Aktuality

Územie Slovenska je bohaté na podzemné zdroje kvalitnej vody, z ktorých sa zásobuje viac ako 80 percent obyvateľstva. Napriek tomu v niektorých lokalitách takéto zdroje chýbajú. V súčasnosti by síce bolo dovedenie kvalitnej podzemnej vody možné z technického hľadiska aj z väčších vzdialeností, no oveľa vhodnejším aj častejším riešením je brať surovú vodu z povrchových vodných zdrojov a následne ju upravovať, aby spĺňala potrebné ukazovatele, uvádza pri príležitosti Medzinárodného dňa monitorovania vody, ktorý si pripomíname 18. októbra, riaditeľka Ústavu hydrológie SAV Ing. Yvetta Velísková, PhD. Monitorovanie vodných zdrojov, podzemných alebo povrchových je však podľa nej neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou udržateľnosti celého systému.

Ústav hydrológie SAV spolu s Výskumným ústavom vodného hospodárstva sa podieľajú na projekte, ktorý koordinuje Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, a ktorého cieľom je overiť možnosti aplikácie nových filtračných materiálov a ich možnej kombinácie na zabezpečenie požadovanej kvality filtrovanej vody aj počas zhoršenia kvality surovej vody. Môžu to spôsobiť napríklad prívalové dažde alebo topenie snehu v jarnom období.

„Špecifickým cieľom projektu je zameranie sa na tieto extrémne hydrologické stavy v povodí, ktoré znižujú kvalitu surovej vody s cieľom odhadnúť ich výskyt a dôsledky na kvalitu surovej vody, ako aj čas trvania zníženej kvality vody vplyvom týchto extrémnych hydrologických udalostí,“ približuje projekt Y. Velísková.

Ústav hydrológie SAV podľa jej slov v tomto projekte analyzuje vývoj kvality surovej vody vo vybraných vodárenských nádržiach vplyvom prebiehajúcej klimatickej zmeny a zmeny ich zásobných objemov. „Na analýze sa podieľajú kvalifikovaní pracovníci, ktorých špecializáciou je prúdenie a transport znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách, a ktorí majú bohaté skúsenosti s terénnym výskumom a používaním hydrodynamických simulačných modelov,“ spresňuje riaditeľka ústavu a menuje vybavenie špičkovými prístrojmi pre meranie v teréne, napr. EcoMapper (autonómny prístroj na zameranie morfológie dna, rýchlostného profilu a ukazovateľov kvality vody; ojedinelý na území strednej Európy), MultiSampler na odber tekutých a polotekutých vzoriek, spektrofotometer, sonar a ďalšie, získané zo štrukturálnych fondov EÚ. „To isté platí aj pre softvérové vybavenie – simulačné modely radu MIKE, MODFLOW, TRIWACO a ďalšie,“ dopĺňa Y. Velísková.

V rámci projektu sa doteraz realizoval zber a digitalizácia existujúcich údajov, prípravné práce, vrátane terénnych meraní aktuálneho stavu dna vodárenských nádrží a pilotného priestorového monitoringu základných ukazovateľov kvality vody v nich v rôznych hĺbkových horizontoch. „Zmeranie potrebných údajov vodných útvarov môže byť v podmienkach veľkých nádrží zložité a časovo náročné. Optimálnym riešením sa stalo použitie autonómneho monitorovacieho zariadenia AUV Eco Mapper v kombinácii s manuálnym meraním pomocou sonaru a multiparametrickej sondy,“ približuje podrobnosti Y. Velísková.

Zatiaľ vedci zmerali dve vodárenské nádrže – Rozgrund a Turček. Vodná nádrž (VN) Rozgrund patrí medzi naše najstaršie, VN Turček reprezentuje mladšiu generáciu.

„Podmienky meraní sú pri každej lokalite iné, preto sa na každej lokalite vyskúšalo niekoľko variantov trasovania a ponorov AUV (Autonomous Underwater Vehicle, autonómne zariadenie pohybujúce sa pod vodou) pričom zatiaľ boli navrhované ponory do hĺbky 10 m. Cieľom počiatočných meraní  bolo nájsť bezpečnú trasu a optimálne umiestnenie meraných profilov, pre čo najdetailnejšie pokrytie záujmového územia,“ vysvetľuje riaditeľka Ústavu hydrológie SAV a dodáva, že namerané údaje budú slúžiť v ďalšom období riešenia projektu ako podklad pre výslednú analýzu vývoja kvality vody v čase prebiehajúcej klimatickej zmeny, ale zároveň pre kalibráciu a verifikáciu hydraulického 3D modelu prúdenia a kvality vody v skúmaných vodárenských nádržiach.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Ústav hydrológie SAV