Aktuality

CENA SAV 2006 za výsledky v spolupráci s vysokými školami

Vložil(a): V. Šmihula, 20.7.2004, videné 2699-krát

Kolektívu pracovníkov Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave, Oddelenia toxických organochlórovaných polutantov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a Internej kliniky FN LF Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
MUDr. Pavel Langer, DrSc. (zodpovedný riešiteľ), prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc., Ing. Elena Šeböková, DrSc., Ing. Anton Kočan, CSc., prof. MUDr. Mária Tajtáková, CSc.

za prácu: Objavy účinku polychlórovaných bifenylov a pesticídov na zdravie človeka

Práce priniesli niektoré pôvodné a nové nálezy o účinkoch polychlórovaných bifenylov (PCB) a pesticídov (najmä DDE a hexachlórbenzénu) na zdravie exponovanej populácie. Tieto nálezy sa v podstate zistili už pri prvých prieskumoch v rokoch 1994 a 1998, avšak definitívne sa rozpracovali a potvrdili pri medzinárodnom výskume pod projektom PCBRISK v rokoch 2001-2004. Ich hlavný význam spočíva v tom, že na základe vysokej úrovne zamorenia týmito produktmi a ich mimoriadne vysokých hladín v krvi, ako aj veľkého počtu vyšetreného obyvateľstva viacerými citlivými metódami sa získali nové a spoľahlivé výsledky, ktoré z týchto dôvodov sústreďujú záujem medzinárodnej odbornej verejnosti. V porovnaní s veľkým množstvom predchádzajúcich prác z rôznych krajín, ktoré práve vzhľadom k oveľa nižším hladinám polutantov v týchto krajinách totiž priniesli mnohé protichodné alebo málo konkluzívne údaje, je možné práve na základe predkladaných výsledkov konkrétne definovať jednotlivé škodlivé následky na zdravie človeka, usmerniť tým smerom ďalšie výskumy a plánovať preventívne a sanačné opatrenia.

Medzi nové nálezy možno zaradiť:

(1) nálezy vysokých hladín polutantov v krvi obyvateľstva, z ktorých približne 10-20 % patrí medzi najvyššie doteraz zistené vo svete, čo však súčasne patrí medzi smutné priority Slovenska, zapríčinené hrubým zanedbaním preventívnych a ochranných opatrení predchádzajúcim režimom a tabuizovaním prípadných snáh o zverejnenie daného stavu

(2) použitie ultrazvukového vyšetrenia štítnej žľazy vôbec prvýkrát vo svetovom kontexte pri štúdiu tejto problematiky, čo umožnilo jednak definitívne dokázať jej zväčšenie v súvislosti so stúpajúcou koncentráciou polutantov v krvi, ale súčasne tiež zvýšenie výskytu jej autoimunitných porúch, ako aj doklady o možnej individuálne rozdielnej vnímavosti na škodlivé účinky polutantov,

(3) výrazne vyšší a strmší vzostup ukazovateľov autoimúnnych porúch vo vzťahu ku koncentrácii polutantov v krvi u mužov ako u žien, čo vedie k predpokladom o feminizácii ich imunitného systému, aj keď v absolútnych číslach je počet postihnutých mužov nižší. Autoimúnne ochorenie štítnej žľazy, ktorého výskzt stúpa s hladinou polutantov v krvi, sa súčasne podieľa na zväčšení jej objemu a na zvýšení výskztu zníženej funkcie štítnej žľazy. Naproti tomu u nezamorenej populácie je výskyt automimúnnych porúch štítnej žľazy u žien 4-8 krát vyšší ako u mužov,

(4) vzostup hladín hormónov štítnej žľazy v krvi, ktoré vedú k jej zvýšenej činnosti,, na čom sa v určitých prípadoch môžu podieľať aj zvýšené hladiny polutantov. Tento mechanizmus však prebieha iba pri vyšších hladinách polutantov v krvi, kým pri nižších tzv. podprahových hladinách neprebieha.

(5) medzi celkom nové pôvodné nálezy patrí zistený vzostup výskytu porúch metabolizmu sacharidov úmerný hladinám polutantom. Predovšetkým tzv. frekvencie hraničnej glykémie nalačno (to je hladiny glukózy v krvi) ako aj ďalších typov porušeného priebehu zmien hladiny glukózy v krvi po požití jej testovacej dávky per os, ktorých významný počet potvrdzuje diagnózu diabetu. Výsledky matematických modelov ukázali na prítomnosť inzulínorezistencie (t.j. znemožnenia účinku inzulínu na úrovni bunky) vyvolanej najmä znížením citlivosti na inzulín v pečeni,

(6) na viacerých zahraničných aj domácich pracoviskách sa v rámci medzinárodného projektu zistili aj ďalšie zmeny, ktoré však nie sú predmetom udelenej ceny.