Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Docentka Ingrid Papajová (vľavo) s internou doktorandkou MVDr. Júliou Bystrianskou pri analýze vzoriek v košickom ústavnom laboratóriu

Parazitológovia hľadajú v rómskych osadách zdroje zoonóz

17. 12. 2020 | videné 756-krát

Zoonózy (ochorenia spoločné pre zvieratá a ľudí) predstavujú v podmienkach súčasných globálnych environmentálnych zmien vážny problém. Na Slovensku zatiaľ nemáme dostatok informácií o výskyte a príčinách parazitárnych ochorení u obyvateľstva žijúceho v lokalitách s nízkym hygienickým štandardom. Na zmiernení tohto významného epidemiologického a epizootologického problému pracujú aj vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.

Spolu s Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) vypracovali projekt s názvom Hodnotenie rizika výskytu parazitozoonóz metódami multikriteriálnej analýzy. Boli s ním úspešní a Agentúra na podporu výskumu a vývoja ho podporí sumou 248 556 eur (APVV-18-0351). „Hlavným cieľom predkladaného projektu je v spolupráci s odberateľom výsledku, Košickým samosprávnym krajom s výrazným počtom rómskych osídlení, vytvoriť model priestorových vzťahov medzi výskytom závažných parazitárnych ochorení a geografickými indikátormi ich výskytu. Na jeho základe bude možné predpovedať výskyt parazitóz aj v iných lokalitách,“ hovorí doc. RNDr. Ingrid Papajová, PhD., zodpovedná riešiteľka projektu, vedúca oddelenia environmentálnej a rastlinnej parazitológie Parazitologického ústavu SAV.

Počas štyroch rokov košickí parazitológovia za účinnej pomoci pediatrov, všeobecných lekárov pre dospelých, sociálnych pracovníkov a starostov získajú vzorky ľudských výlučkov (stolíc), ako aj exkrementov zvierat a vzoriek pôdy i vody, ktoré v laboratóriách ústavu zanalyzujú. Na základe získaných výsledkov navrhnú preventívne opatrenia (zdravotnícke, hygienické a chovateľské) na zníženie rizika vzniku parazitárnych ochorení u marginalizovaných skupín obyvateľstva. „Už sme analyzovali prvých 800 vzoriek výlučkov (stolíc) obyvateľov z marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košickom kraji (napr. v Rudňanoch, na sídlisku Luník IX v Košiciach atď.). Našli sme v nich najmä vajíčka pôdou prenosných helmintov. To môže svedčiť aj o tom, že nákaza sa mohla preniesť aj medzi ľuďmi navzájom, ale tiež z prostredia kontaminovaného týmito vajíčkami. Diagnostikované parazity sú škodlivé najmä pre deti a môžu spôsobiť určité zaostávanie vo fyzickom raste i mentálnom vývoji,“ povedala I. Papajová s dôvetkom, že vzoriek by bolo odobratých viac, keby ich nepribrzdila koronavírusová pandémia.

Výsledky parazitologických vyšetrení následne spracovávajú spoluriešitelia z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE v Košiciach do priestorovej geodatabázy, ktorá bude počas riešenia projektu používaná na ukladanie vstupných údajov a tvorbu výstupov. Na základe údajov z databázy budú analyzované priestorové vzťahy, identifikované riziká a vytvárané modely priestorových vzťahov medzi výskytom závažných parazitárnych ochorení a geografickými indikátormi ich výskytu.

Projekt bude predstavovať prvú komplexnú štúdiu, aplikujúcu metódy a postupy multikriteriálneho hodnotenia priestorových javov do problematiky analýzy výskytu a šírenia sa parazitozoonóz. Pre cieľové skupiny obyvateľstva, zodpovedné inštitúcie a územnú samosprávu v Košickom samosprávnom kraji vedci v rámci prevencie šírenia ochorení prenosných zo zvierat na ľudí vypracujú aj plošné preventívne a liečebné opatrenia. Komunitným centrám poskytnú kvalifikované školenie v oblasti zdravotnej výchovy.

O projekt sa zaujímali aj experti zo Swiss Tropical and Public Health Institute v Bazileji (Švajčiarsko) na čele s prof. Jürgom Utzingerom. Riešenie problematiky pôdou prenosných helmintov v marginalizovaných komunitách na východnom Slovensku podporila aj WHO projektom Grant from the World Health Organization (WHO), registration 2018/842184-0. Tému a ciele konzultoval riešiteľský tím aj s predstaviteľmi WHO na Slovensku. Výsledky tejto pilotnej štúdie sú aktuálne publikované v renomovanom vedeckom časopise Acta tropica.

Spracovala: Katarína Čižmáriková

Foto: Katarína Čižmáriková a archív Ingrid Papajovej

Súvisiace články