Aktuality

Štáty majú v zálohe aj nevyužité finančné aktíva

Ekonómia

21.7.2020, otvorené 240-krát

 

Najväčšou prioritou v súčasnosti pre Slovensko je nárast výdavkov na financovanie verejného zdravotníctva a dodatočné výdavky spojené s oživením jednotlivých ekonomík, čo nepochybne prehĺbi už aj tak relatívne vysoký verejný dlh a fiškálny deficit. Pre zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je potrebné podľa ekonóma SAV Juraja Sipka zamerať sa aj na druhú časť štátneho rozpočtu, kde sú rezervy, t. j. na príjmy. V tomto kontexte možno podľa neho hovoriť o nevyužitých rezervách, ktoré sa nachádzajú ako finančné aktíva v daňových rajoch, v sivej ekonomike, z korupcie, netransparentných operácií v rámci verejného obstarávania či prania špinavých peňazí.

„Podľa renomovaných menovo-finančných a ekonomických inštitúcií sa odhaduje, že v daňových rajoch sa v súčasnosti nachádza približne osem až desať percent svetového HDP finančných aktív. V štátoch pre Hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sivá ekonomika predstavuje 15 percent, čo je okolo dvoch miliárd USD a korupcia približne jedno percento svetového HDP. Podľa štúdií OSN sa celkový objem finančných aktív využívaných pri praní špinavých peňazí pohybuje rozmedzí medzi dva až päť percent svetového HDP,“ vysvetľuje Juraj Sipko, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV.

Do daňových rajov plynie podľa neho ročne okolo 600 miliárd finančných aktív v dôsledku neplatenia daní korporáciami. V prípade štátov Európskej únie sa tento objem odhaduje v rozmedzí od 160 miliárd eur do 190 miliárd eur ročne.

„Okrem toho podľa empirických štúdií Medzinárodného menového fondu približne 40 percent objemu svetových priamych zahraničných investícií, čo predstavuje asi 15 biliónov USD, sa realizuje cez schránkové firmy/spoločnosti bez ekonomických aktivít. Značný objem týchto finančných aktív je realizovaných cez spoločnosti, ktoré sídlia v európskych štátoch,“ konštatuje ekonóm. 

Pri hodnotení vývoja udržateľnosti verejných financií z pohľadu príjmov je dôležité, aký je súčasný podiel príjmov v štruktúre: priame a spotrebné dane, ako aj dane fyzických osôb a dane právnických osôb. 

„Podľa analýz uskutočnených Medzinárodným menovým fondom na vzorke 145 členských štátov, najväčší nepomer je práve v rámci priemyselne vyspelých štátov, pri porovnaní hlavne medzi fyzickými a právnickými osobami. Tento výrazný nepomer je v tom, že fyzické osoby prispievajú v priemere 12 percentami, zatiaľ čo podiel právnických osôb predstavuje len 3,5 percenta. Okrem toho existuje celý rad otvorených otázok súvisiacich so zavedením digitálnej dane,“ analyzuje Juraj Sipko.

Aj nespravodlivé nastavenie štruktúry daňových sadzieb podľa ekonóma ešte viac prehĺbi historicky najvyššiu mieru polarizácie spoločnosti v moderných ekonomických dejinách. 

„V súčasnosti je viac ako kedykoľvek v histórii moderného ekonomického vývoja urgentná výzva pre predstaviteľov medzinárodných menovo-finančných inštitúcií, OECD, členských štátov EÚ, Skupiny 20, politikov a realizátorov hospodárskych politík pripraviť daňovú reformu orientovanú na mobilizáciu zdrojov na zabezpečenie príjmovej časti rozpočtu a na spravodlivé stanovenie sadzieb pre korporácie a fyzické osoby,“ objasňuje ekonóm.

Na udržateľnosť verejných financií vplývajú v neposlednom rade a stále naliehavejšie aj riziká spojené s klimatickými hrozbami. „Medzinárodný menový fond odhaduje, že náklady z verejných zdrojov v dôsledku klimatických zmien sa môžu pohybovať v jednotlivých štátoch na úrovni od 0,6 percenta HDP až do dvoch percent HDP ročne,“ dodáva Juraj Sipko.

Monika Tináková

Ilustračné foto: TASR

Príloha

Ilustračná snímka