Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Politika a demokracia v čase koronakrízy

16. 12. 2020 | zhliadnuté 401-krát

V čase koronakrízy sledujeme zvýšený záujem ľudí o politiku – kým v roku 2017 sa o politiku zaujímalo 36 percent respondentov, zatiaľ čo v roku 2020 sa takto vyjadrilo 57 percent respondentov – možným vysvetlením je fakt, že v čase koronakrízy intenzívnejšie vstupujú politické rozhodnutia do každodenného života jednotlivcov.

Zvýšený záujem o politiku zároveň sprevádza vysoká miera nedôvery voči politickým stranám –politickým stranám  nedôveruje 85 percent respondentov, pričom 74 percent súhlasí s názorom, že „väčšina politikov sa stará o vlastné záujmy a záujmy bohatých a mocných“; 54 percent súhlasí s názorom, že „politické strany sú hlavným problémom Slovenska“ a rovnako 54 percent respondentov súhlasí s názorom, že „za poslanca by som mal radšej nezávislého občana ako člena politickej strany“.

Občania vyjadrujú najvyššiu mieru nespokojnosti (veľmi nespokojný a skôr nespokojný) s prácou a výsledkami súčasnej vládnej koalície v oblasti sociálnej pomoci a podpory (52 %), pričom veľmi spokojných a skôr spokojných je necelá tretina respondentov s reformou súdnictva (28 %), s bojom proti korupcii (31 %) a so zvládaním epidémie koronavírusu (28 %).

Najvyššiu mieru dôvery majú vo verejnosti vedecké inštitúcie (64 %) a na druhom mieste prezidentka SR (57 %).

Takmer tri štvrtiny respondentov uprednostňuje spravovanie Slovenska nie vládou, ale odborníkmi, ktorí rozhodujú podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko; tento fakt potvrdzujú naše výskumy už dlhodobo (dáta 2008 – 2020).

Vysoká miera podpory vlády odborníkov korešponduje s názorom: „Je lepšie, keď sa dôležité politické rozhodnutia prijímajú na základe vedeckých poznatkov nezávislých expertov a nie volených politikov“; súhlas deklarovalo 70 % opýtaných.

Spokojnosť so súčasným fungovaním demokracie na Slovensku vyjadrilo 17 percent respondentov (veľmi spokojný 2 % a skôr spokojný 15 %), pričom veľmi nespokojných je 27 percent a skôr nespokojných tiež 27 percent respondentov.

Názory na právo vlády použiť prostriedky na sledovanie ľudí

Z ponúknutých troch opatrení, na ktoré by vláda SR mala mať právo počas koronakrízy, ani jedno nenašlo u ľudí väčšinovú podporu.   

Najviac opýtaných, takmer dve pätiny (39 %), si myslí, že vláda SR by mala mať právo (určite + asi by mala mať právo) monitorovať ľudí na verejných priestoroch prostredníctvom kamier. Je to možné vysvetliť už niekoľkoročnou skúsenosťou občanov s takýmto opatrením v mnohých obciach a mestách, ktoré bolo komunikované v záujme zvýšenia bezpečnosti a zníženia kriminality. V tomto prípade je to do určitej miery neosobný zásah do bežného života ľudí.

Ďalšie dva prostriedky na sledovanie ľudí, ktoré už priamo osobne zasahujú do života občanov, boli výraznou väčšinou opýtaných odmietnuté (určite + asi by nemala mať právo). Ide o možnosť vlády SR monitorovať všetky emailové správy a všetky ostatné informácie posielané cez internet (90 %) a zbierať informácie o ktoromkoľvek obyvateľovi Slovenska bez jeho vedomia (88 %).

Hodnotenie rôznych typov politických systémov a spôsobu spravovania Slovenska

O tom, aké typy politických systémov občania preferujú, svedčia odpovede respondentov zamerané na hodnotenie rôznych typov politických systémov. Respondenti pomocou štvorstupňovej škály (od veľmi dobrý po veľmi zlý) mali možnosť posúdiť každý z týchto štyroch ponúknutých typov.

Najvyšší podiel obyvateľov Slovenska, takmer tri štvrtiny (72 %), považuje za dobrý (veľmi + skôr dobrý) taký systém, v ktorom nie vláda, ale odborníci rozhodujú podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko. Rovnako 72 percent opýtaných považuje za dobrý demokratický politický systém.

Systém, v ktorom funguje vláda silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami, považuje za dobrý jedna štvrtina (25 %) opýtaných a systém, keď armáda spravuje krajinu podporuje 23 percent respondentov, čo je veľmi výstražným signálom pre demokraciu. Na druhej strane majú tieto dva systémy najvyššiu mieru odmietnutia, teda za zlé ich považujú zhodne niečo viac ako tri štvrtiny (76 %) opýtaných.

Vláda silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami – tento systém považujú častejšie za dobrý mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov, ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia miest okrem  Bratislavy a Košíc.

Nie vláda, ale odborníci rozhodujú podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko – tento systém považujú častejšie za dobrý muži, starší respondenti vo veku 65 a viac rokov, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia z najväčších miest Bratislavy a Košíc a bývajúci v Bratislavskom a Košickom kraji.

Keď armáda spravuje krajinu – tento systém častejšie preferujú ženy, mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov, ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia menších miest od 5 do 20 tisíc obyvateľov.

Demokratický politický systém – tento systém častejšie preferujú muži, starší respondenti vo veku 55 a viac rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Názory na oprávnenie vrcholných štátnych inštitúcií počas koronakrízy pristúpiť k vybraným opatreniam

Z ponúknutých opatrení, na ktoré by vrcholné štátne inštitúcie (vláda, parlament) mohli pristúpiť počas koronakrízy, vyšší podiel respondentov považuje za oprávnené predovšetkým rôzne typy sankcií.

Viac ako polovica opýtaných si myslí, že vrcholné štátne inštitúcie sú počas koronakrízy oprávnené (určite + pravdepodobne oprávnené) nariadiť zákaz vychádzania (60 %), pokutovať nedodržiavanie nových opatrení (napr. zhromažďovanie viac ako 6 osôb) (56 %) a zatvárať z úradnej moci podniky ako reštaurácie, hotely, obchody atď. (54 %)

V čase koronakrízy viac ako dve pätiny (44 %) opýtaných považuje vrcholné štátne inštitúcie za oprávnené získavať informácie o mieste pobytu pozitívne testovaných osôb prostredníctvom mobilnej aplikácie a zverejňovať ich. Zároveň viac ako jedna tretina (36 %) opýtaných považuje za oprávnené vyhľadávať občanov žijúcich na Slovensku prostredníctvom mobilných operátorov.

Najnižší podiel, teda približne každý piaty respondent (19 %), si myslí, že vrcholné štátne inštitúcie počas koronakrízy sú oprávnené zhromažďovať informácie o občanoch žijúcich na Slovensku bez ich vedomia.

Výskum Hodnoty a spoločnosť počas pandémie COVID-19 (HODYSE 2020) sa konal od 3. do 10. novembra 2020 na vzorke 1021 respondentov. Dáta zberala agentúra FOCUS.

Text: Sivia Miháliková, Milan Zeman, Sociologický ústav SAV