Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume 101 / No. 1 / 2000
DYNAMIKA TVORBY PROTILÁTOK PRI INFEKCIÁCH BORRELIA BURGDORFERI SENSU LATO
Kmety E.
Antibody response in infections with Borrelia burgdorferi sensu lato is generally considered to be slow and delayed, but exact studies
concerning this question are hardly found in the scientific literature.
During 1994-1998 at least two serum samples were submitted for serological testing from more than 1200 patients. An immunofluorescence test was
performed paralelly with two pools of antigen (B. bg.s.s. + B. afzelii, and two serological different strains of B. garinii, all of
local origin).
In 92-96 % of patients no change of antibody level was found in repeated tests, about 20 % of them being negative (<1:512). In 2-4 % of cases a significant
increase and in less than 1 % a decrease or a second wave of the rise of the antibody level was observed. From the 58 patients with
increasing antibody levels 9 had ECM (mostly children), 2 cardiovascular, 8 musculo-skeletal and 12 neurological disorders. In the remainig cases the
diagnosis was not specified (A 69).
Only in 9 cases a rise of the titer appeared during 3 weeks after the first negative sample, at contrary in 7 cases no rise of the titer was seen
in that time. 2 patients were still after 1 month, 3 after 3 months and 1 even after 7 months (patient with a positive CSF culture) serologically
negative.
A 2 titer step decrease was observed in 4 cases during 1 year and once a 3 titer decrease after 4 years.
Conclusion: A rise of antibodies can be seen in all clinical manifestations of Lyme disease with prevalence in the early types of the
disease. The rise of antibodies is often delayed or even inhibited, apparently mostly by an early efficient treatment. Whether a late rise of
antibodies or its long persistence indicates a latency of the infection, requires more detailed studies. (Tab. 5, Ref. 6.)
Key words: Lyme borreliosis, dynamics of antibodies.
Tvorba protilátok sa pri infekciách Borrelia burgdorferi všeobecne považuje za pomalú a oneskorenú, exaktné štúdie k tejto
otázke sú však v odbornej literatúre veľmi skromné.
Počas rokov 1994-1998 sme vyšetrili aspoň 2 vzorky séra v priebehu ochorenia od viac ako 1200 pacientov sérologicky nepriamym
imunofluorescenčným testom za použitia 2 zmesí antigénov (B. bg.s.s. + B. afzelii a dva sérologicky odlišné kmene B. garinii,
okrem kmeňa B 31 všetko endemické kmene).
U 92-96 % pacientov nedošlo v ďalších vzorkách séra ku zmene titra (asi 20 % vzoriek bolo opakovane negatívnych (<1:512)), u 2-4
% výrazne stúpli a u menej ako 1 % klesli alebo v druhej vlne stúpli hladiny protilátok.
Z 58 pacientov, u ktorých sme zistili výrazný vzostup protilátok, mali 9 diagnózu ECM (väčšinou deti), 2 mali kardiovaskulárne, 8
muskulo-skeletálne a 12 neurologické poruchy. U ostatných nebola diagnóza bližšie špecifikovaná (A 69).
Iba u 9 pacientov sme vzostup protilátok zaznamenali do 3 týždňov od prvej negatívnej vzorky, 7 nedávali v tomto čase pozitívnu
reakciu, 2 však ani po 1 mesiaci, 3 ani po 3 mesiacoch, 1 ani po 4 mesiacoch a 1 ani po 7 mesiacoch (pacient s pozitívnou kultúrou z likvoru).
Pokles titru o 2 stupne sme pozorovali v 4 prípadoch v priebehu roka a raz o 3 stupne po 4 rokoch.
Závery: Signifikantný vzostup protilátok možno pozorovať pri všetkých klinických manifestáciách lymskej boreliózy, predovšetkým však
pri jej skorej forme. Býva často oneskorený alebo viac-menej inhibovaný, pravdepodobne v dôsledku skorej účinnej terapie. Otázka, či
dlhodobá perzistencia protilátok indikuje určitú latenciu infekcie, však vyžaduje osobitné štúdium. (Tab. 5, lit. 6.)
Kľúčové slová: lymská borelióza, dynamika tvorby protilátok.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 5-7
Download full text in PDF format (102 kB)
VLIV ČASNÉ APLIKACE VYSOKOFREKVENČNÍ OSCILAČNÍ VENTILACE NA PŘEŽITÍ PEDIATRICKÝCH PACIENTŮ se syndromem akutní respirační tísně
Fedora M., Klimovič M., Šeda M., Dominik P., Nekvasil R.
Background: Acute respiratory failure in both pediatric and adult patient populations has been extensively studied with recent emphasis on
ventilation strategies that can effect mortality outcome. This research in adults has focused on definitive trials of lung protective strategies that
have been proposed following preliminary reports of their potential benefits. High frequency oscillatory ventilation has also been described as a lung
protective strategy. For many institutions HFOV is today considered a routine therapy as a ”rescue” method in acute pediatric
respiratory failure.
Because HFOV is considered to be a ”rescue” therapy, intervention with HFOV is usually in the later stages of acute respiratory failure and
consideration of the time to intervention has not been previously examined.
Objective: To evaluate the effect of time to intervention with high-frequency oscillatory ventilation (HFOV) on the survival of children with
severe acute hypoxemic respiratory failure who were managed with lung protective strategies on conventional mechanical ventilation (CMV).
Methods: Twenty-six consecutive patients older 1 month of age with severe hypoxemic respiratory failure and ARDS who at some point in their
management were treated with HFOV were evaluated. The mean age was 3.7 years and included three patients treated in the Pediatric Intensive Care Unit
(17, 19 and 24 years). Mean weight was 13.8 kg and there were 17 males and 9 females. Nine patients met Extracorporeal Membrane Oxygenation (ECMO)
criteria, although only two patients were cannulated.
Upon admission to the PICU, patients were initially managed with lung protective strategies using Pressure Controlled Ventilation (PCV) or Pressure
Regulated Volume Control (PRVC) modes with limited peak inspiratory pressure, high positive end-expiratory pressure, and permissive hypercapnia. If a PaCO2
reached >75 torr (10.0 kPa) and/or pH<7.20, tracheal gas insufflation (TGI) was instituted. If FiO2 remained above 0.6 and mean
airway pressure (Paw) exceeded 15 cmH2O in order to maintain arterial saturation above 89 % or if hypercapnia and/or acidosis on CMV
with TGI persisted, the patients were switched to HFOV. An ”Optimal Volume Strategy” with HFOV was utilized to recruit alveoli and optimize lung
volume. Patients were returned to CMV when their mean airway pressure were between 15 and 20 cmH2O, FiO2<0.6, had no evidence
of air-leak and/or improved chest X-rays, and did not desaturated during airway suctioning. Patients were offered ECMO if the hypoxemia persisted on
HFOV and there were no contraindications to its use.
The patients were stratified for analysis by the time to intervention with HFOV. Early intervention was defined as within the first 24 hours of
mechanical ventilation (17 patients) and late intervention defined patients beyond 24 hours (9 patients). Demographic data (gender, age, weight,
admission PRISM score), time of each mode of ventilation, oxygenation indices and outcomes were recorded for both groups of patients.
Main results: The severity of respiratory failure at the time of HFOV intervention was comparable in both early and late groups (PaCO2/FiO2
83 vs. 79 torr, oxygenation index 27 vs. 33, AaDO2 421 torr (56 kPa) vs. 413 torr (55 kPa)). There were no differences in mean age, weight,
admission PRISM score lenght of HFOV, lenght of CMV after HFOV (CMV post-HFOV) and the total duration of mechanical ventilation between the groups. We
found a statistically significant difference in mortality with 58.8 % of the early intervention patients surviving while only 12.5 % of the late
intervention patients survived. The overall survival rate was 42 % (11/26 patients).
Conclusion: Early use of HFOV within the first 24 hours of acute hypoxic respiratory failure in pediatric patients is associated with better
survival. Use of this therapy should be considered early in the course of treatment of any pediatric patient meeting this definition. (Tab. 2, Fig.
1, Ref. 28.)
Key words: high frequency oscillatory ventilation, early intervention, late intervention, respiratory failure, acute respiratory distress
syndrome, children, mortality.
Úvod: Akutní respirační selhání u pediatrických i dospělých pacientů je důkladně studováno s důrazem na strategii
ventilace, která může ovlivnit mortalitu. Tento výzkum se u dospělých pacientů zaměřil na studie zabývající se protektivní ventilací
plic, které probíhají poté, co předběžné výsledky ukázaly jejich možný benefit. Vysokofrekvenční oscilační ventilace (HFOV) je definována
jako protektivní plicní ventilace. Na mnoha pracovištích je dnes rutinně používana jako !rescue“ metoda v akutním respiračním selhání.
Protože HFOV se považuje za ”rescue” terapii, používá se obvykle později v průběhu akutního respiračního selhání a nebyl
tedy studován vliv doby použití HFOV.
Cíl práce: Zjistit vliv doby, kdy byla HFOV použita, na přežití dětí se závažným akutním hypoxemickým respiračním selháním,
které byly ventilovány konvenční mechanickou ventilací (CMV) s protektivní plicní strategií.
Metody: Práce popisuje 26 pacientů starších než 1 měsíc se závažným hypoxemickým selháním a ARDS, kteří byli napojeni na
HFOV. Průměrný věk byl 3,7 roku, soubor zahrnuje i 3 starší pacienty, kteří byli léčeni na našem pracovišti (17, 19 a 24 let).
Průměrná váha byla 13,8 kg, 17 chlapců a 9 dívek. Devět pacientů splňovalo kriteria extrakorporální membránové oxygenace (ECMO),
pouze 2 pacienty bylo nutno kanylovat. Po příjmu byli pacienti ventilováni protektivní plicní strategií tlakově řízenou ventilací (PCV) nebo
tlakově řízenou objemově kontrolovanou ventilací (PRVC) s limitovaným maximálním tlakem v dýchacích cestách (PIP), vysokým
tlakem na konci expiria (PEEP) a permisivní hyperkapnií. Pokud dosáhlo PaCO2 >75 torr (10,0 kPa) a/nebo pH kleslo pod 7.20,
zavedli jsme tracheální insuflaci plynu (TGI). Pokud bylo nutné použít FiO2 >0,6 a střední tlak v dýchacích cestách
(Paw) přesáhl 15 cmH2O a saturace periferní krve kyslíkem byla pod 90 % nebo pokud hyperkapnie a/nebo acidóza přetrvávaly
na CMV s TGI, byli pacienti přepojeni na HFOV. Při HFOV byla použita “Optimal Volume Strategy” ke znovuotevření (recruitmentu) alveolů
a optimalizaci plicního objemu. Pacienti byli přepojeni zpět na CMV, pokud dosahovali Paw 15-20 cmH2O, FiO2<0.6,
nebyl přítomen air-leak a/nebo bylo patrné zlepšení na rtg snímku plic a nedesaturovali při odsávání. Pacienti byli napojeni na ECMO v případě,
kdy hypoxemie přetrvávala na HFOV a ECMO nebylo kontraindikováno.
Pacienti byli rozděleni do skupin podle doby napojení na HFOV. Časná aplikace byla definována jako napojení na HFOV do 24 hodin CMV (17 případů)
a pozdní aplikace nad 24 hodin CMV (9 pacientů). Pro obě skupiny pacientů jsme zaznamenávali demografická data (pohlaví, věk, váhu, příjmové
PRISM skóre), dobu jednotlivých typů ventilace, oxygenační index a výsledky léčby.
Výsledky: Závažnost respiračního selhání v době napojení na HFOV byla srovnatelná u obou skupin pacientů (PaO2/FiO2
83 vs. 79 torr, oxygenační index 27 vs. 33, AaDO2 421 torr (56 kPa) vs. 413 torr (55 kPa)). Bez rozdílů mezi oběma skupinami byly
průměrný věk, váha, příjmové PRISM skóre, délka HFOV, délka CMV po HFOV (CMV post-HFOV) a celková doba ventilace. Statisticky významné
rozdíly byly v mortalitě: ve skupině časné aplikace přežilo 58,8 % pacientů, zatímco ve skupině pozdní aplikace jen 12,5 % pacientů.
Přežití v celém souboru pacientů bylo 42 % (11/26 pacientů).
Závěr: Časné použití HFOV v prvních 24 hodinách akutního hypoxemického respiračního selhání je spojeno s lepším přežitím.
Použití HFOV by mělo být zváženo v úvodu terapie každého pediatrického pacienta, který splňuje definice respiračního selhání. (Tab.
2, obr. 1, lit. 28).
Klíčová slova: vysokofrekvenční oscilační ventilace, časná aplikace, pozdní aplikace, respirační selhání, acute respiratory distress
syndrome, děti, mortalita.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 8-13
Download full text in PDF format (156 kB)
ZÁCHYTNOSŤ A DIAGNOSTIKA DEDIČNÝCH MONOGÉNNE PODMIENENÝCH NEUROLOGICKÝCH OCHORENÍ NA SLOVENSKU
Jurášová A., Traubner P., Behulová R., Mezenská R., Lukáčová M.
Authors present a clinical symptoms recapitulation of the most important monogenic hereditary neuromuscular diseases, their molecular-genetic
causes and the possibilities of diagnostic on the level of DNA analysis. Low detecability of these pathologic states in Slovak republic is stressed
and possible causes of this state are analyzed. (Ref. 10.)
Key words: hereditary neurologic diseases, detection, diagnostic.
Autori v článku rekapitulujú klinické príznaky najdôležitejších monogénne podmienených dedičných neuromuskulárnych ochorení,
ich molekulovo-genetickú príčinu a možnosti diagnostiky na úrovni analýzy DNA. Poukazujú na nízku záchytnosť týchto patologických
stavov na Slovensku a analyzujú niektoré možné príčiny tohto stavu. (Lit. 10.)
Kľúčové slová: dedičné neurologické ochorenia, záchytnosť, diagnostika.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 14-17
Download full text in PDF format (108 kB)
KOEXISTENCIA CHOLÍNERGICKÉHO A NITRERGICKÉHO NEUROTRANSMITERA V MIECHE KRÁLIKA
Kluchová D., Schmidtová K., Miklosová M., Lovasová K., Rybárová S.
Nitric oxide (NO) plays a major role as a neuronal messenger molecule. NO has been assumed to act as a retrograde signalling molecule that modulates transmitter release. Acetylcholine (ACh) is known to function as a typical neurotransmitter. In the present work the presence of both transmitters (NO and ACh) and their possible relations in the rabbit spinal cord were examined.
In our experiments histochemical methods for the visualisation of acetylcholinesterase (AChE) and NADPH diaphorase (NADPH-d) were used. Both
histochemical methods were performed separately and together on the same sections of the thoracic spinal cord.
NADPH-d positive dark blue stained neurons were mainly detected in superficial and deep layers of dorsal horn, preganglionic autonomic neurons and
pericentral area (1). The presence of AChE positive amber yellow neurons was confirmed mostly in motoneurons located in ventral horns and then in
neurons of the intermediate zone. Except for the above mentioned also double-labeled neurons containing both yellow and dark blue histochemical
product were noticed. Their presence was confirmed in the intermediate zone and in the pericentral area. Thus, the coexistence of NADPH-d and AChE was
confirmed in the area of interneurons.
These observations suggest that NO may play a role in the control of cholinergic neuronal activity and that NO can be involved in the modulation
of synaptic transmission. (Fig. 9, Ref. 21.)
Key words: NADPH-d, AChE, coexistence, spinal cord.
Úloha oxidu dusnatého (NO) vo funkcii neurónovej messengerovej molekuly sa v posledných rokoch študovala veľmi intenzívne. Predpokladá
sa, že NO účinkuje ako retrográdna signálna molekula, ktorá ovplyvňuje uvoľňovanie transmitera. O acetylcholíne (ACh) je známe, že je
typickým neurotransmiterom. V predloženej práci sme zisťovali prítomnosť oboch transmiterov (NO a ACh) a ich možné vzájomné
spolupôsobenie v mieche králika.
Pri pokusoch sme použili histochemické metódy vizualizácie acetylcholínesterázy (AChE) a NADPH diaforázy (NADPH-d), ktorá znázorňuje
neuróny s obsahom syntázy NO (NOS). Obe histochemické metódy sme použili oddelene, aj spolu na jednotlivých rezoch hrudníkovej miechy.
NADPH-d pozitívne tmavomodro sfarbené neuróny bolo možné vidieť hlavne v dorzálnych rohoch, v autonómnych pregangliových neurónoch
a v pericentrálnej oblasti. Prítomnosť AChE pozitívnych jantárovožltých neurónov sa potvrdila hlavne v motoneurónoch predných
rohov, v autonómnych pregangliových neurónoch a potom v neurónoch zona intermedia. Okrem toho sme tiež zaznamenali dvojito sfarbené
neuróny s obsahom tmavomodrého i jantárovožltého histochemického produktu. Ich prítomnosť sa potvrdila v zona intermedia a v pericentrálnej
oblasti. Táto koexistencia AChE a NADPH-d sa teda vyskytovala v oblasti, kde sú prítomné interneuróny.
Koexistencia NADPH-d a AChE sa potvrdila v lokalitách výskytu interneurónov. Z uvedených výsledkov možno dospieť k záveru,
že NO má pravdepodobne významnú úlohu pri kontrole cholínergickej neurónovej aktivity a že sa teda môže zúčastňovať na modulácii
synaptickej transmisie. (Obr. 9, lit. 21.)
Kľúčové slová: NADPH-d, AChE, koexistencia, miecha.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 18-23
Download full text in PDF format (1186 kB)
FREKVENCIA ANTIGÉNOV HLA-A, -B, -CW V SLOVENSKEJ POPULÁCII
Královičová J., Kušíková M., Buc M., Holomáňová D., Sakalová A.
Results on HLA-A, -B and -Cw antigen frequencies in the Slovak population are presented. HLA-A, -B, -Cw antigens were determined in 654 healthy
unrelated individuals. The highest frequency was observed for the antigens HLA-A2, -A1; HLA-B12, -B35, and HLA-Cw8. The least frequent antigens were
HLA-A34, -A36, HLA-B58, -B67, -B70, -B77, and HLA-Cw8. The results were compared with those of the previous study and with those of Czech, Austrian
and Hungarian populations. No statistically significant differencies were observed. (Tab. 5, Fig. 2, Ref. 9.)
Key words: HLA-complex, frequencies of HLA-A, -B and -Cw antigens, the Slovak population.
V súbore 654 zdravých nepríbuzných jednotlivcov slovenskej populácie sme sledovali frekvenciu antigénov HLA-A, -B a -Cw. Zistili
sme, že najčastejšie sa vyskytujú antigény HLA-A2, -A1, HLA-B12, -B35 a HLA-Cw4, -Cw7. Najnižšiu frekvenciu majú antigény HLA-A34, -A66,
HLA-B58, -B67, -B70, -B77 a HLA-Cw8. Práca potvrdzuje a zároveň rozširuje výsledky predchádzajúcich pozorovaní. Frekvencie sú
v súlade s nálezmi v iných kaukazoidných populáciách. (Tab. 5, obr. 2, lit. 9.)
Kľúčové slová: HLA-komplex, frekvencia antigénov HLA-A, -B, -Cw, slovenská populácia.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 24-27
Download full text in PDF format (203 kB)
HOMOZYGOTNÝ KVANTITATÍVNY DEFEKT ALFA2-ANTIPLAZMÍNU V RODINE ZO STREDNÉHO SLOVENSKA
Žarnovičanová M., Mociková K.
Alpha2-antiplasmin is the main inhibitor of plasma fibrinolytic system. An inborn defect of alpha2-antiplasmin was first
described by Koie et al. in 1978 in connection with severe haemorrhage syndrome.
The authors present a case report of 45 years old woman living in middle Slovakia with severe haemorrhagic syndrome started in childhood
(epistaxis, skin and muscle hematomas, appendectomy with 6 weeks recovery, hardly managable haemorrhage after teeth extractions, menorrhage,
metrorrhage).
Laboratory tests were negative for platelet function defects and coagulation system defects. Low level of alpha2-antiplasmin activity (10
%) was detected with use of synthetic chromogenic substrate method and low amount (2 %) with ELISA method. In asymptomatic daughter was decreased
level of alpha2-antiplasmin (activity 51 %, quantity 32 %) detected.
On the basis of patient history, laboratory investigations and comparisson with published cases the haemorrhagic syndrome is considered to be an
inborn homozygous quantitave defect of alpha2-antiplasmin.
Detection of the defect in further haemorrhagic and risk situations (including laparotomy, multiple teeth extractions, obstetric surgery) led to
following therapeutic measures: careful local care [by procedures], tranexamic acid in sufficient dose [4 g/day in continual i.v. infusion, or 4x1 g
in 1/hour infusions, 4x1 g perorally], in sufficient duration [14 days by procedures]. Therapeutic approach after detection of the defect is
efficient. (Tab. 2, Ref. 13.)
Key words: inborn haemorrhagic syndrom, hyperfibrinolysis, alpha2-antiplasmin.
Alfa2-antiplazmín je hlavným inhibítorom fibrinolytického systému plazmy. Koie a spol. roku 1978 ako prví opísali vrodený
defekt alfa2-antiplazmínu v súvislosti s ťažkým krvácavým syndrómom.
Autori uvádzajú kazuistiku 45-ročnej ženy zo stredného Slovenska s ťažkým krvácavým syndrómom od detstva (epistaxy, kožné a svalové
hematómy, apendektómia so 6-týždňovým hojením, ťažko zvládnuteľné krvácania po zubných extrakciách, menorágie, metrorágie).
Pri laboratórnom vyšetrení nezistili defekt doštičkových funkcií, ani defekt koagulačného systému. Zistili nízku aktivitu alfa2-antiplazmínu
(10 %) metódou syntetického chromogénneho substrátu a nízku kvantitu (2 %) metódou ELISA. U asymptomatickej dcéry zistili zníženú
hladinu alfa2-antiplazmínu (aktivita 51 %, kvantita 32 %).
Na základe anamnézy, laboratórnych vyšetrení a porovnania s publikovanými prípadmi hodnotia príčinu krvácavého syndrómu ako
vrodený homozygotný kvantitatívny defekt alfa2-antiplazmínu. Rozpoznanie defektu viedlo pri ďalších krvácavých a rizikových
situáciách (včítane laparotómie, viacpočetnej zubnej extrakcie, gynekologickej operácie) k nasledovným terapeutickým opatreniam: dôkladné
lokálne ošetrenie (pri výkonoch), kyselina tranexamová v dostatočnej dávke (4 g/deň v kontinuálnej i.v. infúzii, alebo 4x1 g v hodinových
infúziách, 4x1 g perorálne), dostatočný počet dní (14 dní pri výkonoch). Terapeutický prístup po rozpoznaní defektu je účinný. (Tab.
2, lit. 13.)
Kľúčové slová: vrodený krvácavý syndróm, hyperfibrinolýza, alfa2-antiplazmín.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 28-30
Download full text in PDF format (104 kB)
VÝZNAM NIEKTORÝCH HEMOSTATICKÝCH UKAZOVATEĽOV AKO KARDIOVASKULÁRNYCH RIZÍK U DIABETIKOV 2. TYPU
Habán P., Šimončič R., Žideková E.
Background: Abnormal levels of some hemostatic factors in patients with type 2 diabetes mellitus are associated with increased risk of severe
cardiovascular complications.
Objectives: For the purpose of clinical practice it is necessary to specify most relevant coagulation factor abnormalities pertaining to a particular
patient’s risk profile (e.g. diabetes duration, his/her lipoprotein profile), since a routine examination to their full extent is in common
ambulatory practice hardly manageable. This information is also needed for aiming the efforts to influence them purposefully.
Methods: The investigated group included 42 out-patients with type 2 diabetes mellitus. Selected hemostatic factors and liporoteins were
measured with standard methods. Patients were stratified into terciles based on supposedly causative factors (diabetes duration for vWF and
lipoproteins for F VII), these relations being also examined in the whole group using regression analysis.
Main results and conclusions: vWF (antigen) plasma concentration mean value in the whole group (in % of reference plasma: 149.917; 95 % CI
134.296 to 165.538) was on the upper limit of the normal value reference range (56 to 140), exceeding it distinctly in the tercile III with the
longest diabetes duration (vWF mean was 180.115; 95 % CI 151.961 to 208.270). The mean in this tercile was also by 42.187 (95 % CI of diff. 10.231 to
74.142; sign. level 0.012) higher than in the tercile I with the shortest diabetes duration. These 2 variables significantly correlated (r=0.345;
p=0.025) also in the whole group.
F VII plasma concentration mean values in terciles III with highest triacylglycerol (TAG) or total cholesterol (TCH) serum levels (in %: 129.286, 95 %
CI 121.117 to 137.455 or 121.071, 95 % CI 109.228 to 132.915, respectively; the normal value reference range being 70 to 130) clearly surpassed the
analogous values in tercile I by 35.0 (95 % CI of diff. 22.793 to 47.207; sign. level <10-5 ) or by 26.0 (95 % CI of diff. 10.815
to 41.185; sign. level 0.002), respectively. There were also positive significant correlations between lipoproteins (TAG, TCH or LDL) and F VII in the
whole group (r=0.697, r= 0.580, r=0.397; p<0.0001, p<0.0001, p=0.018, respectively).
Therefore the estimation of vWF seems to be useful in all diabetic patients and most elevated values are to be expected in long-duration-diabetics. F
VII should be cared for especially in patients with concomitantly elevated TAG, TCH or LDL-cholesterol serum levels. (Tab. 6, Fig. 4, Ref. 24.)
Key words: type 2 diabetes mellitus, cardiovascular complications, hemostasis, von Willebrand factor, factor VII, lipoproteins.
Pozadie problému: Patologické hodnoty niektorých hemostatických faktorov znamenajú u diabetikov 2. typu zvýšené riziko závažných
kardiovaskulárnych komplikácií. Klinická prax si vyžaduje vytypovať koagulačné faktory, najrelevantnejšie z hľadiska napr. dĺžky
trvania diabetu alebo vo vzťahu k lipoproteínom. Zrejme rutinné sledovanie celej ich palety by v bežných podmienkach bolo málo reálne.
Snahy o ich terapeutické ovplyvnenie sú tiež viazané na získanie takejto informácie.
Metódy: V sledovanej skupine bolo 42 ambulantných pacientov s diabetes mellitus 2. typu. Vybrané hemostatické faktory a lipoproteíny
sme merali štandardnými postupmi. Rozdelenie pacientov do tercilov sme robili na základe predpokladaného príčinného faktora (dĺžka trvania
diabetu u vWF alebo lipoproteíny u F VII). Vzťahy sme overovali aj pre celú skupinu regresnou analýzou.
Hlavné výsledky: Priemerná hodnota plazmatickej koncentrácie vWF (antigénu) v celej skupine (v % referenčnej plazmy: 149,917 s 95
% CI 134,296-165,538) bola na hornej hranici referenčného rozmedzia normálnych hodnôt (56-140), ktoré výrazne prevyšovala v tercile III s najdlhším
trvaním diabetu, v ktorom priemer vWF bol 180,115 s 95 % CI 151,961-208,270. Priemer v tomto tercile bol o 42,187 (95 % CI
rozdielu priemerov 10,231 až 74,142, hl. sign. 0,012) vyšší v porovnaní s tercilom I s najkratším trvaním diabetu. Tieto
dve premenné signifikantne korelovali aj v celej skupine (r=0,345; p=0,025).
Priemery plazmatickej koncentrácie F VII v terciloch III s najvyššími hodnotami triacylglycerolov (TAG) alebo celkového cholesterolu
(TCH; v rovnakom poradí a v %: 129,286 s 95 % CI 121,117-137,455 alebo 121,071 s 95 % CI 109,228-132,915 pri normálnom
rozmedzí 70-130) zreteľne prevyšovali analogické hodnoty v terciloch I (v rovnakom poradí) o 35,0 (95 % CI rozdielu priemerov
22,793-47,207 pri hl. sign. <10-5) alebo, v prípade TCH, o 26,0 (95 % CI rozd. priem. 10,815-41,185; hl. sign. 0,002). Aj v celej
skupine boli štatisticky signifikantné korelácie medzi lipoproteínmi (TAG, TCH alebo LDL) a F VII (v rovnakom poradí: r=0,697; r=0,580;
r=0,397; p<0,0001; p<0,0001; p=0,018).
Závery a význam pre prax: Zdá sa, že sledovanie vWF je užitočné u všetkých pacientov s diabetom 2. typu, pričom
najviac zvýšené hodnoty treba očakávať u pacientov s dlhotrvajúcim diabetom. F VII si treba zvlášť všímať u pacientov so súčasne
zvýšenými TAG, TCH alebo LDL-cholesterolom. (Tab. 6, obr. 4, lit. 24.)
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, kardiovaskulárne komplikácie, hemostáza, von Willebrandov faktor, faktor VII, lipoproteíny.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 31-37
Download full text in PDF format (184 kB)
RIZIKOVÉ NUTRIČNÉ FAKTORY VEGETARIÁNSKEHO STRAVOVANIA U DOSPELÝCH LAKTOOVOVEGETARIÁNOV
Krajčovičová-Kudláčková M., Šimončič R., Béderová A., Klvanová J., Magálová T., Grančičová E., Brtková A.
Risk nutritional factors of alternative alimentation detected in childhood were evaluated in a group of adult lactoovovegetarians (n=47). The
levels of iron, calcium, zinc, total proteins, gluthatione, plasmatic profile of fatty acids and the lipoperoxidation product in correlation with the
values of antioxidative vitamins were studied. The results are compared with mean sample upon mixed nutrition (omnivores n=42). In both groups were
the mean values of iron, calcium and zinc in physiological range, but significantly lower in vegetarians. In the alternative nutrition group was in 21
percent of probands hyposiderinemia detected (vs 5 percent in the omnivores group), in 19 percent of probands hypocalcemia (vs 9 percent) and in 6
percent hypozincemia (vs 0 percent). Fullbodied mixture of milk proteins, egg proteins and vegetable sources in lactoovovegetarians ensured sufficient
protein saturation and caused significantly higher level of blood gluthatione (intake also in food). Increased value of fatty acid peroxidation index
was not due to increased lipoperoxidation in lactoovovegetarians - significantly lower levels of conjugated fatty acid dienes were determined. This
was ensured by sufficient protection by means of essential antioxidants - the levels of vitamins E, C, beta-carotene are in vegetarians significantly
higher. These are overtreshold values representing reduced risk of free-radical diseases. Lactoovovegetarians had significantly higher content of
linoleic and alpha-linoleic acids in plasma. Values of polyunsaturated fatty acids with C20 and C22 and 3-6 double bonds were similar to values in
omnivores. In probands on alternative nutrition with iron deficit was significantly lower activity of delta6 desaturase determined. (Tab. 3, Ref. 45.)
Key words: lactoovovegetarians, iron, calcium, zinc, proteins, fatty acids.
Rizikové nutričné faktory alternatívnej výživy zaznamenané pre detský vek sa hodnotili v skupine dospelých laktoovovegetariánov
(n=47). Sledovali sa hladiny železa, vápnika, zinku, celkových bielkovín, glutatiónu, plazmatický profil mastných kyselín a produkt
lipoperoxidácie v korelácii k hodnotám antioxidačných vitamínov. Výsledky sa porovnávali s priemernou vzorkou zmiešano sa
stravujúcich (omnivori, n=42). V skupine laktoovovegetariánov i omnivorov sa zistili priemerné hladiny železa, vápnika a zinku vo
fyziologickom pásme, ale významne nižšie u vegetariánov. V alternatívnej nutričnej skupine sa vyskytla u 21 % probandov
hyposiderinémia (vs 5 % v skupine omnivorov), u 19 % probandov hypokalciémia (vs 9 %) a u 6 % probandov hypozinkémia (vs 0 %).
Plnohodnotná zmes kombinácie bielkovín mlieka, vajec a rastlinných zdrojov u laktoovovegetariánov zabezpečila dostatočnú saturáciu
organizmu bielkovinami a významne vyšší obsah glutatiónu v krvi (príjem aj potravou). Vyššia hodnota indexu peroxidovateľnosti
mastných kyselín neznamenala u laktoovovegetariánov vyššiu mieru lipoperoxidácie - namerali sa významne nižšie hodnoty konjugovaných diénov
mastných kyselín. Je to v dôsledku dostatočnej ochrany cestou esenciálnych antioxidantov - hladiny vitamínov E, C, beta-karotén sú u vegetariánov
významne vyššie. Sú to nadprahové hodnoty, ktoré znamenajú redukované riziko voľnoradikálových ochorení. Laktoovovegetariáni mali významne
vyšší obsah kyseliny linolovej a alfa-linolénovej v plazme. Hodnoty polynenasýtených mastných kyselín s C20 a C22 a 3-6
dvojnými väzbami boli vyrovnané s hodnotami u omnivorov. U probandov alternatívneho stravovania s deficitom železa bola vypočítaná
významne nižšia aktivita delta6 desaturázy. (Tab. 3, lit. 45.)
Kľúčové slová: laktoovovegetariáni, železo, vápnik, zinok, bielkoviny, mastné kyseliny.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 38-43
Download full text in PDF format (111 kB)
KLINICKÝ VÝZNAM GAVORNÍKOVEJ KLASIFIKÁCIE OTRÁV HUBAMI
Dukát A., Lietava J., Michaľko Ľ., Oravec S., Gašpar Ľ.
The lack of experience and fundamental knowledge about mycology by some mushroomers is one of the leading causes of increasing occurrence of fatal
mushroom poisonings. Mushroom intoxications are caused not only by poisonous mushrooms (true primary intoxications), but under certain conditions also
by edible mushrooms (secondary intoxications, false intoxications, pseudointoxications). Apart from fresh mushrooms intoxications may result also from
preserved mushrooms (sterilized in pickles, soured, dried, used for preparation of mushroom extracts, powders, etc.), which are used as garnish. (Tab.
1, Ref. 44.)
Key words: mushroom intoxications, classification according to Gavornik, clinical pattern, diagnosis, treatment.
Absencia základných mykologických vedomostí a skúseností je príčinou zvyšujúceho sa výskytu smrteľných otráv hubami. Otravy
hubami nie sú spôsobené len jedovatými hubami (pravé primárne otravy), ale za určitých podmienok aj tzv. jedlými hubami (pravé sekundárne
otravy, nepravé otravy, resp. aj pseudootravy). Otravy hubami môžu byť vyvolané čerstvými hubami, ale aj rozličným spôsobom konzervovanými
hubami (sterilizované v nálevoch, zakvasené, sušené, upravené na hubové výťažky, prášky atď.), ktoré sa niekedy len pridávajú k hlavnému
jedlu. (Tab. 1, lit. 44.)
Kľúčové slová: otravy hubami, klasifikácia podľa Gavorníka, klinický obraz, diagnóza, liečba.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 44-50
Download full text in PDF format (126 kB)
Imunostimulačné a iné zdravotne prospešné účinky baktérií mliečneho kysnutia
Lactic acid bacteria in functional foods can transiently colonize the intestine of man and exert beneficial probiotic effects. These were observed
in a group of adult subjects administered daily by a lyophilized Enterococcus faecium M-74 in the form of wafles (Dr. Ebi) during nine weeks
of a double blind placebo controlled clinical trial. The results showed significant immunostimulatory effect on both phagocytosis by neutrophils
and antibody production.
Key words: probiotics, Enterococcus faecium M-74, neutrophils, IgG production.
Baktérie mliečneho kysnutia nachádzajúce sa vo funkčných požívatinách môžu prechodne kolonizovať tráviaci trakt človeka a preukazovať
prospešné probiotické účinky. Tieto účinky sa pozorovali v skupine dospelých osôb, ktoré denne dostávali lyofilizovaný kmeň
Enterococcus faecium M-74 formou oblátkových rezov (Dr. Ebi) počas 9 týždňov v dvojito zaslepenej klinickej štúdii kontrolovanej
placebom. Výsledky preukázali významný imunostimulačný účinok na fagocytózu neutrofilov a na tvorbu protilátok.
Kľúčové slová: probiotiká, Enterococcus faecium M-74, neutrofily, produkcia IgG.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 51-53
Download full text in PDF format (103 kB)
Download full text in PDF format (293 kB)