Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hostkou 15. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola vedúca Oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV Henrieta Moravčíková

Vyšla pätnásta epizóda Vedeckého podcastu SAV

9. 4. 2021 | videné 785-krát

Hostkou Sone G. Lutherovej v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV bola profesorka Henrieta Moravčíková, vedúca Oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV. Vo svojom výskume sa venuje teórii, histórii a kritike architektúry 20. a 21. storočia. Od roku 2000 pôsobí ako predsedníčka slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry. Publikovala niekoľko monografií, desiatky štúdií a kritík o architektúre 20. a 21. storočia. Pripravila viacero domácich i zahraničných architektonických výstav. Spolupracuje filmármi aj mimovládnymi organizáciami. Široká verejnosť ju môže poznať napríklad vďaka účasti v televíznej dokumentárnej sérii Ikony. 

Henrieta Moravčíková v úvode epizódy zdôraznila, že dvadsiate storočie je pre Slovenskú kultúru z architektonického hľadiska rozhodujúce. „Pre mňa najfascinujúcejšie je obdobie začiatku storočia, kedy sa aj v našom prostredí kryštalizovala profesia architekta a plánovača mesta. Potom obdobie prvej Československej republiky, kedy sa architektúra Československa dostala do medzinárodného kontextu v tom najlepšom zmysle slova a napokon aj obdobie po 2. svetovej vojne, ktoré vôbec nebolo jednoduché a v súvislosti so spoločenskými udalosťami je spojené s negatívnymi konotáciami, no v oblasti architektúry sú tam desaťročia, ktoré sú mimoriadne vzrušujúce,“ povedala vedkyňa.

Jednou z úloh teoretikov architektúry je aj vysvetľovanie krásy abstraktnej architektúry neskorého modernizmu. Okrem estetickej kvality sa odborníci pri hodnotení architektúry zameriavajú aj na viaceré ďalšie oblasti.

Z pamiatkového hľadiska je pri hodnotení architektúry dôležité aj to, do akej miery bola tá architektúra novátorská prípadne ako reflektovala napríklad spoločenskú situáciu. Architektúru vieme hodnotiť už v štádiu konceptu aj bezprostredne po jej vzniku, vzťahujeme ju k tendenciám, ktoré v tom období sú,“ vysvetlila Henrieta Moravčíková a dodala: „V našich odborných kruhoch sa hovorí o tom, že keď architektúra bola dostatočne opísaná v období jej vzniku, keď už vtedy vyryla brázdu v architektonickom diskurze a opakovane sa k nej odborníci v nejakých obdobiach a v nejakých súvislostiach vracali, tak ona vlastne už pracuje na tom, aby sa raz stala tou pamiatkou. Na druhej strane tam musí byť aj otvorenosť spoločnosti prijať architektúru nejakého historického obdobia. Proti verejnej mienke sa ísť nedá, chrániť niečo nasilu je veľmi ťažké.“

Osudom mnohých stavieb, ktoré sú súčasťou socialistického dedičstva je ich búranie. V spoločenskom diskurze v súčasnosti rezonuje budúcnosť Domu odborov Istropolis na Trnavskom mýte v Bratislave. Organizácia DOCOMOMO iniciovala verejnú diskusiu a prostredníctvom otvorených listov upozorňovala na architektonické hodnoty a spoločenský význam tohto objektu.

Nechcem to nazývať ako boj s investorom, aj keď on to tak vníma. My sme do tej diskusie vstúpili, pretože si uvedomujeme, že to dielo má mimoriadne hodnoty a že by bola škoda, keby mesto aj táto krajina o to prišli. Odohrávali sa v nej dôležité kultúrne podujatia, je to výrazne spojené s pamäťou mesta. Spĺňa všetky atribúty, ktoré by pamiatka mala spĺňať,“ zdôraznila teoretička architektúry.

Okrem toho profesorka vymenovala niekoľko pozitívnych príkladov starostlivosti o architektúru a kultúrne pamiatky, prezradila ako vníma osobnosť architekta Friedricha Weinwurma a tiež vyzdvihla spoluprácu so združením Čierne diery, ktoré významnou mierou prispieva k záchrane a obnove kultúrnych pamiatok, popularizácii tejto témy a ovplyvňovaniu verejnej mienky.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Henrietou Moravčíkovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Text: Katarína Gáliková

Foto: Martin Bystriansky

Súvisiace články