Aktuality

CENA SAV v roku 2006 za vedecko-výskumnú činnosť - 3. časť

Vložil(a): V. Šmihula, 20.7.2004, videné 2835-krát

PhDr. Marcela Mikulová, CSc., Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave

za prácu: Tajovského obrodenecká moderna Knižnica slovenskej literatúry. Bratislava : Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, 287 s.

Cena SAV sa udeľuje za mimoriadny prínos vedeckej práce v oblasti literárnovednej slovakistiky v r. 2005

Dlhoročný, systematický a vysoko kvalifikovaný základný výskum PhDr. Marcely Mikulovej, CSc., ktorá sa zaoberá obdobím slovenského literárneho realizmu, umožnila otvoriť dlhodobý vydavateľský projekt Knižnica slovenskej literatúry* dvoma vzájomne korešpondujúcimi titulmi: v odbornom rade vznikla monografická práca Tajovského obrodenecká moderna, v základnom rade beletristických titulov Mikulovej výber z prozaického diela Jozefa Gregora Tajovského "Prózy".

V monografii Tajovského obrodenecká moderna, ocenenej v r. 2006 Cenou SAV, na základe precíznych interpretácií autorka presvedčivo dokazuje, že Tajovský – v minulosti často ideologicky zneužívaný, pretože bol sociálne cítiaci autor – vo viacerých aspektoch prekročil poetologické a umelecko-smerové hranice realizmu. Znaky Tajovského poetiky sa v období, keď sa dejinné vývinové tendencie slovenskej literatúry interpretovali tak, aby zákonite vyústili do "pokrokového lievika" socialistického realizmu, vnímali ako rozpačité úsilie "naivného" autora, ktorý si celkom nedokáže poradiť so svojím talentom. Ako nesporná hodnota boli presadzované iba sociálne akcentované poviedky (Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Apoliena a pod.). Nebrala sa do úvahy osobnostná a estetická integrálnosť celého Tajovského diela. Vedecký oponent Mikulovej práce doc. PhDr. Zdeněk Beran, CSc. vo svojom posudku označil Mikulovej prácu "doslova za pokus o moderného sprievodcu literárnej histórie... s ctižiadosťou pomenovať hodnoty jeho jednotlivých prác a porovnávať ich aj s dobovými súvislosťami v širokom spektre doložiteľných podnetov. Podstatné pri tom je, že výskumné inštrumentárium Dr. Mikulovej je... skutočne na úrovni súčasného teoretického uvažovania o prostriedkoch a možnostiach budovania umeleckého textu a pozerá sa do minulosti s oveľa jemnejšou optikou, než bolo zvykom i možné uplatňovať ešte v nedávnych časoch (s. 3). "
Objavnosť Mikulovej interpretácie Tajovského potvrdzuje aj posudzovateľ PhDr. Vladimír Petrík, CSc.: "Dobová kritika situovala Tajovského do prúdu slovenského literárneho realizmu a neskoršia literárna veda ho (spolu s Timravou) pasovala na kritického realistu. Bol to v jednom i druhom prípade výsledok povrchného čítania Tajovského tvorby, v druhom navyše ideologicky deformujúceho.... " V závere práce autorka (doplnila J. P.) charakterizovala jeho tvorbu ako "obrodeneckú modernu". S touto charakteristikou a s týmto zaradením možno súhlasiť, pretože vyplynuli z analýz týchto textov. M. Mikulová sa cez ne dostala hlboko k ich skutočnému zmyslu a to jej nakoniec zmenilo celkový pohľad (podčiarkol. V. Petrík) na tohto autora. Posunula ho z periférie realizmu (kdesi tam ho zaraďovala trvalo kritika) smerom do centra, náležite zhodnotiac estetickú i vývinovú hodnotu jeho diela“ (s.1-2).
Na základe literárnohistorickej a literárnovednej argumentácie M. Mikulová objavila Tajovského, ktorý nie je "treťoradým" realistickým spisovateľom, ale presvedčivo doložila a vyložila integrálnu autorskú intenciu jeho tvorby. Nielenže tým zmenila literárnohistorický výklad jeho tvorby, ale zároveň tým vytvorila predpoklad na zmenu syntetického pohľadu na obdobie slovenského literárneho realizmu. Podľa jej zistení Tajovského dielo nepatrí do obdobia literárneho realizmu, ale situuje ho do predsymbolistického obdobia, smerujúceho k moderne.

Účinnosť Mikulovej argumentov zvyšuje paralelná edícia Tajovského "Próz", ktoré taktiež už vyšli v edícii Knižnice slovenskej literatúry. M. Mikulová tu publikovala spolu so známymi textami spisovateľa aj texty z ideologických dôvodov doteraz obchádzané. Na záložke knižky sa píše: „Ako 1. zväzok Knižnice slovenskej literatúry vychádzajú prózy autora síce čítankového, ale – možno práve preto – nečítaného. Náš výber vás chce presvedčiť o tom, že sa netreba spoliehať na skresľujúce spomienky na „povinné“ čítanie, ani na deformované školské výklady tohto klasika, ale že sa oplatí siahnuť po jeho textoch a nechať sa naladiť na strunu jemnej vnímavosti, súcitu s obyčajnými ľuďmi, ale aj – pre nezasvätených – prekvapujúceho – zmyslu pre humor a sebairóniu. Tajovský nebol až taký "baťko", za akého ho všetci v okolí mali (a majú) – od manželky cez dravých avantgardných spisovateľov, ktorých nezištne hostil vo svojom dome, až po dnešných postmoderne nenásytných čitateľov-hltačov textu. Umiernenosť, triezvosť, uznanlivosť voči druhému – tieto krásne zásady krásneho človeka sú tak dokonale zabudnuté, že je najvyšší čas sa k nim vrátiť.“
V rámci tejto edície treba vyzdvihnúť, že Mikulová nezneužíva "recepčné lákadlá", ako sa môže na prvý pohľad zdať. Svoje vedomosti vie premeniť na ústretovosť voči odbornému i laickému čitateľovi (zasvätený výber, komentáre, vysvetlivky, doslov). Rešpektuje pri tom všetky požiadavky kladené na "znalosť veci", ale aj na angažovanosť štýlu výpovede, ktorý vyplýva z jej osobného zaujatia predmetom výskumu.

Vypracovala: Doc. PhDr. Jelena Paštéková, CSc.
riaditeľka Ústavu slovenskej literatúry SAV