Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Rúška sa stali symbolom

Keď sa zmenil svet IV.: Angažovanosť a predstavy o vplyvoch epidémie koronavírusu na budúcnosť

15. 6. 2020 | zhliadnuté 504-krát

V druhej polovici marca 2020 realizovali členky výskumného tímu Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV pilotný prieskum o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Vo výskume sa zachytila bezprecedentná a radikálna zmena životných okolností ľudí. Ako vyplynulo z predchádzajúcich troch správ, epidémia koronavírusu významne ovplyvnila každodenné fungovanie a režim domácností. V štvrtej správe sa budeme venovať angažovaniu sa ľudí v rozličných dobrovoľníckych aktivitách a ich vtedajším predstavám o vplyve epidémie na ich životy po jej ústupe.

Angažovanosť počas epidémie koronavírusu

„Ľudia na strach, neistotu a ohrozenie spojené s epidémiou reagovali vytváraním rôznorodých (viac či menej) organizovaných iniciatív alebo sietí podpory a solidarity. Dôležitú úlohu mali aktívne organizácie, angažovaní jednotlivci, samosprávy, ale aj susedské či iné komunity,” komentovala výsledky výskumu Miroslava Hlinčíková. V čase vypĺňania dotazníka tesne po zavedení núdzového stavu takmer polovica našich respondentov uviedla, že sa už stihla zapojiť do dobrovoľníckej aktivity (46 percent) a ďalšia desatina sa zapojiť plánovala. Tretina respondentov sa naopak do žiadnej aktivity nezapojila (33 percent), pričom ako dôvod zväčša ľudia uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.

Každý druhý respondent či respondentka, ktorí sa zapojili do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venovali príprave rúšok (43 percent). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných pre ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedené pravidlo nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok. Rúška sa stali symbolom "boja proti pandémii", znakom solidarity, kolektívnej starostlivosti a vzájomnej zodpovednosti. Mnohí šili rúška sami doma alebo sa organizovali do menších skupín, pričom ich dobrovoľne zabezpečovali pre blízku i vzdialenú rodinu, známych, ľudí zo susedstva, seniorov, zdravotnícky personál, predavačky v obchode i ľudí bez domova.

Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 percent) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov.

Ďalšou formou zapojenia sa bolo informovanie, resp. zdieľanie informácií (15 percent) – roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, zdieľanie zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy, falošné správy.

Medzi často zmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili i nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 percent), t. j. pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov, vyvesili oznam o ponuke nákupu (ale i možnosti venčenia psov či návštevy lekárne).

Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres, aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov a respondentiek smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 percent). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a chatovacie skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).

Účastníci a účastníčky prieskumu uvádzali aj ďalšie podoby pomoci: vzdelávanie (tipy na vzdelávacie aktivity, cvičenia, interaktívne aplikácie) a prepájanie ľudí pri vzájomnej pomoci (pri hľadaní práce či zbere informácií). Viacerí sa angažovali priamo pri tvorbe ochranných opatrení v susedstve, obci či meste alebo pôsobili v rámci pomáhajúcich profesií. Najmä mladší ľudia sa aktívne zapájali ako dobrovoľníci v karanténnych centrách, nemocniciach alebo pri iných potrebných aktivitách. Mnohí spomínali aj podporu lokálnych podnikov, obchodov a umelcov. Ako formu podpory spomínali aj svoje rozhodnutie, že nevrátili už zakúpené lístky na predstavenia alebo si pravidelne objednávali jedlo a potraviny vo forme donášky domov.

Predstavy a očakávania počas epidémie koronavírusu týkajúce sa budúcnosti

V čase, keď ľudia vypĺňali online dotazník, bolo ťažké predpokladať, aké bude mať karanténa, fyzická izolácia a čiastočné “vypnutie ekonomiky” dôsledky pre Slovensko. Ako vtedy ľudia opisovali svoje predstavy o vplyve epidémie koronavírusu na ich život po jej ústupe?

Napriek veľmi neistej situácii štvrtina respondentov verila, že epidémia koronavírusu po ústupe ich život neovplyvní (26 percent). Podobného názoru bola aj desatina respondentov, ktorá hovorila, že epidémia ich nezasiahne ani finančne a ani pracovne (11 percent). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale i rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke. Vplyv epidémie nateraz nevedelo vyhodnotiť 15 percent respondentov a respondentiek. Naproti tomu približne štvrtina respondentov a respondentiek (24 percent) predpokladala, že sa budú musieť uskromniť, resp. budú mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti a respondentky v produktívnom veku 30 až 39 rokov.  

Viacerí ľudia vo svojich výpovediach spontánne uviedli, že ich pravdepodobne bude čakať „zhustená“ práca. Mnohí na druhej strane predpokladali, že sa im bude v práci ťažšie rozbiehať a budú mať menej pracovných príležitostí. Obavy v spojitosti s prácou sa týkali i strachu z jej straty. Báli sa jej najmä straší respondenti a respondentky vo veku 50 až 59 rokov, ktorí si na  trhu práce na Slovensku (i v EÚ) všeobecne ťažšie hľadajú zamestnanie.

Pozitívnejšie predpoklady účastníci a účastníčky výskumu spájali najmä s návratom k socializácii, ľudia si prvýkrát hlbšie uvedomili hodnotu sociálnych väzieb a kontaktov, času stráveného s rodinou a priateľmi. Niektorí respondenti a respondentky sa na druhej strane obávali opätovných stretnutí s ľuďmi, predpokladali väčšiu opatrnosť, strach z osobného kontaktu (podanie rúk, objatí) a z hromadných podujatí. Obavu  vyvolávalo aj cestovanie do zahraničia, ktorému sa ľudia plánovali na čas vyhnúť a dovolenku stráviť na Slovensku.

Ľudia spomenuli i možné pozitíva, napríklad, že rodina bude zomknutejšia aj vzhľadom na intenzívnejší čas, ktorý spolu v izolácii jej členovia strávili. Niektorí tiež plánovali, že po uplynutí epidémie začnú dávať väčší dôraz na svoje zdravie a oddych, upravia svoje životné tempo a celkovo si viac budú vážiť, čo majú.

Do záverečného spracovania údajov bolo zahrnutých 2357 výpovedí a prieskum sa uskutočnil prostredníctvom online dotazníkov. Tie boli dostupné od 18. do 26. marca 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (jedno- až dvojtýždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou (resp. fyzickou) izoláciou.

Podrobnejšie údaje

(mon)

Ilustračné foto: Vera Davidova/Unsplash