Košických vedcov upútala schopnosť črevných parazitov rýb akumulovať PCB
Vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach privítali opatrenia vlády SR na riešenie krízovej situácie v súvislosti so znečistením polychlórovanými bifenylmi (PCB) a ohrozením verejného zdravia II. stupňa v lokalite bývalého závodu Chemko Strážske, a. s., schválené začiatkom decembra. Predbežné výsledky výskumu v rámci projektu APVV nazvaného Komplexný monitoring a hodnotenie environmentálnych rizík výskytu PCB a ortuti v oblasti Zemplína (Slovensko), jedného z najviac ekologicky ohrozených území Európy existenciu tohto rizika v plnej miere potvrdzujú.
Polychlórované bifenyly (PCB) sú syntetické, v prírodnom prostredí vysoko perzistentné organické zlúčeniny, patriace medzi najvýznamnejšie antropogénne zdroje znečistenia prostredia. Majú schopnosť kumulácie a dlhodobého pretrvávania najmä v tukových tkanivách organizmov a predstavujú tak významné zdravotné riziko pre živé organizmy, vrátane človeka. Napriek tomu, že výroba týchto zlúčenín v Strážskom bola ukončená už v roku 1984, dodnes nie sú jej následky dostatočne komplexne zmapované. Odstrániť tento stav chce napomôcť aj kolektív výskumníkov z Oddelenia systematiky a Oddelenia environmentálnej a rastlinnej parazitológie Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, ktorý sa špecializuje na výskum v oblasti ekológie, environmentálnej parazitológie, ekotoxikológie a biodiverzity mnohobunkových parazitov. V súlade s cieľmi projektu APVV košickí parazitológovia zbierajú vzorky rýb (a ich parazitov), vodných rastlín a sedimentov z lokalít zaťažených PCB znečistením, z vodnej nádrže Zemplínska šírava a okolitých východoslovenských riek Laborec, Latorica a Bodrog.
„Doterajšie výsledky ukázali, že nielen ryby, ale aj ich parazity kumulujú polychlórované bifenyly v pomerne vysokých koncentráciách. Ide o zaujímavý, doposiaľ zriedkavo zisťovaný fenomén, ktorý bol síce pozorovaný pri niektorých druhoch parazitov už skôr, ale z prostredia znečisteného ťažkými kovmi. Niektoré črevné parazity rýb, napríklad pásomnice, zhromažďujú vo svojich tkanivách PCB zlúčeniny v mnohonásobne vyšších množstvách než ich hostitelia,“ objasňuje RNDr. Tímea Brázová, PhD., členka riešiteľského tímu projektu. „Ukazuje sa, že parazity rýb tu fungujú ako prirodzené absorbenty týchto kontaminantov. Vo svalovine infikovaných rýb sme totiž opakovane detegovali signifikantne nižšie koncentrácie PCB zlúčenín v porovnaní s rybami bez parazitov. Na základe tohto zistenia, ako možnú praktickú aplikáciu, v projekte navrhujeme inovatívny spôsob bioindikácie PCB zlúčenín s využitím parazitických organizmov.“
Aktuálne sa výskum, prioritne zameraný na vodné prostredie, rozšíril aj na zvernicu s chovom raticovej zveri v blízkosti bývalého podniku Chemko Strážske. „Vďaka ústretovosti pána Jozefa Adamíka, majiteľa lesnej obory Orlová, sme pre náš projekt získali vzácne vzorky rýb, rastlín a sedimentov z jazierka v tomto areáli. Pre úplnosť pripomínam, že ide o široko medializovanú lokalitu, kde sa nedávno objavili zakopané sudy s vysoko toxickým PCB odpadom,“ hovorí RNDr. Mikuláš Oros, PhD., zodpovedný riešiteľ projektu.
Pri rybách (kaproch) pochádzajúcich z jazierka vo zvernici boli zistené viaceré morfologické anomálie, napríklad atypický, deformovaný tvar hlavy. A ako prezradili parazitológovia, po otvorení telovej dutiny ryby mimoriadne zapáchali. Vedci sa popri iných ukazovateľoch sústredili aj na črevné parazity týchto rýb, o ktorých sa v ekotoxikologickej literatúre čoraz častejšie hovorí – pre ich vysokú toleranciu a kumuláciu kontaminantov v ich tkanivách – ako o potenciálne vhodných bioindikátoroch znečistenia vodného prostredia.
Výskyt PCB zlúčenín analyzovali vedci z PaÚ SAV v spolupráci so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Košiciach. „Najvyššie hodnoty PCB zlúčenín sa nachádzali v pečeni rýb (3 250 ng/g čerstvej hmotnosti), čo predstavovalo až 16-násobné prekročenie maximálnych povolených limitov stanovených Európskou komisiou pre pečeň rýb (200 ng/g č. h.). Pásomnice Atractolytocestus huronensis kumulovali vo svojich tkanivách taktiež vysoké množstvá PCB (2 580 ng/g č. h.). Z hľadiska rizík pre zdravie ľudí je významný výsledok analýzy svaloviny (rybieho mäsa), pri ktorom bol limit (125 ng/g č. h.) prekročený až desaťnásobne,“ povedal Mikuláš Oros.
Doterajšie výsledky z realizácie prvej etapy štvorročného výskumného projektu košickí parazitológovia priebežne publikujú v zahraničných vedeckých a domácich odborných časopisoch. Sú tiež v pravidelnom kontakte s odborníkmi z rybárskej praxe a veterinármi, ktorí sú informovaní o výsledkoch a postupe prác na projekte.
Spracovala: Katarína Čižmáriková
Foto: archív Mikuláša Orosa