Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Odborníci odporúčajú pridať do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť

Techniky zvládania stresu počas globálnej pandémie

31. 3. 2020 | videné 1294-krát

Každý reaguje na stresujúce situácie odlišne. To, ako stres zvládame, závisí od množstva stresorov, teda zaťažujúcich podnetov, a tiež od nášho vnímania závažnosti týchto podnetov. V bežných stresových situáciách väčšinou závažnosť stresoru určujeme podľa našej minulej skúsenosti s daným zaťažujúcim podnetom. Ak sa ocitáme v situácii, ktorú podľa nás dokážeme ovplyvniť, teda máme nad ňou kontrolu, volíme stratégie zvládania, ktoré nám v minulosti už pomohli podobnú situáciu prekonať. No v čase celosvetovej pandémie koronavírusu sme sa ocitli v situácii, ktorú väčšina z nás ešte nezažila, a teda ju môžeme vnímať ako čosi, čo nemáme pod kontrolou. Môžeme pociťovať obavy, strach alebo úzkosť a tieto pocity môžu byť pre nás zahlcujúce. Neustále môžeme premýšľať o situácii, a tým sa znemožňuje obnovenie našej psychickej pohody.

V takýchto situáciách je vhodné robiť veci, ktoré ovplyvnia naše prežívanie stresu, a teda znížia úzkosť alebo strach. Preto ak sme sa ocitli v dlhodobej stresovej situácii (ako je momentálne prebiehajúca COVID-19 karanténa), priznanie si, že má táto situácia na naše prežívanie negatívny vplyv, je základným predpokladom jej zvládnutia. Keďže z tejto situácie nemôžeme utiecť ani s ňou bojovať – čo sú prirodzené reakcie na stres – mali by sme si dávať pozor na to, aby sme situáciu nepopierali, nerezignovali alebo nepociťovali zvýšenú frustráciu.

V tejto situácii môžeme vyskúšať niektorú z techník, ktoré nám umožnia vyrovnať sa s našimi emóciami:

  • Všetky emócie, ktoré momentálne prežívame, úzkosť, zmätok, hnev, smútok, strach o seba či o svojich blízkych sú prirodzené a ich pomenovanie nám môže pomôcť ich zvládnuť.
  • Udržujme sociálnu podporu.
  • Keďže starší ľudia, ľudia s chronickými ochoreniami, ale aj deti môžu emocionálnejšie reagovať na situáciu, sledujme príznaky stresu na našich blízkych a deťoch a pomáhajme im pomenovať a porozumieť ich emóciám.
  • Vypätá situácia nás môže vyčerpávať emocionálne i fyzicky, priznajme si to.
  • Trávme menej času na sociálnych sieťach a čítaním správ o šírení vírusu či pozeraním televízie. Štúdie ukazujú, že tieto činnosti môžu zvyšovať úroveň úzkosti.

Snažme sa nadobudnúť pocit kontroly nad svojím životom:

  • Vytvorme si denné rutiny a oddeľme v nich čas na prácu a oddych.
  • Aktívne vyhľadávajme aktivity, ktoré nás bavia, robia nám radosť a sú pre nás zmysluplné a zaraďme ich do každodennej rutiny.
  • Zamerajme našu pozornosť na veci, ktoré môžeme ovplyvniť.
  • Pridajme do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť.

Ak pociťujete zvýšené obavy o svoje zdravie či zdravie svojich blízkych, máte ťažkosti so spánkom či koncentráciou a pamäťou, zaznamenali ste zmeny v stravovacích návykoch či rôzne bolesti alebo máte pocit, že vaše prežívanie je v danej situácii príliš intenzívne, je vhodné obrátiť sa na odborníkov alebo odborníčky v pomáhajúcich profesiách. Treba tiež myslieť na to, že ľudia žijúci sami, starší ľudia alebo deti sú v tejto situácii skupinami, ktoré môžu byť stresom najviac ohrozené.

Kamila Urban, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Foto: archív