Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Veľkonočné (ne)cestovanie sa v názoroch obyvateľov ukazuje spätne ako najmenej populárne opatrenie vlády.

Vláda dostala od občanov slabšiu dvojku

5. 5. 2020 | videné 779-krát

Veľká noc je na Slovensku tradične spätá s početnými návštevami rodiny a blízkych. Vláda pri riešení epidémie koronavírusu siahla po radikálnom obmedzení pohybu mimo hraníc okresu. Napriek mnohým ďalší obmedzeniam, ktoré Slovensko zažíva od marca, veľkonočné cestovanie sa v názoroch obyvateľov ukazuje spätne ako najmenej populárne opatrenie. Tieto postoje približuje aprílová vlna prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Ako sme spokojní s postupom vlády a ako vnímame karanténne opatrenia?

Od marca tohto roku prakticky každý obyvateľ Slovenska pocítil dôsledky karanténnych opatrení. Obmedzenie cestovania, vzdelávania, podnikania aj nákupov malo zásadný vplyv na život na Slovensku. Respondenti aprílovej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sa vyjadrili k tomu, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie koronavírusu. Svoju spokojnosť mali vyjadriť na päťbodovej škále, kde 1 znamenalo “som veľmi spokojný/á” a 5 znamenalo “som veľmi nespokojný/á”:

Viac ako polovica (53,4 percenta) respondentov bola veľmi alebo skôr spokojných s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie. Každý štvrtý respondent však na počínanie vlády nemal vyhranený názor a každý piaty respondent bol s počínaním vlády skôr alebo veľmi nespokojný. Čím viac sa respondenti domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov, a že spoločenský systém na Slovensku funguje, ako má, tým viac boli spokojní s počínaním vlády.

Respondenti sa vyjadrovali aj k jednotlivým karanténnym opatreniam, ktoré vláda zaviedla na boj proti koronavírusu. Svoj súhlas mali vyjadriť na desaťbodovej škále, kde 1 znamenalo úplný nesúhlas a 10 úplný súhlas s daným opatrením.

Prevažná väčšina respondentov súhlasila so všetkými zavedenými karanténnymi opatreniami. Najvyšší súhlas vyjadrili s uzavretím niektorých rómskych osád (86 percent zvolilo možnosť 8 až 10 na desaťbodovej škále) a s povinným nosením rúška na verejnosti (83 percent). Najmenej súhlasili so zákazom voľného pohybu cez veľkonočné sviatky, s ktorým nesúhlasilo 11 percent respondentov (súčet hodnôt 1 až 3 na desaťstupňovej škále) a s uzavretím obchodov a obchodných centier (okrem potravín, drogérií a lekární), s ktorým nesúhlasil každý desiaty respondent. Najväčší súhlas s uzavretím niektorých rómskych osád vyjadrili voliči strán Sme rodina (79,6 percenta zvolilo odpoveď 10), ĽSNS (76,5 percenta zvolilo odpoveď 10), OĽaNO (76,3 percenta zvolilo odpoveď 10), Za ľudí (73,8 percenta zvolilo odpoveď 10) a Smer (71, 6 percenta zvolilo odpoveď 10).

Čím viac respondenti považovali koronavírus za ohrozenie zdravia pre nich osobne i pre ľudí na Slovensku vo všeobecnosti, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami. Podobne čím viac boli respondenti spokojní s doterajším počínaním vlády, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami, pričom tento vzťah bol najsilnejší v prípade obmedzenia slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov. Takisto tí respondenti, ktorí sa domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov, a že spoločenský systém na Slovensku funguje, ako má, najviac súhlasili práve s obmedzením slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov.

Napokon sme respondentom predložili výroky, ktoré sa týkali vnímania karanténnych opatrení ako obmedzujúcich osobnú slobodu na jednej strane a ochraňujúcich verejné zdravie na druhej strane. Respondenti sa mali na škále od 1 do 5 prikloniť k niektorému z výrokov, pričom odpoveď 1 vyjadrovala úplný súhlas s výrokom A a odpoveď 5 vyjadrovala úplný súhlas s výrokom B.

Až 60 percent respondentov sa stotožnilo s tým, že vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu (odpovede 1 a 2 na päťbodovej škále). Nadpolovičná väčšina respondentov sa prikláňala k tvrdeniam, že karanténne opatrenia je nevyhnutné dodržiavať tak dlho, kým trvá riziko ochorenia na koronavírus (56 percent, odpovede 4 a 5 na päťbodovej škále), a že je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov (52 percent, odpovede 1 a 2 na päťbodovej škále). Každý piaty, resp. každý štvrtý (v prípade sledovania a kontroly) respondent však na tieto otázky nemal vyhranený názor. Podobne približne každý piaty respondent sa stotožňoval s výrokmi, ktoré sa týkali zachovania osobnej slobody jednotlivca aj za cenu ohrozenia verejného zdravia.

S pokračovaním karanténnych opatrení počas trvania rizika ochorenia v najvyššej miere súhlasili voliči Za ľudí (71,4 percenta zvolilo na škále odpoveď 4 alebo 5) a voliči OĽaNO (70,1 percenta). S obmedzením slobody pohybu najviac súhlasili voliči SaS (77,8 percenta), Za ľudí (76,2 percenta) a OĽaNO (75,3 percenta) a so sledovaním a kontrolou občanov počas pandémie sa najviac stotožnili voliči Za ľudí (73,8 percenta) a OĽaNO (67,4 percenta). S opatreniami obmedzujúcimi osobnú slobodu o niečo viac súhlasili tí ľudia, ktorí sa domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov a že spoločenský systém na Slovensku funguje tak ako má. Takisto s nimi o niečo viac súhlasili tí respondenti, ktorí boli spokojnejší s doterajším počínaním vlády.

„Respondenti boli teda ochotní v mene ochrany verejného zdravia prijať aj opatrenia, ktoré zasahovali do ich osobnej slobody, pretože ich vnímali ako nástroj na zmiernenie rizika šírenia pandémie a to najmä vtedy, ak súhlasili s počínaním vlády a verili, že spoločenský systém na Slovensku funguje tak, ako má a väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov. Voliči najsilnejšej vládnej strany OĽaNO spolu s voličmi Za ľudí konzistentne súhlasili so všetkými opatreniami,“ hovorí Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

„Odpovede svedčia o relatívne vysokej ochote respondentov obmedziť právo na „normálny život“ v mene spomalenia šírenia pandémie. Dá sa však predpokladať, že táto ochota bude postupne slabnúť, najmä v dôsledku klesajúceho pocitu ohrozenia koronavírusom a výraznejšieho poklesu nových prípadov, ktorý nastal po realizácii nášho výskumu,“ upresňuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Kto je koronavírusom najviac ohrozený? Koho vnímame ako hrozbu?

Respondenti prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sa vyjadrovali k tomu, kto je podľa ich názoru najviac ohrozený koronavírusom z hľadiska nakazenia. Svoje odpovede mali označiť na škále kde 1 znamená “vôbec nesúhlasím” a 5 znamená “úplne súhlasím”.

Ako koronavírusom najviac ohrozené boli takmer v rovnakej miere vnímané nasledovné skupiny, na ktorých sa zhodla prevažná väčšina respondentov: chronicky chorí ľudia (89,7 percenta respondentov zvolilo odpoveď 4 alebo 5), zdravotníci a pomáhajúce profesie (88 percent) a seniori (87,4 percenta). Ako najmenej ohrození boli vnímaní Rómovia, no aj ich za skôr alebo úplne ohrozených považovala nadpolovičná väčšina opýtaných (57,1 percenta). Rómov za ohrozených koronavírusom považovali v najvyššej miere voliči Za ľudí (76,2 percenta zvolilo na šále odpoveď 4 alebo 5) a v najnižšej miere voliči ĽSNS (39,5 percenta zvolilo na škále odpoveď 4 alebo 5, pričom 35,8 percenta voličov ĽSNS Rómov za ohrozených skôr alebo vôbec nepovažovalo).

Ďalej respondenti hodnotili, kto podľa nich predstavuje najväčšiu hrozbu pre šírenie koronavírusu na Slovensku. Svoje odpovede mali označiť na škále, kde 1 znamená “vôbec nesúhlasím” a 5 znamená “úplne súhlasím”.

Za najmenej ohrozujúcu skupinu z hľadiska šírenia koronavírusu boli považovaní prisťahovalci, resp. cudzinci žijúci na Slovensku, ktorých za hrozbu považovala menej ako polovica respondentov (45,8 percenta zvolilo možnosť 4 alebo 5).

Za najväčšiu hrozbu pre šírenie koronavírusu respondenti považovali ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia (85,8 percenta zvolilo možnosť 4 alebo 5). V poradí druhou skupinou, ktorú respondenti vnímali ako ohrozujúcu, boli slovenskí občania, ktorí sa na Slovensko vracajú zo zahraničia (77,6 percenta). Len o niečo menej opýtaných, približne tri štvrtiny (75,7 percenta) za hrozbu pre šírenie koronavírusu považovalo Rómov. Za ohrozujúce všetky tieto tri skupiny ľudí označilo o niečo viac žien než mužov a tiež o niečo viac ľudia, ktorí považovali koronavírus za ohrozenie pre zdravie ich osobne a ľudí na Slovensku vo všeobecnosti. Rómov ako ohrozenie vnímali výrazne viac tí respondenti, ktorí súhlasili s uzavretím niektorých rómskych osád.

S tým, že najväčšiu hrozbu pre šírenie koronavírusu predstavujú ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia, sa spomedzi voličov parlamentných strán úplne stotožňovalo najviac voličov strany Za ľudí (78,6 percenta zvolilo na škále odpoveď 5) a najmenej voličov SaS (57,8 percenta zvolilo odpoveď 5). Slovenských občanov, ktorí sa na Slovensko vracajú zo zahraničia v najväčšej miere považovali za hrozbu voliči strany Smer-SD (56,9 percenta zvolilo odpoveď 5), voliči Za ľudí (54,8 percenta zvolilo odpoveď 5) a voliči ĽSNS (54,3 percenta zvolilo odpoveď 5). Rómov žijúcich v osadách považovali za hrozbu pre šírenie koronavírusu najmä voliči ĽSNS (61,7 percenta zvolilo odpoveď 5) a Sme rodina (54 percent zvolilo odpoveď 5). Vnímanie troch najviac ohrozujúcich skupín bolo veľmi podobné naprieč všetkými samosprávnymi krajmi.

Vzhľadom na vysokú deklarovanú mieru dodržiavania karanténnych opatrení u našich respondentov aj na vysokú mieru súhlasu so zavedenými opatreniami neprekvapí, že za najväčšie ohrozenie boli považovaní ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia. Ďalej boli ako najviac ohrozujúce vnímané tie skupiny, ktoré sa v súvislosti s koronavírusom najviac medializovali. Médiá venovali veľkú pozornosť karantenizácii rómskych osád za pomoci armády a takisto v nich boli výrazne tematizovaní repatrianti umiestňovaní do štátnej karantény,“ vysvetľuje Barbara Lášticová.

„Zdá sa, že pohľad respondentov na to, či sú ľudia, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia hrozbou pre šírenie koronavírusu, čiastočne odráža nielen mieru vnímania ohrozenia koronavírusom, ale aj politický spor medzi zástancami rýchlejšieho otvárania (reprezentovaných ministrom hospodárstva Sulíkom) a prívržencami opatrnejšieho prístupu,“ hovorí Miloslav Bahna.

Sériu zisťovaní Ako sa máte, Slovensko? iniciovali v marci tohto roku prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle prieskumy a analýzy v marci a apríli s tým, že niektoré dáta boli porovnané s výstupmi rakúskych výskumníkov. 

(r)

Foto: TASR

Súvisiace články