Aktuality

„Vďaka“ korone Slováci viac vnímajú dôležitosť vedy

Prieskum

Vložil(a): A. Nozdrovická, 7.5.2020, videné 398-krát

 

Odborníci zo Slovenskej akadémie vied sa ešte v roku 2017 pozreli na to, ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou. V období začínajúcej koronakrízy urobili nový prieskum a namerané hodnoty porovnávali s údajmi spred troch rokov. Korona pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti.

„V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že až 32,5 percenta ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede (čiže s najvyššími antivedeckými postojmi), kým tých, ktorí majú najpozitívnejšie postoje k vede bolo len 7,7 percenta. Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 percenta) mali skôr antivedecké postoje. Dnes vidíme, že už len 25,1 percenta patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede, a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede – z 7,7 percenta z roku 2017 na 16,8 percenta teraz,“ porovnáva výsledky Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.  

Vedecká gramotnosť má tri dôležité zložky: jednou zložkou sú samotné vedomosti, poznatky o vede; druhou zložkou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy (tzv. vedecké myslenie) a treťou zložkou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči vede. V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol bodu lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu.

„Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal len vďaka jednej otázke – Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie. V porovnaní so 46 percentami ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 percent ľudí. Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy,“ povedala Jana Bašnáková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Aj keď je podľa psychológov opatrný optimizmus na mieste, treba mať na pamäti aj to, že súčasný výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy.

„Oveľa dôležitejšie bude, aby sa tento trend udržal. Netreba zabúdať aj na to, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania a keď si majú vybrať medzi zdravým ´sedliackym´ rozumom a tým, čo hovorí veda,  priklonia sa skôr k svojej intuícii,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

„Keďže mnoho konceptov je kontraintuitívnych – ako napríklad pravdepodobnosť či riziko – nedá sa spoliehať len na to, že ľudia sú teraz ochotnejší počúvať, čo vedci zistili, ale je potrebné tieto zistenia aj vysvetľovať. V tomto zmysle sa dá súčasná kríza vidieť ako príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí,“ dodal na záver Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Monika Hucáková

Ilustračné foto

Grafy: CSPV SAV

Príloha

Korona pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti
Príloha

Porovnanie vedeckého myslenia, vedeckých poznatkov a antivedeckých postojov medzi rokmi 2017 a 2020
Príloha

Porovnanie antivedeckých postojov 2018 – 2020