Aktuality

Techniky zvládania stresu počas globálnej pandémie

Vložil(a): A. Nozdrovická, 31.3.2020, videné 564-krát

 

Každý reaguje na stresujúce situácie odlišne. To, ako stres zvládame, závisí od množstva stresorov, teda zaťažujúcich podnetov, a tiež od nášho vnímania závažnosti týchto podnetov. V bežných stresových situáciách väčšinou závažnosť stresoru určujeme podľa našej minulej skúsenosti s daným zaťažujúcim podnetom. Ak sa ocitáme v situácii, ktorú podľa nás dokážeme ovplyvniť, teda máme nad ňou kontrolu, volíme stratégie zvládania, ktoré nám v minulosti už pomohli podobnú situáciu prekonať. No v čase celosvetovej pandémie koronavírusu sme sa ocitli v situácii, ktorú väčšina z nás ešte nezažila, a teda ju môžeme vnímať ako čosi, čo nemáme pod kontrolou. Môžeme pociťovať obavy, strach alebo úzkosť a tieto pocity môžu byť pre nás zahlcujúce. Neustále môžeme premýšľať o situácii, a tým sa znemožňuje obnovenie našej psychickej pohody.

V takýchto situáciách je vhodné robiť veci, ktoré ovplyvnia naše prežívanie stresu, a teda znížia úzkosť alebo strach. Preto ak sme sa ocitli v dlhodobej stresovej situácii (ako je momentálne prebiehajúca COVID-19 karanténa), priznanie si, že má táto situácia na naše prežívanie negatívny vplyv, je základným predpokladom jej zvládnutia. Keďže z tejto situácie nemôžeme utiecť ani s ňou bojovať – čo sú prirodzené reakcie na stres – mali by sme si dávať pozor na to, aby sme situáciu nepopierali, nerezignovali alebo nepociťovali zvýšenú frustráciu.

V tejto situácii môžeme vyskúšať niektorú z techník, ktoré nám umožnia vyrovnať sa s našimi emóciami:

  • Všetky emócie, ktoré momentálne prežívame, úzkosť, zmätok, hnev, smútok, strach o seba či o svojich blízkych sú prirodzené a ich pomenovanie nám môže pomôcť ich zvládnuť.
  • Udržujme sociálnu podporu.
  • Keďže starší ľudia, ľudia s chronickými ochoreniami, ale aj deti môžu emocionálnejšie reagovať na situáciu, sledujme príznaky stresu na našich blízkych a deťoch a pomáhajme im pomenovať a porozumieť ich emóciám.
  • Vypätá situácia nás môže vyčerpávať emocionálne i fyzicky, priznajme si to.
  • Trávme menej času na sociálnych sieťach a čítaním správ o šírení vírusu či pozeraním televízie. Štúdie ukazujú, že tieto činnosti môžu zvyšovať úroveň úzkosti.

Snažme sa nadobudnúť pocit kontroly nad svojím životom:

  • Vytvorme si denné rutiny a oddeľme v nich čas na prácu a oddych.
  • Aktívne vyhľadávajme aktivity, ktoré nás bavia, robia nám radosť a sú pre nás zmysluplné a zaraďme ich do každodennej rutiny.
  • Zamerajme našu pozornosť na veci, ktoré môžeme ovplyvniť.
  • Pridajme do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť.

Ak pociťujete zvýšené obavy o svoje zdravie či zdravie svojich blízkych, máte ťažkosti so spánkom či koncentráciou a pamäťou, zaznamenali ste zmeny v stravovacích návykoch či rôzne bolesti alebo máte pocit, že vaše prežívanie je v danej situácii príliš intenzívne, je vhodné obrátiť sa na odborníkov alebo odborníčky v pomáhajúcich profesiách. Treba tiež myslieť na to, že ľudia žijúci sami, starší ľudia alebo deti sú v tejto situácii skupinami, ktoré môžu byť stresom najviac ohrozené.

Kamila Urban, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Foto: archív

Príloha

Odborníci odporúčajú pridať do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť