Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ešte zmrazené balenie s vakcínou proti novému koronavírusu

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu klesá

22. 10. 2020 | videné 1013-krát

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku klesá. V apríli by sa dalo zaočkovať 40,9 percenta respondentov a v septembri už iba 23,5 percenta respondentov. Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia z epidémie, s vierou v prirodzený pôvod vírusu a dôverou v niektoré inštitúcie. Tieto závery prináša septembrová vlna kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.

Ochota dať sa zaočkovať klesá

Na otázku Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať? odpovedalo v septembri kladne iba 23,5 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 48,3 percenta respondentov a 28,2 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami v apríli a máji 2020 ochota dať sa zaočkovať postupne klesá z 40,9 percenta v apríli, na 25,9 percenta v máji až na 23,5 percenta v septembri.

Kto by sa dal zaočkovať?

Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní dať sa zaočkovať najmladší a najstarší respondenti, vo veku 18 – 29 rokov je to 28,8 percenta a vo veku 60 a viac rokov 26,8 percenta.

Ochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí vo voľbách volili koalíciu PS-Spolu (50 %), stranu Za ľudí (43,8 %) a SaS (43,2 %). Menšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči OĽaNO (27,2 %), Sme rodina (18,9 %) a Smer – SD (18,2 percenta). Najnižšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči strany Kotlebovci ĽS NS (12 percenta).

Za neochotou dať sa zaočkovať sú i konšpirácie

Výrazným vysvetľujúcim faktorom pre ochotu dať sa zaočkovať je viera v prirodzený pôvod vírusu. V septembri by sa spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, dalo zaočkovať až 45,4 percenta. Naopak zaočkovať by sa nechalo iba 11,1 percenta z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne.

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s dôverou v niektoré inštitúcie

Respondenti, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Táto súvislosť platila v apríli, máji i septembri. Najviac koreluje ochota dať sa zaočkovať s dôverou k vláde. Zároveň platí, že dôvera v tieto inštitúcie postupne od apríla klesá, najviac poklesla dôvera voči vláde (z aprílového priemeru 6,85 na septembrový priemer 4,66). „Od apríla na Slovensku sledujeme postupný pokles dôvery v inštitúcie (a najmä vládu) v súvislosti s epidémiou. Takýto pokles dôvery môže súvisieť s poklesom ochoty dať sa zaočkovať, pretože i niektoré zahraničné štúdie hovoria o inštitucionálnej dôvere ako o významnom faktore pre ochotu dať sa zaočkovať,“ hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Narastá podiel tých, ktorí neveria v nebezpečenstvo vírusu

V apríli, máji aj septembri respondenti ako najvýznamnejší dôvod uvádzali presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. Presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť, v septembri výraznejšie kleslo, zatiaľ čo miera nedôvery k farmaceutickým firmám zostáva stabilná. Najvýraznejšou zmenou je však nárast podielu tých, podľa ktorých „koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť“. Táto skupina narástla z 8,9 percenta v apríli na 20,8 percenta v septembri. Pokles ochoty dať sa zaočkovať tak môže súvisieť s nárastom presvedčenia, že koronavírus nepredstavuje až také výrazné nebezpečenstvo.

Akceptovanie očkovania nariadeného zamestnávateľom

Respondenti odpovedali aj na otázku, ako by sa zachovali v hypotetickej situácii, ak by im zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, pričom by uhradil potrebné náklady. V takejto situácii by sa dalo zaočkovať 47,1 percenta respondentov (22,2 percenta by s tým nemalo problém a 24,9 percenta by síce s takýmto nariadením nesúhlasilo, ale zaočkovať by sa dali). Štvrtina respondentov (25,5 percenta) by sa nedala zaočkovať a radšej by zo zamestnania odišla a ďalších 27,4 percenta respondentov by takúto situáciu nevedelo posúdiť.

„Klesajúca ochota dať sa zaočkovať je pravdepodobne zapríčinená najmä rastúcim presvedčením, že koronavírus nie je až taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť. Neochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s konšpiračnými presvedčeniami o umelom pôvode vírusu a nižšou dôverou v inštitúcie. Ukazuje sa, že na Slovensku podobne ako v iných krajinách môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať do snahy eliminovať epidémiu,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: TASR

Graf: Agentúra Seesame

Súvisiace články