Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.

Ceny L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede si odniesli vedkyne zo SAV

2. 10. 2020 | zhliadnuté 771-krát

Pandemický ročník súťaže L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede, Slovenská republika – si budú víťazky Svetlana Miklíková a Dominika Fričová pamätať natrvalo. Príprave projektov venovali nesmierne množstvo úsilia a pre neistú situáciu sa rozhodlo, že všetky projekty laureátok 4. ročníka ocení porota online.

„Pre pandemickú situáciu v krajine sme museli zrušiť niekoľko udalostí spojených s talentovaným programom slovenskej edície L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede vrátane slávnostnej ceremónie. Ani koronavírus nás však nezastaví v podporovaní a oceňovaní prác žien vo vede,“ uviedla Brigitte Streller, generálna riaditeľka spoločnosti L’Oréal Slovensko.

Obe výherkyne získali výhru v sume 5000 eur, ktorú môžu investovať do ďalšieho výskumu alebo na osobné účely. Cieľom projektu je vyzdvihnúť prácu slovenských vedkýň a upriamiť pozornosť médií na ich talent a úspechy, osloviť mladú generáciu a motivovať ju pre vedeckú kariéru.

Tohtoročné ceny boli udelené v kategórii do 35 rokov Mgr. Svetlane Miklíkovej, PhD., pôsobí v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, a MUDr. RNDr. Dominike Fričovej, PhD., z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave.

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD.

Pôsobí v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Predmetom skúmania v rámci jej projektu je predklinický model organoidov, ktorý pozostáva nielen z prsníkových nádorových buniek, ale aj mezenchymálnych stromálnych buniek predstavujúcich dôležitú súčasť nádorového mikroprostredia.

„Karcinóm prsníka postihuje predovšetkým ženy, pričom jeho incidencia dosahuje najvyššie hodnoty v krajinách s vysokým ekonomicko-sociálnym statusom. Ide o ochorenie, ktoré síce vzniká v bunkách prsníka, ale dôležitú úlohu pri ňom zohráva aj nádorové mikroprostredie (okolie nádoru). Bunky nádorového mikroprostredia predstavujú dôležitý určovateľ biológie nádoru a sú zastúpené viacerými typmi nemalígnych buniek (stromálne bunky, imunitné bunky, vaskulatúra). Táto výrazná nádorová heterogenita je často hlavnou príčinou zlyhania liečby, keďže okolité nenádorové bunky môžu regulovať odpoveď nádorových buniek na liečbu. Z tohto dôvodu potrebujeme reprezentatívne a robustné modely, v rámci ktorých by sme mohli študovať vzájomnú komunikáciu týchto buniek a ich vplyv na správanie nádorových buniek. V súčasnosti je jedným z najperspektívnejších predklinických modelov kultivácia nádorových buniek vo forme organoidov, ktoré dokážu veľmi dobre rekapitulovať komplexitu nádoru a sú vhodné aj pre vyhodnotenie citlivosti na liečivá či terapeutické prístupy. My sme sa rozhodli tento model doplniť o príspevok nádorového mikroprostredia, konkrétne o mezenchymálne stromálne bunky, nachádzajúce sa v okolitom prsníkovom tukovom tkanive, ktoré predstavuje významnú zložku nádorového mikroprostredia.  Predpokladáme, že vnesenie ďalšej zložky mikroprostredia do organoidového modelu prinesie relevantnejšie výsledky pre klinickú prax a lepšie pochopenie nádorovej biológie,“ vysvetľuje Svetlana Miklíková.

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.

Pracuje na Neuroimunologickom ústave SAV v Bratislave a cieľom jej oblasti výskumu je Parkinsonova choroba, kde dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov, a hľadá spôsob, ako spomaliť proces starnutia týchto buniek a pomôcť pacientom.

Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Pri tomto ochorení dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov. Molekulárna príčina vzniku ochorenia však doposiaľ nie je objasnená. Niekoľko indícií poukazuje na významnú úlohu senescencie pri tomto neurodegeneratívnom procese. Senescencia predstavuje bunkovú odpoveď na poškodenie, keď sa bunka prestane deliť a začne do svojho okolia vyplavovať zápalové faktory. Táto bunková odpoveď je dôležitým obranným mechanizmom v priebehu života, ale nadmerná akumulácia senescenčných buniek spojená so starnutím organizmu začne spôsobovať problém. Výskum ukazuje, že selektívne odstraňovanie senescenčných buniek u starnúceho organizmu je spojené so spomalením procesu starnutia a dokonca reprezentuje potenciálnu liečbu pri ochoreniach spojených s vekom (ako napríklad kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia pohybového ústrojenstva). Naša štúdia prináša inovatívne prístupy vo výskume Parkinsonovej choroby, ako aj úlohy senescencie v starnutí nervového systému a pri neurodegenerácii. V budúcnosti plánujeme využiť výsledky nášho výskumu pri vývoji malých molekúl s neuroprotektívnymi vlastnosťami, ktoré by boli zacielené práve na modifikáciu senescenčnej odpovede,“ dodáva k svojej práci Dominika Fričová.

K účasti na slovenskej edícii projektu sa tento rok prihlásilo 28 vedkýň, ktoré splnili podmienky v dvoch kategóriách – do 35 rokov a 45 rokov a dosiahnutie titulu PhD. vo vedeckých oblastiach. Odborná porota zložená zo zástupcov Slovenskej akadémie vied, Slovenskej komisie UNESCO a Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) posudzovala všetky projekty a vybrala dve víťazky.

„Sumu za ocenenie môžu vedkyne použiť ľubovoľne, na priamy alebo nepriamy rozvoj svojej pracovnej kariéry,“ objasňuje Brigitte Streller. Víťazky predchádzajúcich ročníkov využili finančnú podporu napríklad na financovanie pracovnej stáže, vybavenie laboratórií, výpomoc v domácnosti so strážením detí.

„Je dôležité podporovať  vedkyne na začiatku aj počas už rozbehnutej kariéry, aby sa nevzdávali svojich ambícií a tiež ako ich mužskí kolegovia pokračovali vo výskume aj cez nezdary, ktoré ich môžu stretnúť. Sme veľmi radi, že prispievame k tomu, aby sa vedkyne stali potenciálnym vzorom pre mladé ženy a motivovali ich vybrať si vedu ako svoje budúce povolanie,“ zdôvodňuje Brigitte Streller.

V Čechách, kde sa tento projekt tiež koná každý rok, je jednou z víťaziek Lucia Augustovičová, ktorá možno posunie hranice fyziky. Vedci na Harvarde sa teraz na základe jej receptov pokúsia o niečo, čo zatiaľ nik nedokázal – ochladiť molekuly veľmi blízko k absolútnej nule.

Text: Barbora Nagyidaiová, agentúra Null

Foto: Null