Aktuality

Výnimočný mladý vedec Tamás Csanádi skúma deformácie krehkej keramiky

Veda, Ocenenie, Výskum

30.10.2020, otvorené 295-krát

 

MSc. Tamás Csanádi, PhD., z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach sa stal tohtoročným víťazom ESET Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov. „Je to najcennejšie ocenenie v mojej doterajšej vedeckej kariére,“ povedal po prevzatí ceny.

Vzápätí odcestoval späť do Leobenu (Rakúsko), kde končil pobyt na Montanunivesität Leoben v rámci ERC-SAS Visiting Fellowship Grant. S tímom prof. Raúla Bermejo (riešiteľ ERC projektu) z katedry pre štrukturálnu a funkčnú mechaniku sa po troch mesiacoch spolupráce a štúdia rozlúčil a vrátil sa do Košíc. Po návrate sme ho oslovili na rozhovor. 

Aká cesta viedla k tomuto oceneniu?

Dosť kľukatá. Som rodák z Budapešti, kde som vyštudoval učiteľstvo matematiky a fyziky na Univerzite Eötvösa Loránda (Eötvös Loránd Tudományegyetem – ELTE) a pokračoval aj v doktorandskom štúdiu. Viedol ma prof. Nguyen Q. Chinh (pôvodom z Vietnamu), ktorý spolupracoval s prof. Jánom Duszom  z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach. Ten hľadal do novovytváraného tímu niekoho, kto mal skúsenosti s nanomechanickými skúškami ako napr. nanoindentáciou. Dostal tip na mňa. Keď som prišiel do Košíc, videl som výborne vybavené laboratóriá, príjemný kolektív i krásne mesto a tiež mnoho možností pre svoj vedecký rast – bolo rozhodnuté. Zmenil som bydlisko, začal nový cyklus doktorandského štúdia u profesora Duszu a zmenil som aj vedný odbor – predtým som sa venoval kovom, teraz keramike. V roku 2017 som sa stal zamestnancom Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach, pôsobím na oddelení konštrukčnej keramiky Divízie keramických a nekovových systémov.

Čo vás na keramike zaujalo natoľko, že ste sa jej doslova upísali?

Materiálové inžinierstvo je veľmi zaujímavé, pretože umožňuje vyvíjať nové materiály aj keramické,  ktoré nám spríjemňujú život: funkčné, konštrukčné a biokeramické materiály, ako polovodiče, LED systémy, valivé ložiská, keramické brzdy a ventily, keramické kĺby a zuby a tak ďalej. Pokročilá štrukturálna keramika je v porovnaní s kovmi oveľa tvrdšia a odolnejšia voči opotrebovaniu a teplu, preto by mohla mať ešte širšie využitie v priemysle. Je však všeobecne krehká a málo spoľahlivá, čo limituje jej širšie uplatnenie.

Hovorí sa, že materiáloví výskumníci snívajú o ohýbaní keramiky...

Možno už nie sme tak ďaleko od splnenia tohto sna. S najväčšou pravdepodobnosťou sa aj krehká keramika môže deformovať. Pomocou mikro/nanomechanického testovania sa totiž ukázalo, že keramika na nanoúrovni nie je taká krehká, ako sme si mysleli. Musíme však prísť na to, ako toto správanie docieliť aj vo väčšej škále. Potom budeme môcť začať vyrábať materiály potrebnej veľkosti.

Predmetom vášho záujmu a výskumu je vývoj ultravysokoteplotnej keramiky, ktorá znesie extrémne podmienky nad 2 000 stupňov Celzia. Ako tento vývoj pokračuje?

Vývoju ultravysokoteplotnej keramiky, ktorú by bolo možné použiť ako tepelno-ochranný štít pre hypersonické lietadlá, som sa začal venovať už počas doktorandského štúdia. S mojím školiteľom Jánom Duszom sme spolupracovali s profesorom Michaelom Reece z Queen Mary University v Londýne, kde mi pripravili vzorku zirkónium-diboridu a ja som vykonal mikro/nanomechanické testovanie s cieľom pochopiť deformačné správanie tohto materiálu. Táto spolupráca pokračovala a stále trvá, a viedla k vývoju novej skupiny materiálov, tzv. karbidov s vysokou entropiou, ktoré vykazujú výrazne lepšie vlastnosti ako tradičné karbidy. Ako prví na svete sme publikovali vedecké články o príprave a vlastnostiach týchto extra nových materiálov v spolupráci s kolegami zo Slovenska a s partnermi z Londýna.

Váš kolektív je známy množstvom výstupov z výskumu, na ktorých sa vhodne dopĺňajú jednotlivé špecializácie (fyzik, chemik, hutník, strojár atď.). Ľudsky i vedecky ste si sadli, ste aktívni na konferenciách, v získavaní grantov. Akú máte predstavu o svojej vedeckej budúcnosti? Spájate ju s Košicami?

Áno. Cítim sa tu veľmi dobre, mám veľa možností, ako sa ďalej vedecky vyvíjať. Mám ideálne možnosti publikovať. Za uplynulé roky som napísal viac kvalitných publikácií, ktoré boli publikované napríklad v popredných časopisoch ako Scripta Materialia, Acta Materialia, Carbon, Nature – Scientific Reports atď., na ktoré som získal početné citácie.

V mnohých prípadoch ide o spoluautorstvo, za čo kolegom ďakujem. Aj oni prispeli tomu, že som v roku 2017 cestoval do USA po cenu „Acta Student Award 2017“. V tom istom roku náš kolektív mladých vedcov (Tamás Csanádi, Dušan Németh, Marek Bľanda in memoriam, Annamária Naughton – Duszová a Alexandra Kovalčíková) získal Cenu SAV za  významný príspevok k výskumu nanomechanických vlastností keramických materiálov. A takto by som mohol menovať aj ďalšie naše úspechy. Som v košickom ústave maximálne spokojný, rád by som časom chcel mať svoj tím a viesť doktorandov tak, ako mňa viedol profesor Dusza, za čo som mu vďačný. Rád by som časom oprášil svoje pedagogické vzdelanie a prednášal na univerzite. Najbližšie roky spájam s Košicami, kam za mnou prišla aj manželka a kde si chceme založiť rodinu.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová a Katarína Čižmáriková

Príloha

Tamás Csanádi z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach, laureát ESET Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov (Zdroj: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová)
Príloha

Pracovný záber na diskusiu materiálových výskumníkov Tamása Csanádiho (vpravo) a prof. Jána Duszu o možnostiach využitia vysokoteplotného nanoindentora. Popri meraniach nanotvrdosti keramík možno na ňom realizovať ďalšie mikro/nano-mechanické skúšky (napr. testovanie mikropilárov a mikrotyčiniek s rozmerom 2 až 10 mikrometrov)