Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka, autor knihy o Alzheimerovej chorobe je vedec, ktorý vie o náročnej a ťažkej téme písať zaujímavo a hlavne zrozumiteľne

Keď sa o chorobe ľahko číta. Norbert Žilka: Alzheimer – Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou

21. 9. 2021 | videné 1149-krát

Nestáva sa často, aby sa literatúra o chorobe čítala ľahko a zároveň by bola aj výtvarne pútavým dielom. Takýmto príkladom je publikácia Alzheimer – Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou, ktorá prináša ucelený pohľad na tajomný svet ľudského mozgu zasiahnutého neurodegeneráciou. Kniha mapuje históriu ochorenia, prináša najnovšie poznatky z oblasti molekulovej medicíny a zároveň vysvetľuje príčiny vzniku demencie. Pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby, ktorý si každoročne pripomíname 21. septembra, prinášame rozhovor s jej autorom, riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom. Vedcom, ktorý vie o náročnej a ťažkej téme písať zaujímavo a hlavne zrozumiteľne.  

„Vďačím za to rodičom,“ vysvetľuje Norbert Žilka, ktorý pochádza z rodiny literárnych vedcov, a ktorý bol tak odmalička obklopený knihami. „Už počas univerzity som sa venoval písaniu popularizačných článkov. Vtedy našiel pre mňa priestor Štefan Hríb, pre ktorého som písal sériu článkov,“ objasňuje ďalej. Potom sa načas odmlčal, keď všetok voľný čas venoval vede a výskumu – a pred pár rokmi svoj „literárny talent“ opäť prebudil. Vrátil sa na stránky Quarku a neskôr .týždňa. Počas tohto prispievania sa neustále podľa vlastných slov snažil zlepšovať, počúvať rady rodičov. „Našiel som si tak vlastný štýl a jazyk a hlavne som sa naučil, ako priblížiť ťažké témy ľahkým jazykom,“ konštatuje N. Žilka. V knihe tak často využil prirovnania, vtipné i menej vtipné historky, ktoré sú späté s nie ľahkou témou.

Alois Alzheimer sa narodil pred 157 rokmi, 14. júna 1864. Niektorí vtipkári radi hovoria, že „jeho odkaz tiež hrdo nesú“. Ako sa dá preventívne z tohto „odkazu“ vykorčuľovať? „Myslím si, že to by malo byť takým mementom v našom živote. Alzheimerova choroba sa začala veľmi zľahčovať – radi o nej vtipkujeme, a keď si na niečo nevieme spomenúť, s radosťou spomenieme Alzheimera,“ upozorňuje vedec a prízvukuje, že to má aj tienistú stránku. „Ľudia ochorenie jednoducho podceňujú a potom prichádzajú k lekárovi s už veľmi pokročilým štádiom ochorenia, keď je veľmi ťažké ho ovplyvniť, spomaliť a už vôbec nie zastaviť. V súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme aj na zmene verejnej mienky, aby si ľudia začali uvedomovať, že tie ´preklepy´, ktoré robí náš mozog, by sme si mali viac všímať,“ pripomína N. Žilka. „Mnoho ľudí si myslí, že Alzheimerova choroba je choroba starých ľudí. Vôbec to nie je pravda,“ zdôrazňuje vedec. V skutočnosti – pri „pohľade do mozgu“ – sa začína odohrávať niekedy medzi 40. a 50. rokom nášho života. „Práve na toto sa snažíme upozorňovať a motivovať ľudí, aby zhruba okolo štyridsiatky začali vykonávať viac aktivít v prospech mozgu a aktívneho spôsobu života, a potláčať tie, ktoré mu neprospievajú.“ A menuje aktivity, ktoré sa spomínajú aj pri iných civilizačných chorobách: čítanie, vzdelávanie, učenie sa cudzích jazykov, pravidelný šport, fyzická aktivita a v neposlednom rade diéta.

Čo naopak – keď je človek už „v tom“, respektíve čo majú robiť blízki? „Pre nich máme vybudované centrum Memory, ktoré sídli v Bratislave a kde sa snažíme štartovať diagnostiku veľmi skorých foriem. To je vlastne bod, keď ochorenie ešte dokážeme spomaliť. Máme k dispozícii nejaké farmakologické postupy, ktoré síce nie sú v tejto chvíli zázračné, čo je však dôležitejšie – pracujeme s nefarmakologickými prístupmi, čo je vlastne práca so samotným pacientom, snaha o pohybové aktivity, memory tréningy... To všetko veľmi intenzívne ovplyvňuje mozog a pomáha mu nejakým spôsobom sa vyrovnať s tým, čo sa v ňom v tej chvíli odohráva. Ak niekto potrebuje radu, či naozaj ide o demenciu, treba kontaktovať Memory centrum,“ odporúča vedec.

Kniha má tri časti, niekoľko kapitol/podčastí. Natrápili ste sa pri niektorej viac (napr. pri „poľudštení“ odborných tém)? „Asi najnáročnejšia bola tretia kapitola, kde už priamo hovorím o ochorení. Tam som už mnoho vecí konzultoval s odborníkmi. V tejto kapitole som sa snažil podrobne vysvetliť všetko, čo je potrebné vedieť na to, aby laik vedel odhadnúť, či príbuzný alebo blízky človek trpí Alzheimerovou chorobou a či treba vyhľadať odborného lekára.

Kniha prináša aj kúsok denníka Aloisa Alzheimera, štatistiky publikovaných diel, pohľad do histórie... Ako dlho ste pracovali na knihe? „Veľmi dlho, takmer 18 rokov,“ pousmeje sa vedec a dodáva, že vie to presne, lebo vtedy sa narodila jeho dcéra. „Potom som na dlhý čas prácu na knihe odložil. Uvedomil som, že potrebujem na ňu viac skúseností, ale aj odstup. Mal som to šťastie, že v tom čase sa výskum ochorenia intenzívne vyvíjal, pribúdali nové a dôležité informácie. Dnes už viem, že je to aj nevýhoda, lebo táto kniha bude veľmi rýchlo starnúť.“ N. Žilka tak vlastne ´prognózuje´, že možno o rok, o dva sa dočkáme II. vydania. Atraktivite knihy pridávajú aj komiksové kresby. „Už pri nápade napísať knihu som vedel, že chcem mať v nej komiksy. Jednak ich mám veľmi rád a zároveň som presvedčený, že komiksová kresba je výborná na vizualizáciu akčných vecí. Tiež to priláka ľudí v strednom veku, prípadne mladších, ktorým sa to bude ľahšie čítať, a napokon – je to kategória ľudí, ktorých chcem knihou tiež osloviť.“ Už pri hľadaní autora kresieb mal N. Žilka predstavu štýlu. A podľa toho si našiel Andreja Wsóla. „Vtedy som ešte nevedel, že je odchovancom Karola Kállaya,“ hovorí.

Čo primälo vedca Norberta Žilku venovať sa Alzheimerovej chorobe? Šťastná náhoda, odpovedá rýchlo. „Od svojho školiteľa ešte na univerzite som dostal tip na miesto doktoranda na Neuroimunologickom ústave SAV, kde vtedy pôsobil ako riaditeľ prof. Michal Novák. Skúsil som to, pán profesor mi dal šancu,“ opisuje svoj nástup na ústav, kde dnes už sám riaditeľuje. Dávka šťastia však bola dvojnásobná. „Už počas vysokoškolského štúdia som inklinoval k patológii. Profesor Novák mi vtedy dal do rúk jednu prevratnú publikáciu nemeckého neuropatológa, ktorý ako prvý popísal, že Alzheimerova choroba sa šíri v ľudskom mozgu podľa presne definovaných pravidiel,“ vysvetľuje. Kniha bola podľa neho napísaná s nemeckou presnosťou, systematicky a precízne a veľmi ho oslovila. Vtedy sa rozhodol.

Nedávno ste spomenuli, že každé tri sekundy pribudne nový pacient s demenciou. A bude horšie? „Ak nezmeníme svoje (zlo)zvyky a návyky, bude,“ jednoznačne tvrdí vedec a dodáva, že na začiatku jeho vedeckej kariéry to bolo každých sedem sekúnd. Počet prípadov prudko rastie. „Súvisí to s mnohými faktormi – medzi najdôležitejšie patrí starnutie ľudstva, no v rýchlom slede je zanedbávanie zdravého životného štýlu (obezita, hypertenzia...).“

Pri ´Alzheimerovi´ trpia mozgové bunky, ale čo trápi pacienta – trápi ho vôbec niečo? Vie o nejakej bolesti? „Pacient má hlavne pocit, že svet okolo neho sa mení, je iný, ako bol predtým – nie on, ale svet – to ho trápi. Únik z reality môže byť potom frustrujúci,“ objasňuje N. Žilka a zdôrazňuje dôležitý faktor rodiny. „Ide o to, či blízki spozorujú, že sa niečo deje. Demencia môže prísť aj v skorom veku – môže sa prejaviť aj u 40-, 50-ročných ľudí. Preto je dôležité, aby príbuzní, kamaráti hneď na začiatku identifikovali, že niečo nie je v poriadku. Radšej nech urobia poplach – a možno sa ukáže, že to bola len krátkodobá depresia, zbytočný poplach, prípadne nejaké cievne, onkologické problémy... Ak sa však potvrdí, že ide o neurodegeneračné ochorenie, je to fatálne. Tam však prichádza dôležitý okamih prísť čo najskôr k odborníkovi, ktorý dokáže proces ochorenia aspoň spomaliť.“

Ste mierny optimista, sám o sebe píšete v knihe – a s vami zrejme aj my, laici. V čo môžeme dúfať? „V poslednom období cítim, že výskumné inštitúcie, biotechnologické či farmaceutické firmy, ktoré sa angažujú vo výskume Alzheimerovej choroby, urobili pri prevencii obrovský pokrok. Čím máme viac informácií, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa dostaneme k lieku, ktorý bude úspešne spomaľovať alebo dokonca zastaví toto ochorenie. Množstvo nových informácií má tiež za následok, že demenciu sme začali vnímať ako veľmi pestré ochorenie – nie je to len Alzheimerova choroba, má aj odlišné ´odtiene´, detailnejšie spoznávame jej profil. Ak budeme mať dosť informácií, ako ochorenie zachytiť vo veľmi skorej fáze – k čomu sme dnes už veľmi blízko, respektíve sa nám podarí urobiť preventívne kroky vakcináciou, dôvod na mierny optimizmus je namieste.“

K vakcíne máte už veľmi blízko...

„Máme za sebou druhú fázu klinického skúšania. V súčasnosti hľadáme partnera na pokračovanie. Ak by to vyšlo, bolo by to fantastické. Úžasné je, že Slovensko je vedúcim tímom v oblasti výskumu vakcín pri Alzheimerovej chorobe,“ dodáva Norbert Žilka, autor knihy Alzheimer. Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou, a určite nezveličuje.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková