Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume 101 / No. 2 / 2000
TRANSPLANTÁCIA PĽÚC V SÚČASNOSTI
Pereszlényi Jr. Á., Haruštiak S., Taghavi S., Birsan T., Huber E., Deviatko E., Klepetko W.
Lung transplantation has become an accepted surgical modality, and it is indicated in patients with a long-term benign pulmonary disease in
stage when all the other therapeutic possibilities failed. Nowadays it presents a real possibility to significantly improve the quality of life.
Success, (mainly in the last decade), establishing international professional centers, national coordinations, shifts transplantation towards the
standard treatment procedures.
The objective of the paper is to offer an overview of the international activities, trends and results in the area of lung transplantation. Authors
present a review of the current situation based on their own experiences gained from the bilateral cooperation with Vienna Transplant Group. (Tab.
4, Fig. 4, Ref. 19.)
Key words: lung transplantation, benign pulmonary diseases.
Transplantácia pľúc sa stala akceptovanou chirurgickou modalitou, indikuje sa u pacientov s dlhotrvajúcim benígnym pľúcnym ochorením,
v štádiu, keď už iné terapeutické možnosti zlyhali. V súčasnosti predstavuje reálnu možnosť podstatného zlepšenia kvality života.
Úspechy (najmä v poslednom desaťročí), vypracovanie medzinárodných profesionálnych centier a nadnárodných koordinácií posúvajú
transplantácie k štandardným liečebným postupom.
Práca ponúka prehľad medzinárodných aktivít, trendov a výsledkov na poli pľúcnych transplantácií. Autori prezentujú prehľad súčasného
stavu aj na základe vlastných skúseností z obojstrannej spolupráce s Transplantačnou klinikou vo Viedni. (Tab. 4, obr. 4, lit. 19.)
Kľúčové slová: transplantácia pľúc, benígne ochorenia pľúc.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 63-70
Download full text in PDF format (146 kB)
VHODNOSŤ POUŽITIA TUSIFONOGRAFIE NA POSÚDENIE ÚČINNOSTI LIEČBY
Korpáš, J., Salát, D., Sadloňová, J., Vrabec, M., Kudlička, J.
Our previous studies have demonstrated that tussiphonogram is suitable not only for the detection of pathological condition in the respiratory
tract but also for treatment effectiveness assessment. The purpose of this study was to evaluate the possibilities of tussiphonography in detection of
already little pathological changes in the airways and lungs. Therefore the changes of voluntary cough sound indexes were compared with pulmonary
function tests in selected group of asthmatics before and after a pulsatile electromagnetic therapy in which the effect of therapy on pulmonary
function tests was minimal. After magnetotherapy in 18 patients with increased expiratory forced lung capacity by 7.3 % and increased peak inspiratory
flow by 31.7 % in average the voluntary cough sound intensity decreased by 37.8 %, the sound duration shortened by 11 % and the sound pattern showed
the tendency to normalization. The improvement of mentioned cough indexes was absent in 17 patients who were treated by magnetotherapy too, but at the
same time suffered from respiratory viral infection and in 22 patients treated only with climatotherapy and antiasthmatics. Changes of flow-volume
loops in patients were not in the close relation to other followed indices. The correlation analysis showed a functional connection in relative
differences of cough sound indices and some pulmonary function tests. The results confirmed the suitability of tussiphonography to indicate even mild
pathological changes in respiratory tract. (Fig. 4, Ref. 21.)
Key words: tussiphonography, sensitivity of tussiphonography, assessment of treatment, bronchial asthma.
V našich predchádzajúcich štúdiách sme zistili, že zmeny tusifonogramu môžu nielen detegovať patologický stav dýchacích ciest,
ale aj dokumentovať účinnosť liečby. Cieľom štúdia bolo zistiť, či je tusifonografia dostatočne citlivou metódou pre zistenie už aj malých
patologických zmien v dýchacích cestách a v pľúcach. Za týmto účelom sme porovnali zmeny ukazovateľov vôľového kašľa s pľúcnými
funkčnými testmi vo vybranej skupine astmatikov, ktorých sme liečili pulzným magnetickým poľom a účinnosť použitej terapie sa
prejavila u nich iba minimálnym zlepšením niektorých ukazovateľov pľúcnych funkčných testov.
Po magnetoterapii u 18 pacientov so zvýšením úsilnej exspiračnej vitálnej kapacity o 7,3 % a zvýšením maximálnej výdychovej
rýchlosti o 31,7 % v priemere, intenzita zvuku vôľového kašľa sa znížila o 37,8 %, trvanie jeho zvuku sa skrátilo o 11 %
a charakter zvuku mal tendenciu k normalizácii. Zlepšenie týchto ukazovateľov zvuku voluntárneho kašľa chýbalo u 17 pacientov,
ktorí boli liečení ako predchádzajúca skupina, ale súčasne mali respiračnú vírusovú infekciu, a 22 pacientov, ktorí boli liečení
len klimaticky a antiastmatikami. Zmeny slučky prietok-objem nezáviseli od ostatných sledovaných zmien. Korelačná analýza ukázala funkčný
vzťah v relatívnych rozdieloch medzi ukazovateľmi zvuku vôľového kašľa a niektorými ukazovateľmi funkčných testov pľúc.
Poznatky svedčia o vhodnosti použitia tusifonografie na zistenie už aj malých patologických zmien v dýchacom trakte. (Obr. 4, lit.
21.)
Kľúčové slová: tusifonografia, senzitivita tusifonografie, účinnosť liečby, bronchiálna astma.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 71-77
Download full text in PDF format (368 kB)
VENTILAČNÁ PODPORA KONTINUÁLNYM PRIETOKOM VIACDÝZOVÝM INSUFLAČNÝM KATÉTROM. FYZIKÁLNE, MATEMATICKÉ A KLINICKÉ PREDPOKLADY A PRINCÍPY
Török P., Májek M., Kolník J.
The authors present theoretical principles of a new ventilatory support continuous flow ventilatory support (CFVS) with multijet insufflation
catheter (MIC).
Theoretical part of the presented work reasons the need of this type of ventilatory support and explains basic mathematical and physiologic principles
of described mechanical ventilation method and reveals the advantages of continuous flow ventilatory support with multijet insufflation catheter in
comparison with terminal eye catheter. Physical and mathematical analysis on a model of lungs in static and dynamic conditions revealed that the
difference in the value of maximal inspiratory pressure is significantly higher in the system with terminal eye catheter and confirmed that the CFVS
application with multijet insufflation catheter is connected with minimal risk of barotrauma by gas flow up to 20-26 l/min.
The paper concludes that continuous flow ventilatory support with multijet insufflation catheter is more efficient with the possibility of
significantly higher gas flow application than with terminal eye catheter and without the risk of pressure rise in the airways and without rise of
breathing work. (Fig. 10, Ref. 11.)
Key words: ventilatory support, continuous flow ventilatory support, multijet insufflation catheter.
Autori v práci opisujú teoretické základy novej metódy ventilačnej podpory, ktorú nazvali ventilačná podpora kontinuálnym prietokom
viacdýzovým insuflačným katétrom (VIKR).
V teoretickej časti zdôvodňujú potrebu tohto spôsobu ventilačnej podpory a vysvetľujú základné matematické a fyziologické
princípy opisovaného spôsobu umelej ventilácie pľúc a poukazujú na výhody aplikácie ventilačnej podpory kontinuálnym prietokom (VPKP)
viacdýzovým insuflačným katétrom (VIKR) v porovnaní s katétrom s terminálnym otvorom. Fyzikálnou a matematickou
analýzou na modeli umelých pľúc v statickom a dynamickom režime zistili, že rozdiel v hodnote maximálneho inspiračného tlaku
je podstatne vyšší v systéme s katétrom s terminálnym otvorom a potvrdili, že pri aplikácii VPKP viacdýzovým insuflačným
katétrom je riziko barotraumy pri prietoku plynov do 20-26 l/min minimálne.
Záverom konštatujú, že ventilačná podpora kontinuálnym prietokom viacdýzovým insuflačným katétrom je efektívnejšia a možno použiť
podstatne vyšší prietok plynov ako pri použití katétra s jedným terminálnym otvorom bez rizika zvyšovania tlaku v dýchacích cestách
a bez zvyšovania dychovej práce. (Obr. 10, lit. 11.)
Kľúčové slová: ventilačná podpora, ventilačná podpora kontinuálnym prietokom, viacdýzový insuflačný katéter.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 78-84
Download full text in PDF format (175 kB)
VENTILAČNÁ PODPORA KONTINUÁLNYM PRIETOKOM “VIACDÝZOVÝM INSUFLAČNÝM KATÉTROM”. PRVÉ KLINICKÉ SKÚSENOSTI
Májek M., Török P., Kolník J.
Background: Clinical application of continuous flow ventilatory support with multijet insufflation catheter is not mentioned in the literature
until now. Despite the use of various forms of ventilatory support, in 10-30 % of patients disweaning from mechanical ventilation is unsuccessful even
if they fulfil clinical and biochemical criteria.
Aim: To evaluate the efficiency of a new ventilatory support continuous flow ventilatory support with multijet insufflation catheter - in
clinical conditions.
Methods: Continuos flow ventilatory support with original, patented multijet insufflation catheter with nasal installation into the trachea was
used in a group of 14 patients. In a subgroup of 8 patients with chronic obstructive lung disease (COLD) was this method used for
development of global respiratory insufficiency due to infectious complications and in a subgroup of 6 patients it was successfully used as a ventilatory
model for weaning of patients from longterm mechanical ventilation in whom other ventilatory modes for weaning were unsuccesful.
Results: No patient with COLD had to be intubated and 30 minutes after the start of ventilatory support with multijet insufflation catheter
mean respiratory frequency decreased from 33±2.8 to 27±2.5 d/min, paCO2 from 11.9±1.7 to 10.8±1.6 kPa and paO2 increased
from 5.7 to 6.8±1.3 kPa by FiO2 of 0.3. Up to 24 h after the start of ventilatory support blood gases were improved to values
characteristic for partial respiratory insufficiency. Frequency of spontaneous ventilation decreased to 20±2.2, paCO2 decreased to 6.4±1.2
kPa and paO2 continualy increased reaching the value of 8.9±1.4 (FiO2= 0.3) in the 24th hour of ventilatory support.
Ventilatory support lasted in average 5 days, than it could be removed.
In the second group of patients continuous flow ventilatory support was used because of unsuccessful weaning following longterm mechanical
ventilation. After extubation and 30 minutes after continuous flow ventilatory support start the breathing frequency decreased to 27±2.5 d/min, paCO2
showed further fall to the value of 3.9±0.9 due to hyperventilation caused evidently by continuing paO2 decrease to the value of 8.8±1.4
kPa. Only after 60 minutes following the start of ventilatory support, by equal breathing frequency, the values of blood gases increased (paO2
to 9.9±1.5 kPa, paCO2 to 5.2±1.1 kPa) and also Vt increased (0.38±0.3) which allowed to carry on with continuous flow ventilatory
support, it could be interrupted after 48 hours.
Conclusion: On the basis of the obtained results it can be stated that continuous flow ventilatory support represents an efficient ventilatory
mode in patients with chronic obstructive lung disease with global respiratory insufficiency and enables to bridge the period of management e.g. of
infectious complications without intubation and mechanical ventilation. As a noninvasive ventilatory regime it can be also used of patients from
longterm mechanical ventilation. Application in acute respiratory for weaning (ARF, ARDS) requires further prospective studies. (Tab. 5, Fig. 4,
Ref. 28.)
Key words: ventilatory support, unplugging from mechanical ventilation, continuous flow ventilatory support.
Pozadie problému: V literatúre nebola opísaná klinická aplikácia ventilačnej podpory kontinuálnym prietokom viacdýzovým insuflačným
katétrom. Napriek používaniu rôznych foriem ventilačnej podpory v 10-30 % je odpojenie pacientov z umelej ventilácie pľúc neúspešné,
i keď spĺňajú klinické a biochemické kritériá.
Cieľ: V klinických podmienkach posúdiť efektívnosť nového ventilačného režimu - ventilačnej podpory kontinuálnym prietokom
viacdýzovým insuflačným katétrom.
Metódy: Ventilačná podpora kontinuálnym prietokom s originálnym, patentovo chráneným viacdýzovým insuflačným katétrom zavedeným
nazálne do trachey sa aplikovala v súbore 14 pacientov. V podskupine 8 pacientov s chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou (COPC)
sa použila pre vznik globálnej respiračnej insuficiencie v dôsledku infekčných komplikácií a v podskupine 6 pacientov sa použila
ako ventilačný režim na odpájanie pacientov z dlhodobej umelej ventilácie, u ktorých neboli iné ventilačné režimy pri odpájaní,
úspešné.
Výsledky: Ani jeden pacient s COPC nemusel byť intubovaný a už 30 minút po začiatku ventilačnej podpory viacdýzovým katétrom
klesla priemerná respiračná frekvencia z 33±2,8 na 27±2,5 d/min, paCO2 z 11,9±1,7 na 10,8±1,6 kPa a zvýšil sa paO2
z 5,7±1,1 na 6,8±1,3 kPa pri FiO2 = 0,3. Do 24 hodín od začiatku ventilačnej podpory došlo k úprave krvných plynov na
hodnoty, ktoré charakterizujú parciálnu respiračnú insuficienciu. Frekvencia spontánnej ventilácia sa znížila na 20±2,2, paCO2
klesol na 6,4±1,2 kPa a paO2 zaznamenal kontinuálny vzostup s dosiahnutím hodnoty 8,9±1,4 (FiO2 = 0,3) v 24.
hodine ventilačnej podpory. Ventilačná podpora trvala priemerne 5 dní, keď sa mohla odstrániť.
V druhej skupine pacientov sa ventilačná podpora kontinuálnym prietokom použila z dôvodov neúspešného odpájania po dlhodobej umelej
ventilácii pľúc. Po extubácii a 30 minút po začatí ventilačnej podpory kontinuálnym prietokom sa frekvencia dýchania znížila na 27±2,5
d/min, v hodnotách krvných plynov sa však zaznamenal pokračujúci pokles paCO2 na 3,9±0,9 ako prejav hyperventilácie, ktorá
bola zrejme spôsobená pokračujúcim poklesom paO2 na hodnotu 8,8±1,4 kPa. Až 60 minút po začatí ventilačnej podpory, pri rovnakej
frekvencii dýchania, sa hodnoty krvných plynov zvýšili (paO2 = 9,9±1,5 kPa, paCO2 = 5,2±1,1 kPa) a zvýšil sa aj VT
(0,38±0,30), čo dovoľovalo pokračovať vo ventilačnej podpore kontinuálnym prietokom, ktorú bolo možné prerušiť po 48 hodinách.
Záver: Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že ventilačná podpora kontinuálnym prietokom VIKR predstavuje
efektívny ventilačný režim, ktorý je použiteľný u pacientov s chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou v globálnej respiračnej
insuficiencii a umožňuje prekonať obdobie zvládnutia, napr. infekčných komplikácií bez intubácie a umelej ventilácie pľúc. Ako
neinvazívny ventilačný režim sa môže použiť aj pri odpájaní pacientov z dlhodobej UVP. Jej aplikácia pri akútnom respiračnom zlyhávaní
(ARF, ARDS) však vyžaduje ďalšie prospektívne štúdie. (Tab. 5, obr. 4, lit. 28.)
Kľúčové slová: ventilačná podpora, odpájanie z umelej ventilácie pľúc, ventilačná podpora kontinuálnym prietokom.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 85-92
Download full text in PDF format (538 kB)
ENDOSKOPICKÁ LIEČBA PSEUDOCÝST PANKREASU
Vavrečka A., Kužela L., Novotná T., Hrčka R., Oltman M.
Background: Pancreatic pseudocysts are a complication of both acute and chronic pancreatitis. Incidence in patients with acute
pancreatitis is 2-50 %, in patients with chronic pancreatitis 20-40 %. Pseudocysts are a cause of many symptoms, e.g. nausea, vomitus, pain,
biliary obstruction, bleeding and perforation. Successful treatment of pseudocysts is not only surgical and percutaneous, but also endoscopic.
Objectives: The aim of this study was to answer the following questions. First, what is the clinical success rate of endoscopic drainage of
pancreatic pseudocysts? Second, what are the complications? Finally, how often is endoscopic drainage a definite treatment?
Methods: The records of all patients (11) with chronic pancreatitis and endoscopic drainage of symptomatic pseudocysts hospitalized between
December 1993 and April 1999 at our clinic were retrospectively studied.
Results: Patients (5) were followed for a mean duration of 30 months. Endoscopic drainage was definitive treatment in 80 %, after
transgastric drainage in 50 %, after transpapillary drainage in 100 % and after the use of more than one drainage procedure in 0 %. The prognostic
factors for long-term success of endoscopic drainage could not be evaluated, because of the small number of treated patients.
Conclusions: Endoscopic treatment of pancreatic pseudocysts (endoscopic cystogastrostomy, cystoduodenostomy and transpapillary drainage) is
nowadays highly effective method, technically feasible in most patients, with a relative degree of safety when performed by experienced
endoscopist. (Tab. 2, Ref. 16.)
Key words: pancreas, pseudocyst, endoscopic cystoenterostomy, transpapillary drainage.
Pozadie problému: Pseudocysty pankreasu sú komplikáciou akútnej aj chronickej pankreatitídy. Incidencia pseudocýst pankreasu u pacientov
s akútnou pankreatitídou je 2-50 %, u pacientov s chronickou pankreatitídou je 20-40 %. Pseudocysty môžu navodiť u pacienta
symptómy, ako napríklad nauzea, vomitus, bolesť, biliárna obštrukcia. Najčastejšie komplikácie vyplývajúce z vlastnej pseudocysty sú
infekcia, krvácanie, obštrukcia, ruptúra. Úspešná liečba pseudocýst je nielen chirurgická a perkutánna, ale aj endoskopická.
Cieľ a východiská sledovania: Túto štúdiu sme realizovali s cieľom získať odpoveď na nasledujúce otázky: 1. Aký je klinický úspech
endoskopickej drenáže pankreatických pseudocýst? 2. Aké sú komplikácie endoskopickej drenáže pankreatických pseudocýst? 3. V koľkých
percentách je endoskopická drenáž definitívnym riešením?
Metódy: Retrospektívne sme študovali záznamy všetkých pacientov (11) s chronickou pankreatitídou a symptomatickými
pseudocystami liečených endoskopickou drenážou, ktorí boli hospitalizovaní medzi decembrom 1993 a aprílom 1999 na našej klinike.
Výsledky: Pacientov (5) sme sledovali priemerne 30 mesiacov (3-65 mesiacov). Endoskopická drenáž bola definitívnou liečbou u 80 %
pacientov, transgastrická drenáž u 50 % pacientov, transpapilárna drenáž u 100 % pacientov. Použitie viac ako jedného drenážneho výkonu
nebolo úspešné. Prognostické faktory dlhodobého úspechu endoskopickej drenáže sme nemohli určiť pre malý počet pacientov.
Závery: Endoskopická liečba pankreatických pseudocýst (endoskopická cystogastrostómia, cystoduodenostómia a transpapilárna drenáž)
je v súčasnosti vysokoefektívna metóda, technicky realizovateľná u väčšiny pacientov, ktorá je aj relatívne bezpečná, ak ju robí
skúsený endoskopista. (Tab. 2, lit. 16.)
Kľúčové slová: pankreas, pseudocysta, endoskopická cystoenterostómia, transpapilárna drenáž.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 93-96
Download full text in PDF format (102 kB)
HODNOTY PARAMETROV TRANSPORTU KYSLÍKA U PACIENTOV OPEROVANÝCH V PODMIENKACH MIMOTELOVÉHO KRVNÉHO OBEHU
Béder I., Maťašeje A., Kittová M., Čársky J., Fischer V.
The aim of the work was to study the O2-transport changes to tissues in cardio-surgical patients suffering from CAD and operated during
extra-corporeal blood circulation (ECC). The changes of selected haematologic variables, 2,3-diphosphoglycerate (2,3-DPG) and ATP concentration,
acid-base balance parameters with p50 calculation were measured in the venous blood samples taken before the operation, during the
operation and on the 1st, 2nd, 3d, 5th, 7th and 10th day after the operation.
From the obtained results follows, that extreme haemodilution causes significant decrease of the haematocrit value (Htc) by 35 %, the value of
haemoglobin (Hb) by 37 % and the count of erythrocytes (Er) by 37 % from the initial values. The count of reticulocytes (Ret) was increased by 52 %.
In the days after operation the increase in Htc values, the values of Hb and count of erythrocytes was observed, whereby the initial values were not
reach even on the 10th day after the operation. The increase of the reticulocytes count by 33 % prevailed to the 10th day after the operation in
comparison with the initial values. 2,3-DPG concentration was increased between 3d and 10th day after the operation by 30 % and ATP concentration
between 5th and 10th day was increased by 23 % from the initial values. Hb-O2 saturation (SpO2) and pO2 were
increased already during the operation, the increase prevailed until the 7th day by 27 %, pO2 until the 3d day by 39 % from the initial
values. Calculated values p50 did not change in the course of this study - they fluctuated in range ±0,04 kPa from the initial value 3,55
kPa.
Supposing multifactorial character of Hb oxygenation and deoxygenation process it is possible to conclude, that the determined changes of observed
parameters did not significantly influence O2-transport to tissues during ECC. (Fig. 3, Ref. 12.)
Key words: haemodilution, 2,3-diphosphoglycerate, p50, Hb-O2 dissociation curve.
Cieľom práce bolo sledovať zmeny transportu kyslíka do tkanív u kardiochirurgických pacientov s ICHS operovaných v podmienkach
mimotelového krvného obehu (MKO). Vo vzorkách venóznej krvi pred operáciou, počas operácie a do 10. dňa po operácii sa merali zmeny základných
hematologických parametrov, koncentrácie 2,3-bifosfoglycerátu (2,3-BPG) a ATP, ako aj parametrov určujúcich acidobázickú rovnováhu s vyjadrením
hodnoty p50.
Z výsledkov vyplýva, že extrémna hemodilúcia spôsobuje výrazné zníženie hematokritovej (Htk) hodnoty o 35 %, koncentrácie
hemoglobínu (Hb) o 37 % a počtu erytrocytov (Er) o 37 % oproti východiskovej hodnote. Počet retikulocytov (Ret) sa zvýšil o 52
%. V pooperačných dňoch sa zaznamenal vzostup Htk hodnôt, koncentrácie Hb a počtu erytrocytov, pričom ani v 10. pooperačnom dni
sa nedosiahli východiskové hodnoty. Zvýšenie počtu retikulocytov o 33 % pretrvávalo do 10. pooperačného dňa v porovnaní s východiskovým
stavom. Hodnota 2,3-BPG/Hb bola zvýšená od 3. až do 10. pooperačného dňa o 30 % a koncentrácia ATP o 23 % od 5. do 10. pooperačného
dňa oproti východiskovej hodnote. Už počas operácie saturácia Hb kyslíkom (SpO2) a pO2 boli zvýšené, pričom zvýšenie
SpO2 pretrvávalo do 7. pooperačného dňa o 27 %, pO2 do 3. pooperačného dňa o 39 % oproti východiskovej
hodnote. Vypočítané hodnoty p50 počas celého sledovaného obdobia sa prakticky nemenili - kolísali oproti východiskovej hodnote 3,55
kPa v rozsahu ±0,04 kPa.
Vychádzajúc z multifaktoriálnej podmienenosti procesu oxygenácie a deoxygenácie Hb možno usudzovať, že zistené zmeny sledovaných
parametrov významne neovplyvnili transport kyslíka do tkanív v podmienkach MKO. (Obr. 3, lit. 12.)
Kľúčové slová: hemodilúcia, 2,3-bifosfoglycerát, p50, disociačná krivka HbO2.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 97-101
Download full text in PDF format (123 kB)
KEFALOMETRICKÁ ANALÝZA DIAĽKOVÝCH RTG SNÍMOK DETÍ S OROFACIÁLNYMI RÁZŠTEPMI
Cvíčelová M., Francisciová Z., Lysáková L., Fedeleš J., Kroupová D., Molnárová A.
The authors with the help of cephalometric RTG analysis study the changes of facial skeleton in children with orofacial clefts and the treatment
results. Cephalometric analysis was performed on distance X-rays in patients with orofacial clefts from the whole Slovak republic in the number of
178, with age of 7.8 and 9 years. According to the type of the fissure the patients were divided in four groups.
The control group consisted of 46 healthy children with the same age. The method of Schwartz was used (1958).
The analysis revealed some characteristic changes in patients with orofacial clefts, which document that not only local disorder of lips, alveolar
process and palate develops in these patients, but the fissure defect affects also more distant parts of visceral skeleton and important growth
centers. (Tab. 5, Fig. 1, Ref. 14.)
Key words: cephalometric analysis, orofacial clefts, distance X-rays.
Autori pomocou kefalometrickej analýzy rtg snímok sledujú zmeny tvárového skeletu detí s orofaciálnymi rázštepmi, a teda i liečebné
výsledky. Kefalometrická analýza sa robila na 178 diaľkových rtg snímkach pacientov s orofaciálnymi rázštepmi pochádzajúcich z celého
Slovenska (vo veku 7, 8 a 9 rokov). Podľa typu rázštepu boli pacienti rozdelení do 4 skupín.
Kontrolný súbor pozostával zo 46 zdravých detí rovnakého veku. Metodicky sa postupovalo podľa Schwarza (1958).
Analýza ukázala niektoré charakteristické zmeny u pacientov s orofaciálnymi rázštepmi, ktoré sú dôkazom, že u týchto
pacientov nevzniká len lokálna porucha, ktorá sa obmedzuje na peru, alveolárny výbežok a podnebie, ale že rázštepová chyba postihuje aj
vzdialenejšie miesta viscerálneho skeletu a dôležité rastové centrá. (Tab. 5, obr. 1, lit. 14.)
Kľúčové slová: kefalometrická analýza, orofaciálne razštepy, diaľkové rtg snímky.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 102-106
Download full text in PDF format (109 kB)
LIEČBA HYPERPARATYREOIDIZMU NA TERÉNNOM CHIRURGICKOM PRACOVISKU
Chlapík D., Gogora M., Voglová V., Jankechová I.
Surgical treatment of primary and secondary hyperparathyreoidism in two patients in a district hospital under certain conditions, which are
regular surgical procedures on the thyroid gland according to recent trends and the possibility of very quick bioptic diagnostic of the extracted
tissue are presented. (Tab. 3, Ref. 14.)
Key words: hyperparathyreoidism, surgical treatment.
V práci sa prezentuje chirurgická liečba primárneho a sekundárneho hyperparatyreoidizmu u dvoch pacientov na terénnom
chirurgickom pracovisku za určitých podmienok, ktorými sú pravidelné operačné zásahy na štítnej žľaze podľa najnovších trendov a možnosť
veľmi rýchlej bioptickej diagnostiky exstirpovaného tkaniva. (Tab. 3, lit. 14.)
Kľúčové slová: hyperparatyreoidizmus, chirurgická liečba.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 107-109
Download full text in PDF format (96 kB)
KOSTNÁ HMOTA A JEJ KVALITA
Wendlová J.
The paper presents the newest knowledge on bones quality, which becomes the main criterion for evaluation of fracture risks and osteoporosis
treatment effects. It is necessary to develop new methods of measurement and quantification of bones quality, with regard to the properties of all
bone structures, not solely the bone mineral density (BMD) as it was until now.
From the most recent studies follows: 1. bone stiffness depends not only on BMD but also on the bone quality, 2. antiosteoporotic treatment can reduce
the fracture incidence without significant rise of BMD, 3. BMD is not always an reliant marker of all treatment procedures efficiency in osteoporosis,
4. it is necessary to develop new diagnostic methods for bone quality quantification with the possibility of exact fracture risk determination, 5. in
future the influence of antiosteoporotic drugs on bone quality, i.e. on all structures, not only BMD, will be studied. (Ref. 8.)
Key words: bone quality, bone density, osteoporosis, biomechanics.
Práca prináša najnovšie poznatky o kvalite kostí, ktorá sa stane hlavným kritériom pri posudzovaní rizika vzniku zlomeniny a efektu
liečby pri osteoporóze. Bude potrebné vyvíjať nové metódy merania a kvantifikovania kvality kosti, ktoré by prihliadali na vlastnosti všetkých
štruktúr kosti a nielen na denzitu kostného minerálu (BMD), ako to bolo doteraz.
Z najnovších štúdií vyplýva: 1. pevnosť kosti závisí nielen od BMD, ale aj od kvality kosti, 2. antiosteoporotické lieky môžu znížiť
incidenciu zlomenín bez signifikantnejšieho zvýšenia BMD, 3. BMD nemusí byť spoľahlivým ukazovateľom účinnosti všetkých liečebných
postupov pri osteoporóze, 4. treba vyvíjať nové diagnostické metódy na kvantifikovanie kvality kosti s možnosťou presného určenia
rizika zlomeniny, 5. v budúcnosti sa bude sledovať vplyv účinku antiosteoporotických liekov na kvalitu kosti, t.j. na všetky jej štruktúry
a nielen na BMD, ako to bolo doteraz. (Ref. 8.)
Kľúčové slová: kvalita kostí, kostná denzitometria, osteoporóza, biomechanika.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 110-111
Download full text in PDF format (90 kB)
Determinanty efektivity stimulácie sluchového nervu kochleárnym implantátom: I. poloha v kochlei
Kral A, Hartmann R, Klinke R
The present paper introduces a registration method for the electrical field produced by a cochlear implant in the scala tympani in vitro.
It was possible to determine the electrical potentials with high spatial resolution using an additional recording electrode. The results indicate that
the efficacy of the stimulation by the more apical electrodes is higher than by the more basal ones. The reason is the decreasing cross-sectional area
of the scala tympani, which represents a decreasing shunt between the stimulation electrodes.
Key words: efficiency of the cochlear implant stimulation, position in the cochlea.
Práca predstavuje metódu merania elektrického poľa v scala tympani implantovanej elektródy in vitro. S použitím meracej
intrakochleárnej elektródy možno s vysokou presnosťou odmerať elektrické potenciály v scala tympani. Výsledky poukazujú na vyššiu
efektívnosť stimulácie apikálnymi elektródami v dôsledku poklesu elektrického skratu endolymfou pri menšom priemere scala tympani.
Kľúčové slová: determinanty efektivity stimulácie sluchového nervu kochleárnym implantátom, poloha v kochlei.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (2): 112-114
Download full text in PDF format (88 kB)
Download full text in PDF format (104 kB)