, lit. 73.)
Kľúčové slová: viroceptory, virokíny, cytokíny, imunomodulácia, herpesvírusy,
poxvírusy.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 371-382
Download full text in PDF format (456 kB)
Cirkadiánny rytmus prahu komorovej fibrilácie v hypoventilačno-reoxygenačnom modeli u samíc potkana kmeňa Wistar
Švorc P., Bračoková I., Podlubný I., Kassayová K., Dorko E.
Hypoxia, similarly as myocardial ischemia, decreases the electric stability of the
heart and thus produces the conditions for the genesis of ventricular arrhythmias within
the 24 h period however a prompt restoration of oxygen supply or blood flow within
myocardium causes serious ventricular arrhythmias. Therefore the aim of our study was to
evaluate the reoxygenation impact on myocardium after hypoventilation in circadian
dependence. The experiments were performed in female Wistar rats (pentobarbital anesthesia
40 mg/1 kg i.p., open chest experiments). The animals were adapted to the light regimen
12:12 hours, with the dark phase from 18.00 h to 06.00 h. Normal ventilation was used in
the control group (n=17) and in the second one (n=4), 20 min reoxygenation followed
20 min of hypoventilation. The heart rate (HR) had been recorded just before the
ventricular arrhythmias rised. Hypoventilation decreased significantly (p<0.001) the
VFT and HR when compared with the control group and changed the 24-hour rhythm of VFT to
moderate bi-phase one. Reoxygenation counter changed this rhythm to inverse in the
comparison with the control group. The lowest VFT values occurred when the top of VFT
circadian rhythm was detected during normal ventilation. No dependence was detected
between VFT and HR in both ventilation types. It is concluded that reoxygenation
alternates the myocardial vulnerability to ventricular arrhythmias in dependence on
alternation of light and dark and without the evident dependence on HR in the course of
the whole 24-hour period. (Tab. 2, Fig. 2, Ref. 43.)
Key words: circadian rhythm, ventricular fibrillation threshold, heart rate,
hypoventilation, reoxygenation.
Hypoxia, podobne ako ischémia myokardu, znižuje elektrickú stabilitu srdca,
a tak vytvára podmienky pre genézu komorových arytmií aj v priebehu celej
24-hodinovej periódy. Promptné obnovenie zásobenia kyslíkom alebo krvného zásobenia
myokardu, napríklad po ischémii, vyvoláva však vážne komorové arytmie. Preto
cieľom našej štúdie bolo posúdenie efektu reoxygenácie na myokard, ktorý bol
vystavený hypoxii, a to v cirkadiánnej závislosti. Experimenty sa robili na
samiciach potkana kmeňa Wistar (v pentobarbitalovej anestézii 40 mg/1 kg, i.p.).
Zvieratá boli adaptované na svetelný režim 12:12 hodín, s tmavou fázou od 18. h
do 6. h. Náhodným výberom bola vytvorená kontrolná normoventilovaná skupina (n=17)
a skupina (n=4), kde 20-minútová hypoventilácia predchádzala 20-minútovej
reoxygenácii. Prah komorovej fibrilácie (PKF) sa meral elektrickou stimuláciou bázy
pravej komory, priamo, na otvorenom hrudníku. Frekvencia akcie srdca (SF) sa snímala
bezprostredne pred vznikom komorových arytmií. Cirkadiánne charakteristiky sa
počítali pomocou jednoduchého a populačného priemerového kosínorového testu.
Porovnávanie sa robilo pomocou t-testu. Hypoventilácia signifikantne (p<0,001)
znížila PKF a SF oproti kontrole a zmenila 24-hodinový rytmus PKF na mierne
bifázický. Reoxygenácia nielenže zvýšila PKF (p<0,001) oproti hypoventilácii,
ale zmenila rytmus na inverzný, v porovnaní s kontrolnou skupinou. Najnižšie
hodnoty PKF počas reoxygenácie boli v čase, keď sa zistil vrchol cirkadiánneho
rytmu PKF počas normálnej ventilácie. Pri oboch typoch ventilácie sa nezistila žiadna
závislosť medzi PKF a SF. Záverom môžeme povedať, že reoxygenácia mení
citlivosť myokardu na komorové arytmie v závislosti od striedania sa svetla
a tmy a bez zjavnej závislosti od SF v priebehu celej 24-hodinovej
periódy. (Tab. 2, obr. 2, lit. 43.)
Kľúčové slová: cirkadiánny rytmus, prah komorovej fibrilácie, frekvencia akcie
srdca, hypoventilácia, reoxygenácia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 383-390
Download full text in PDF format (273 kB)
Cievny endotel v zápalovom procese in vivo a in vitro
Horváthová M., Jahnová E., Nyulassy Š.
Endothelial injury occurs in atherosclerosis, infectious, rheumatic and vasculitic
processes, leading to activation of transcription factors and endothelial expression of
various cytokines and adhesion molecules. Endothelial cell cultures represent
a valuable tool in research activities, with emphasis on the principal
characteristics of angiogenesis, inflammatory response, transduction signals and
endothelial functionality. In the laboratory of tissue cultures we prepared primary
endothelial cultures by their isolation from the umbilical vein. This model system has
been used to investigate the endothelial activation in vitro, adhesion alterations of
immunocompetent cells to endothelium, adhesion molecule expression in the disease course
monitoring and anti-inflammatory treatment. (Tab. 1, Fig. 5, Ref. 45.)
Key words: endothelium, inflammation, leukocyte adhesion.
Poškodenie cievneho endotelu pri ateroskleróze, infekčných, reumatických
a vaskulárnych procesoch má za následok aktiváciu transkripčných faktorov
a expresiu rôznych cytokínov a adhezívnych molekúl. Kultúry endotelových
buniek sú vhodným zdrojom pre výskum angiogenézy, zápalovej odpovede, transdukčných
signálov a funkčnosti endotelu. V laboratóriu tkanivových kultúr
pripravujeme primárne bunkové kultúry izoláciou endotelových buniek
z pupočníkovej cievy. Využívame ich ako modelový systém na sledovanie
aktivácie endotelu in vitro, zmien adhézie imunokompetentných buniek na endotel,
štúdium expresie adhezívnych molekúl pri monitorovaní zápalových ochorení
a účinnosti liečby. (Tab. 1, obr. 5, lit. 45.)
Kľúčové slová: endotel, zápal, adhézia leukocytov.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 391-397
Download full text in PDF format (570 kB)
Porovnanie rôznych diagnostických súprav a antigénov pre dôkaz chlamýdiových protilátok v sérach pacientov s respiračnými ochoreniami
Kováčová E., Šipošová E., Komžíková A., Kazár J.
Examination of sera of patients with respiratory diseases did not reveal any
substantial difference in detection of chlamydial antibodies by ELISA using two commercial
kits (Chlamydia STAT and rRLISA) demonstrating IgG antibodies and two corpuscular antigens
prepared from Chlamydia psittaci and Chlamydia pneumoniae in the Institute
of Virology, SAS, in Bratislava detecting whole serum antibodies. However, higher
sensitivity of rELISA diagnostic kit was found when analyzing immunoglobulin classes,
namely in case of IgG antibodies. Results of ELISA were in a great majority of cases,
confirmed by examination of sera by microimmunofluorescence test, corpuscular antigens
from the Institute of Virology being somewhat more sensitive than the commercial Micro-IF
test kit. (Tab. 4, Ref. 23.)
Key words: C. pneumoniae, serologic diagnosis, antigens, dignostic kits.
Pri vyšetrení sér pacientov s respiračnými ochoreniami sme nepozorovali
podstatný rozdiel v dôkaze chlamýdiových protilátok metódou ELISA
s použitím dvoch komerčných súprav (Chlamydia STAT a rELISA) dokazujúcich
IgG-protilátky a dvoch korpuskulárnych antigénov pripravených z Chlamydia
psittaci a Chlamydia pneumoniae vo Virologickom ústave SAV
v Bratislave dokazujúcich celkové protilátky. Analýza imunoglobulínových tried
však odkryla o niečo väčšiu citlivosť diagnostickej súpravy rELISA, najmä
v prípade IgG-protilátok. Výsledky ELISA metódy vo veľkej väčšine prípadov
potvrdilo vyšetrenie sér mikroimunofluorescenčným testom umožňujúcim rozlíšenie
protilátok proti jednotlivým druhom chlamýdií, pričom korpuskulárne antigény
z Virologického ústavu boli o niečo citlivejšie ako komerčná súprava
Micro-IF test kit. (Tab. 4, lit. 23.)
Kľúčové slová: C. pneumoniae, sérodiagnostika, antigény, diagnostické
súpravy.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 398-401
Download full text in PDF format (137 kB)
Tularémie - starý i nový problém jihomoravského regionu
Černý Z.
Background: The first epidemic of ulceroglandular forms of tularemia acquired in
coincidence with the manipulation with tularaemic hares took place in 1936 in the
surroundings of Břeclav and Valtice. The largest epidemic took place in the 1960’s when
hundreds of agricultural workers in the initial phases of the production of sugar within
sugar refineries were afflicted by pulmonary forms of this disease. In the subsequent
period which was interrupted only by smaller local epidemics, the number of new cases were
gradually decreasing to the minimum at the beginning of 1990’s. However, since 1994, the
number of cases has began to increase again, namely those afflicted by ulceroglandular and
oroglandular forms.
Subjectives: In consequence of the long absence of this disease in clinical
practice, the diagnostic awareness has decreased, and therefore the author has decided to
indicate and review the current basic data on epidemiology and clinical manifestations of
tularaemia.
Group of patients and methods: The author has analysed the documentation of 577 of
adults afflicted by tularemia and medically treated at the clinic of the Faculty Hospital
in Brno in the period form 1959 to 1999. The study reviews the onset of the disease and
the pathway of transmission of infection and its clinical manifestation.
Main results: Following the long-termed sporadic occurrence of tularaemia after
major epidemics of pulmonary forms of this disease in 1960’s, interrupted only by
smaller local epidemics, the incidence has began to increase again in 1994. The number of
pulmonary forms has decreased whereas the occurrence of ulcerulceroglandular and
oroglandular forms has increased. Hares have become the source of infection again.
Conclusions: The fact that tularemia has repeatedly become a threat in
Southern Moravia should be taken into account in the assessment of diagnosis in cases with
unclear lymphadenitis and febrile states which defy the penicillin treatment especially in
winter. (Tab. 3, Fig. 3, Ref. 23.)
Key words: tularemia, activation, ulceronglundular, oroglandular forms.
Pozadí problému: První epidemie ulceroglandulárních forem tularémie
získaných v souvislosti s manipulací s tularemickými zajíci proběhla
v roce 1936 v okolí Břeclavi a Valtic. Největší epidemie byly
v 60. letech, kdy onemocněly stovky pracovníků živočišné výroby
v zemědělství a v počátečních fázích výroby cukru
v cukrovarech plicními formami tohoto onemocnění. V dalším období
přerušovaném pouze menšími místními epidemiemi klesl postupně počet nových
onemocnění počátkem 90. let na minimum. Od roku 1994 však opět začal počet
případů tularémie vzrůstat a to hlavně ulcero a oroglandulárních forem.
Cíl a východisko problému: V důsledku dlouhé absence tohoto
onemocnění v ordinacích lékařů poklesla úroveň diagnostiky, a proto se
autor rozhodl na něj upozornit a aktualizovat základní údaje o jeho
epidemiologii a klinických projevech.
Soubor nemocných a metodika: Proveden rozbor dokumentace 577 dospělých
nemocných tularémií léčených v letech 1959-1999 na infekční klinice FN Brno.
Sledován začátek onemocnění zdroj a způsob přenosu infekce a klinická
forma tularémie.
Hlavní výsledky: Po dlouholetém sporadickém výskytu tularémie, který
následoval po mohutných epidemiích plicních forem tohoto onemocnění
v šedesátých letech, přerušovaném pouze menšími místními epidemiemi došlo
od roku 1994 k opětnému zvýšení jejího výskytu. Poklesl počet plicních forem
a zvýšil se výskyt ulcero- a oroglandulárních. Běžným zdrojem se stal
opět zajíc.
Závěry: Tularémie na jižní Moravě opět hrozí a je třeba na ni znovu
myslet hlavně v zimních měsících při lymfadenitídách, nejasných na
penicilín nereagujících tonzilitídách a febriliích. (Tab. 3, obr. 3, lit.
23.)
Klíčová slova: tularémie, aktivizace, ulcero a orogandulární formy.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 402-408
Download full text in PDF format (523 kB)
Frekvenčná analýza komplexu QRS: nový spôsob detekcie vývoja poškodenia myokardu po antracyklínových cytostatikách
Mladosievičová B., Foltinová A., Paulovič P., Petrášová H., Hulín I.
The aim of the study was to investigate the effect of the new modification of
frequency-domain analysis of ECG signal (gliding-window FFT) in long-term monitoring of
cardiac status of patients who received a potentially cardiotoxic anthracycline
therapy in childhood. Area ratio (60-120/0-120 Hz) peaks within QRS complex were
significantly higher in 60 patients compared with 70 healthy children and young adults.
Persistent abnormalities in frequency content of ECG signal in oncologic patients might
indicate myocardial damage induced by anthracyclines. (Fig. 1, Ref. 17.)
Key words: anthracyclines, signal-averaged ECG, frequency-domain analysis,
cardiotoxicity.
Cieľom práce bolo zistiť užitočnosť novej modifikácie frekvenčnej analýzy ekg
signálu (gliding-window FFT) pri dlhodobom monitorovaní kardiologického stavu
pacientov, ktorí boli v detskom veku liečení potenciálne kardiotoxickou
antracyklínovou liečbou. Vrcholy area ratio (60-120 Hz/0-120 Hz) vo vnútri komplexu QRS
boli signifikantne vyššie v skupine 60 pacientov v porovnaní so 70 zdravými
deťmi a mladými ľuďmi. Zdá sa, že pretrvávajúce abnormality vo frekvenčnom
spektre ekg signálu u onkologických pacientov poukazujú na antracyklínmi
indukované poškodenie myokardu. (Obr. 1, lit. 17.)
Kľúčové slová: antracyklíny, spriemerňované EKG, frekvenčná analýza,
kardiotoxicita.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 409-411
Download full text in PDF format (134 kB)
Profesionalita učiteľa teoretických a klinických disciplín na lekárskych fakultách
Kukurová E., Bernadič M., Holomáňová A., Javorka V., Ďuriš I.
Authors submit their view on the possibility of performing a serious evaluation of
professionalism of teachers of theoretical and clinical subjects, particularly at school
of medicine. The authors compare their ideas with those of A.C. Orstein and D.U. Levine
(1989). In conclusion they point out the extraordinary position of university teachers
so-called clinicians in the system of pregradual and postgradual education, and their
evaluation. (Fig. 1, Ref. 15.)
Key words: educational model, professionalism of teachers at school of medicine,
personal and professional characteristics of teacher, standards of professional ability.
Autori, dlhoroční vysokoškolskí učitelia, sa zamerali na možnosti hodnotenia
profesionality učiteľov vysokých škôl, najmä teoretických a klinických
disciplín na lekárskej fakulte. Porovnávali závery svojich pozorovaní
a skúseností s výsledkami A.C. Orsteina a D.U. Levina (1989). Osobitne
poukazujú na výnimočnú pozíciu učiteľov lekárskej fakulty - tzv. klinikov
v systéme pregraduálnej a postgraduálnej výučby a ich hodnotenie. (Obr.
1, lit. 15.)
Kľúčové slová: model edukačného procesu, profesionalita učiteľa lekárskej
fakulty, osobnostná charakteristika, profesná charakteristika, štandardy profesnej
spôsobilosti.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (7): 412-414
Download full text in PDF format (136 kB)