Aktuality

Koronavírus zasiahol duševné zdravie mladých: hlásia viac depresií a úzkostí

Prieskum

Vložil(a): A. Nozdrovická, 19.6.2020, videné 223-krát

 

Karanténne opatrenia v posledných troch mesiacoch zasiahli aj duševný stav Slovákov. Izoláciu horšie prežívali mladí. Ukázal to kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý sledoval postoje obyvateľov na Slovensku počas celého trvania pandémie. Naviac, takmer polovica opýtaných zažívala počas korona obdobia depresívne pocity. Podľa odborníkov je aj preto potrebné duševnému zdraviu na Slovensku venovať ešte väčšiu pozornosť.

Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý deviaty človek. Z nich každý štvrtý trpí depresívnymi poruchami. Tretia vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? zisťovala dôsledky koronavírusu na duševné zdravie Slovákov.

Sociálnu izoláciu zvládali horšie mladí ľudia

Prieskum sa pýtal aj na to, ako vnímajú respondenti svoj duševný stav a ako často zažívali počas obdobia pandémie pocity osamelosti, nervozity, úzkosti, hnevu či depresívne pocity.

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

Pri hodnotení duševného stavu po troch mesiacoch pandémie uviedla viac než štvrtina respondentov zhoršenie ich duševného stavu. Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä u mladých dospelých do 30 rokov, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 percenta), úzkosť (25 percent), hnev (39,4 percenta ), depresívne pocity (27,2 percenta) a osamelosť (28,3 percenta).  

Dôsledky sociálnej izolácie na mladých ľudí zaznamenal aj psychológ Marek Madro, ktorý založil projekt Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.Od začiatku pandémie sme pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí. Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov. Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla,” opisuje rozšírenie služieb združenia vplyvom koronavírusu.

Depresívne pocity zažívala takmer polovica respondentov

Takmer polovica respondentov (48,2 percenta) v prieskume uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity. Zároveň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže navyšovať. Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíra Izáková upozorňuje, že depresívne pocity je dôležité sledovať. „Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čo najskôr. Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote. Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia,” opisuje predsudky a problémy spojené so stigmatizáciou duševných ochorení MUDr. Izáková.

Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, ktoré hovoria, že významnú úlohu počas pandémie zohrávali vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondenti, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, uviedli, že sa zhoršil aj ich duševný stav. Zároveň Slovákom, ktorým sa zmenila pracovná situácia alebo je ich pracovná pozícia v súvislosti s pandémiou ohrozená, vnímali celkové zhoršenie svojho duševného stavu častejšie. „Aj keď sa situácia v našej krajine začína postupne upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie“, uzatvára prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Izáková.

Výskum Ako sa máte, Slovensko? realizovali Sociologický ústav SAV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, MNFORCE a Seesame medzi reprezentatívnou vzorkou 1 000 Slovákov v dňoch 25. – 28. mája 2020.

Vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

(r)

Ilustračné foto: unsplash/engin akyurt

Príloha

Takmer polovica respondentov v prieskume uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity.