Aktuality

Svetová vírusová pandémia a jej dôsledky na fiškálnu udržateľnosť

Ekonómia, Koronavírus, COVID-19, SARS-CoV-2

17.7.2020, otvorené 247-krát

 

Svetová vírusová pandémia viedla nielen k hlbokej recesii, ale aj k prehĺbeniu vnútorných a vonkajších makroekonomických nerovnováh – rastie verejný dlh aj fiškálny deficit. Historicky bezprecedentná akumulácia verejného dlhu bola už pred vznikom pandémie a je výsledkom svetovej finančnej krízy.

„Podľa posledných zverejnených predikcií Medzinárodného menového fondu (MMF) sa očakáva výrazný nárast verejného dlhu a fiškálneho deficitu takmer vo všetkých štátoch sveta. Podľa ekonomických analýz MMF sa v tomto roku celkový svetový verejný dlh v porovnaní s rokom 2019 zvýši z 82,8 percenta svetového HDP na 101,5 percenta  svetového HDP. V prípade najsilnejšej ekonomiky sveta sa očakáva, že verejný dlh USA sa zvýši o 32,5 percenta  HDP, t. j. z úrovne 108,9 percenta HDP v roku 2019 na 141,4 percenta HDP v roku 2020. Tento nepriaznivý trend možno sledovať aj v členských štátoch eurozóny, kde sa predpokladá zvýšenie verejného dlhu z 84,1 percenta HDP eurozóny v roku 2019 na 105,1 percenta HDP týchto štátov,“ hovorí Juraj Sipko, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV.

V dôsledku pokračujúcej recesie sa očakáva nárast verejných deficitov v jednotlivých štátoch svetovej ekonomiky.

„Očakáva sa, že celkový deficit verejných financií dosiahne v tomto roku mínus 13,9 percenta svetového HDP. V prípade USA možno sledovať nárast verejného deficitu z mínus 6,3 percenta HDP v minulom roku na mínus 23,8 percenta HDP v tomto roku. V štátoch eurozóny možno sledovať tiež nárast deficitu, s predpokladom nárastu z mínus 0,6 percenta HDP eurozóny na mínus 11,7 percenta v tomto roku. Nepriaznivý trend v oblasti verejných financií je výzvou pre vedu, realizátorov hospodárskych politík, ako aj politikov, ako zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ vysvetľuje Juraj Sipko.

Aj na Slovensku má COVID-19, podobne ako v ostatných štátoch, výrazný vplyv na udržateľnosť verejných financií.

„V porovnaní s mnohými členskými štátmi eurozóny verejný dlh a fiškálny deficit Slovenska sú na podstatne nižšej úrovni.  Očakáva sa, že verejný dlh sa v tomto roku zvýši oproti minulému roku z 48,2 percenta HDP na 57 percenta HDP. Tiež sa predpokladá zvýšenie deficitu z mínus 1,3 percenta HDP na mínus 5,9 percenta HDP. Tieto hodnoty nie sú konečné. Vzhľadom na zložitosť a nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja ich nemožno považovať za spoľahlivé a sú relatívne veľmi optimistické,“ konštatuje ekonóm.

V súčasnosti vzniká podľa neho potreba prehodnotenia fiškálnych pravidiel, t. j.  verejný dlh, výdavky, príjmy, štrukturálna bilancia, ktoré sa uplatňovali doposiaľ. Novokoncipované fiškálne pravidlá by mali zohľadňovať aktuálne otázky vývoja v oblasti verejných financií a pokrízový vývoj orientovaný na transformáciu.

„V tomto kontexte je zásadné prijatie komplexného rámca, ktorý bude zodpovedať súčasnému trendu orientovanému na mobilizáciu príjmov a bude zohľadňovať základné atribúty pri transformácii na tri piliere: zelenú ekonomiku, inteligentnú ekonomiku a sociálnu kohéziu. Efektívne výdavky spojené s kapitálovými investíciami zameranými na ochranu životného prostredia, vzdelanie, vedu a výskum aj digitalizáciu môžu vytvoriť predpoklady pre inkluzívny hospodársky rast," dodáva Juraj Sipko.

(mon)

Ilustračné foto: unsplash/markus spiske

Príloha

Ilustračné foto