„Uteč rýchlo, ďaleko a vráť sa neskoro...“ Čo radili stredovekí lekári v čase epidémií
„Mor je chorobou infekčnou, a preto je nevyhnutné strániť sa ľudí, ktorí sú ním nakazení a v čase šírenia epidémie sa nezdržiavať v zhluku ľudí,“ uviedol v roku 1473 spišský kazateľ Ján Gerardi v morovom traktáte De regimine pestilentiae. Kazateľ skompiloval tento dokument na základe lekárskych spisov počas svojho pôsobenia v Levoči. Historička Slovenskej akadémie vied Miriam Hlavačková sa bližšie pozrela na to, akým spôsobom kedysi lekári radili pacientom, ako prekonať pandémiu.
„Kazateľ chcel zrejme poučiť svojich farníkov o preventívnych opatreniach, keďže aj v 15. storočí sa epidémie opakovane objavovali na rôznych miestach Európy. Bez ohľadu na Gerardiho motiváciu, tento spis je jediným morovým traktátom, ktorý sa zachoval z nášho územia zo stredoveku,“ objasňuje Miriam Hlavačková z Historického ústavu SAV.
Historička ďalej tvrdí, že vtedajší lekári vo svojich príručkách, tzv. regiminách, postupovali od počiatočných preventívnych rád a opatrení až po terapiu, vysvetľovali hygienické zásady, pravidlá životosprávy a liečebné praktiky.
„Keďže nepoznali pôvodcu nákazy, vychádzali z predstavy Božieho trestu, morového nakazenia vzduchu, vplyvu postavenia planét alebo z narušenia rovnováhy telesných štiav v ľudskom organizme. Z duchovného hľadiska pacienta povzbudzovali vyspovedať sa a robiť pokánie. V lekárskych textoch nájdeme aj známe pravidlo ochrany pred morom, ktoré citovali v rôznych verziách, napríklad Uteč pred morom rýchlo, ďaleko od nakazenej oblasti a vráť sa domov neskoro,“ vysvetľuje historička.
Táto zásada sa podľa Miriam Hlavačkovej niekedy zjednodušovala len na výrazy „rýchlo, ďaleko, neskoro“. Útek z nakazenej oblasti bol na jednej strane racionálnou reakciou na nebezpečie, na druhej strane však prispieval k šíreniu epidémie na miesta, kam sa dosiaľ nedostala, pretože o útek sa snažili nielen zdraví, ale i chorí.
„Z preventívnych krokov Ján Gerardi uvádza, že dom treba vydymovať vonnými a liečivými bylinami (zvykli sa používať myrha, borievka, šalvia, tymian, olibanum, pamajorán, bobkový list), kropiť izby octom, vetrať oknami na sever i východ a chrániť sa pred vlhkým južným vetrom, ako aj odstrániť všetky veci podliehajúce procesu zahnívania. V miestnosti mal stále horieť oheň, lebo čistí vzduch,“ dodala historička.
Tieto preventívne opatrenia a rady majú nepochybne svoj aktualizačný moment aj dnes. Postupné uvoľňovanie opatrení, ktoré nariadil hlavný hygienik SR, bude mať pozitívny vplyv najmä na psychiku obyvateľstva. Stredoveké rady „rýchlo, ďaleko, neskoro“ tak azda zostanú len písanou súčasťou morového traktátu.
Monika Hucáková
Foto: archív HÚ SAV