Aktuality

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie (EÚ) stále nedokáže vyriešiť environmentálne a sociálno-ekonomické výzvy poľnohospodárstva EÚ. Poľnohospodárske ekosystémy sa ďalej zhoršujú, biodiverzita klesá a emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva zostávajú vysoké. Farmy zároveň čelia nevyriešeným sociálno-ekonomickým výzvam a vidiecke oblasti majú ťažkosti zostať životaschopné. Pritom znalosti, údaje, nástroje a zdroje na riešenie výziev v oblasti udržateľnosti sú ľahko dostupné. Chýba vhodný návrh SPP, ako aj stanovenie priorít a nevyhnutná politická vôľa ich vylepšiť.

Zatiaľ čo návrh Európskej komisie z roku 2018 nedosiahol riešenie hlavných slabých stránok SPP, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskej rady a Európskeho parlamentu (EP) z októbra 2020 výrazne oslabujú environmentálne nástroje SPP, pričom zachovávajú alebo dokonca zlepšujú nerovnomerné a kontraproduktívne rozdeľovanie platieb. Oslabená SPP ohrozuje životné prostredie aj budúcnosť poľnohospodárov a poľnohospodárstva.

Vedecké dôkazy ukazujú, že je možné a efektívne zosúladiť udržateľné poľnohospodárstvo, multifunkčné agrolesníctvo a dlhodobú prosperitu s cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity. Záujmy poľnohospodárov a ochranu životného prostredia je možné vzájomne posilňovať a dosiahnuť prostredníctvom SPP, ktorá je v súlade so stratégiami EÚ – Zelená dohoda, Stratégia biodiverzity a súčasne je v súlade s Parížskou dohodou.

Navrhovaná SPP po roku 2020 predstavuje bežný model poľnohospodárstva oproti životaschopnej alternatíve zodpovedného a udržateľného modelu poľnohospodárstva, ktorý zaisťuje životaschopnosť vidieckych spoločenstiev. Príbehu na podporu dôležitosti výroby potravín a potreby živiť svet čelí realita väčšej výmery poľnohospodárskej pôdy na výrobu paliva a krmív pre zvieratá ako pre ľudskú spotrebu. Politické pozície tiež nereprezentujú záujmy a potreby väčšiny poľnohospodárov, ktorí chcú chrániť svoje životné prostredie v záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti svojho vlastného poľnohospodárstva a oprávnene požadujú podporu verejnej politiky. SPP by mala na tento účel efektívnejšie poskytovať prostriedky a zamerať sa na spravodlivý prechod k udržateľnej budúcnosti poľnohospodárstva.

Trialógové rokovania sú poslednou príležitosťou na prehodnotenie koncepcie SPP po roku 2020 a na navrhnutie právnych textov, ktoré skôr dovoľujú, než bránia environmentálnym a sociálnym ambíciám v súlade s vyhlásením EÚ, že budúca SPP bude spravodlivejšia a ekologickejšia.

S využitím času získaného pri prechodnom období dvoch rokov dôrazne odporúčame členským štátom, Európskej rade a Európskemu parlamentu prehodnotiť súčasný návrh. Špeciálne žiadame:

1. Udržať kondicionalitu v súlade s cieľmi stanovenými Komisiou a zlepšiť ju o

a) rozšírenie trvalej ochrany pasienkov mimo chránených oblastí (Natura 2000) a

b) udržiavanie alebo obnovu najmenej 10 percent neproduktívnych, poloprírodných krajinných prvkov na celej využívanej poľnohospodárskej ploche a nie iba na ornej pôde;

2. Účelovo viazať rozpočty na agroenvironmentálne a klimatické opatrenia a umožniť členským štátom zvýšiť svoje rozpočty nad súčasnú úroveň;
3. Zabezpečiť najmenej 30 percent rozpočtu piliera 1 na ekologické schémy a využitím súčasných poznatkov zabezpečiť, aby boli ekologické schémy dobre koncipované (t. j. zahrnúť iba účinné opatrenia v oblasti biodiverzity), monitorované a prehodnocované, aby sa dosiahli merateľné environmentálne vplyvy;
4. Presunúť oblasti s prírodnými obmedzeniami do prvého piliera alebo ich viazať striktne na environmentálne ciele a ochranu poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou namiesto toho, aby sa bez zbytočných kritérií bezdôvodne uvádzali ako environmentálny nástroj;
5. Zrušiť

a) účelové viazanie priamych platieb (najmä viazaných platieb),

b) prekážku maximálnych investícií členských štátov do životného prostredia a

c) obmedzenie rozpočtových prevodov do piliera 2.

Tieto obmedzenia bránia ambicióznym členským štátom investície do vidieckych oblastí a do verejných statkov;

6. Stanoviť jasný cieľ zníženia viazaných platieb (napr. smerom k 5 percent) ako dotácií, ktoré sú škodlivé pre trhy aj pre životné prostredie;
7. Ak priame platby zostanú politickou prioritou a navrhovaným prostriedkom na riešenie problémov poľnohospodárov bude väčšia spravodlivosť medzi príjemcami, potom by Európska rada a EP mali zaviesť mechanizmus obmedzenia a prerozdelenia povinne pre všetky členské štáty a stanoviť prísne pravidlá obmedzenia;
8. Zabezpečiť úspech nového modelu prostredníctvom

a) prepojenia strategických plánov so Zelenou dohodou EÚ,

b) zachovania ročného podávania správ o výsledkových indikátoroch a

c) zlepšenia integrácie vedcov a ďalších odborníkov do konzultačných procesov

v rámci poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov (AKIS).

Veda vo všetkých disciplínach je k dispozícii na riešenie problémov udržateľnosti poľnohospodárstva a zlepšenie SPP. Výzvu na zlepšenie SPP podporilo viac ako 3 600 signatárov. Podčiarkli uskutočniteľnosť konštruktívnych zmien a zdokumentovali pripravenosť pomôcť pri pozitívnej transformácii a zabezpečení budúcej SPP a poľnohospodárstva EÚ (Pe’er et al. 2020).

Na základe nedostatočných a nevhodných zmien v návrhu novej SPP v posledných mesiacoch, 40 vedcov z 13 členských štátov EÚ vydalo vyhlásenie, ktorého súčasťou je aj Ústav krajinnej ekológie SAV, a je v plnom znení uložený ako publikácia TU.

Text: Peter Bezák, Ústav krajinnej ekológie SAV

Ilustračné foto: unsplash.com/tobias tullius