Aktuality

Pandémia koronavírusu síce výraznou mierou obmedzila spoločenský život, no spomalenie až zastavenie stále rastúceho spoločenského tempa sa v dobrom smere odráža na životnom prostredí. Zo sledovania Európskej environmentálnej agentúry v Kodani vyplýva, že obmedzenia v doprave a priemysle znížili hladiny oxidu dusičitého a oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú kyslé dažde, smog a skleníkové plyny (obr. 1).

„Všetky doterajšie opatrenia sa už v priebehu niekoľkých týždňov premietli do nižšieho znečistenia ovzdušia, čo potvrdzujú aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry. Podľa služby monitorovania atmosféry Copernicus sa v priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku potvrdil trend znižovania oxidu dusičitého približne o 10 percent za týždeň od konca februára do konca marca,“ hovorí Zita Izakovičová, riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV.

K znižovaniu zaťažovania životného prostredia v tomto období asi najvýraznejšie prispelo obmedzenie intenzity najmä leteckej dopravy.

„Letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov. Priame emisie z leteckej dopravy predstavujú asi tri percentá celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako dve percentá svetových emisií. V roku 2020 sú globálne ročné emisie z medzinárodnej leteckej dopravy už približne o 70 percent vyššie, ako to bolo v roku 2005. Kým v roku 1993 počet leteckých pasažierov bol 350 miliónov, podľa Eurostatu ich počet vzrástol v roku 2018 na 1,106 miliardy,“ hodnotí Viktória Miklósová z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Počty letov sa počas pandémie po celom svete výrazne znížili. Obmedzenie leteckej dopravy prispelo značnou mierou k zníženiu množstva emisií oxidu uhličitého.

„Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia, ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch. Podobne to môže byť aj pokiaľ ide o chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva, lebo znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení. Vedci z Talianska uvádzajú, že vysoká miera úmrtnosti na COVID-19, ktorá sa pozoruje na severe krajiny, koreluje s najvyššou úrovňou znečistenia ovzdušia,“ konštatuje Magdaléna Bezáková z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Príležitosť pre žiakov

Dňa 22. apríla si už od roku 1970 pripomíname Deň Zeme, ktorý spoločnosti zrkadlí našu závislosť od prírody, zdrojov, ktoré nám poskytuje planéta, a tiež poukazuje na dôsledky, ktoré spôsobujeme. Téma tohtoročného Dňa Zeme je Klimatická zmena. Ústav krajinnej ekológie SAV sa rozhodol pri tejto príležitosti zorganizovať súťaž pre školské kolektívy na tému: Koronakríza ako šanca pre planétu Zem.

„Súťaž je určená kolektívom žiakov II. stupňa základných škôl a študentom stredných škôl, ktorých úlohou je vytvoriť prezentáciu ako kolektívne dielo spolužiakov. Forma a obsah je dobrovoľná, vznikať môžu jednoduché texty až multimédiá, pričom najoriginálnejšie práce budú odmenené zaujímavými ´ekologickými cenami´. Školáci tak možno objavia nové schopnosti a vlohy, ktorými ovplyvnia myšlienky ďalších členov kolektívu a spolu vytvoria dielo, ktoré inšpiruje spoločnosť,“ objasňuje Juraj Lieskovský z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Pre jednotlivcov je určená súťaž o najkrajší list Ľudstvu od matky Zeme. Podobne aj tu budú najoriginálnejšie práce odmenené a budú publikované formou brožúry. Príspevky do oboch súťaží  je potrebné zaslať do 10. mája na adresu directorile@savba.sk (obr. 3).

(huc)

Foto: archív UKE SAV