Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Prednáša prof. Dr. Thomas Hochradner, Universität Mozarteum Salzburg (Konferenčná sála Penziónu Krone, Svätý Jur)

Hudobná topografia na Slovensku a v strednej Európe v premenách storočí

23. 9. 2020 | zhliadnuté 227-krát

Muzikológovia zo štyroch krajín (Poľsko, Česko, Rakúsko, Slovensko) sa stretli 17. a 18. septembra 2020 v Svätom Jure na medzinárodnej konferencii Musical Topography in Slovakia and Central Europe in the Course of Centuries/Hudobná topografia na Slovensku a v strednej Európe v premenách storočí.

Konferencia sa uskutočnila pod organizačnou gesciou Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied ako štvrté podujatie v cykle konferencií Musicologica historica. Predmetom rokovania bola problematika hudobnej topografie, ktorá patrí v muzikológii k zdanlivo menej diskutovaným témam. V skutočnosti však ide o dôležité metodologické otázky vymedzenia geografických hraníc výskumu hudobných javov nielen v teritoriálne jednoznačne definovaných sídlach, ale aj na historicky špecifických, geograficky premenlivých územiach.

Zameranie konferencie ocenil aj pozvaný hosť, muzikológ prof. Thomas Hochradner z Univerzity Mozarteum v Salzburgu. Profesor Hochradner na úvod konferencie vo svojej prednáške Regionality as a Key Concept: the Salzburg Case zdôraznil aktuálnosť problematiky hudobnej topografie ako metodologicky dôležitej súčasti hudobnej regionalistiky, ktorá prispieva k hľadaniu nositeľov hudobných súvzťažností a k presnejšiemu chápaniu hudobnokultúrnych javov v dejinách hudby.

Pozvaní odborníci a odborníčky sa zhodli, že presné vymedzovanie variabilných hudobnotopografických sietí poskytuje možnosť

1. lepšieho poznania hudobného mikrokozmu európskych miest,

2. presnejšieho hodnotenia inter- a transregionálnych hudobných kontaktov v dejinách, 

3. korektnejšieho výskumu hudobného života či už v lokálnych sídlach (civitas, oppidum, šľachtické sídla, súmestie, zväz miest), alebo v regiónoch strednej Európy, alebo v nadregionálnych (kontinuitných i diskontinuitných) stredo-, resp. celoeurópsky geograficky lokalizovateľných územiach. Potvrdili to aj prednášky, ktoré prezentovali výskum hudobnej topografie vybraných miest (Salzburg, Praha, Vroclav, Nisa, Breh/Brzeg, Levoča, Bratislava, Prešov), regiónov a štátov (Sliezsko, Morava, Spiš, Slovensko) a špecificky definovaných území. Môžeme sem zaradiť napríklad výskum na území medzi Brnom, Bratislavou a Viedňou z hľadiska sociálneho postavenia hudobníkov či výskum v premenlivých hudobnokultúrnych areáloch z hľadiska etnickej, resp. konfesionálnej väzby hudobných javov (evanjelické mestá v ranom novoveku, katolícke rehole v 17. a 18. storočí).

Záverečná diskusia ukázala, že hudobná historiografia je dynamická disciplína otvorená novým metodologickým trendom. Hudobná topografia tu zohráva dôležitú úlohu: umožňuje prekonať problém hodnotenia nerovnomerne zachovaných prameňov v jednotlivých lokalitách a umožňuje začleniť dejiny hudby v jednotlivých regiónoch do celoeurópskych dejín hudobnej kultúry v premenlivých geografických súradniciach, ktoré sú nezávislé od politických hraníc. Napokon – hudobná topografia prispieva aj k oživeniu hudobnej kultúry regiónov v súčasnosti, v ktorých sa uskutočňuje na jednej strane silný proces globalizácie a na druhej strane proces hľadania vlastnej lokálnej, regionálnej a európskej identity. Odborným garantom podujatia za Ústav hudobnej vedy SAV bola PhDr. Janka Petőczová, CSc.

Text a foto: Janka Petőczová, Ústav hudobnej vedy SAV