Aktuality

Ochorenie COVID-19 a jeho vplyv na slovenskú ekonomiku

Ekonómia

Vložil(a): A. Nozdrovická, 7.5.2020, videné 473-krát

 

Aj Slovensko podobne ako ostatné štáty sveta zasiahlo ochorenie COVID-19. Veľmi vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky vedie k veľkej zraniteľnosti voči vonkajším reálnym ekonomickým, ale aj iným šokom, akým sme v súčasnosti svedkami. Ekonóm Slovenskej akadémie vied profesor Juraj Sipko tvrdí, že slovenská ekonomika nie je dostatočne diverzifikovaná v porovnaní s podobnými ekonomikami vo svete, a preto je nebezpečne vystavená negatívnym dôsledkom z vonkajšieho prostredia.

„Svetová finančná kríza, ale hlavne svetová hlboká recesia v rokoch 2008 – 2009 poukázala na silnú zraniteľnosť slovenskej ekonomiky. Rast HDP v roku 2007 dosiahol 10,4 percenta, pričom prepad HDP v dôsledku svetovej hlbokej recesie v druhom štvrťroku 2009 zaznamenal mínus 11,2 percenta. Bol to jeden z najväčších poklesov hospodárskeho rastu v rámci štátov eurozóny. Aj v súčasnosti slovenská ekonomika čelí a bude čeliť výrazným negatívnym šokom z vonkajšieho prostredia. Posledné prognózy Medzinárodného menového fondu na rok 2020 počítajú s výrazným poklesom HDP na úrovní mínus 6,2 percenta oproti očakávanému hospodárskemu rastu pred vznikom pandémie na úrovní 2,3 percenta. Okrem toho prognóza počíta so zvýšením miery nezamestnanosti z 5,8 percenta v minulom roku na odhadovaných 8,0 percenta v tomto roku,“ vysvetľuje prof. Juraj Sipko, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV.

Ekonóm oceňuje, že na Slovensku kompetentní zástupcovia štátnej správy v porovnaní s inými štátmi v Európskej únii hneď na začiatku pristúpili k pandémií s plnou zodpovednosťou. Vzhľadom na meniace sa podmienky je podľa neho čas, aby sa prijal celý rad opatrení na stabilizáciu ekonomiky, ale hlavne treba pripraviť komplexnú stratégiu rozvoja spoločnosti v budúcnosti.

„Aj napriek relatívne vysokým tempám hospodárskeho rastu neboli zaznamenané výrazné pokroky v dlhodobo deklarovanej podpore niektorých kľúčových oblastí, ako je veda, vzdelanie a zdravotníctvo v porovnaní s niektorými štátmi EÚ a OECD. Budúce dividendy celej slovenskej spoločnosti budú závisieť od komplexnej kvality vzdelania a úrovne zdravia populácie. Momentálna situácia naznačuje, že by sme sa mali vrátiť k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby a zvýšiť v tejto oblasti sebestačnosť, pretože aj v tomto meradle Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi, hlavne s Poľskom, výrazne zaostáva,“ konštatuje Juraj Sipko.

Ekonóm oceňuje tých, ktorí sú od začiatku nasadení v boji s pandémiou, zabezpečujú zásobovanie a mnohí sa dobrovoľne zapojili do pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Slovenský národ vníma historicky ako statočný a pracovitý, ktorý sa vedel zomknúť v najťažších časoch. Tento svoj prístup demonštruje aj v súčasnosti svojou disciplinovanosťou. Je to podľa neho zároveň aj test ľudského prístupu a vzájomne pochopenej solidarity.

„Vzhľadom na to, že Slovensko zvláda vcelku príkladne boj s COVID-19 v porovnaní s inými štátmi predovšetkým v Európe, je čas začať s postupným uvoľňovaním prijatých opatrení. Je potrebné vytvoriť taký rámec, ktorý umožní postupné naštartovanie ekonomiky pri kombinácií využitia jednotlivých druhov politík. Zároveň je veľmi dôležité naplniť myšlienku v rámci dlhodobo deklarovanej stratégie orientovanej na udržateľný vývoj života na planéte. Je potrebné vytvoriť vecné a systémové opatrenia na riešenie existujúcich a pretrvávajúcich problémov života spoločnosti, na prekonanie rizík a čeliť hrozbám, ktoré stoja pred ľudstvom v súčasnom v boji s pandémiou, ale hlavne v dôsledku nepredvídateľných klimatických zmien a ich dôsledkov pre terajšiu a budúce generácie,“ dodáva ekonóm.

(huc)

Ilustračné foto

Príloha

Podľa ekonóma momentálna situácia naznačuje, že Slovensko by sa malo vrátiť k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby a zvýšiť v tejto oblasti sebestačnosť