Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Výskum hradby

Unikátny objav na Bratislavskom hrade

10. 8. 2020 | videné 2679-krát

Archeologický ústav SAV (Marián Samuel – vedúci výskumu a Matej Ruttkay – riaditeľ) v spolupráci s Národnou radou SR (vedúci kancelárie NR SR Daniel Guspan a vedúca odboru prevádzky a služieb Marta Čulenová) 6. augusta predstavili novinárom unikátny objav – rozsiahle úseky zachovanej zuhoľnatenej hradby z prvej polovice 11. storočia preskúmané v severovýchodnej časti hradného areálu.

Hradba sa v rôznom kvalitatívnom stave zachovala pod celým severným traktom v hĺbke dva až osem metrov. Vďaka nedokonalému zhoreniu sa mnohé drevené konštrukčné prvky zachovali v zuhoľnatenom stave. Na najlepšie zachovaných miestach dosahovala výška drevených stien temer tri metre. Zaujímavosťou je tzv. háková konštrukcia, ktorá bola charakteristická najmä pre hrady z území poľského kniežaťa a neskoršieho kráľa Boleslava Chrabrého. Už výskum v Leopoldovskom bastióne hradu v roku 2005 (M. Ruttkay, J. Henning) doložil, že opevnenie, ktoré sa pôvodne pokladalo za veľkomoravské, je v skutočnosti o vyše storočie mladšie – zo začiatku 11. storočia. Dendrochronológia potvrdila, že aktuálne skúmaná hradba je ešte o málo mladšia, zo záveru vlády uhorského kráľa Štefana I, z 20., resp. 30. rokov 11. storočia.  Je teda pravdepodobné, že v jeho službách pôsobili aj poľskí „stavitelia“. Nález ukazuje veľký význam bratislavského hradného kopca v prvej polovici 11. storočia, keď mali o tento priestor záujmy nielen uhorské, ale aj poľské a české mocenské elity.

Okrem toho sa preskúmali i sídliskové vrstvy z neskorej doby kamennej (keramika, kamenné nástroje), do skaly vytesané objekty zo záveru mladšej doby železnej – 1. stor. pred Kr., teda z čias, keď tu stáli unikátne murované architektúry (keramika, bronzové kovania, strieborná minca, železné predmety). Osídlenie z doby rímskej naznačujú najmä nálezy rímskeho stavebného materiálu. Pozoruhodné sú objekty a sídlisková vrstva z doby veľkomoravskej – medzi nimi napríklad do kamenného podložia vytesané obydlie – zemnica s kamennou pecou v rohu. Nezvyčajný je aj nález ľadnice (?) z vrcholného stredoveku, resp. ranného novoveku, hlbokej temer 10  metrov. V jednej z jej zásypových vrstiev sa odkryli viaceré kostry zvierat (kôň, ovca, baran) a medzi nimi doslova pohodená ľudská kostra s mohutnými železnými putami na nohách. Vysvetlenie tejto skutočnosti prinesie až ďalší výskum.

Samotný objav nastal ešte v roku 2019 pri výskume miesta, kde mala byť umiestnená strojovňa. Po zvažovaní viacerých variantov najskôr NR SR v záujme zachovania nálezu prikročila k zmene miesta strojovne. Keďže testovacie sondy na ďalších miestach vždy potvrdili prítomnosti hradby, schválila NR SR zásadnú zmenu v projekte, a to, že v priestore severného traktu v dĺžke 34 – 38 metrov vznikne podzemné podlažie, ktoré bude do budúcna slúžiť na sprístupnenie nových objavov.

Objav bol možný iba vďaka precíznej práce vedúceho výskumu M. Samuela a členov výskumného tímu (P. Bednár, M. Holeščák, B. Kovár, V. Mezey, M. Ruttkay) aj vďaka spolupráci s Národnou radou SR. Po ukončení výskumu a rekonštrukčných prác (roky 2023/2024) bude hradba sprístupnená verejnosti ako trvalá expozícia Slovenského národného múzea.

Jaroslava Ruttkayová, Archeologický ústav SAV

Foto: Matej Ruttkay, Marián Samuely

Súvisiace články