Aktuality

Symbol odporu: 70 rokov od justičnej vraždy Milady Horákovej

História

26.6.2020, otvorené 665-krát

 

V sobotu 27. júna 2020 si pripomenieme smutné výročie. Výročie smrti Milady Horákovej, českej političky a právničky, ktorá bola odsúdená na smrť vo vykonštruovanom procese.

„Padám, padám... tento boj jsem prohrála, odcházím čestně, miluji tuto zem, miluji tento lid ... budujte mu blahobyt. Odcházím bez nenávisti k vám ... přeji vám to, přeji vám...“ 

Posledné slová Milady Horákovej. 

Pred 70 rokmi o 5:35 hodine ráno bola popravená na dvore pankráckej väznice ako posledná zo štyroch obžalovaných. Verdikt znel: sprisahanie a velezrada. Milada Horáková sa podľa dochovaných záznamov dusila dlhé minúty. Jej ostatky boli spopolnené a neboli pochované. Po roku 1989 bol na pražskom Vyšehrade pri múre baziliky sv. Petra a Pavla vybudovaný symbolický hrob obetiam totalitných režimov. Hrob tvorí mramorový náhrobok s bronzovou bustou Milady Horákovej. Od roku 2004 je v Českej republike deň jej smrti uctievaný ako pamiatka obetí komunistického režimu.

Milada Horáková sa narodila koncom roka 1901 v Prahe. Po svojom otcovi zdedila predovšetkým zmysel pre vlastenectvo. Už počas prvej svetovej vojny, kedy študovala na gymnáziu, sa zúčastňovala demonštrácií. Tie boli tiež dôvodom, prečo musela školu opustiť. Stredoškolské vzdelanie dokončila až neskôr. Jej kroky smerovali na Právnickú fakultu. V roku 1924 sa zoznámila s Františkou Plamínkovou, senátorkou a zakladateľkou Ženskej národnej rady. Od tej doby boli blízkymi spolupracovníčkami a priateľkami. Po ukončení štúdia Milada nastúpila do Ústředního sociálního úřadu hlavního města Prahy na miesto právničky. Jej usilovnosť a pracovitosť boli náležite ocenené, keď sa stala jednou z najmladších, ktorej bol zverený odbor starostlivosti o mládež v celom hlavnom meste. Mimo sociálnych otázok sa tiež zaoberala zrovnoprávnením žien v spoločnosti. Chcela ho dosiahnuť na poli legislatívy. „Nutno zdůraznit, že tato úsilí nebyla žádnou feminizací, ale o snahou o pravidla, která nám dnes již mohou připadat samozřejmé. Mezi jiným o to, aby o pracovním zařazení a odměně žen rozhodovala vždy jen kvalifikace a kvalita odvedené práce. Vždy se snažila uplatnit heslo prezidenta Masaryka, že ,není otázka ženská, je jen otázka lidská‘.“[1]

Ako ústredná konateľka Ženskej národnej rady po mníchovskom diktáte pomáhala utečencom. Pod jej vedením bolo presunutých niekoľko tisíc rodín z obsadených Sudet do vnútrozemia. Po rozpade Československa v marci 1939 sa snažila zapojiť dôveryhodné osoby do Petičného výboru Věrni zůstaneme. Vďaka sieti spolupracovníkov, ktorú Milada zostavila, získali ubytovanie ľudia, ktorí boli v ilegalite. Za svoju činnosť v Ženskej národnej rade bola spolu so svojím mužom v auguste 1940 zatknutá gestapom. Po dvoch rokoch väznenia v Prahe ju transportovali do Malej pevnosti v Terezíne. Tam Milada prežila zvyšok vojny. Za svoju činnosť v odboji jej bol v roku 1944 navrhnutý trest smrti. Súd nakoniec zmenil rozsudok na 8 rokov žalára. Vtedy Milada Horáková zvíťazila nad smrťou.

Vojnu prežila a na želanie Edvarda Beneša sa po roku 1945 vrátila do politiky.[2] Milada Horáková sa stala poslankyňou Dočasného národného zhromaždenia. Štátna bezpečnosť, ktorá bola po ukončení druhej svetovej vojny pod vplyvom KSČ, začala Horákovú sledovať už v roku 1946. Rozkaz na jej zatknutie prišiel o tri roky neskôr. V tej dobe sa ako jedna z posledných snažila obhajovať demokratické princípy pred komunistami. Aj kvôli tomu jej prokuratúra prisúdila ústrednú úlohu v následnom monstrprocese. Pri vyšetrovaní čelila neľudským výsluchom a mučeniu, ktoré mali za cieľ zlomiť ju k priznaniu. Miladu Horákovú sa však zlomiť nepodarilo. Dňa 8. júna 1950 bola spolu so Závišom Kalandrov, Janom Buchalom a Oldřichom Peclom odsúdená na trest smrti. Obžalovaná doktor Milada Horáková patřila k parlamentě mezi hrstku poslanců, kteří odmítli spolupracovat s obrozenou Národní frontou. Obžalovaná Horáková je zločinnou organizátorkou celého zažalovaného záškodnického spiknutí.“ O jej milosť žiadali mnohí, napríklad Winston Churchill, Albert Einstein či Eleanor Rooseveltová. Neúspešne. Milada Horáková bola popravená ako jediná žena. Kvôli svojej neústupnosti a nezlomnosti sa stala symbolom odporu proti totalite.

Pri príležitosti tohtoročného smutného výročia vznikla iniciatíva MILADA 70: zavražděna komunisty. Hlavným cieľom iniciatívy je pripomenúť verejnosti postavu Milady Horákovej, predstaviť jej odvahu a postoje. Pripojiť sa môže ktokoľvek. Mnohé inštitúcie v Českej republike vyvesili na svojich budovách veľkoplošné plachty s fotografiou Milady Horákovej. Takéto plagáty možno vidieť napríklad na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej, kde Milada Horáková študovala, či na budovách Národného múzea, Karolina alebo Rudolfina. Múzeum Kampa otvorí v sobotu vonkajšiu výstavu, ktorá bude venovaná osudu tejto statočnej ženy. V piatok bude po celej Prahe zaznievať zvuková koláž z nahrávok zo súdneho procesu. Ulica Milady Horákovej na Prahe 7 bude vyzdobená jej portrétmi.

Aktivity na pripomenutie si odvahy Milady Horákovej sa budú konať aj na Slovensku. Štátne divadlo Košice pripravilo pre svojich divákov na Malej scéne baletné predstavenie Milada Horáková. Predstavenie je venované Jane Kánskej, dcére Milady Horákovej. Záštitu nad predstavením prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Réžie a choreografie sa ujal Ondrej Šoth.

Milada Horáková nikdy neprestávala veriť v humanizmus a demokraciu. Bola človekom s hlbokým morálnym kreditom. Je dôležité pripomínať si pamiatku takto silných osobností, medzi ktoré Milada Horáková patrila, pretože ich hodnoty by mali byť súčasťou spoločnosti.

Milada, nezabudneme!

 

Klara Kohoutová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV


[1] http://www.totalita.cz/vysvetlivky/o_horakovam_01.php

[2] Milada Horáková vstúpila do Českej národnej strany socialistickej v roku 1929

 

Príloha

Pri príležitosti tohtoročného smutného výročia vznikla iniciatíva MILADA 70: zavražděna komunisty. Hlavným cieľom iniciatívy je pripomenúť verejnosti postavu Milady Horákovej, predstaviť jej odvahu a postoje