Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 101 / No. 10 / 2000
Úloha voľných radikálov, oxidačného stresu a antioxidačných systémov pri diabetickej vaskulárnej chorobe
Jakuš V.
Recent experimental findings suggest that overproduction of reactive oxygen and
nitrogen species (ROS/RNS), lowered antioxidant defense and alterations of enzymatic
pathways in humans with poorly controlled diabetes mellitus can contribute to endothelial,
vascular and neurovascular dysfunction. Over the past decade, there has been substantial
interest in oxidative stress and its potential role in diabetogenesis, development of
diabetic complications, atherosclerosis and associated cardiovascular disease.
Consequences of oxidative stress are damage to DNA, lipids, proteins, disruption in
cellular homeostasis and accumulation of damaged molecules.
This review summarizes recent knowledge on the pathomechanism of ROS/RNS in vascular
oxidative stress and Maillard reactions. Evidence suggests that Maillard reactions act as
amplifier of oxidative damage in aging and diabetes. Furthermore, results of experimental
observations with antioxidant systems and antioxidant pharmacotherapy in the treatment of
diabetes mellitus are discussed. These data indicate that the targeting therapy to
specific macromolecules, tissues and organs of diabetics by specific antioxidants or
combined drug preparates could become a relevant adjuvant pharmacotherapy with
improved glycaemic control, blood pressure control and management of dyslipidemia for the
treatment or prevention of progression of micro- and macrovascular diabetic complications.
Supplementation with antioxidants as a promising complementary treatment can exert
beneficial effects in diabetes. Some antidiabetic drugs may have antioxidant properties
independently of their main role on glycaemia control. Therapeutic potential of inhibitors
of AGEs formation for delaying of diabetic complications is now intensively studied in
several laboratories.
Furthermore, for functional outcomes of the intervention with antioxidants is also
important development of accurate and sensitive methods for early detection of oxidative
damage in diabetes. (Tab. 6, Fig. 3, Ref. 117.)
Key words: free radicals, diabetic complications, hyperglycaemia, advanced glycation,
glycoxidation, lipoxidation, oxidative stress, antioxidant.
Súčasné experimentálne výsledky naznačujú, že nadprodukcia reaktívnych foriem
kyslíka a dusíka, znížená antioxidačná ochrana a alterácia
v enzýmových reakciách u ľudí so zle kontrolovaným diabetom môže
prispievať k endotelovej, vaskulárnej, a neurovaskulárnej dysfunkcii. Za
posledné desaťročie sa venovala značná pozornosť oxidačnému stresu a jeho
potenciálnej úlohe v diabetogenéze, vývoji diabetických komplikácií,
ateroskleróze a s tým spojeným kardiovaskulárnym ochorením. Následky
oxidačného stresu sú poškodenie DNA, lipidov, proteínov, porušenie bunkovej
rovnováhy a akumulácia poškodených molekúl.
Tento prehľad sumarizuje súčasné znalosti o patomechanizme voľných radikálov
pri vaskulárnom oxidačnom strese a Maillardových reakciách.
Možno predpokladať, že Maillardove reakcie účinkujú ako zosilňovač oxidačného
poškodenia pri starnutí a diabete. Ďalej sa tu diskutuje o výsledkoch
experimentálnych pozorovaní s antioxidačnými systémami a antioxidačná
farmakoterapia pri liečbe diabetes mellitus. Tieto údaje ukazujú, že cielená terapia
k špecifickým makromolekulám, tkanivám a orgánom diabetikov špecifickými
antioxidantmi alebo kombinovanými liekovými prípravkami by sa mohla stať relevantnou
adjuvantnou farmakoterapiou spolu s vylepšenou kontrolou glykémie, kontrolou
krvného tlaku a manažmentom dyslipidémie pre liečbu alebo prevenciu vývoja
mikro- a makrovaskulárnych diabetických komplikácií.
Suplementácia antioxidantmi ako sľubná komplementárna liečba môže vykazovať
blahodarné účinky pri diabete. Niektoré antidiabetiká majú antioxidačné vlastnosti
nezávisle od ich hlavnej úlohy kontroly glykémie.
Terapeutický potenciál inhibítorov tvorby AGE-produktov na spomalenie vývoja
diabetických komplikácií sa intenzívne skúma vo viacerých laboratóriách.
Okrem toho, pre úspešnosť antioxidačnej terapie je dôležitý aj vývoj presných
citlivých metód pre skorú detekciu oxidačného poškodenia pri diabete. (Tab. 6,
obr. 3, lit. 117.)
Kľúčové slová: voľné radikály, diabetické komplikácie, hyperglykémia,
pokročilá glykácia, glykooxidácia, lipooxidácia, oxidačný stres, antioxidant.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 541–551
Download full text in PDF format (227 kB)
Hladiny sérového neopterínu u onkologických pacientov v intenzívnej starostlivosti
Záhorec R., Setvák D., Mišianik J., Kaušitz J.
Background: Elevated neopterin serum levels are associated with diseases that
stimulate the cellular immune response. This includes viral infections, autoimmune
diseases, transplant rejection and dissemination of certain types of cancer. T-helper
lymphocytes and macrophages play a key role in neopterin synthesis. The degree of
activation of Th1-lymphocytes is responsible for the production of interferon -gamma and
interleukin-2, which stimulate neopterin production in human macrophages.
Design and methods: We have designed a prospective observational study to
assess the dynamics of serum neopterin levels in 75 oncological patients during
post-surgery period. We measured serum neopterin by means of RIA method (radioimmunoassay)
in 50 uncomplicated surgery patients (group A), in 15 complicated surgery patients (group
B — abdominal sepsis, peritonitis, ileus) and 10 medical ICU patients (group C). Serum
levels of neopterin were measured in 5 consecutive periods: before surgery, after surgery,
and on the 1st, 2nd, 3rd postoperative days.
Results: In all groups, we observed gradual elevation of serum neopterin. The
lowest values of neopterin were measured in group A in patients with uncomplicated
course following surgery: 6,75 nmol/l, 7,67 nmol/l, 8,9 nmol/l,10,82 nmol/l and 13,66
nmol/l. Asignificant increase in serum neopterin levels was measured in group B in
patients with septic complications during perioperative period: 18.9; 23.2; 26.82; 29.53
and 27.32 nmol/l. High values of neopterin were also measured in medical ICU patients with
disseminated cancer and sepsis during ICU stay: 26.1; 58.1; 28.7 and 22.5 nmol/l. We
concluded that serum neopterin levels were increased during the post-surgery period. We
observed a significant increase in serum neopterin in patients with severe systemic
infection or sepsis or in patients with cancer progression or dissemination (more than
15—20 nmol/l). Neopterin is a simple, reliable and sensitive parameter of
cell-mediated immunity, suitable for early diagnosis of viral, auitoimmune and
transplantant rejection diseases. Neopterin can be used also for non-specific laboratory
monitoring of cancer progression and/or dissemination. (Tab. 3, Fig. 4, Ref. 7.)
Key words: neopterin, ICU oncological patients, post-surgery period.
Pozadie: Zvýšené hladiny sérového neopterínu sa pozorujú
pri chorobách, kde sa stimuluje bunková imunita ako pri vírusových infekciách,
autoimunnitných ochoreniach, rejekcii transplantátu a diseminácii niektorých
typov malignít. V syntéze neopterínu majú kľúčovú úlohu kooperácia
T-pomocných lymfocytov a makrofágov. Stupeň aktivácie T-1 pomocných lymfocytov
zodpovedá za produkciu interferónu gama a interleukínu 2, ktoré následne
stimulujú syntézu a uvoľnenie neopterínu z ľudských makrofágov.
Návrh štúdie a metódy: Navrhli sme pilotnú pozorovaciu štúdiu na
sledovanie dynamiky sérového neopterínu v pooperačnom období u 75
onkologických pacientov. Hladiny neopterínu sa merali pomocou metódy RIA
(rádioimunoanalýza) u 50 pacientov s nekomplikovaným pooperačným priebehom
(skupina A), u 15 pacientov s komplikovaným pooperačným priebehom
a u 10 pacientov s pokročilým nádorovým diseminovaným ochorením
(skupina C). Sérové hladiny sa merali v 5 časových úsekoch: pred chirurgickým
výkonom (-1), po výkone (0) a 1., 2. a 3. pooperačný deň.
Výsledky: Vo všetkých skupinách sme pozorovali postupný nárast hladiny
neopterínu v pooperačnom období. Najnižšie hodnoty boli namerané v skupine
A s nekomplikovaným priebehom: 6,75; 7,67; 8,9; 10,82 a 13,66 nmol/l.
Významne zvýšené hodnoty neopterínu sme namerali v skupine B u pacientov
s komplikovaným pooperačným priebehom: predoperačne 18,9, pooperačne 23,2;
26,82; 29,53 a 27,32 nmol/l. Veľmi vysoké hodnoty sérového neopterínu sme
namerali u pacientov s diseminovaným nádorovým ochorením alebo
u pacientov so septickými komplikáciami: 26,1; 58,1; 28,8 a 22,5 nmol/l.
Uzavreli sme, že sérové hladiny neopterínu sa zvyšujú vo všetkých skupinách
onkologických pacientov v pooperačnom období. Významne zvýšené hodnoty
neopterínu (1,5—2-násobok normálnych hodnôt) sme pozorovali u pacientov so
závažnou systémovou infekciou alebo sepsou, alebo u pacientov
s diseminovaným nádorovým ochorením. Neopterín je jednoduchý, dostupný
a spoľahlivý laboratórny parameter bunkovej imunity, vhodný na skorú diagnostiku
vírusových infekcií, autoimunitných ochorení a rejekcií transplantátov.
Neopterín sa môže využiť aj ako nešpecifický laboratórny parameter na
monitorovanie progresie a diseminácie niektorých typov nádorových malígnych
ochorení. (Tab. 3, obr. 4, lit. 7.)
Kľúčové slová: neopterín, onkologickí pacienti, pooperačné obdobie.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 552–557
Download full text in PDF format (209 kB)
Odlišnosti v lokalizácii NADPH-d pozitívnych neurónov v sivej hmote miechy jednotlivých druhov
Kluchová D., Pribula J., Rybárová S., Schmidtová K., Miklošová M., Lovásová K., Dorko F.
The presence of NADPH-diaphorase (NADPH-d) activity was investigated in the thoracic
part of rat, rabbit and pheasant spinal cords. Histochemical method for visualization of
NADPH-d was used in this study.
The comparison between all spinal cord regions (laminae) in three experimental species
revealed marked differences. Especially in the ventral horn, the presence of NADPH-d
activity was different. While the pheasant ventral horn possesed number of scattered
intensively stained neurons, the rat and rabbit showed no NADPH-d activity in this region.
Pericentral area (lamina X), intermediate zone (lamina VII) and dorsal horn revealed the
presence of NADPH-d positive neurons in all examinated species although they differed in
the distribution of NADPH-d activity.
In summary, it can be suggested that the observed differences in the presence and
distribution of NADPH-d activity among species may reflect their different phylogenetic
development. As a consequence, different NO function in spinal cord of various
species can be presumed. (Fig. 10, Ref. 28.)
Key words: comparison, NADPH-d, spinal cord, distribution.
V predloženej práci sme porovnávali distribúciu NADPH-diaforázy (NADPH-d)
v hrudníkovej mieche potkana, králika a bažanta. Na znázornenie NADPH-d sme
použili histochemickú metódu, ktorá sa považuje za vhodný marker prítomnosti
syntázy oxidu dusíka (NOS).
Porovnanie jednotlivých vrstiev (lamín) miechy troch experimentálnych druhov zvierat
ukázalo značné rozdiely. Vo ventrálnych rohoch potkana a králika sme nezistili
žiadne NADPH-d pozitívne sfarbenie, kým u bažanta sme v tejto oblasti
zaznamenali roztrúsené intenzívne sfarbené neuróny. V oblasti
intermediolaterálneho jadra (IML) sa u potkana potvrdila prítomnosť početných,
tesne zoskupených neurónov, ktoré boli jasne tmavomodro sfarbené. Podobné neuróny
sme zistili aj v mieche králika, tie však boli menej početné. Táto lokalita
neukázala u bažanta žiadnu prítomnosť NADPH-d pozitivity.
Zona intermedia a pericentrálna oblasť potvrdili prítomnosť NADPH-d pozitívnych
neurónov u všetkých troch druhov experimentálnych zvierat, i keď sa
líšili tvarom svojich tiel a počtom. Podobne dorzálne rohy ukázali prítomnosť
NADPH-d pozitivity, ale jej prítomnosť v miechach jednotlivých zvierat bola
odlišná v mediolaterálnom usporiadaní.
Na záver možno konštatovať, že zistené rozdiely v prítomnosti
a distribúcii NADPH-d aktivity u jednotlivých druhov experimentálnych zvierat
môžu vyjadrovať odlišný fylogenetický vývoj. V dôsledku toho možno
predpokladať odlišnú funkciu NO v mieche rôznych druhov zvierat. (Obr. 10,
lit. 28.)
Kľúčové slová: porovnanie, NADPH-d, miecha, distribúcia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 558–564
Download full text in PDF format (1593 kB)
Korekcia chýb merania v teste ELISA
Süli J., Beníšek Z., Švrček Š., Ondrejková A., Ondrejka R.
The authors followed the influence of the arrangement of measured and control samples
on microtitration plate on the ELISA test results by quantitative evaluation of rabies
antibodies titres in human blood serum. They performed the test under identical conditions
in all microtitration plate wells. They calculated the result according to five
calibration curves – four of them were obtained by different positioning of the control
positive and negative sera and the fifth curve was obtained from average values. The
results from the four various positional calibration curves were significantly
statistically different from the average. However, the average calibration curve –
obtained from four measurements – led to identical value of rabies antibodies in cases
with different dilutions of sera. The authors propose to follow some principles of
measured and control samples arrangement on microtitration plates in order to minimalize
the errors, caused by their dishomogeneity. (Tab. 2. Fig. 3, Ref. 10.)
Key words: correction of measurement errors, ELISA test, rabies antibodies titre,
human blood serum.
Autori sledovali vplyv rozmiestnenia meraných a kontrolných vzoriek na
mikrotitračnej platni na výsledky testu ELISA kvantitatívnym hodnotením titra
antirabických protilátok v ľudskom krvnom sére. V každej jamke
mikrotitračnej platne robili stanovenie za rovnakých podmienok. Výsledok vypočítali
podľa piatich kalibračných závislostí — štyri boli získané rôznym umiestnením
kontrolných pozitívnych a negatívnych sér na mikrotitračnej platni a piata
z priemerných hodnôt. Výsledky získané zo štyroch pozične rozdielnych
kalibračných kriviek sa signifikantne líšili od výsledku z priemernej
kalibračnej krivky. Priemerná kalibračná krivka — získaná zo štyroch rôznych
meraní — však viedla k identickej hodnote titru antirabických protilátok
nameraných pri rôznych pracovných riedeniach séra. Autori navrhujú pre
minimalizovanie chýb vyplývajúcich z nehomogénnosti mikrotitračných platní
dodržiavať určité zásady pri rozmiestňovaní kontrolných aj meraných vzoriek na
nich. (Tab. 2. obr. 3, lit. 10.)
Kľúčové slová: korekcia chýb merania, test ELISA, antirabické protilátky,
ľudské krvné sérum.
Bratisl Lek Listy 2000: 101 (10): 565—568
Download full text in PDF format (165 kB)
Diabetická angiopatia — etiopatogenéza a klinické prejavy (hypersyndróm X)
Gavorník P.
Diabetic angiopathy is a generalised systemic disease of the vascular system which
afflicts both distribution vessels (diabetic macroangiopathy) and microcirculation
(diabetic microangiopathy). The diabetic angiopathy, as well as other angiostenotic
diseases (obliterations, obstructions, occlusions) result in one common consequence —
ischaemia.
This study is based on an analysis of a large group of patients (71,662 angiologic
consultant examinations which took place during the 25-year period of the existence of the
Comenius University Faculty Hospital). The author indicates that the clinical course of
angio-organic ischaemic syndromes determined by diabetic angiopathy is multiform,
remarkably severe and unfavourable.
The author has suggested the term ”X hypersyndrome” referring to cases with
simultaneous occurrence of various pathophysiologic abnormalities and clinical units which
finally increase the risk of origin and development of diabetic angiopathy. (Tab. 7,
Ref. 47.)
Key words: diabetic angiopathy, X hypersyndrome, angio-organic ischaemic syndromes,
internal medicine, angiology.
Diabetická angiopatia je generalizovaná systémová choroba cievneho systému, ktorá
postihuje jednak distribučné cievy (diabetická makroangiopatia), jednak oblasť
mikrocirkulácie (diabetická mikroangiopatia). Podobne ako aj iné stenotizujúce
(obliterujúce, obštrukčné, okluzívne) choroby, aj diabetická angiopatia má jeden
hlavný spoločný následok — ischémiu.
Autor tejto práce na základe analýzy vlastného veľkého súboru (71 662
angiologických konziliárnych vyšetrení v období 25 rokov existencie
angiologického pracoviska FN a LFUK v Bratislave) upozorňuje najmä na to, že
angio-orgánové ischemické syndrómy podmienené diabetickou angiopatiou majú obvykle
mnohotvárnejší, závažnejší a nepriaznivejší klinický priebeh.
Pre simultánny výskyt rôznych patofyziologických abnormalít a klinických
jednotiek, ktoré sú v konečnom dôsledku spojené so zvýšeným rizikom vzniku
a rozvoja diabetickej angiopatie autor práce navrhol termín “hypersyndróm X”. (Tab.
7, lit. 47.)
Kľúčové slová: diabetická angiopatia, hypersyndróm X, angio-orgánové
ischemické syndrómy, interná medicína, angiológia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 569–576
Download full text in PDF format (172 kB)
Liečba nádorov slinných žliaz v minulosti a súčasnosti na I. a II. stomatologickej klinike LFUK v Bratislave
Satko I., Stanko P., Novotňáková D.
The retrospective study analyzes a group of 1021 patients (484 men and 537 women)
with salivary gland tumours treated at the 1st and 2nd Departments of Stomatology in
Bratislava within the years 1951—1996. This time period is divided into the past
(1951—1980) and recent (1981—1996) periods. The trends in the diagnosis and treatment
with the main emphasis on surgical procedures are mentioned. The most common operation
were lateral parotidectomy (409 cases = 40.1 %) and conservative parotidectomy (105 cases
= 10.2 %), enucleations were indicated rarely. Authors stress the necessity of team
approach and cooperation of maxillofacial surgeons, radiologists, histopathologists,
otorhinolaryngologists and oncologists. (Tab. 1, Fig. 2, Ref. 6.)
Key words: salivary gland tumours, surgery, radiotherapy, chemotherapy.
Autori retrospektívne analyzujú súbor 1021 pacientov (484 mužov a 537 žien)
s nádormi slinných žliaz na I. a II. stomatologickej klinike
v Bratislave v rokoch 1951—1996. Sledované obdobie rozdeľujú na minulosť
(1951—1980) a súčasnosť (1981—1996), pričom zaznamenávajú vývojové trendy
v diagnostike a v liečbe s hlavným zameraním na typy operácií.
Najčastejším chirurgickým výkonom bola laterálna lobektómia (409 prípadov = 40,1
%) a konzervatívna parotidektómia (105 prípadov = 10,2 %), enukleácie sa
indikovali len zriedkavo. Autori vyzdvihujú tímovú spoluprácu maxillofaciálnych
chirurgov s rádiodiagnostikmi, histopatológmi, otorinolaryngológmi
a onkológmi. (Tab. 1, obr. 2, lit. 6)
Kľúčové slová: nádory slinných žliaz, liečba nádorov slinných žliaz, rádioterapia,
chemoterapia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 577—579
Download full text in PDF format (351 kB)
Diabetická nefropatia: novšie poznatky o patogenéze a terapii
Šebeková K., Heidland A.
The authors describe the new factors (genetic, haemodynamic and metabolic) which are involved in the pathogenesis and therapy of diabetic nephropathy. The treatment must be based especially on strict control of glycaemia, decrease in arterial blood pressure, beneficial effect of low-protein diet, reduction of body weight and smoking prevention. The combination of the presented therapeutic procedures can slow down the progression of nephropathy and approximate it to the process of natural ageing. (Short communication)
Autori opisujú najnovšie faktory (genetické, hemodynamické a metabolické), ktoré sa uplatňujú v patogenéze a terapii diabetickej nefropatie. Pri liečbe je dôležitá striktná kontrola glykémie, zníženie krvného tlaku, benefičný účinok nízko proteínovej diéty, redukcia telesnej hmotnosti a prevencia fajčenia. Kombináciou uvedených liečebných postupov možno u diabetika s nefropatiou spomaliť progresiu obličkového ochorenia na rýchlosť prirodzeného starnutia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 580-581
Download full text in PDF format (359 kB)
Renálna hypertenzia: patogenéza a liečba
Okša A., Gazdíková K., Tisoňová J.
The kidney is both the source and target of high blood pressure. The pathogenesis of renal parenchymatous hypertension is significantly affected by sodium retention, inappropriate activity of vasopressoric systems and other factors. Drugs inhibiting the renin-angiotensin system are the treatment of choice in diabetic and non-diabetic nephropathies. The nephroprotective effect of long-acting dihydropyridine calcium channel blockers as well as of other compounds is currently under investigation. (Short communication)
Obličky môžu spôsobiť vysoký krvný tlak a zároveň môžu byť jeho obeťou. Patogenéza renálnej parenchymatóznej hypertenzie je podmienená retenciou sodíka, nedostatočnosťou vazopresorického systému a ďalšími faktormi. Lieky inhibujúce renín-angiotenzínový systém sú cestou voľby pri diabetickej aj nediabetickej nefropatii. Nefroprotektívny účinok dlhopôsobiacich dihydropyridínových blokátorov kalciových kanálov sú súčasťou výskumu.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 582-583
Download full text in PDF format (359 kB)
Diabetická nefropatia
Ponťuch P.
Low-protein diet decreases hyperfiltration and albuminuria, and slows down the decrease in glomerular filtration in diabetic patients with incipient diabetic nephropathy (DN). The patients with incipient DN are recommended to intake 0.6-0.8 g of proteins per kg of body weight with a sufficient amount of essential amino acids. A high occurrence of urologic infections was found in risk groups of diabetic patients, namely in those with ketoacidosis, urinary bladder dysfunction in urogenital forms of autoimmune neuropathy, and in pregnant diabetic patients. Each symptomatic infection of renal parenchyma and urinary tract should be urgently treated. The cases with relapses of urinary tract infection should be subdued to a long-term prophylactic antimicrobial treatment. (Short communication)
Nízkobielkovinová diéta znižuje hyperfiltráciu a albuminúriu a u diabetikov s incipientnou DN spomaľuje pokles GF. V incipientnej a manifestnej DN sa odporúča denný príjem 0,6—0,8 g bielkovín/kg hmotnosti s dostatočným príjmom esenciálnych aminokyselín. Vyšší výskyt uroinfekcií sa zistil v rizikových skupinách diabetikov, a to u diabetikov s ketoacidózou, s dysfunkciou močového mechúra pri urogenitálnej forme autonómnej neuropatie a u tehotných diabetičiek. Každú symptomatickú infekciu obličkového parenchýmu a močových ciest treba u diabetikov bezodkladne liečiť. Pri relapsoch uroinfekcie sa pokračuje v dlhodobej profylaktickej antimikrobiálnej liečbe.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 583-585
Download full text in PDF format (359 kB)
Rekonštrukcia gastrointestinálneho traktu po ezofágogastrektómii
Škultéty J., Žiak M., Durdík Š., Reis R., Hrbatý B.
The authors deal with the problems of reconstruction of gastrointestinal continuity after esophagectomy. They present the advantages of the stomach which is an especially good mediastinal as well as retrosternal substituent. One case of restoration of gastrointestinal continuity after both esophagectomy and gastrectomy by a jejunal loop with anastomosis on the neck is also presented. (Short communication)
Autori sa zaoberajú problematikou rekonštrukcie gastrointestinálneho traktu po ezofágektómii. Uvádzajú výhody žalúdka, ako dobrého implantátu predovšetkým v mediastíne, ale aj retrosternálne. V jednom prípade prezentujú obnovenie kontinuity tráviaceho traktu po ezofágektómii a súčasne aj po gastrektómii kľučkou jejúna s anastomózou na krku.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (10): 585-586
Download full text in PDF format (359 kB)