Aktuality

Svojou nadstraníckosťou, aj keď v žiadnom prípade nie nestraníckosťou, bol 1. máj sviatkom sui generis. I keď 1. máj ako sviatok pracujúcich bol príležitosťou demonštrovať svoje politické postoje najmä pre ľavicové strany, k jeho symbolike a ideovej príťažlivosti sa hlásili prakticky všetky politické zoskupenia. V prvých rokoch existencie Československej republiky, v čase, keď vplyv ľavicových strán na politické dianie v štáte bol určujúci, mali oslavy 1. mája masový charakter.

Význam 1. mája v tomto období dokumentujú pokyny Ministerskej rady k oslavám 1. mája v roku 1921. V pokynoch je uvedené „1. květen 1921 má být svěcen jako státní svátek klidem práce u všech odvětví výroby vyjímaje podniků sloužících veřejné potřebě, jako železnice, lodě, elektrárny, vodárny apod. V tento den mohou býti povoleny k jeho oslavě všechny schůze, shromáždění a průvody i na území stanného práva, pokud jest zaručen veřejný klid a pořádek“.

Obdobne ako v prípade verejných osláv iných sviatkov, štátne orgány prvomájové demonštrácie monitorovali. V obežníku Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska z 23. apríla 1923 sa bezpečnostným zložkám na Slovensku ukladá, aby podali telefonické správy o priebehu osláv, pričom mali v správach uviesť len to „čo zo stanoviska štátno-policajného je dôležité, a vynechať ostatné, čo môže byť ponechané pre neskoršiu písomnú správu“.

 V archívnych fondoch sa uchovali správy vypracované jednotlivými štátnymi orgánmi, ktoré poskytujú obraz o priebehu prvomájových osláv na Slovensku. Napríklad v správe Okresného úradu v Prešove z 3. mája 1923 je uvedené, „deň 1. mája sa minul v úplnej tichosti. Miestami na vidieku pracovalo sa ako vo všedný deň a oslava v Prešove bola usporiadaná čsl. soc. dem. stranou v miestnostiach strany a čsl. stranou komunistickou pochodom i ľudovým zhromaždením“.

 Podľa hlásenia Okresného úradu v Gelnici, odoslaného 2. mája 1923 Prezídiu župného úradu v Košiciach, mali oslavy 1. mája konané v Gelnici, Smolníku, Krompachoch a ďalších lokalitách okresu pokojný priebeh. Okrem Komunistickej strany a Československej sociálnej demokracie sa iné politické strany na oslavách 1. mája nepodieľali. V hlásení je reflektovaný aj pokles popularity ľavicových strán v okrese: „Kľud a poriadok porušený nebol a vidieť možné bolo značný úbytok účastníkov oproti minulému roku.“          

Oslavy 1. mája sa v mnohých prípadoch stali miestom konfrontácie medzi komunistami a sociálnymi demokratmi v zápase týchto strán o vplyv na robotnícke vrstvy. Orgán Komunistickej strany v Košiciach informoval o údajnom úspechu akcií organizovaných komunistami na oslavu 1. mája 1926 v porovnaní s ostatnými ľavicovými stranami: „Naše strana konala na Slovensku a Rusínsku na 123 místech schůze a každá z těchto jednotlivých schůzí dokázala, že celý proletariát všech vrstev lidu zajímá stanovisko vedle strany komunistické. Tento výsledek tím spíše můžeme uveřejniti, neboť lidové schůze ostatních dělnických stran končily s fiaskem.“

Predstavitelia sociálnej demokracie reagovali na útoky radikálnou rétorikou, ktorá sa nelíšila podstatne od revolučnej frazeológie komunistov. Tlačový orgán Československej sociálnej demokracie denník Robotnícke noviny, v článku Oslavy 1. mája charakterizoval postoj strany k sviatku následovne: „Sviatok 1. mája patrí sociálnej demokracii. Pod jej zástavami zvádzal proletariát zápasy o svoju existenciu a bojoval za oslavy 1. mája nielen s kapitálom a súkromnokapitalistickým režimom vládnym, ale i s neuvedomelými spolurobotníkmi, ktorí nevedeli pochopiť význam triedneho uvedomenia.“  Radikálnej rétorike sa exponenti Československej sociálnej demokracie nevyhýbali ani v nasledujúcom období. Pri príležitosti osláv 1. mája 1931 Akčný výbor strany vyzval pracujúcich, aby manifestovali „za skrátenie pracovnej doby na 40 hodín týždenne, za odstránenie kapitalizmu a víťazstvo socializmu“.

Oslavy 1. mája však neboli výlučne v réžii ľavicových strán. Periodikum Slovenská pravda informovalo svojich čitateľov o oslavách Bieleho 1. mája v roku 1937, ktoré sa konali pod taktovkou HSĽS. Podľa Slovenskej pravdy sa oslavy 1. mája niesli v „znamení kresťanskom a slovenskom“, zatiaľ čo „zhromaždenia a sprievody červených niesli sa v znamení neistoty, pochybnosti a úpadku“ a „niekdajšia mohutnosť veľkých manifestácii červených zmenila sa v úbohosť a zostal len krik“.

Rast napätia a neistota nevyhnutne poznačili aj priebeh prvomájových osláv v roku 1938. Prezídium krajinského úradu v Bratislave reagovalo 28. apríla 1938 na existujúcu situáciu podrobnými inštrukciami, v ktorých upozorňovalo subordinované štátne orgány na skutočnosť, že „mimoriadne významná politická doba vyžaduje, aby na mnohých miestach, menovite v jazykovo zmiešanom území, bolo dbané pri prejednávaní podaní ohlasujúcich oslavy 1. mája náležitej opatrnosti“. V inštrukciách je štátnym orgánom okrem iného uložené, aby nebola „trpená hromadná účasť rakúskych a ríšskonemeckých emigrantov na sprievodoch a zhromaždeniach, tým menej so zvláštnymi štandardami, nápismi, heslami apod., ktorými by bola prejavovaná ich príslušnosť k emigrácii, k politickým stranám ich domovského štátu, alebo ich odpor proti režimu ich domovského štátu“.

Denník A-Zet hodnotil oslavy 1. mája 1938 ako prejav odhodlania brániť republiku proti agresii. Autorovi článku Včera manifestoval celý národ, v ktorom A-Zet informoval o priebehu osláv však neušlo, že kým v Prahe „120 000 účastníků všech stran  přímo bouřlivě manifestovalo věrnost republice ... oslava v Bratislave bola kľudná“.     

Milan Olejník, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Foto: archív mo