Aktuality

Falling Walls Lab Slovakia 2020: Tretie miesto pre Mateja Baláža z Ústavu geotechniky SAV

Ocenenie, Projekt

6.10.2020, otvorené 371-krát

 

Podujatie Falling Walls Lab Slovakia 2020 opäť predstavilo výnimočné projekty mladých inovátorov z rôznych vedeckých oblastí. Medzinárodnú porotu, ktorá posudzovala inovatívnosť nápadu, jeho potenciálne dôsledky a formu prezentácie, najviac zaujal projekt Ing. Michala Takáča z Technickej univerzity v Košiciach. Svojím nápadom výučby v prostredí virtuálnej reality búra hranice výučby matematiky. Ocenenie v podobe tretieho miesta si odniesol aj RNDr. Matej Baláž, PhD., z Ústavu geotechniky SAV.

Pri tradičnom spôsobe výučby matematiky sa kladie dôraz na sled krokov a postupov a abstraktné matematické koncepty sa málo prepájajú so scenármi z reálneho sveta. To môže študentov odrádzať od záujmu o matematiku. „Svet, v ktorom žijeme, nie je statický, ale dynamický. Matematika dokáže tieto javy krásne popísať,“ hovorí Michal Takáč. Predstavil projekt MathWorldVR, ktorý vo virtuálnej realite využíva inovatívne metódy výučby matematiky.

Mgr. Klaudia Kyselicová, PhD., z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá skúma súvislosti medzi odtlačkami prstov a poruchami autistického spektra, získala druhé miesto. Výsledky jej výskumu poukazujú na to, že odtlačky prstov ľudí s poruchou autistického spektra sú dostatočne špecifické, aby odhalili prítomnosť neurovývinovej poruchy. „Ak tieto fyzické markery doplníme o prejavy správania, vzniká predikčný model, na základe ktorého sa dá predpovedať miera rizika zaradenia do autistického spektra,“ vysvetľuje Klaudia Kyselicová. Výskum by pomohol najmä pri včasnej diagnostike malých detí.

Tretie miesto si odniesol RNDr. Matej Baláž, PhD., skúmajúci mechanochémiu, ktorá predstavuje environmentálne prijateľnejšiu alternatívu ku klasickej „roztokovej“ chémii. „Do mlecej komory sa nasypú reaktanty v práškovej forme a len čisto pomocou mletia v špeciálnych mlynoch, bez využitia akýchkoľvek rozpúšťadiel či externého zvyšovania teploty a tlaku, vieme získať často lepší výsledok ako v tradičnej chémii,” hovorí vedec zo Slovenskej akadémie vied. Pomocou tejto metódy možno pripraviť nanomateriály použiteľné v energetike (napr. solárne články alebo termoelektrické materiály) či v biologických aplikáciách, alebo je možné ju využiť pri recyklovaní odpadu.

Pre pandémiu sa tradičné podujatie muselo preniesť do online formátu podobne ako v prípade iných krajín. „Sme veľmi radi, že pandémia a virtuálny formát neodradili našich výborných mladých vedcov. Príspevky na prvých troch miestach boli na vynikajúcej medzinárodnej úrovni. Víťaz bude veľmi dôstojne reprezentovať Slovensko,“ myslí si predseda podujatia prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.

Víťaz Falling Walls Lab Slovakia 2020 bude Slovensko reprezentovať v medzinárodnom finále kategórie „Emerging Talents“ v novom digitálnom formáte „The Falling Walls Breakthroughs of the Year“. V ňom budú počas niekoľkých týždňov inovátori z celého sveta prezentovať svoje špičkové a inovatívne nápady a projekty. Nasledovať bude užšie medzinárodné finále, kde rozhodnú o titule „FW Breakthrough of the Year”. Držiteľa titulu slávnostne vyhlásia online vo veľkom finále Falling Walls, ktoré sa uskutoční počas Berlin Science Week 9. novembra.

Finále Falling Walls Lab Slovakia 2020 sa uskutočnilo 1. októbra v online formáte na pôde Univerzity Komenského v Bratislave. Tá je už tretíkrát jeho organizátorom v spolupráci s Učenou spoločnosťou Slovenska a Nemeckou akademickou výmennou službou (DAAD). Akademickými partnermi sú Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene a Slovenská akadémia vied. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Text: Lenka Miller, UK Bratislava

Foto: archív SAV

Príloha

RNDr. Matej Baláž, PhD., z Ústavu geotechniky SAV skúma mechanochémiu, ktorá predstavuje environmentálne prijateľnejšiu alternatívu ku klasickej „roztokovej“ chémii